Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/24/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu: JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha, v spore žalobcu: H.. S. Č., K.. XX.X.XXXX, O. Q. XXX, právne zast. JUDr. Michalom Harvišom, advokátom so sídlom Stropkovská 633/3, Svidník, proti žalovanému: Griedt s.r.o., so sídlom Moyzesova 2809/19, Poprad, IČO: 45 870 969, právne zast. JUDr. Borisom Bednárom, advokátom so sídlom Štefánikova 873/9, Poprad, v konaní o zaplatenie 10.329,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 20Cb/149/2015-150 zo dňa 30.05.2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca RVZ GROUP s.r.o. sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.329,45 eur spolu s príslušenstvom vo forme úroku z omeškania, a to z toho dôvodu, že na základe zmluvy o dielo pôvodný žalobca pre žalovaného vykonal dielo - opravu fasády na stavbe S.. X. XX B. S.H., za ktoré následne vystavil faktúry, ktoré žalovaný v celom rozsahu neuhradil. Uplatnil si tak nárok na zaplatenie žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr. Žalovaný sa k podanému návrhu nevyjadril. Na pojednávaní žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu s tým, že nedošlo k riadnemu prevzatiu diela a nie je teda dôvod za dielo zaplatiť. Súd prevedeným dokazovaním a to výsluchom svedka H.. P. Z. a listinnými dôkazmi zistil, že právny predchodca žalobcu dňa 10.10.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo č. XX-XX-XX/K, predmetom ktorej bolo dielo špecifikované ako R. E. O. S.. X. XX, S. v rozsahu projektovej dokumentácie a cenovej špecifikácie a dodanie všetkých s tým súvisiacich dokladov týkajúcich sa najmä realizácie diela a jeho kvality, predovšetkým dokladov potrebných k úspešnému priebehu kolaudačného konania. Dielo malo byť vykonané od 28.10.2013 do 2.12.2013 a za vykonané dielo sa žalovaný zaviazal zaplatiť sumu 37.336,50 eur s DPH. Za dielo vystavil právny predchodca žalobcu faktúry č. XXXXXXX na sumu 6.106,09 eur, Č.. XXXXXXX na sumu 4.336,62 eur, č. XXXXXXX na sumu 2.306,35 eur, Č.. XXXXXXX na sumu 5.657,74 eur, Č.. XXXXXXX na sumu 6.368,22 eur, Č.. XXXXXXX na sumu 6.099,04 eur, č. XXXXXXX na sumu 6.235,57 eur, Č.. XXXXXXX na sumu 6.615,23 eur a Č.. XXXXXXX na sumu 3.714,22 eur. Celkovo tak právny predchodca žalobcu žalovanému vystavil faktúry v hodnote 47.439,08 eur, a to napriek pôvodne dohodnutej cene diela vo výške 37.336,50 eur. Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 9.9.2014 na sumu 6.615,23 eur a faktúra č. XXXXXXX na sumu 3.714,22 eur nebola žalovaným uhradená. Zmluvou o postúpení pohľadávok

zo dňa XX.X.XXXX právny predchodca žalobcu postúpil svoje nároky voči žalovanému žalobcovi a navrhol pripustenie zmeny žalobcu. Uznesením zo dňa 30.8.2016 súd zmenu žalobcu pripustil. Žalovaný poprel existenciu nároku žalobcu, čo odôvodnil tým, že podľa bodu 11.5 zmluvy o dielo postúpenie práv a povinností zo zmluvy nie je možné bez predchádzajúceho súhlasu druhej strany a žalobca ani jeho právny predchodca ho o súhlas nepožiadali. Zároveň namietal, že došlo k jednostrannému navýšeniu ceny diela, ktoré nikdy nebolo riadne odovzdané a nebol dodržaný ani termín dohodnutej realizácie diela. Okrem neodovzdania diela a navýšenia ceny tak žalovaný namietal aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zneužitie práva - abusus iuris je konanie zdanlivo dovolené, ale usilujúce o nedovolený výsledok napr. šikanózny výkon práva. Súd mal za to, že konanie žalobcu je voči žalovanému šikanózne a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obdo/11/2008 zo dňa 18. júna 2009). V konaní nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v zmysle uzavretej zmluvy. Medzi stranami sporu bol sporný predmet sporu, t.j. nárok na úhradu fakturovaných súm, aj možnosť postúpenia tohto nároku žalobcovi bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Dôsledkom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je neúspech žalobcu v konaní, t.j. zamietnutie žaloby. Právne významný pre posúdenie existencie vecnej legitimácie je stav vo veci v dobe rozhodovania súdu (ust. § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p.). Podaný žalobný návrh, ani žiaden v konaní produkovaný dôkaz, nesvedčí v prospech tvrdení žalobcu, že riadne nadobudol voči žalovanému pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Na tomto zistení nič nemení rozhodnutie súdu o návrhu na zmenu žalobcu v zmysle ust. § 80 C.s.p. Pokiaľ však postúpenie pohľadávky v rozpore s uzavretou zmluvou nebolo prípustné bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu, nemožno konštatovať aktívnu legitimáciu žalobcu v spore. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné. Ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, t.j. súhlas druhej zmluvnej strany s postúpením, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 60 a § 132 C.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepredložil súhlas žalovaného s postúpením, nemožno konštatovať splnenie podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. S ohľadom na uvedené súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

3. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca podľa § 355 a nasl. CSP, ktoré odôvodnil tým, že sa nestotožňuje s konštatovaním a odôvodnením súdu prvej inštancie, keď tvrdí, že pohľadávka nie je postupiteľná, ak jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné. Postúpenie pohľadávky, ktoré vykonal žalobca so svojím predchodcom bolo v súlade so zákonom, o čom svedčí uznesenie súdu zo dňa 30.08.2016 o tom, že súd pripúšťa zmenu účastníkov konania na strane žalobcu. Je aktívne legitimovaný vo veci z dôvodu, že je nositeľom subjektívneho práva. Poukázal na to, že oznámil tak súdu, ako aj žalovanému, že dochádza k zmene účastníka na strane žalobcu a doložil aj „Zmluvu o postúpení pohľadávok". Žalovaný na upovedomenie o postúpení pohľadávky vôbec nereagoval, a teda vyvolal dojem, že zámenu účastníkov nenamieta a súhlasí s ňou. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu v Poprade ako vecne správne. Uviedol, že odvolanie považuje za účelové v snahe oddialiť výsledok sporu, o čom svedčí aj jeho argumentácia, keď argumentuje dôvodmi, ktoré už boli v konaní vyriešené. Jeho argumenty považuje za iracionálne a nelogické v snahe a zdeformovať svedecké výpovede alebo prednesy vykonané tak žalovaným ako aj jeho právnym zástupcom. Vo veci nebol preukázaný materiálny základ uplatňovaného nároku, žalobca nepredložil žiadne doklady, svedčiace o tom, že akýkoľvek nárok vôbec existuje. Spochybnil postúpenie pohľadávky ako také, keď žalobca previedol pohľadávku ako konateľ pôvodného žalobcu na seba.

5. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal napadnutý rozsudok, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 , súc viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 .

6. Predmetné súdne konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej bolo vyhlásené na pojednávaní už za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, t.j. po 1.7.2016.

7. Odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne, vrátane jeho dôvodov. Okresný súd postupoval v súlade zo zákonom, dostatočne zistil skutkový stav a tento aj správne právne vyhodnotil. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, nespôsobilé privodiť zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a boli v zásade zodpovedané v dôvodoch rozsudku súdom prvej inštancie.

8. Odvolací súd preskúmal postup okresného súdu v zmysle námietky odvolateľa a nezistil také pochybenie, ktoré by znamenalo porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca namietal podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) nesprávne skutkové zistenia prvoinštančného súdu na základe vykonaných dôkazov. Táto námietka je nedôvodná. Je nesporné, že podľa zmluvy o dielo číslo XX-XX-XX/K G. P. XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalovaným a RVZ GROUP s.r.o., teda právnym predchodcom žalobcu. Podľa čl. 11.5 práva a povinnosti z tejto zmluvy prechádzajú aj na právnych nástupcov zmluvných strán. Postúpenie práv a povinností z tejto zmluvy nie je možné bez predchádzajúceho súhlasu druhej strany. V danom prípade k súhlasu žalovaného nedošlo. Žalobca predložil súdu len oznámenie spoločnosti RVZ GROUP s.r.o. adresované žalovanému o postúpení pohľadávok o celkovej výške 10.329,45 eur s uvedením čísiel faktúr, dátumom ich vystavenia a dátumom splatnosti a zároveň aj oznámenie o postúpení pohľadávok H.. S. Č., adresované žalovanému zo dňa 11.03.2016 o tom, že odkúpil pohľadávky voči spoločnosti RVZ GROUP s.r.o. v celovej výške 10.329,45 eur s uvedením čísel faktúr, dátumom ich vystavenia a dátumom splatnosti. Žalobca nepreukázal, žeby žalovaný dal súhlas s postúpením pohľadávky, aj keď tento sa k postúpeniu pohľadávok podľa zmluvy o dielo vyžadoval. Žalobcovi tak nevzniklo právo na uplatnenie si nároku voči žalovanému z dôvodu, že nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a dôsledkom nedostatku aktívnej legitimácie vo veci je zamietnutie žaloby. Rovnako ani v odvolacom konaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by spochybnili závery súdu prvej inštancie.

9. Súd prvej inštancie dostatočne a správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, čím sú splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CPS.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 396 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady trov podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2, posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .