Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csr/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.A. XXX, XXX XX N. proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 05367/15 zo dňa 19.07.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácií pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava.

II. Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou proti žalovanému domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 05367/15 zo dňa 19.07.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácií pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava. Žalobu podala na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. zákona č. 335/2014 Z.z.. Z dôvodov označených krížikom teda z dôvodov, že nebola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo jej nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, rozhodcovský rozsudok ju zaväzuje ako účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tiež uviedla, že žalovaný konal protizákonne a bola podvedená, Rozhodcovská zmluva či doložka je neplatná, pretože predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, Zmluva so spoločnosťou Pohotovosť obsahuje úžernícky úrok, nesprávny údaj o RPMN, nečitateľné obchodné podmienky, nie je rozdelená splátka na istinu a úrok, a preto je úver bezúročný a Najvyšší súd SR vyhodnotil vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 1Sžo 106/2007 takéto konanie ako klamanie spotrebiteľa.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe (č.l 26) uviedol, že žalobkyňa mala možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, mala tiež možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 507400958 uzavretá medzi stranami sporu dňa 23.07.2013 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a navrhol tak žalobu zamietnuť.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadrenie žalovaného (č.l.52) uviedla, že so žalovaným dňa 23.07.2013 uzavrela Zmluvu o úvere č. 507400958. Výška úveru bola 250 eur na 12 mesačných splátok. Odplata 242 eur. Celková suma na zaplatenie bola 492 eur. Zmluvným podmienkam nerozumela a na nič sa nepýtala ani telefonicky ani mailom, pretože verila žalovanému, ktorý je povinný poskytnúť každému spotrebiteľovi odborné poradenstvo. Zmluva o úvere bola vopred pripravená v neprospech spotrebiteľa, čo je nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a rozpor s dobrými mravmi. Nikto jej nevysvetlil, že v zmluve sa nachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky, bola oklamaná, nebolo jej poskytnuté odborné poradenstvo. Nebola tiež poučená o možnosti nepodpísať rozhodcovskú doložku. Od mesiaca február 2016 sa jej vykonávajú zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu, veriteľ diktuje výšku dlhu sám bez odsúhlasenia súdom. RPMN vo výške 96,80% a neprimerane vysoké úroky vo výške 39,15% sú úžernícke.

4. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa so žalovaným dňa 23.07.2013 uzavrela Zmluvu o úvere č. 507400958 (č.l.11). Výška úveru bola 250 eur na 12 mesačných splátok. Odplata 242 eur. Celková suma na zaplatenie bola 492 eur. Zároveň dňa 23.07.2013 uzavreli žalobkyňa a žalovaný rozhodcovskú zmluvu. Obe sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami, preto súd na zistený skutkový stav aplikoval právne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa.

5. Súd v prvom rade skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, t.j. zákonom č. 244/2002 Z.z. . Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú také podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah a tieto sú zo zákona neplatné ( § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka). Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzavieraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené, naformulované. Pri iných spotrebiteľských zmluvách, kde sa dojednávajú podmienky individuálne, sa ich neprijateľnosti nemožno dovolávať. V danom prípade aj keď bola rozhodcovská doložka uzatvorená písomne, formou samostatnej zmluvy na osobitnom tlačive, ide o formulárovú zmluvu, vopred pripravenú dodávateľom bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Tiež z jej obsahu nevyplýva, či mala žalobkyňa ako spotrebiteľ možnosť odmietnuť ju podpísať a získať i v takomto prípade úver. Je iluzórna predstava, že keď rozhodcovská zmluva je na osobitnom predpísanom tlačivo, to automaticky znamená, že bola individuálne dojednaná. Žalovaného ako dodávateľa zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie, že rozhodcovská zmluva (doložka) bola individuálne dojednaná (§ 53 ods.3 Občianskeho zákonníka). Žalovaný však toto dôkazné bremeno neuniesol. I keď podľa obsahu táto zmluva formálne umožňuje žalobkyni ako spotrebiteľovi výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, je aj takáto rozhodcovská doložka podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to z dôvodu, že možnosť iniciovania sporu spotrebiteľom je viac menej akademická, a teda takáto rozhodcovská doložka nie je spôsobilá eliminovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Súd tak dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa v neprospech spotrebiteľa, a je tak zo zákona neplatná § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Preto súd predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

6. Podľa § 45 ods.1 zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,

b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 3) súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na to, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, je súd toho názoru, že je nadbytočné, aby preskúmaval, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l), a to preto, že v zmysle § 47 ods.1 cit. zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Skúmanie otázky, či rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, je po zrušení rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej doložky bez právneho významu a duplicitné, keďže rozhodcovský rozsudok bol zrušený pre neplatnosť rozhodcovskej doložky, skúmanie otázky, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 zákona č. 335/2014 Z.z. do úvahy neprichádza s poukazom na ust. § 73 ods.3 cit. zákona, podľa ktorého rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, t.j. zákonom č. 244/2002 Z.z. , skúmanie otázok či stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, ako i či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a či výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, je podľa názoru súdu rovnako bez právneho významu, keďže v danej veci vôbec nebola daná právomoc rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V kontexte s prezentovaným názorom, súd poukazuje podporne na ust. § 9 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví, t.j. súd nesmie vo veci meritórne rozhodnúť. Obdobne teda, ak nebola daná právomoc rozhodcovského súdu danú vec prejednať a meritórne rozhodnúť, je tak bez právneho významu preskúmavať postup rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto je súd proti žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa ust. § 262 ods.2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.