Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-121-2017.pdf
PDF · 99.9 KB
Case nature
Subarea
4Cob/121/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v spore žalobcu: LIVONEC SK, s.r.o., Ivanská cesta 15731/19, 821 04 Bratislava, IČO 48 121 347 zastúpeného advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s.r.o., Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 36 860 581 proti žalovanému: Z., 052 01 Y. o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 24.8.2017 č. k. 29Cb/106/2017-35 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie označeným uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v znení: Žalovaný je povinný zdržať sa konania smerujúceho k ovplyvňovaniu klientov žalobcu spočívajúceho v tom, aby klienti žalobcu ukončili Zmluvu, ktorú majú uzavretú so žalobcom, predmetom ktorej je vykonávanie činnosti žalobcu v prospech klienta zameranej na predchádzanie vzniku požiarov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a následne aby klienti žalobcu po ukončení Zmluvy so žalobcom uzavreli Zmluvu s rovnakým predmetom priamo so žalovaným.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení: Žalovaný je povinný zdržať sa konania smerujúceho k ovplyvňovaniu klientov žalobcu spočívajúceho v tom, aby klienti žalobcu ukončili Zmluvu, ktorú majú uzavretú so žalobcom, predmetom ktorej je vykonávanie činnosti žalobcu v prospech klienta zameranej na predchádzanie vzniku požiarov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a následne aby klienti žalobcu po ukončení Zmluvy so žalobcom uzavreli Zmluvu s rovnakým predmetom priamo so žalovaným. Navrhované neodkladné opatrenie žiadal žalobca nariadiť z dôvodu, že so žalovaným uzatvoril dňa 31.8.2015 pracovnú zmluvu na pozíciu revízny technik stabilných tlakových nádob a na základe zmeny pracovnej zmluvy pracoval žalovaný od 1.10.2015 na pozícii revízny technik stabilných tlakových nádob, autorizovaný bezpečnostný technik. Pracovný pomer strany ukončili Dohodou o skončení pracovného pomeru k 30.6.2017. Žalobca zo živnostenského registra zistil, že žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba - podnikateľ a okrem iného je predmetom jeho podnikania -autorizovaný bezpečnostný technik, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických tlakových zariadení skupiny AaB, opravy, plnenie a revízie hasiacich prístrojov, teda činnosti, aké vykonával
žalovaný v pracovnom pomere u žalobcu. Žalobca poukázal na to, že predmetom jeho podnikania sú školenia požiarnej ochrany a bezpečnosti pri práci a školenia technikov požiarnej ochrany od roku 1996 a má zazmluvnených klientov, pre ktorých na základe zmlúv o poskytovaní služieb vykonáva činnosti zamerané na predchádzanie vzniku požiarov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v objektoch špecifikovaných v jednotlivých zmluvách. Výkon týchto činnosti pre pridelených jednotlivých klientov zabezpečoval žalovaný. Tvrdil, že žalovaný počas trvania pracovného pomeru prenikol do „know-how“ žalobcu, získal priazeň klientov, s ktorými prichádzal do kontaktu a už v čase trvania pracovného pomeru začal vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby klienti vypovedali zmluvy uzavreté so žalobcom a aby s rovnakým predmetom činnosti uzatvorili zmluvu so žalovaným. Žalobca uviedol, že na základe takéhoto konania žalovaného doteraz sedemnásti klienti žalobcu dali výpoveď zmluvy o poskytovaní služieb.
3. Súd prvej inštancie návrh žalobcu posúdil podľa § 324 ods. 1 a§ 325 ods. 2 písm. d/ C. s. p. a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je neurčitý ak uvádza iba všeobecne, aby sa žalovaný zdržal konania smerujúceho k ovplyvňovaniu klientov žalobcu, pretože petit neobsahuje presný údaj o tom, ktorých klientov žalobcu žalovaný nemá ovplyvňovať a z petitu nemožno zistiť, ktoré fyzické a právnické osoby sú klientmi žalobcu, ktorých nemá ovplyvňovať a s ktorými nemôže uzatvoriť zmluvu o poskytovaní služieb. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že v pracovnej zmluve strán sporu neboli stanovené žiadne obmedzenia, ktoré by žalovanému ako zamestnancovi žalobcu bránili po ukončení pracovného pomeru vykonávať činnosť, na ktorú má príslušné vzdelanie. Zdôraznil, že strany sporu neuzavreli konkurenčnú doložku podľa § 672a Obchodného zákonníka, a preto sa žalobca nemá právo domáhať akejkoľvek ochrany spočívajúcej v tom, že žalovaný nemá právo uzatvárať s kýmkoľvek zmluvy o poskytovaní služieb v rámci jeho živnostenského oprávnenia. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že zo strany žalobcu absentuje preukázanie skutočností, ktoré potvrdzujú, že výpovede jednotlivých obchodných spoločností a obcí sú v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Zdôraznil, že vydanie neodkladného opatrenia predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva a je výlučne na žalobcovi, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení vyhovel. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p. Za vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci označil žalobca nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia, pretože súd prvej inštancie v ňom uvádza iné skutočnosti ako tie, ktoré sú rozhodné pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v konečnom dôsledku spôsobilo nesprávne právne posúdenie veci. Závažnou vadou celého uznesenia je podľa žalobcu najmä to, že žalobca navrhoval nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nekalej súťaže, ale súd prvej inštancie sa vo svojom uznesení nekalou súťažou vôbec nezaoberal. Pokiaľ súd prvej inštancie v ods. 18 uznesenia uviedol, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je neurčitý, tento záver považoval žalobca za nesprávny. Zdôraznil, že z petitu návrhu vyplýva, že tento je obmedzený iba na klientov žalobcu, ktorí majú so žalobcom uzatvorenú zmluvu, ktorej predmetom je vykonávanie činnosti žalobcu v prospech klienta zameranej na predchádzanie vzniku požiarov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. To podľa žalobcu znamená, že petit sa vzťahuje iba na určitý počet subjektov, ktorý je možné individualizovať - musí ísť o klientov žalobcu, s ktorými má žalobca uzatvorenú zmluvu o poskytovaní služieb, a pritom ide iba o tých klientov, s ktorými má uzatvorenú zmluvu s presne špecifikovaným predmetom plnenia, teda klientov žalobcu na základe týchto dvoch podmienok je možné presne určiť. Žalobca uviedol, že má uzatvorené stovky zmlúv s uvedeným predmetom plnenia, a preto by nebolo účelné jednotlivo uvádzať týchto klientov, lebo by to mohlo následne spôsobiť nevykonateľnosť petitu. Tvrdil, že vymedzením klientov žalobcu tak, ako to uviedol v návrhu, predchádza problém so zmenami klientov a takto formulovaný petit dopadá aj na nových klientov, ktorí by inak v petite návrhu neboli vymedzení, pričom takýto petit je podľa žalobcu vykonateľný bez ohľadu na zmeny v klientoch žalobcu. Súd prvej inštancie sa v ods. 19 uznesenia odvoláva na znenie pracovnej zmluvy, v ktorej nemali byť stanovené žiadne obmedzenia týkajúce sa žalovaného, ktorý by po ukončení pracovného vzťahu so žalobcom nemohol vykonávať činnosť, na ktorú má príslušné vzdelanie. Žalobca tam vyslovený záver súdu prvej inštancie považoval za nesprávny, pretože v návrhu nikdy neuvádzal, že by takáto skutočnosť
mala byť v pracovnej zmluve stanovená. Zdôraznil, že tiež nemá v úmysle obmedzovať žalovaného pri výkone podnikateľskej činnosti, na ktorú má živnostenské oprávnenie a príslušné vzdelanie. Podstatou celého prípadu je podľa žalobcu to, že žalovaný zneužíva informácie, ktoré nadobudol počas pracovného pomeru so žalobcom, na svoj vlastný prospech tak, že ovplyvňuje klientov žalobcu, aby vypovedali zmluvy uzatvorené so špecifikovaným predmetom plnenia a tieto uzatvorili so žalovaným. Zdôraznil, že ak by takto žalovaný nepostupoval, t. j. nezneužíval informácie a neovplyvňoval klientov žalobcu, tomu by vôbec neprekážal výkon podnikateľskej činnosti žalovaným. Žalobca uviedol, že v návrhu poukázal na také ustanovenia pracovnej zmluvy, ktoré upravujú povinnosti žalovaného aj po skončení pracovného pomeru, a to povinnosť mlčanlivosti podľa bodu 10.1.6 pracovnej zmluvy, povinnosť nezneužívať informácie podľa bodu 10.1.9 a povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa článku 18 pracovnej zmluvy. Zastával názor, že práve týmito ustanoveniami pracovnej zmluvy sa mal súd prvej inštancie zaoberať a skúmať, či konaním žalovaného nedošlo k porušeniu povinností v nich uložených, a to v súvislosti s ďalej špecifikovaným nekalosúťažným konaním. Žalobca zdôraznil, že ak sa súd prvej inštancie v ods. 20 a nasl. zaoberal existenciou konkurznej doložky v zmysle § 672 písm. a/ Obchodného zákonníka, žalobca nikde v návrhu neuvádzal, že medzi ním a žalovaným mala byť uzatvorená konkurenčná doložka podľa Obchodného zákonníka, navyše, keď strany sporu uzatvorili pracovnú zmluvu, a teda mohli uzatvoriť konkurenčnú doložku iba podľa Zákonníka práce. Túto časť uznesenia považoval žalobca za nepreskúmateľnú a nadbytočnú, lebo sa nevzťahuje na predmet konania. Žalobca opakovane zdôraznil, že podstatou návrhu je nekalosúťažné konanie žalovaného a takto aj svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia označil. Súd prvej inštancie vôbec nekalosúťažné konanie žalovaného neskúmal a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, preto považoval napadnuté uznesenie za arbitrárne. Pokiaľ súd prvej inštancie v ods. 25 uznesenia uviedol, že žalobca nepreukázal skutočnosti potvrdzujúce, že výpovede jeho klientov sú v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, žalobca zdôraznil, že pri nariadení neodkladného opatrenia nemusí rozhodujúce skutočnosti preukazovať, ale musí osvedčiť ich existenciu. Uviedol, že v tejto fáze konania nemá ako objektívne preukázať, že medzi konaním žalovaného a výpoveďami jeho klientov je príčinná súvislosť. Takéto dokazovanie by bolo predmetom konania vo veci samej (napr. výsluchy svedkov), ktoré by začalo po nariadení neodkladného opatrenia na základe žaloby, na podanie ktorej by súd určil lehotu. Žalobca však zastával názor, že v tomto štádiu konania osvedčil skutočnosť, že došlo k výpovediam jeho klientov v priamej časovej súvislosti po skončení pracovného pomeru so žalovaným, ktorý začal vykonávať podnikateľskú činnosť v tej istej oblasti, pričom k výpovediam zmlúv s iným predmetom činnosti nedošlo. Tvrdil, že na základe vlastného zisťovania vie, že dôvodom výpovedí bolo práve dolózne konanie žalovaného, pričom tieto skutočnosti by žalobca preukázal v konaní vo veci samej, ale do začatia tohto konania potreboval poskytnutie ochrany svojich práv, lebo žalovaný mu svojim konaním spôsobuje značnú škodu. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že mohol aplikovať postup podľa § 329 ods. 1 C. s. p. a nariadiť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pojednávanie a uskutočniť výsluch strán. Žalobca ďalej tvrdil, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v ods. 26 a 27 s odkazom na ustanovenie § 341 ods. 2 C. s. p. konštatoval, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje lehotu na podanie žaloby, keďže nejde o náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1 C. s. p., ale pri nariadení neodkladného opatrenia vo veci práva duševného vlastníctva súd obligatórne určí žalobcovi lehotu na podanie žaloby vo veci samej. Zastával názor, že odvolávanie sa na § 341 C. s. p. súdom prvej inštancie je irelevantné, lebo z odôvodnenia uznesenia nie je zrejmé, či rozhodoval o návrhu žalobcu vo veciach práva duševného vlastníctva alebo o všeobecnom návrhu na neodkladné opatrenie, aj keď podľa žalobcu citované ustanovenie nasvedčuje, že návrh posúdil ako vec práva duševného vlastníctva.
5. Odvolanie žalobcu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami bolo žalovanému doručené dňa 27.11.2017, v súdom stanovenej lehote k doručeným listinám vyjadrenie nepodal.
6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods.1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C. s. p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 341 ods. 1 C. s. p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.
12. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
13. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
14. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008 a iné).
15. Pre neodkladné opatrenie vo veciach práva duševného vlastníctva platia všeobecné ustanovenia o neodkladnom opatrení, navyše navrhovateľ musí uviesť - konkretizovať zásahy do práva duševného vlastníctva.
16. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci práva duševného vlastníctva žalobca odôvodnil tým, že žalovaný ako jeho bývalý zamestnanec „svojim konaním zneužíva informácie, s ktorými sa oboznámil počas pracovného pomeru so žalobcom, a to najmä informácie o jeho cenovej politike,
jednotlivých zákazníkoch a celkovo know-how, pričom tieto využíva žalovaný pri výkone svojej vlastnej podnikateľskej činnosti“.
17. Duševné vlastníctvo tvoria všetky nehmotné statky, ktoré sú spôsobilé byť predmetom súkromnoprávnych dispozícií ich majiteľov a majú určitú, aspoň potenciálnu majetkovú hodnotu. Podľa právnej teórie právo duševného vlastníctva sa delí na dve základné časti, a to na autorské pravo, právo príbuzné autorskému právu a práva súvisiace s autorským právom a na priemyselne práva a práva obdobné priemyselným právam. Priemyselné práva sa ďalej delia na priemyselné práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti (patentové právo, právo /priemyselných/ dizajnov, právo úžitkových vzorov, právo topografii polovodičových výrobkov a právo nových odrôd rastlín a nových plemien zvierat a na priemyselné práva na označenia (právo ochranných známok, právo označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov a právo obchodných mien). Medzi práva obdobné priemyselným právam zaraďuje právna teória okrem iných (napríklad právo zlepšovacích návrhov, právo loga, právo doménových mien) aj právo know-how a medzi práva súvisiace s právom duševného vlastníctva zaraďuje aj právo nekalej súťaže.
18. Know-how je výraz z oblasti najmä výroby, ekonomiky a práva, ktorý nemá jednotnú ani presnú definíciu. Aby nejaké informácie mohli byť považované za know- how, musia spĺňať isté kritériá. Nie každá utajená alebo všeobecne neznáma informácia alebo údaj môže byť totiž know-how. Know- how sú také výrobné, technické, obchodné, ekonomické a iné poznatky, ktoré sú vyjadrené vo forme umožňujúcej ich vnímanie a poznanie (napr. napísané ako manuál); sú tvorené poznatkami, skúsenosťami a vedomosťami z rôznych oblastí spoločenského života; majú podstatný význam (sú užitočné) pre ich používateľa; nie sú všeobecne známe a ani dostupné; majú svoju hodnotu (cenu), ktorú možno vyjadriť v peniazoch; sú využiteľné tretími osobami (možno ich napr. predať) a nie sú chránené podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona o patentoch).
19. Vzhľadom na dôvody uvádzané žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a charakteristiku duševného vlastníctva, osobitne know-how, možno konštatovať, že žalobca podaným návrhom žiadal nariadiť neodkladné opatrenie vo veci práva duševného vlastníctva z dôvodu nekalosúťažného konania žalovaného.
20. Predpokladom úspešnosti nariadenia neodkladného opatrenia vo veci práva duševného vlastníctva je, že navrhovateľ dostatočne identifikuje zásahy do práva jeho duševného vlastníctva. V posudzovanej však žalobca tento predpoklad nesplnil.
21. Okrem toho, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca len všeobecne poukázal na informácie, ktoré majú tvoriť jeho know-how („o cenovej politike, o jednotlivých zákazníkoch a celkovo know-how“), vôbec neuviedol, konkrétne o aké informácie ide a ako žalovaný tieto informácie, ktoré mal získať v pracovnom pomere u žalobcu a mali byť predmetom mlčanlivosti žalovaného aj po skončení pracovného pomeru, zneužíva, prípadne využíva vo svoj prospech, čím dochádza k stretu so záujmami žalobcu. Z podaného návrhu pritom nevyplýva ani to, ako (neidentifikované) know-how žalobcu a jeho zneužívanie žalovaným súvisí s ovplyvňovaním klientov žalovaným a ako sa prejavuje. Len skutočnosť, že po skončení pracovného pomeru žalovaným u žalobcu niekoľko klientov žalobcu (17 z niekoľkých stoviek, ako tvrdí žalobca) v krátkom čase vypovedalo zmluvy so žalobcom, ktorých predmetom mala byť činnosť, ktorú vykonáva aj žalovaný, bez ďalšieho nepreukazuje zneužívanie know-how žalobcu žalovaným ani nekalosúťažné konanie žalovaného.
22. K odvolacím námietkam žalobcu o neurčitosti odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie návrh žalobcu posudzoval predovšetkým z hľadiska všeobecných ustanovení o neodkladnom opatrení, keďže aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva musí obsahovať všeobecné náležitosti platné pre neodkladné opatrenie. Okrem toho, že z petitu návrhu nie je jednoznačne zrejmý okruh klientov žalobcu, voči ktorým sa má žalovaný zdržať konania, žalobca nešpecifikoval ani konanie, ktorého sa má žalovaný zdržať,
aby neovplyvňoval klientov žalobcu. Za takéto konanie by totiž žalobca mohol označiť aj uverejnenie inzercie, reklamy žalovaným v novinách s ponukou svojich služieb alebo rozoslanie ponukového letáka do schránok, okrem iného aj klientom žalobcu a pod., pretože to by mohlo ovplyvniť klientov žalobcu, aby s ním ukončili zmluvu. Neurčitosť petitu v tomto smere spôsobuje jeho nevykonateľnosť.
23. Žalobca v odvolaní tvrdí, že v tomto konaní nevie predložiť iné dôkazy (t. j. len pracovnú zmluvu so žalovaným, dohodu o jej zmene a skončení, výpovede zmlúv klientmi žalobcu a výpis zo živnostenského registra žalovaného), ale v konaní o veci samej tvrdené skutočnosti bude preukazovať najmä výsluchom strán a svedkov. Toto tvrdenie žalobcu je v predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bez právneho významu, pretože v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia musí žalobca aspoň osvedčiť pravdepodobnosť existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Odvolací súd zastáva názor, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto smere nespĺňa základné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1 a 2 C. s. p. Podľa tohto ustanovenia je totiž navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca však neoznačil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pravdepodobnosť záveru o nekalosúťažnom konaní žalovaného, ktoré sa prejavuje ovplyvňovaním klientov žalobcu, dôsledkom ktorého sú výpovede zmlúv klientmi žalobcu a následné uzatváranie zmlúv s týmito klientmi žalovaným. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že za takúto skutočnosť nemožno považovať bez ďalšieho len to, že niekoľko klientov vypovedalo žalobcovi zmluvy, a to aj preto, že zo žalobcom predložených výpovedí Zmlúv o poskytovaní služieb ani nevyplýva, že tieto zmluvy sa týkali žalobcom tvrdeného predmetu činnosti, ktorý je aj predmetom činnosti žalovaného. Teda ani týmito zmluvami žalobca neosvedčil svoje tvrdenie, že klienti žalobcu vypovedali práve zmluvy na poskytovanie služieb, ktoré má v predmete činnosti aj žalovaný ako podnikateľ.
24. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tým ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.
25. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, čiastočne z iných dôvodov, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca ako odvolateľ nebol v tomto konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.
27. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).