Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Csp-211-2017.pdf
PDF · 173.56 KB
No categories available
5Csp/211/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu P. S., nar. XX. X. XXXX, J. X, G., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. Hrdinov 153/66, Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1005,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1005,70 eur od 23.09.2017 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 23. 8. 2017 na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal uložiť žalovanej povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1005,70 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému a to do zaplatenia. Taktiež žiadal určiť, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXX z 21. 10. 2008, uvedená v bode 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Taktiež si uplatnil aj náhradu trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, so žalovaným uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXX dňa 21. 10. 2008, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Výška úveru bola 331,94 eur za poplatok 77,67 eur s tým, že celkovú čiastku vo výške 409,61 eur sa žalovanému zaviazal splatiť v 2splátkach po 204,81 eur. Žalovanému zaplatil sumu 1337,64 eur. Poukázal na to, že žalovaný mu za obdobie 12mesiacov poskytol celkovo 6úverov, pričom úver mu bol poskytnutý buď do hodnoty 200 eur alebo išlo o zmluvy, na základe ktorých sa mali úvery splácať v lehote nepresahujúcej 3mesiace alebo maximálne 4splátkami v lehote nepresahujúcej 12mesiacov, čím zo strany žalovaného došlo k obchádzaniu zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca to považuje za nekalú obchodnú praktiku žalovaného, ktorej cieľom bolo vyhnúť sa pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch.
Taktiež uviedol, že pri uzatváraní Zmluvy bola použitá aj ďalšia nekalá obchodná praktika, ktorej cieľom bolo vylúčiť použitie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Obchodný zástupca pri vypĺňaní vopred pripraveného formulára za žalobcu zaškrtol políčku, podľa ktorého mu úver poskytol na účel výkonu povolania. Žalobca však finančné prostriedky reálne použil na bežné potreby a nie na výkon povolania. Žalobca má za to, že žalovaný sústavne porušuje spotrebiteľské práva tým, že odopiera
svojim zákazníkom domáhať sa vyrovnania vzniknutej nerovnosti v právach a povinnostiach voči profesionálnej nebankovej spoločnosti. Na realizáciu nekalej obchodnej praktiky zo strany účastníka konania reagovala ja rozhodovacia prax súdov, ktorá vyhodnotila takéto inštruovanie účastníka konania ako protiprávne (uznesenie Krajského súdu v Prešove z 26. 5. 2011 sp. zn. 6Co/84/2011).
V ďalšom uviedol, že poplatok vo výške 77,67 eur je 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tou spojenou. Žalovaný jej reálne neposkytol plnenie za takýto poplatok. Poplatok nebol individuálne dojednaný a svojou výškou, na jednej strane a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto v zmysle § 53 ods. 1 OZ predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľovi vopred známe. Výška poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť na úrok a navyše nie je ničím odôvodnené, prečo poplatok závisí od výšky úveru. Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 v spojení s rozsudkom KS v Prešove sp. zn. 5Co/219/20123, ktorým rozhodol, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve, v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3, zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, spolu s administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne rozhodol KS v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/321/2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/2/2015, sp. zn. 4Co/52/2015, 17Co/550/2015.
V ďalšom poukázal, že zmluva o úvere ako zmluva spotrebiteľská musí obsahovať náležitosti v zmysle §4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. Uzatvorená zmluva nemá náležitosti podľa uvedeného zákona uvedené v §4 ods. 2 písm. d), g), h), i), j), k) a preto je poskytnutý úver podľa §4 ods. 3 bezúročný a bez poplatkov. Na strane žalovaného tak v zmysle § 451 OZ došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor vo výške rozdielu medzi jeho platbami v sume 1337,64 eur a výškou úveru v sume 331,94 eur, teda vo výške 1005,70 eur. O tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedel od združenia na ochranu spotrebiteľa dňa 16. 6. 2017. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe uviedol, že súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie, vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu, čo má za následok desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/72/2014, sp. zn. 7Co/84/2011, sp. zn. 2Co/9/2012.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, potvrdením k úverovej zmluve z klientskej zóny, prehlásením združenia HOOS, výpisom z obchodného registra žalovaného, písomnými vyjadrením žalovaného, výpoveďou právneho zástupcu žalobu a zistil nasledujúci skutkový stav.
4. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzatvorili dňa 21. 10. 2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 331,94 eur. Žalobca sa zaviazal celkovo vrátiť sumu 409,61 eur v 2 splátkach po 204,80 eur. Žalobca sa zaviazal zaplatiť poplatok vo výške 77,61 eur. Splatnosť prvej splátky bola dňa 10. 1. 2009. V zmluve nie je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby, RPMN, priemerná výška RPMN, konečná splatnosť úveru. Dlžník vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon povolania,
5. Podľa bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené v na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Podľa bodu 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného, zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
6. Z predložených Potvrdenia z Klientskej zóny vyplýva, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 331,94 eur. Žalobca v danom úverovom vzťahu už splatil 1337,64 eur. Stav úveru je: zostatok dlhu a celková dlžná suma je vyčíslená na 1918 eur.
7. Združenie na ochranu občana spotrebiteľov HOOS v prehlásení zo dňa 31. 7. 2017 uviedlo, že dňa 16. 6. 2017 im žalobca predložil Zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 21. 10. 2008. Žalobca bol informovaný o tom, že táto zmluva je bezúročnou a bez poplatkovou a taktiež že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vzhľadom na to, že žalobca ako spotrebiteľ uhradil vyššiu sumu, ako mu bola poskytnutá, Združenie informovalo žalobcu, že došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany veriteľa spoločnosti Pohotovosť s.r.o. o sumu 1005,70 eur a že má právo sa súdnou cestou domáhať vydania tejto sumy ako bezdôvodného obohatenia.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 7. 11. 2017 žiadal žalobu zamietnuť. Vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti s tým, že žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, keďže úver čerpal na výkon povolania a teda nie je spotrebiteľom a preto príslušným na konanie je Okresný súd Bratislava I..
Súčasne vzniesol aj námietku premlčania. Má za to, že v danej veci nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Navyše má za to, že dvojročná subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia už žalobcovi márne uplynula, keďže posledná splátka bola žalobcom uhradená dňa 30. 3. 2012. Súčasne je nárok žalobcu premlčaný aj v 3ročnej objektívnej lehote, ktorá uplynula dňa 30. 3. 2015.
Ďalej žalobca poukázal na neodstrániteľnú prekážku konania - res iudicata, keďže o veci, týkajúcej sa zmluvy o úvere č. XXXXXXX už bolo rozhodnuté dňa 4. 11. 2009 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava pod sp. zn. SR XXXXX/ XX. Rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie.
Čo sa týka posúdenia zmluvy o úvere, žalobca má za to, že žalobca nemá status spotrebiteľa, keďže účel uzatvorenia zmluvy bol na výkon povolania a teda ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sú neaplikovateľné. Žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, preto nie je spotrebiteľom.
Uviedol, že na vyhlásení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle žalobného návrhu, žalobca nemá naliehavý právny záujem.
9. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Predmetnou žalobou sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1005,70 eur a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky z dôvodov uvedených v žalobe. Námietky, ktoré vzniesol žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, nie súd dôvodné, pričom poukázal na to, že s nimi sa už rozhodovacia prax súdov v rámci celého Slovenska vyporiadala viackrát. Bola riešená námietka miestnej nepríslušnosti, ktorú znáša spoločnosť Pohotovosť v obdobných konaniach. Bolo už viackrát rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave, že príslušné súdy sú súdy v mieste bydliska spotrebiteľa. Taktiež námietka premlčania je nedôvodná. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie KS Prešov 3Co/85/2017 z 03.10.2017, bolo to rozhodnutie, kde bol účastník konania taktiež spoločnosť Pohotovosť a súd opäť vyslovil názor, že v obdobných veciach, ako je aj táto, sa má aplikovať 10-ročná objektívna premlčacia lehota. K námietke veci rozhodnutej poukázal na rozhodnutie publikované v zbierke stanovísk NS SR a súdov SR 6/2015, jedná sa o rozhodnutie č. 77, kde bolo publikované uznesenie NS SR z 29.01.2015, sp. zn. 3Cdo/27/2011, podľa ktorého rozhodcovské rozsudky vydané na základe absolútne neplatnej zmluvnej podmienky nemôžu spôsobovať prekážku rozhodnutej veci. Jedná sa o nulitný právny úkon, ktorý nemá žiadne právne účinky, ako aj v tomto prípade. K posúdeniu zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej žalobca poukázal na to, že súdy majú vedomosť o praktikách spoločnosti POHOTOVOSŤ, ktorá pri poskytovaní úverov v snahe zabrániť aplikácii spotrebiteľského práva vyznačuje za spotrebiteľov predmet úveru na podnikanie, zamestnanie, povolanie. K tejto problematike sa už vyjadrila aj Európska komisia. Taktiež v obdobných veciach bola spoločnosti Pohotovosť uložená pokuta Slovenskom obchodnou inšpekciou za vyznačovanie tohto účelu. Dôležité je, na čo boli poskytnuté peniaze použité a to bola osobná spotreba. Žiadal žalobe vyhovieť a uplatnil si náhradu trov konania.
10. Podľa ustanovenia §137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa §261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa §262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Podľa §497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa §1 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z. z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa §2 písm. a) a b) Zák. č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa §7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa §7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa §8 ods. 1.
Podľa §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
13. Podľa §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa §8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
14. Podľa §52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa §53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa §451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa §456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa §458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa §517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa §3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Na základe vykonaného dokazovania súd mal tak za preukázané, že medzi stranami sporu konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
16. Na postavení žalobcu ako spotrebiteľa v danom úverovom vzťahu nič nemení ani to, že v zmluve o úvere bola zaškrtnutá kolónka, že žalovaná úver poskytuje žalobcovi na účel povolania. Pri posudzovaní, či medzi oprávneným a povinným išlo o spotrebiteľský vzťah, vzhľadom na to, že v zmluve o úvere bolo uvedené, že úver bol poskytnutý na účel povolania, súd vychádzal z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa zo dňa 8. 12. 2010, č.k.: 3CoE 78/2010, v ktorom (okrem iného) bolo konštatované, že: „Výkladom úpravy v Občianskom zákonníku citovanej vyššie je potrebné dospieť k záveru, že tzn. nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa (konzumenta tovaru či služieb) vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (rozumej v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa dosiahnutiu zisku a nielen uspokojovaniu osobných potrieb odberateľa či príslušníkov jeho domácnosti). Ak takto ustanoveným rámcom a nevybočením z neho sú zásadne len medze ustanovenia živnostenským alebo iným jemu na roveň postaveným oprávnením (opačný názor by okrem tolerovania neoprávnenosti podnikania viedol i k zotretiu hranice určenej na rozlišovanie medzi spotrebiteľskými a inými zmluvami, resp. vzťahmi), nemôžu byť pochybnosti o tom, že dopad ochrany podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách musí byť oproti ZoSÚ širší. Práve povolania sú totiž radené k činnostiam, ktoré môžu byť vykonávané ako samostatné zárobkové činnosti, ale aj v pomeroch obdobných tým zamestnaneckým. Práve nepochybná priradenosť toho ktorého povolania k jednej či druhej skupine potom môže mať zásadný význam v prípadoch, kde by síce nemuselo (nemalo) ísť o spotrebiteľský úver, napriek tomu však môže vzniknúť ešte pochybnosť o tom, či tu nejde o zmluvu spadajúcu aj pod úpravu spotrebiteľských zmlúv. Len vtedy, ak ide o povolanie vykonávané v režime obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a aj o súvis uzavretia zmluvy či jej plnenie s takýmto povolaním odberateľa, ide o vzťah nespadajúci pod úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku. Veriteľa úveru nemožno zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere o tom, že v zmluve o úvere neuvedie účel, za ktorý sa úver poskytuje a že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodným zákonníku), teda veriteľa. Potom niet rozumného dôvodu, pre ktorý by sa takého závery nemali primerane uplatniť aj u zmlúv nespadajúcich pod úpravu spotrebiteľských úverov, avšak definovateľných ako spotrebiteľské a potreby rešpektovania takýmito zmluvami noriem tzn. spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle. Pretože však takéto právo, najmä úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, pracuje s čiastočne odlišnou terminológiou, skoršie závery je zrejme žiaduce doplniť (a to i s prihliadnutím k možnému výskytu zaistenia skutočného účelu uzavretia zmlúv, ich subjektov či pohnútok takých subjektov inými nasvedčujúcimi nespotrebiteľskému charakteru vzťahu) tak, že i v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ a že existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľských charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.“
Aj keď v úverovej zmluve je zaškrtnuté, že dlžník vyhlasuje, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon povolania, súd mal za to, že žalobca v danej veci úver čerpal pre svoje osobné potreby. Súd dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala, že úver bol žalobcovi poskytnutý na účel povolania, keďže zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel povolania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie žalobcu a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti uzavretie zmluvy má. Naopak, z vyjadrenia žalobcu bolo preukázané, že žalobca tento úver nečerpal na vyznačený účel povolania a aj to, že uvedený účel čerpania úveru zaškrtol v zmluve obchodný zástupca žalovanej, nie žalobca. Uvedené konanie žalovanej prostredníctvom jej obchodných zástupcov, je obchádzaním zákona a nekalou obchodnou praktikou za účelom neposkytnúť dlžníkom ako spotrebiteľom primeranú ochranu podľa príslušných právnych predpisov. Súd teda ustálil,
že žalobca v zmluvnom vzťahu, uzatvorenom so žalovanou na základe zmluvy zo dňa 21. 10. 2008 č. XXXXXXX, bol v postavení spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa a žalovaná bola v pozícii dodávateľa. Súd preto túto zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde žalobca je v pozícií spotrebiteľa a teda mu prináleží ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle príslušných zákonných ustanovení.
17. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
18. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa vo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
19. Žalovaný namietal, že nakoľko medzi účastníkmi konania bol uzavretý obchodno-záväzkový právny vzťah, jedná sa o absolútny obchod, nie je možné vzhľadom na uvedené okrem ustanovení Obchodného zákonníka aplikovať ustanovenia iných právnych predpisov. Medzi stranami sporu bola v zmysle VPPÚ uzatvorená aj dohoda o rozhodnom práve v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral právny žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo 20/09).
Úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.
Do 01.04.2015 v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola daná dôvodnosť aplikácie a použitia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka výhodnosťou ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa a teda ani do uvedeného dňa nebola v prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka.
Obdobný právny názor bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 15Co/61/2015 zo dňa 27.05.2015, sp. zn. 23Co/49/2015 zo dňa 21.03.2016, sp. zn. 21Co/193/2014 zo dňa 27.08.2015,
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/141/2015 zo dňa 28.08.2015, Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/313/2014 zo dňa 23.09.2015
Zákonom č. 102/2014 Z.z. bolo znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené o tretiu vedu so znením: ,,Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Teda bolo uzákonené, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa aplikujú vždy na daný právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Súd poukazuje, že aplikácia §52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka nie je vylúčená ani na právne vzťahy, ktoré boli založené pred účinnosť vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka. ,, Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd je toho názoru, že na daný právny vzťah je potrebné prioritne uplatňovať ustanovenia Občianskeho zákonníka pre ustanoveniami Obchodného zákonníka, jedná sa o výhodnejšiu právnu úpravu vo vzťahu k spotrebiteľovi oproti ustanoveniam Obchodného zákonníka. Dojednanie o voľbe rozhodného práva a to Obchodného zákonníka je neplatné v zmysle §39 Občianskeho zákonníka, táto dohoda o rozhodnom práve bola uzatvorená v rozpore s ust. §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, jedná sa o dojednanie ktoré svojím účelom obchádza toto zákonné ustanovenie.
20. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 331,94 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 2 splátkach po výške 204,81 eur mesačne. V prospech žalovaného žalobca uhradila sumu 1337,64 eur. Uvedené nebolo sporené medzi stranami sporu.
21. Uzatvorená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere aj v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľských úveroch. Uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona), keďže súd mal za to, že za obdobie 12mesiacov žalovaný poskytol žalobcovi celkovo 6 úverov, čo taktiež nebolo sporné medzi stranami sporu. Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a žalobca je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na osobnú potrebu.
Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o ročnej úrokovej sadzbe, údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, údaj o priemernej hodnote RPMN (§4 ods. 2 písm. d), g), h), i), j), k)). V súlade s ustanovením §4 ods. 3 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
22. V prejednávanej veci zmluvný vzťah založený žalobcom a žalovaným neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (§4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch).
Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje.
Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98,rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 11. 2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 5. 2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 25.2.2014,sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.
Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012.
Pozri aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/315/2012, sp. zn. 16Co/315/2012, Krajského súdu Trenčín sp. zn. 10Co/129/2012, sp. zn. 17Co/360/2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/155/2014, sp. zn. 17Co/2/2015, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/286/2014).
23. Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle §4 ods. 2 písm. i) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok 2 a výška mesačnej splátky 204,81 eur. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.
Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačne, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termín splátok.
Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).
Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa 02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa 12.10.2016, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016.
Účelom náležitostí ustanovených v §4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
24. Jednou z podmienok podnikania významných pre ochranu spotrebiteľa je aj zákaz klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva aj povinnosť dodávateľa služieb informovať spotrebiteľa o výške RPMN. RPMN reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi s v súvislosti s poskytovaním úveru. V predloženej úverovej zmluve však takýto údaj úplne absentuje a teda nie je naplnená ani dikcia zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle jeho §4 ods. 2 písm. j).
25. Zmluva neobsahuje ďalšiu podstatnú náležitosť v zmysle §4 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch a to výšku úrokovej sadzby a tiež údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov podľa písm. k) §4 ods. 2 uvedeného zákona.
26. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa §4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
27. Žalovanému tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté a to vo výške 331,94 eur. Nakoľko však žalobca v prospech žalovaného uhradila celkovo sumu 1337,64 eur, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1005,70 eur.
28. Žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku žalobcu a to z dôvodu uplynutia subjektívnej a aj objektívnej premlčacej doby. Súd sa preto v prvom rade s touto námietkou musel vysporiadať.
Podľa ustanovenia §107 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd uvádza, že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a objektívna trojročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. desaťročná pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade však podľa názoru súdu objektívna premlčacia doba je desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považuje za úmyselné.
Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto ak žalovaný obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch tým, že ním predložená úverová zmluvy nemá zákonom stanovené náležitosti, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.
Súd poukazuje na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutiach odvolacích súdov a to Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/293/2014, 2Co/9/2012, 3Co/89/2011, 5Co/134/2012, 7Co/84/2011, 12Co/16,17,18/2016, 17Co/50/2015, 18Co/282/2015, 20Co/295/2016, 21Co/72/2014, rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/648/2013.
Pokiaľ sa jedná o subjektívnu premlčaciu dobu, súd je toho názoru že táto začala plynúť dňom 16. 6. 2017, t.j. dňom kedy sa žalobca dozvedel, že na strane žalovaného na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že plnil z úverovej zmluvy aj nároky na ktoré v zmysle zákona žalovanému nárok nevznikol. Žalobca danú skutočnosť uviedol v žalobe a za účelom daného tvrdenie predložil súdu aj prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré oslovil v danom čase za účelom poskytnutia právneho poradenstva. Žalobu následne podal dňa 23. 8. 2017, teda počas plynutia subjektívnej premlčacej doby. Obdobne premlčanie posúdil napr. aj Okresný súd Svidník v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp.zn. 2C/79/2010-260 z 23.10.2013.
Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že táto premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po prijatí posledného plnenia zo strany žalobcu, ktorý plnil na rámec istiny a to na úroky a poplatky. Ako súd vyššie uviedol, žalobca v tom čase plnil žalovanému v dobrej viere že mu hradí nároky, ktoré si
žalovaný nárokoval v zmysle zmluvných dojednaní, ktoré už v tom čase mali byť dojednané v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobca však žalovanému uhradil poplatok na ktorý žalobcovi nárok nevznikol, tak ako to súd uviedol v predchádzajúcich odsekoch a neznalosť žalobcu ako spotrebiteľa v čase plnenia, že plnil to čo nemal, nemôže byť posudzovaná v jeho neprospech. Aj zákonná formulácia plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia je koncipovaná tak, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť až odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pri samotných úhradách spotrebiteľ plní titulom uzatvorenej zmluvy a vzhľadom na obvyklé právne vedomie vôbec si nie je vedomý toho, že prijatím jeho platieb dochádza na strane dodávateľa k vzniku bezdôvodného obohatenia. Samozrejme nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže byť uplatňovaný v neurčitom časovom intervale a práve danému účelu zodpovedná zákonná úprava stanovujúca objektívnu premlčaciu dobu.
Súd preto považoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného za nedôvodnú.
29. V súlade s vykonaným dokazovaním súd preto považoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1005,70 eur za preukázaný a dôvodný a preto v tejto časti žalobe vyhovel.
Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania a to preukázateľne druhým dňom nasledujúcim po doručení žaloby, keď žaloba bola žalovanému doručená dňa 22.09.2017, pričom doručenie žaloby súd považoval za kvalifikovanú výzvu na vrátenie sumy 1005,70 eur. Súd preto žalobkyni odo dňa 23.09.2017 priznal nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 1005,70 eur až do jej zaplatenia.
30. Okrem nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobca uplatnil aj nárok na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 13 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného.
Z vymedzenia tejto zmluvnej podmienky v žalobnom návrhu a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, z prebiehajúcich súdnych konaní vedených proti žalovanému je súdu známe, že sa jedná o zmluvnú podmienku v zmysle ktorej si voči žalobkyni uplatnil nárok na zaplatenie poplatku vo výške 2/3 z poskytnutého úveru. Zmluvná podmienka však v takomto znení používaná zo strany žalovaného už bola rozhodnutiami súdov a to nie len prvoinštatnčných, ale súdov odvolacích, určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu na úkor spotrebiteľa a to v zmysle v tom čase platných ustanovení Občianskeho zákonníka. Príkladmo na niektoré rozhodnutia poukázal sám žalobca priamo v žalobnom návrhu.
Súd poukazuje na znenie §53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Súd v takomto prípade ex offo prihliada na dané skutočnosti a z takto uplatnenej zmluvnej podmienky nárok v konaní neprizná.
31. V zmysle nových procesných pravidiel zavedených Civilným sporovým poriadkom je možné domáhať sa určenia určitej skutočnosti, pričom žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd považuje za žalobu výlučne podľa § 137 písm. d) CSP a teda len ak by takéto oprávnenie žalobcovi vyplývalo z osobitného právneho predpisu (najmä z hmotného práva), mohol by sa formou takejto žaloby súdnou cestou domáhať svojho práva. Žaloba, ktorou sa domáha žalobca určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je, aleje formulovaná ako žaloba o určenie právnej skutočnosti (neprijateľnosti), ktorej prípustnosť je založená osobitným predpisom. V tomto prípade však zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť takúto žalobu podať a takýto výklad súdu § 137 CSP je odôvodnený aj obsahom dôvodovej správy ku citovanému ustanoveniu Civilného sporového poriadku.
32. Od určovacej žaloby v zmysle §80 písm. c) O.s.p., ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, treba odlišovať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Určenie existencie právnej skutočnosti (teda nie právneho vzťahu alebo práva) rozhodnutím súdu, prichádza do úvahy iba vtedy, ak to zákon pripúšťa. V takom prípade však nejde o určovaciu žalobu, ale o žalobu inú, v § 80 O.s.p. neuvedenú, pri ktorej netreba preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Takouto žalobou je napr. žaloba podľa § 175k ods. 2 O.s.p., žaloba o určenie doby splnenia dlhu podľa § 564 Obč. zákonníka, žaloba o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce i žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Obč. zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/37/2009 zo dňa 24.02.2010).
Určovacími žalobami v zmysle §80 písm. c) nie sú žaloby o určenie právnej skutočnosti, u ktorých naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva z právneho predpisu (napríklad žaloba podľa § 175k ods. 2, žaloba o určenie doby splnenia dlhu podľa § 564 Obč. zákonníka, žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Obč. zákonníka a podobne), pričom v takýchto prípadoch sa naliehavý právny záujem na požadovanom určení nemusí tvrdiť, ani preukazovať. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že jeho dlh zanikol splynutím a nie je ho možné uspokojiť, keďže tu vôbec nie je. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, takýto návrh navrhovateľa, nie je návrhom o určenie existencie, resp. neexistencie práva, alebo právneho vzťahu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Navrhovateľ žiada o určenie, že nastala nejaká skutočnosť, ktorá vyvoláva právom predvídané následky, teda žaluje o určenie právnej skutočnosti. Žalobu dlžníka o určenie právnej skutočnosti zániku jeho dlhu však žiadny právny predpis nepripúšťa, takáto žaloba nemá podklad v hmotnom práve ( rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/799/2013 zo dňa 19.03.2015).
33. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu v časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ako nedôvodnú zamietol. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle žalobného návrhu by nemalo žiadne opodstatnenie a žiadaný právny dopad na strany sporu. Úverový vzťah medzi stranami sporu zanikol splatením poskytnutého úveru s príslušenstvom žalobcom.
Rozsudok v tzv. individuálnom spotrebiteľskom spore vydaný podľa platnej právnej úpravy ( § 290 až § 300 Civilného sporového poriadku), je záväzný len pre strany konania a len v prejednávanej právnej veci, nie je záväzný pre každého. Civilný sporový poriadok nenadväzuje na predchádzajúcu právnu úpravu Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej by malo byť vyhlásenie neprijateľnej podmienky v individuálnom spore záväzné aj pre dodávateľa v iných zmluvách alebo pre iných dodávateľov. Práve subjektívna záväznosť rozsudkov v individuálnych sporoch bola dôvodom pre zavedenie osobitného typu konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a práve toto je konaním kde súd skúma neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu. Rozsudok vydaný v takomto konaní je potom záväzný pre každého.
34. Žalobca vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. Pri skúmaní miestnej príslušnosti súd dospel k záveru, že v danej veci sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a to zmluvy o úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ak keď v zmluve o úvere je vyznačené, že žalobca čerpal úver na výkon povolania, žalobca v podanej žalobe tvrdí, že tento úver čerpal ako spotrebiteľ. V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry, má spotrebiteľské právo ako právo špeciálne, prednosť pred napr. obchodným právom, a to aj čo sa týka tzv. absolútnych obchodov - zmluvy o úvere s tým, že súd musí spotrebiteľské právo aplikovať ex offo, čo vyplýva aj zo smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného je zrejmé, že tunajší súd je príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci samej ako miestne príslušný súd v súlade s ustanovením §19 písm. d) C.s.p.. V súlade s judikatúrou SR a EÚ to, že v zmluve o úvere (na predtlačenom tlačive) je uvedené, že prostriedky použije dlžník na výkon povolania, samo o sebe nevylučuje, aby sa na tento zmluvný vzťah použilo spotrebiteľské právo a ochrana spotrebiteľa. Z týchto dôvodov súd sa nestotožnil s námietkou miestnej nepríslušnosti podanou žalovanou pri jej prvom úkone a preto súd nepostúpil túto vec Okresnému súdu Bratislava I. ako to navrhovala žalovaná.
35. Žalovaná taktiež v danej veci poukázala na neodstrániteľnú prekážku konania - právoplatné rozhodnutie vo veci samej rozhodcovským rozsudkom.
Súd mal riadne preukázané, že súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu je aj rozhodcovská doložka bod 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Inými slovami, právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (citované z nálezu Ústavného súdu SR č. 2221/07 z 19.3.2008). V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa požiadavke rozumného usporiadania vzťahov priečia, sú neprijateľné. Súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby takouto interpretáciou pomocou redukcie „add absurdum“ odmietol a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý.
Na základe neplatnej rozhodcovskej doložky bolo následne vedené aj rozhodcovské konanie pred zo strany žalovaného určeným rozhodcovským súdom a vo veci bol aj vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým bol žalobca zaviazaný na plnenie, pričom je zrejmé, že zo strany rozhodcovského súdu zmluva o úvere nebola podrobená kontrole zameranej na ochranu žalobcu ako spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetne úverovej zmluve je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe absolútne neplatnej zmluvnej podmienky nespôsobujú prekážku rozhodnutej veci. Jedná sa o nulitný právny úkon, ktorý nemá žiadne právne účinky.
35. Podľa §255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci boli predmetom konania dva samostatné nároky žalobcu. Súd žalobe v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vyhovel, v tejto časti bol úspešný žalobca a žalobu ohľadom nároku na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietol a v tejto časti bol úspešný žalovaný. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne a žalovaného, povahu uplatňovaných nárokov, skutočnosť že sa jedná o spor vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy a výsledok súdneho sporu súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.