Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-64-2017.pdf
PDF · 133.17 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/64/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, J., prechodne Svätoplukova 38, Bernolákovo, o zaplatenie 325,-Eur (istiny) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 10C/412/2013-121 zo dňa 22. augusta 2016, v spojení s opravným uznesením č. k. 10C/412/2013-149 zo dňa 25. októbra 2016, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou došlou súdu 28.3.2013 podanej na predpísanom vzorovom tlačive A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „NEPR“), sa domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie zmenkovej sumy 325,-Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 325,- Eur od 27.10.2010 do zaplatenia, ďalej úroku vo výške 6% zo sumy 325,-Eur od 10.1.2011 do zaplatenia, taktiež zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. 1,08 Eur a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 19,50 a z trov právneho zastúpenia 65,54 Eur.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 7.4.2010, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 27.10.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 7.4.2010, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%-ným denným úrokom od 27.10.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ mu nič nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Vzhľadom na uvedené s poukazom na článok 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č.861/2007) navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel.
3. Podaním doručeným súdu 23.12.2015 žalobca svoju žalobu čiastočne vzal späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatnil zmenkový úrok iba vo výške 0,06% denne. Žalovaná námietky proti čiastočnému zastaveniu konania nemala.
4. Tlačivo „C“ podľa článku 1 a 2 Nariadenia súd doručil žalovanej 6.6.2016 s možnosťou podať k žalobe vyjadrenie do 30 dní. Žalovaná túto možnosť nevyužila, písomné vyjadrenie k žalobe nepodala.
5. Napadnutým zhora označeným rozsudkom súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:
6. Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 325,-Eur od 27.10.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .
7. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
8. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
9. Skutkový stav veci - sporu, súd prvej inštancie ustálil nasledovne: Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Prahe, t.j. na území Českej republiky. Žalovaná je fyzická osoba s trvalým bydliskom Komárno, t.j na území Slovenskej republiky. Predmetná zmenka bola vystavená na Slovensku, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle Článku 3 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000,-Eur a preto podľa Článku 2 bodu 1 citovaného Nariadenia na konanie v tejto veci treba aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 861/2007. Použitie právneho poriadku SR vyplýva z § 10, 11 a 19 Zákona č. 97/63 Zb. o Medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
10. Žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 7.4.2010. Zmenkovú sumu žalovaná sa zaviazala zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne od 27.10.2010. V zmenke je odkaz na číslo zmluvy: 400700346. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „ bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splnenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa: Pohotovosť s.r.o. IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava. Na rube zmenky je uvedený indosament, spoločnosť Pohotovosť s.r.o. zastúpený konateľom Jaroslavom Fuchsom, ktorá indosovala svoje práva zo zmenky na žalobcu bez uvedenia dátumu. Indosant predložil zmenku k zaplateniu a vystaviteľ, t.j. žalovaná na zmenku doposiaľ neuhradila žiadnu sumu. Toto tvrdenie žalobcu žalovanou vyvrátené nebolo.
11. Svoje rozhodnutie s poukazom na citované ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. (ZZŠ - zákon zmenkový a šekový - článok I., § 75, § 5 ods. 1 až 3, § 10, § 11 ods. 1 a 3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2, § 20 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1), citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - § 495, § 3 ods. 1, § 34, § 39) a citované ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne:
12. Aj keď tento typ konania sa spravidla riadi zásadou písomnosti, súd v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia za účelom zistenia skutkového stavu veci a možnosti zaujatia stanoviska k uplatnenému nároku žalovanou nariadil pojednávanie. Konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, ktorá písomné vyjadrenie k žalobe nepodala, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Žalobca na výzvu súdu, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola vystavená zmenka, z ktorej vyplýva právny nárok uplatnený v tomto konaní reagoval čiastočným späťvzatím žaloby a žiadal, aby súd podľa článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok v zmysle návrhu na začatie konania v nadväznosti na čiastočné späťvzatie žaloby. Mal za to, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný.
13. Žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku podľa Článku 4. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č. 861/2007), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Jeho právny nárok vyplýva zo zmenky, ktorú nadobudol od spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Podľa názoru súdu predmetná zmenka má charakter vistazmenky, ktorá obsahuje údaj o tom, že sa jedná o zmenku, údaj o zročnosti - na videnie, údaj miesta, kde sa má splniť - Pohotovosť s.r.o. Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 35 807 598, meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - Pohotovosť s.r.o., dátum a miesto vystavenia zmenky - v Komárne dňa 7.4.2010, je podpísaná žalovanou - povinnou zo zmenky. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že zmenku vystavila žalovaná, táto listina predstavuje prejav jej slobodnej vôle. Povinnosti vyplývajúce z tohto právneho úkonu, a to uhradenie
zmenkovej sumy a platenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 27.10.2010 jej boli známe. Podpísaním zmenky žalovaná prejavila súhlas so zmenkovou sumou, aj so zmenkovým úrokom. Zo zmenky jednoznačne vyplýva doba splatnosti, pretože obsahuje údaj: zaplaťte pri predložení, teda ide o zmenku splatnú na videnie v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 ZZŠ. Splatnosť zmenky nastala v momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné podľa § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na žalobcu. Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu 15ER/238/2011 súd zistil, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. ako oprávnený sa domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie pohľadávky od povinnej v sume 325,- Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne z dlžnej sumy 325,-Eur od 27.10.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 325,-Eur od 10.1.2011 do zaplatenia, trovami konania a trovami exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 01330/11 zo dňa 25.3.2011, ktorý nadobudol právoplatnosti 11.4.2011 a vykonateľnosť 14.4.2011. K návrhu na vykonanie exekúcie bola pripojená kópia Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a dlžníčkou Annou Hrabovskou, z ktorej vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníčke úver v sume 200,- Eur, ktorú sa dlžníčka zaviazala uhradiť zvýšenú o poplatok v sume 196,- Eur 12-mi mesačnými splátkami po 33,- Eur počnúc dňom 22.4.2010. Exekučný spis obsahuje aj kópiu zmenky zo dňa 7.4.2010 vystavenú na sumu 325,- Eur a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VP). Nakoľko úver bol poskytnutý vo výške 200,-Eur, Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na právny vzťah zabezpečený zmenkou nevzťahuje (podľa § 1 ods.2), t.j. úverová zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovanou nie je spotrebiteľským úverom, ale je spotrebiteľskou zmluvou.
14. ZZŠ neobsahuje definíciu vlastnej zmenky, ani cudzej zmenky. Právna prax zmenku definuje ako dlžnícky cenný papier vystavený vo forme stanovenej zákonom (ZZŠ), ktorým sa vystaviteľ zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v určitom mieste a čase istú peňažnú sumu veriteľovi (remitentovi) s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier, tzv. skriptúra. To znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované výhradne zmenkovou listinou, zápismi (doložkami, poznámkami) na nej uvedenými a môžu existovať len spolu s touto listinou. V právnej teórii je blankozmenka definovaná ako listina s neúplným obsahom, ktorá bola vystavená s tým, že bude dodatočne doplnená na úplnú zmenku a na doplnenie ktorej udelil zhotoviteľ nadobúdateľovi vyplňovacie právo. Prípadne ako listina, ktorá je zámerne v zmysle dohody vystavená v neúplnej forme preto, aby sa po neskoršom doplnení inou osobou, než tou, ktorá listinu vystavuje, stala zmenkou úplnou. Podstatou „bianko zmenky“ je skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim a preberajúcim, ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku vyplniť. Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva, teda dohody o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú doplniť a za akých podmienok. Vznik vyplňovacieho práva na základe iných skutočností, než na základe zmluvy je vylúčený. ZZŠ vznik vyplňovacieho práva neupravuje. Z ustanovenia § 10 ZZŠ vyplýva, že vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom dohody a až uzavretím takejto dohody vzniká toto právo. Jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku, teda o platnom vzniku dohody o vyplňovacom práve možno hovoriť iba za predpokladu, že dohoda o vyplňovacom práce má všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o vyplnení zmenky je uvedená v bode 14 VP, podľa ktorého na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 VP stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí časť 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Súd je toho názoru, že na základe citovaného bodu Všeobecných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože toto zmluvné dojednanie treba považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom. Bola pripravená veriteľom vopred pre veľký počet spotrebiteľských zmlúv a jej obsah spotrebiteľ žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť. Táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu a právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa, ktorý nemal na výber, buď súhlasil so všetkými podmienkami stanovenými veriteľom, alebo nedostal úver. Je zrejmé, že veriteľ aj tým, že predložil spotrebiteľovi na podpis zmenku, sledoval výlučne svoj obchodný zámer a využil neznalosť zákona spotrebiteľom ako aj jeho odkázanosť na poskytnutie ním žiadaného úveru. Takéto konanie veriteľa súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorej sa súdna ochrana neposkytuje. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka túto zmluvnú podmienku súd považuje za neprijateľnú a z tohto dôvodu za neplatnú, preto remitent na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohol doplniť chýbajúce náležitosti zmenky, čo má za následok neplatnosť zmenky podľa §-u 39 Občianskeho zákonníka.
15. V prípade spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich špecifické záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v prospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. V tomto smere súd poukazuje aj na judikované závery vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho dvora EU, podľa ktorých súdy sú povinné aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, aby sa skutočne dosiahol sledovaný zmysel a cieľ článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, „podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možné bez nekalých podmienok“. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku. V súvislosti s dodržaním zásad ochrany spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok súčinnosťou od 23.12.2015 v ustanovení § 79 ods. 3 zaviedol povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom a zaviedol nové povinnosti účastníka v konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku.
16. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014, ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch, zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie veriteľa voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
17. Z vyššie uvedených vyplýva, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je zákonom výslovne upravená, pričom toto ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely Zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia Zákona č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudky Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo dňa 14.3.2013, C- 76/2010 zo dňa 16.11.2010, podľa ktorých pri uplatnení práva zo zmenky súd z úradnej povinnosti je má skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa a v tejto súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
18. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v ktorom má nárok základ. Žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, preto postupoval súd v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zabezpečil si listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu na ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom na vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku. Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa, t.j. nadobúdateľa
indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy, ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy o rozhodnúť o prípadných nekalých podmienkach zmluvy, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi.
19. Súd zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, poškodzujúcu práva spotrebiteľa so zámerom obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda uzatvorená v článku 14 Všeobecných zmluvných podmienok umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, súd vyhodnotil ak neprijateľné a tým neplatné v súlade s ustanovením § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, t.j. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je tiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka. Zmenka, titulom ktorej uplatňuje žalobca žalovanú sumu, je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Navyše vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy vrátane zmluvného dojednania o vyplnení zmenky, nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. Žalobca si v konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, súd preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.
22. Úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila, preto súd náhradu trov konania jej nepriznal.
23. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti výroku a výroku o trovách strán sporu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a upravenej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvého stupňa mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo odporca uplatnený nárok nepoprel, a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej strany neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná strana mohla na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdil žiadny z účastníkov konania, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Trval na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu, pričom predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaná strana nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Podľa neho súd porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovanou stranou
a remitentom je irelevantný; jemu nie je známy obsah ich údajného zmluvného vzťahu. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasí s názorom súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov.
24. Žalovaná strana sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
25. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. z 21.05.2015 - Civilného sporového poriadku (CSP) účinného 01. júla 2016 (§ 474) došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku (§ 473), pričom podľa prechodných ustanovení nový zákon - CSP platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní dovtedy nastali, zostávajú zachované (§ 470 CSP).
26. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie a zistení, že spĺňa náležitosti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal v napadnutých častiach vec bez nariadenia pojednávania (§378 a 219 CSP) s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach predmetu konania potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne, keď odvolanie nie je dôvodné. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:
27. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.
28. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho námietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na navrhovateľa sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd prijal záver o tom, že ak súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.
29. Občiansky súdny poriadok dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120 (CSP v § 132), ktoré v tretej vete odseku 1 umožňuje súdu výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanej strane za účelom výkonu zamestnania. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou stranou rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.
30. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nebolo úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila totiž vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice Rady 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, nemôže byť akceptovaná bezvýhradne.
31. Odvolací súd preto neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa a preto vhodnú ochranu spotrebiteľa je potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.
32. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je však vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak by totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo by o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime by bolo nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky bol sčasti spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. nakoľko bolo zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V tomto prípade zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie (EÚ).
33. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - aby bola právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - musela byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody však žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú stranu nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohli zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalovanej strany. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa mu nemôže byť na ujmu. Pritom potreba vystavenia a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala žalovanej strane zo zmluvy, ale len zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.
34. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí súdu prvej inštancie, čo považoval za vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia konštatoval svoj postup a postup žalobcu neprítomného na pojednávaní, preto námietka žalobcu o prekvapivom rozhodnutí je nepravdivá. Odvolací súd nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, keď žalobca sa svojou neprítomnosťou na pojednávaní sám zbavil možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. 35. Ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci v Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Uvedené stanovisko potvrdzuje správnosť výkladu a záverov oboch súdov.
36. Následne zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb. v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/207 Z.z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky 3,4, § 114 ods.2 OSP, v ktorých upravil náležitosti návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sakciu za nesplnenie povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o možnosti uplatňovania námietok.
37. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnosti zmluvy o úvere pre hrubé narušenie rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch. Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca v tejto časti dôvodov odvolania neuviedol k právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým, že prvostupňový súd nemohol založiť svoj názor na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal rozhodovať len na základe ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015, odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za bezpredmetný.
38. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý za vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 378 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej strane nepriznal nárok, keďže jej žiadne trovy nevznikli.
40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).