Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-9-2017.pdf
PDF · 98.3 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana vo veci starostlivosti o maloleté deti U., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX W., bytom ako otec, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., T. 5, zastúpená JUDr. Viktorom Novysedlákom, advokátom, Poprad, L.Svobodu 2674/1 a Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., V. XX, v konaní začatom na návrh otca o zvýšenie výživného a o návrhu matky na zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P/224/2016-53 zo dňa 13.01.2017 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výrokoch I., II., IV.
odôvodnenie:
Predmet konania, argumentácia strán
1. Predmetom konania je zmena rozhodnutia Okresného súdu Poprad č.k 15P/32/2016-20 zo dňa 08.04.2016 vo výroku o výživnom pre mal. U. a N. W., zvýšenie výživného zo strany matky. Otec navrhol zvýšiť výživné na maloleté deti od 01.09. 2016 tvrdiac, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí.
2. Matka vo svojej vo svojej procesnej obrane uvádzala, že so zvýšením výživného nesúhlasí. Poukazovala na to, že požadované výživné nie je možné platiť z jej strany pretože nie je v jej schopnostiach a možnostiach. Podľa jej názoru sa pomery na strane otca zmenili, na strane maloletých detí nedošlo k podstatnej zmene.
Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Poprad ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Zvyšuje výživné zo strany matky určené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 15P/32/2016 - 20 z 08.04.2016 na mal. U., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 65,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne a na mal. N., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 65,- Eur na 80,- Eur počnúc dňom 01.01.2017, ktoré je matka povinná platiť k rukám otca vždy do 15-ho na v mesiaci vopred. II. V prevyšujúcej časti návrh otca zamieta. III. Návrh matky na zníženie výživného zamieta. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. č.k. 15P/32/2016 - 20 z 08.04.2016 boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca. Zistil príjem otca, ktorý predstavuje sumu v priemere 800,- Eur mesačne, z príležitostnej brigádnej činnosti v Rakúsku má príjem v priemere 300,- Eur mesačne. U oboch rodičov sa počet vyživovacích povinností nezmenil. Matka poberá príjem 380,- Eur mesačne, je vlastníčkou
nehnuteľností v obci T., z ktorých síce je parc. XXXX ako orná pôda, avšak ďalšia parcela č. XXXX je v zmysle schváleného územného plánu vedená ako parc. CKN XXXX - plochy na bývanie a plochy občianskej vybavenosti.
5. Prijal právny záver, že porovnávajúc pomery pri poslednej úprave výživného a v súčasnosti dospel k záveru, že skutočne došlo k zmene pomerov, najmä na strane mal. detí, mal. U. je v príprave na nástup na strednú školu, čo zvyšuje výdaje na zabezpečenie jej potrieb a ďalej už len skutočnosť, že obe dievčatá sú v období dospievania, núti vydávať vyššie výdaje na zabezpečenie ich základných potrieb. Berúc v úvahu celkové majetkové pomery matky, zvýšil výživné na sumu, ktorá zodpovedá jej možnostiam a schopnostiam, zodpovedá aj potrebám mal. detí a to už aj s prihliadnutím na pripravovaný nástup na strednú školu a prípravu v rámci prijímacích skúšok. Skonštatoval, že neboli zistené podmienky na zvýšenie výživného so spätnou platnosťou vzhľadom na krátku dobu od poslednej úpravy výživného, a preto návrh otca v prevyšujúcej časti zamietol. Návrh matky na zníženie výživného zamietol vzhľadom na svoje závery o preukázaní podmienok pre zvýšenie výživného.
6. Poukázal na ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu
8. Proti rozsudku podala odvolanie matka a to proti výrokom I. III. IV (s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti). Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh otca zamietol a vyhovel jej návrhu na zníženie výživného alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní ďalej uviedla, že pôvodný rozsudok je z 08.04.2016 a bol výsledkom rodičovskej dohody. Medzi oboma rozsudkami uplynulo len 9 mesiacov, takže čo sa týka oboch detí nemohlo u nich dôjsť k takému zvýšeniu výdavkov, že by to odôvodňovalo zvýšenie výživného o 23 % oproti pôvodnému rozsudku. Súd len konštatoval, že obe dievčatá sú v období dospievania a tento fakt núti vydávať vyššie výdaje na zabezpečenie ich základných potrieb. K zmene pomerov došlo len na strane otca, kde tento má podľa záverov súdu čistý príjem 1.100,- Eur mesačne, čo je zvýšenie o 400,- Eur oproti príjmu deklarovaného pri pôvodnom rozsudku. Tiež uviedla, že hocijaké zníženie výživného má pre ňu zásadný význam, lebo jej umožní prekročiť hranicu chudoby a umožní aspoň trocha lepší život. Súd sa nevyrovnal s otázkou, ako otec naložil s kúpnou cenou 147.000,- Eur, či u otca nedošlo k zvýšeniu príjmu a taktiež s otázkou, že obe deti sú oproti styku uvedenom v pôvodnom rozsudku oveľa častejšie s matkou. Toto všetku sú skutočnosti, ktoré odôvodňujú zníženie výživného. V poslednom čase má maloleté deti v starostlivosti oveľa častejšie, pre upresnenie uviedla, že deti mala v decembri 2016 a januári 2017 spolu 17 dní, a to od 02.12 do 09.12, od 26.12 do 29.12., od 04.01. do 08.01. Deti v starostlivosti tak boli cca 40 % času. Pri takejto forme starostlivosti je pôvodná výška výživného nemysliteľná, preto navrhla jej zníženie na 45,- Eur u Silvie Kunovej a na 45,- Eur u Ivany Kunovej. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvom výroku a treťom výroku, alebo rozsudok zmenil tak, že návrh otca na zvýšenie výživného zamietne a vyhovie jej návrhu na zníženie .
9. K podanému odvolaniu sa vyjadril otec maloletých detí a kolízny opatrovník. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) s výnimkou zamietnutia návrhu otca v prevyšujúcej časti.
11. Súd svoje rozhodnutie o zvýšení výživného zo strany matky odôvodnil tým, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí spočívajúcej v náraste nevyhnutných výdajov potrebných na ich výživu. Na strane maloletých detí konštatoval zmenu spočívajúcu vo veku tým, že sú staršie čím aj napriek pomerne krátkej doby od rozhodnutia súdu sa zvýšili sa ich náklady na plnenie školských povinností, mimoškolských aktivít. K zmene pomerov na strane otca konštatoval, že jeho príjem vzrástol. Na strane matky konštatoval že príjmy matky sa nezmenili.
12. Matka v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, k nesprávnemu právnemu záveru, rozhodnutie považuje za nedostatočne odôvodnené.
13. Namieta záver súdu o preukázaní zmeny pomerov pre rozhodnutie o zmene výšky výživného, ktoré má platiť. Poukazuje na to, že nedošlo k dlhej dobe ktorá uplynula od rozhodnutia súdu pri schvaľovaní rodičovskej dohody. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a ustanovenie § 121 zákona č. 161/ 2015 Z.z Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Vychádzajúc z § 121 CMP je možná zmenu rozsudku o výžive ak sa zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
14. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného.
15. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
17. Tieto zásady viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Výška výživného na maloleté deti zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky a odôvodneným potrebám maloletých detí.
18. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Správne a citlivo súd pristúpil k porovnávaniu pomerov a vyhodnotil relevantnosť zmeny preukázaných nových pomerov. Pristúpil k vykonaniu potrebných zistení ohľadne pomerov v čase pôvodného rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená uzavretá rodičovská dohoda a teda zisťoval minulý stav.
19. Matka v podanom odvolaní namieta, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k pomerom na strane mal. detí. Má za to, že výdaje deti oproti pôvodnej úprave sa nezmenili. Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávnených, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. V prvom rade je potrebné uviesť, že výživné vo výške 65,- Eur mesačne, ktoré matka platí s určitosťou nepokrýva odôvodnené potreby maloletých detí. Výška dohodnutého výživného podľa pôvodného rozhodnutia bez pochýb nepostačuje na pokrytie oprávnených potrieb detí. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Samozrejme s prihliadnutím na predpoklady na strane rodičov. Rozsah a charakter potrieb mal. detí bol otcom tvrdený a preukázaný. Výdaje na mal. detí zodpovedajú ich veku a potrebám ktoré prináša súčasná doba. Súd starostlivosti o maloleté deti správne vyhodnotil oprávnenosť a odôvodnenosť potrieb maloletých detí v čase rozhodovania a priznal im správnu relevantnosť pri posudzovaní kritérií rozhodných pre zmenu výživného. Matka ako povinný rodič poukazuje, že nestala zmena pomerov na strane deti majúca vplyv na výšku výživného. Bez prihliadnutia na ich oprávnené potreby. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Príjem matky je pomerne nízky a tomu zodpovedá aj výška určeného výživného. Matka tvrdí, že zaplatením výživného sa dostane na hranicu chudoby. Príjem matky je v priemere 380,- Eur mesačne, pracuje v spoločnosti Thymos, spol. s.r.o. Pokiaľ ide o jej zdravotný stav podľa lekárskej správy čl. 15 súdneho spisu) je zrejmé, že je nutné u nej psychické a aj fyzické šetrenie.
20. Matka poukazuje na pomerne výrazne zvýšenie príjmu otca. Vzhľadom na zvýšené príjmy otca sa podieľajú deti na zvýšenej životnej úrovni tohto rodiča, pričom náklady na výživu oboch deti platí aj otec nejde len o úplne uspokojovanie potrieb z výživného matky. Výživné, ktoré má plniť matka podľa napadnutého rozhodnutia skutočne pokrýva odôvodnené potreby detí, nie je nadštandardným. V tejto súvislosti ešte prichodí poznamenať, že pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobe letných prázdnin. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletých detí, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí.
21. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem tej vo vzťahu k maloletým dcéram, mal. synov. Práve s prihliadnutím na subjektívne schopnosti matky, na ňou dosahovaný príjem, jej oprávnené výdaje určil rozsah výživného súd prvej inštancie správne.
22. Neobstojí ani ďalšia námietka o neprihliadnutí súdu na jej výdaje. Súd prihliadol na výdaje matky a zistil výšku jeho mesačných nákladov ako povinného rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
23. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd správne prihliadol na to, že matka maloletých detí sa osobne o maloleté deti stará, zabezpečuje im bývanie, stará sa o spoločnú domácnosť, finančne zabezpečuje ich materiálne potreby. Pretože plnením výživného je aj osobná starostlivosť, poskytovanie bývania. Maloleté deti sú ešte vo veku, ktorý vyžaduje ešte podiel osobnej starostlivosti matky, na čo sa musí prihliadnuť v rámci plnenia vyživovacej povinnosti zo strany otca.
24. Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 ZoR.
25. Správny bol postup súdu prvej inštancie pokiaľ považoval zmenu pomerov za relevantnú ,vzhľadom na zistený skutočný stav. Prijatý právny záver o preukázateľnej zmene pomerov, ktorá spôsobuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti tak ako o nej rozhodol je správny.
26. Námietky matky o tom, že v súčasnosti sa stará osobne o maloleté deti pomerne výrazným časovým podielom v rámci mesiaca a tak zvýšené výživné neobstojí aj z tohto dôvodu je potrebné uviesť, že otec v priebehu konania popiera, aby došlo k výraznému zvýšeniu intenzity osobnej starostlivosti o maloleté deti. Tvrdí, že ide iba o niekoľko dní v mesiaci. V prípade ak ide o výrazný podiel matky na osobnej starostlivosti je potrebné túto skutočnosť preukázať, čo môže mať vplyv na zmenu prípadnej osobnej starostlivosti alebo výšky a rozsahu výživného.
27. Odvolaciu námietku o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci zistený skutočný stav vecí, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
28. Odvolacie námietky matky nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil v jeho napadnutých výrokoch vrátane správne výroku o trovách konania.
29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 a §57 zákona č. 161/ 2015 Z. z Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého sa o trovách konania rozhoduje len na návrh. Návrh zo strany účastníkov konania na priznanie trov konania nebol podaný. Žiadnemu z účastníkov tak nepriznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).