Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/149/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: O. E., V.. XX.X.XXXX, B. P. R., o zaplatenie 126,- € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 112 € spolu s ročným úrokom z omeškania

- 5,25 % zo sumy 14 € od 20.2.2014 do zaplatenia,

- 5,25 % zo sumy 7 € od 21.2.2014 do zaplatenia,

- 5,25 % zo sumy 7 € od 21.3.2014 do zaplatenia,

- 5,25 % zo sumy 7 € od 21.4.2014 do zaplatenia,

- 5,25 % zo sumy 7 € od 21.5.2014 do zaplatenia,

- 5,15 % zo sumy 7 € od 21.6.2014 do zaplatenia,

- 5,15 % zo sumy 7 € od 21.7.2014 do zaplatenia,

- 5,15 % zo sumy 7 € od 21.8.2014 do zaplatenia,

- 5,05 % zo sumy 7 € od 21.9.2014 do zaplatenia,

- 5,05 % zo sumy 7 € od 21.10.2014 do zaplatenia,

- 5,05 % zo sumy 7 € od 21.11.2014 do zaplatenia,

- 5,05 % zo sumy 7 € od 21.12.2014 do zaplatenia,

- 5,05 % zo sumy 7 € od 21.1.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % zo sumy 7 € od 21.2.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % zo sumy 7 € od 21.3.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 78 % celkovo vzniknutých trov konania žalobcu.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 15.12.2016 sa pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 proti žalovanému domáhala zaplatiť sumu 126,- € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 20.2.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že 18.9.2013 ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke č. 20513452, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol

pôžičku vo výške 126,- € na kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Žalovaný mal pôžičku zaplatiť 18-timi mesačnými splátkami po 7,- €, z ktorých žalovaný ku dňu spísania žaloby neuhradil nič. Celkový dlh žalovaného tak pozostáva zo sumy 126,- €. Žalobca dňa 25.12.2013 listom, ktorý nazval predžalobnou upomienkou, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.2.2014 úver zosplatnil. Od 20.2.2014 je potom žalovaný v omeškaní so zvyškom dlhu. Ku svojej žalobe žalobca pripojil spomínanú zmluvu o pôžičke uzavretú medzi stranami sporu 18.9.2013 a jej prílohu - štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ako aj všeobecné obchodné podmienky k zmluve o pôžičke s platbou cez poštovú poukážku. Ďalej zaslal predžalobnú upomienku z 25.12.2013, kópiu vrátenej doporučenej zásielky, prehľad o splácaní splátok a úhrad.

2. V priebehu konania súd na návrh pôvodného žalobcu pripustil zmenu subjektu tak, že na strane žalobcu z konania vystúpil pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku a na jej miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitica Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave ako nový žalobca. Počas konania totiž došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného žalobcu proti žalovanému, ktorá bola uplatňovaná v konaní. Obchodná spoločnosť uvedená v záhlaví tohto rozsudku sa tak postúpením pohľadávky stala novým veriteľom vo vzťahu k žalovanému. Táto skutočnosť bola preukázaná jednak oznámením pôvodného veriteľa a postúpením pohľadávky, ale aj zmluvou o postúpení pohľadávky. Nový žalobca so vstupom do konania súhlasil.

3. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 7.12.2017 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

4. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré do spisu pripojil pôvodný žalobca. Skutočnosti tvrdené žalujúcou stranou žalovaný nerozporoval, k žalobe sa v určenej lehote nevyjadril, a preto súd skutočnosti tvrdené žalobcom, pokiaľ ide o skutkové okolnosti prípadu, považoval za nesporné v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p. Pre súd bola nesporná skutočnosť, že na základe v žalobe uvedenej zmluvy bola žalovanému pôvodným žalobcom poskytnutá pôžička vo výške 128,- €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými splátkami po 7,- € vždy k 20-temu dňu v mesiaci, až do 20.3.2015 a pre súd bolo nesporné, že žalovaný mimo akontácie vo výške 2,- € zaplatenej pri podpise zmluvy z celkovej pôžičky vo výške 126,- € nič nezaplatil. Súd mal preukázané, že predžalobnou upomienkou z 25.12.2013 žiadal žalobca dlh zaplatiť a upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti poskytnutej pôžičky.

5. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná v celom rozsahu. Predovšetkým nárok žalobcu na niektoré splátky pôžičky bol v čase podania žaloby premlčaný v zákonnej trojročnej premlčacej dobe stanovenej v ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal začať dlh splácať podľa zmluvy už k 20.10.2013. Žalobu však žalobca podal až 15.12.2016. Je teda zrejmé, že v čase dlhšom ako tri roky pred podaním žaloby boli premlčané splátky, ktoré boli zročné ku dňu 20.10.2013 a 20.11.2013. Vzhľadom na ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa súd nárok žalobcu na zaplatenie 14,- € titulom týchto dvoch splátok považoval za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.

6. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

7. Rovnako žalobca nepreukázal, že by so žalovaným bol dohodol jeho predchodca možnosť žiadať pre nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok zaplatenie celého dlhu naraz, ktorá vyplýva z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Rovnako nepreukázal, že by si bol počínal v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Preto písomný úkon pôvodného veriteľa, a to predžalobná upomienka z 25.12.2013, ale aj k žalobe nepripojený list zo dňa 19.2.2014, ktorým mal byť úver zosplatnený, podľa presvedčenia súdu nemohli modifikovať zmluvu v tom smere, že by došlo k zmene spôsobu splácania pôžičky tak, že by dlžník na výzvu veriteľa musel zaplatiť dlh naraz, ako to tvrdil žalobca. Právo veriteľa žiadať zaplatenie celého dlhu naraz musí byť v zmluve dohodnuté a táto možnosť pre veriteľa v zmluve dohodnutá nebola, či už v základnej časti zmluvy, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach

pôvodného veriteľa, ktoré boli súčasťou zmluvy. Za takýchto okolností preto súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný mohol dlh splácať tak, ako to bolo dohodnuté v pôvodnej zmluve o pôžičke z 18.9.2013, a totiž mohol dlh splácať v splátkach tak, ako to vyplývalo zo zmluvy. Túto skutočnosť potom súd vyjadril vo výrokovej časti tohto rozsudku, v časti, kde priznával žalobcovi nárok na úroky z omeškania, a to tak, že ich priznal vždy od zročnosti tej-ktorej nepremlčanej splátky. Keďže žalobca žiadal úroky z omeškania až od 20.2.2014 a súd bol jeho žalobou viazaný, mohol od tohto dátumu priznať nárok na úroky z omeškania z dvoch splátok, a to zo splátky, ktorá bola zročná 20.12.2013 a zo splátky, ktorá sa stala zročnou 20.1.2014. Spolu tieto splátky tvoria sumu 14,- €. Od 21.2.2014 a potom vždy 21. dňom toho- ktorého kalendárneho mesiaca sa žalovaný dostával do omeškania s úhradou ďalších splátok, a to až do 21.3.2015 po tom, čo 20.3.2015 podľa zmluvy sa mal stať zročný celý dlh. Tento dátum bol stanovený ako termín konečnej splatnosti pôžičky.

8. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úroku z omeškania je vždy o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej Centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku na časť premlčanej istiny a časť úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a náhradu trov konania úspešnejšieho žalobcu pomerne krátil v závislosti od jeho úspechu a neúspechu v konaní. Žalobcov úspech predstavoval 89 % celkovo uplatneného nároku a jeho neúspech 11 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavoval rozdiel medzi úspechom a neúspechom, čiže 78 % celkového uplatneného nároku. Súd preto v rozsahu 78 % celkovo vzniknutých trov konania žalobcu mu priznal na ich náhradu právo.

10. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.