Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-5C/290/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1/ A. A., H.. XX.X.XXXX, C. XXX XX R., K. XXX, X/ N. A., H.. H.. XX. XX. XXXX, C. XXX XX Č., Č. V. E. XXXX, v konaní o zaplatenie 1.534,14 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.534,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z neuhradených splátok úveru od 21.10.2010 do 20.3.2011 vo výške 28,96 €, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.534,14 € od 21.3.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že zaplatením pohľadávky alebo jej časti ktorýmkoľvek zo žalovaných záväzok v časti alebo v celom rozsahu zaniká.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne vyššia súdna úradníčka samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Okresný súd v Čadci rozsudkom 5C/290/2013 zo dňa 5.12.2016 rozhodol tak, odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.534,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z neuhradených splátok úveru od 21. 10. 2010 do 20.3.2011 vo výške 28,96 €, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.534,14 € od 21.3.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Na odvolanie žalovaného v 2. rade Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu v časti, ktorou vyhovel žalobe žalobcu k uloženiu povinnosti zaplatiť mu sumu 1534,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z neuhradených splátok úveru od 21.10.2010 do 20.3.2011 vo výške 28,96 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.534,14 € od 21.3.2011 do zaplatenia, a to vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a vo výroku o trovách konania, ktorým priznal žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, zrušil, v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade rozsudok nadobudol právoplatnosť. Krajský súd poukázal na § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky 24.3.2011, pričom konštatoval, že okresný súd vôbec neskúmal, či žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný. Keďže sa možnosťou postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako bankou a žalobcom ako 3. osobou vôbec nezaoberal.

3. Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku

voči odporcom. Postupca a odporca uzatvorili dňa 18. 4. 2006 zmluvu číslo 312755840 (ďalej len zmluva), ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky (VOP). Na základe tejto zmluvy Slovenská sporiteľňa poskytla odporcovi peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania týchto peňažných prostriedkov, splácania, podmienky pri neplnení si zmluvných povinností, a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Odporca v 2. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok. Podľa žalobcu zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, podľa Zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže ide o absolútny obchod, a právne vzťahy zo zmluvy o úvere, ktorá je uzatvorená pred 1.1.2008, sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Teda na práva a povinnosti vzniknuté z tejto zmluvy nie je možné aplikovať ustanovenie § 52, § 54. Ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenia ZoSÚ a práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone, na tieto je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 16.064,66 €, ktorá pozostávala z istiny 13.994,35 €, riadneho úroku 17,34 €, úroku z omeškania 2.052,97 €. Úrok z omeškania 2.052,97 € si navrhovateľ neuplatňuje. Podľa zmluvy mal odporca v 1. rade úver splácať v mesačných splátkach po 255,69 € vždy do 20. dňa v mesiaci. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje splátky splatné od 20.10.2010 do 20.3.2011, t.j. 6 splátok v celkovej výške 1.534,14 €, taktiež si uplatňuje úroky z omeškania, a to za obdobie od 21.10.2010 do 20.3.2011 vo výške 28,96 € a od 21.3.2011 vo výške 9 % z dlžnej sumy 1.534,14 € až do celkového zaplatenia.

4. Žalobca k svojmu návrhu pripojil tieto dôkazy: zmluva o splátkovom úvere číslo 0312755840 uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava a A. A., dohodu o ručení uzatvorenú medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako veriteľom a N. A. ako ručiteľom, VOP, oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 a podací hárok doručené obom žalovaným, zmluvu o postúpení pohľadávok číslo 0568/2011/CE medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., a navrhovateľom, prílohu číslo 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, pokus o zmier zo dňa 22. 8. 2013.

5. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že ich aktívna vecná legitimácia je daná v zmysle uznesenia Krajského súdu v Žiline, uvádzajú, že k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 24.3.2011, čo znamená, že v tom čase už bola splatná celá pohľadávka, všetky splátky boli splatné. Požadujú len 6 splátok, ktoré sú nepremlčané. Zvyšné splátky žalobca nepožaduje. Banka môže postúpiť takúto pohľadávku, pretože podmienky v § 92 ods. 8 neplatia, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Žalovaní zaplatili z úveru celkovú výšku 4.401,07 €, pričom čerpali prostriedky vo výške 11.617,87 €, z čoho zjavne vyplýva, že omeškanie je dlhšie ako jeden rok, a teda podmienky v § 92 ods. 8 v tomto prípade nebolo potrebné naplniť, došlo podľa neho k platnému postúpeniu pohľadávky, a teda aj k nadobudnutiu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Navrhujú preto, aby súd žalobe vyhovel v tom zmysle, že žalovaný v 2. rade bude povinný zaplatiť dlžnú sumu s tým, že zaplatením pohľadávky ktorýmkoľvek z dlžníkov záväzok zaniká buď v celom rozsahu, alebo v zaplatenej časti, a taktiež si proti žalovanému v 2. rade uplatňujú trovy konania.

6. Žalovaný v 2. rade sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil z pracovných dôvodov, žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

7. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení sa zo dňa 16. 9. 2015 uviedol, že mu nebol doručený návrh na začatie konania a dôkazy, nevie, z akého dôvodu je proti nemu vedené konanie, pričom potvrdil, že odporcovi v 1. rade ručil za úver, avšak nemal vedomosť, že by boli problémy so splácaním úveru. Odporcovi v 1. rade bol poskytnutý úver, keď bol ženatý, t.j. bez súhlasu manželky, odporca v 1. rade sa neskôr rozviedol, a nevie, ako bolo riešené ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Teda nie je vyporiadaná otázka, či je úverová zmluva platná, pokiaľ nebola podpísaná manželkou odporcu v 1. rade, ktorá mala byť tiež účastníkom konania, a nie je zrejmé, ako sú vyporiadané po rozvode majetkové vzťahy medzi odporcom v 1. rade a jeho manželkou. Dňa 8. 2. 2016 podal odpor proti doručeným platobným rozkazom, v ktorom zotrval na dôvodoch uvedených vo svojom predchádzajúcom vyjadrení, zároveň namietol premlčanie pohľadávky. Žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, priznať náhradu trov konania.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu odporcu v 2. rade uviedol, že pôvodný veriteľ uzatvoril dňa 18. 4. 2016 s odporcom zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol odporcovi 1/ poskytnutý úver 11.617,87 €. Odporca v 2. rade uzatvoril dňa 18. 4. 2006 zmluvu o ručení, kde v zmysle článku

2 odsek 1 sa zaviazal, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak ju riadne a včas neuhradí odporca v 1. rade. Odporca v 2 rade vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy, preto trvá na podanom návrhu. Keďže žalobca si uplatňuje splátky od 20. 10. 2010 do 20.3.2011 v počte 6 a v celkovej výške 1.534,14 €, návrh bol podaný 27.9.2013, nemohlo dôjsť k premlčaniu predmetnej pohľadávky. V ďalšom vyjadrení uviedol, že žalovaný v 1. rade uhradil z poskytnutého úveru celkove sumu 4.401,07 €, z ktorej na istinu bola započítaná suma 4.047,47 €, na poplatky 232,36 € a na úrok z omeškania 121,24 €.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 1 Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 31.3.2011 ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 18.4.2006 uzatvoril odporca v 1. rade s právnym predchodcom žalobcu, a to Slovenskou sporiteľňou, a.s., zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 11.617,87 € (pôvodne 350.000,-- Sk) s úrokovou sadzbou 10,50 %, výška splátky 255,69 €, splatnosť prvej splátky dňa 20.5.2006, konečná splatnosť úveru 20.3.2011, počet splátok 59, RPMN 5,69.

11. Súd mal taktiež preukázané, že dňa 18. 4. 2006 bola uzatvorená aj dohoda o ručení medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava a ručiteľom - odporcom v 2. rade, z ktorej článku II. ods. 1 vyplýva, že uspokojí pohľadávku veriteľa v prípade, ak žalovaný v 1. rade neuhradí jeho pohľadávku v celkovej výške riadne a včas. Jednostranným písomným vyhlásením ručiteľa veriteľovi vznikol tak ručiteľský záväzok podľa § 303 OZ.

12. Dňa 24. 3. 2011 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava a postupníkom - navrhovateľom. Z prílohy číslo 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 mal súd preukázané, že zostatok pohľadávky odporcu ku dňu postúpenia bol na istine vo výške 16.064,66 €, riadny úrok 17,34 €, úrok z omeškania 2.052,97 €.

13. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje 6 splátok za obdobie od 20.10.2010 do 20.3.2011 v celkovej výške 1.534,14 €. Krajský súd v zrušujúcom uznesení vyjadril svoj záväzný právny názor, keď okresný súd rozsudkom nesprávne vyjadril solidaritu oboch žalovaných, keďže nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade je potrebné posudzovať podľa podmienok Zákona č. 258/2001 Z.z., a nárok vyplývajúci vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako nárok vyplývajúci z ručiteľského záväzku. Teda každý zo žalovaných koná sám za seba, ich procesné úkony nezaväzujú druhého žalovaného. Nejde o solidárny záväzok. Obaja sú síce povinní plniť veriteľovi rovnaké plnenie (aj keď nie je vylúčené, že ručiteľ len v menšom rozsahu), každý však z iného právneho dôvodu, ich vzájomné postavenie voči veriteľovi určuje § 548 ods. 1 OZ. Nakoľko v danej veci podal odvolanie proti rozsudku iba žalovaný v 2. rade ako ručiteľ predmetného záväzku, a jedná sa o samostatné procesné spoločenstvo, rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 1.534,14 € s príslušenstvom a trovami konania zostal nedotknutý, rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

14. Krajský súd v Žiline vytkol Okresnému súdu v Čadci, že v konaní vôbec neskúmal, či je žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný s poukazom na § 525 ods. 1 a § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky 24.3.2011 na podanie žaloby voči žalovanému v 2. rade. Zo žaloby vyplýva, že žalobca mal nadobudnúť pohľadávku od svojho právneho predchodcu Slovenskej sporiteľne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011, avšak súd sa možnosťou postúpenia pohľadávky medzi Slovenskou sporiteľňou ako bankou a žalobcom ako treťou osobou vôbec nezaoberal, teda neskúmal, či je žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby a uloženie povinnosti voči žalovanému v 2. rade. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní bránil tým, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže k postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 24.3.2011, teda v čase, keď už bola splatná celá pohľadávky, všetky splátky boli splatné, pričom oni požadujú len 6 splátok, ktoré boli nepremlčané, zvyšné splátky nepožadujú. Teda banka mohla postúpiť aj takúto pohľadávku, keďže podmienky uvedené v § 92 ods. 8 neplatia, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. V danej veci vyplýva jednoznačne omeškanie dlhšie ako jeden rok, teda podmienky v § 92 ods. 8 nie je potrebné splniť, a došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Súd sa s týmto názorom stotožnil, keďže mal preukázané, že návrh na súde bol podaný dňa 2.10.2013, pričom žalobca požadoval splátky za obdobie od 20.10.2010 do 20.3.2011, teda 6 splátok, ktoré neboli premlčané, zvyšné splátky nepožadoval. Zmluva o postúpení bola uzatvorená až dňa 24.3.2011, kedy už bola celá pohľadávka splatná, teda súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Z toho teda vyplýva, že podmienky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. nebolo potrebné splniť, a súd má tak preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu na podanie žaloby uložiť povinnosť žalovanému v 2. rade vyplývajúcu mu z jeho ručiteľského záväzku. Z tohto dôvodu aj súd zaviazal žalovaného v 2. rade k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.534,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z neuhradených splátok úveru od 21.10.2010 do 20.3.2011 vo výške 28,96 €, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.534,14 € od 21.3.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že zaplatením pohľadávky alebo jej časti ktorýmkoľvek zo žalovaných záväzok v časti alebo v celom rozsahu zaniká.

15. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. § 104

Podľa § 111 zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Odporca v 2. rade namietal premlčanie tejto sumy, súd je však toho názoru, že suma nie je premlčaná, nakoľko návrh na súd bol podaný dňa 2.10.2013, a žalobca žiada splátky od 20.10.2010 do 20.3.2011, t.j. v zákonnej trojročnej premlčacej lehote, t.j. k premlčaniu splátok nedošlo. Súd na premlčanie aplikoval ustanovenia OZ, keďže ide o zmluvu, ktorá má spotrebiteľský charakter.

17. Odporca v 2. rade taktiež namietal neplatnosť zmluvy o úvere z dôvodu, že túto zmluvu nepodpísala aj manželka odporcu v 1. rade, pričom zmluva bola uzatvorená za trvania manželstva. Súd sa stotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu, že nakoľko ide podľa § 145 ods. 1 o relatívnu neplatnosť tohto úkonu, a nikto sa jej v rámci trojročnej premlčacej lehoty nedovolal, zmluva je platná, a pasívne legitimované sú tie osoby, ktoré sú určené v zmluve. Súd poukazuje na to, že právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého, a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a OZ. Právo uplatniť neplatnosť takéhoto právneho úkonu má predovšetkým manžel, ktorého súhlas bol opomenutý, ako aj adresát právneho úkonu. Ide o majetkové právo, a premlčacia doba je trojročná podľa § 101 OZ.

18. Okrem istiny žalobca požadoval aj zaplatenie úroku z omeškania s uplatnenou úrokovou mierou 9 % ročne, ktorá zodpovedá § 361 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády číslo 87/95 Z.z. Navrhovateľ žiadal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok splatných od 20.10.2010 do 20.3.2011, a následne z celej dlžnej sumy od 21.3.2011 do zaplatenia, a v tejto výške súd priznal navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Do omeškania sa odporca 2/ dostal vždy 21. dňa daného mesiaca, v ktorom bola tá-ktorá splátka splatná, a teda úrok z omeškania vo výške 9 % je zo splátok v nasledujúcej výške, zo sumy 255,69 € od 21.10.2010 do 20.3.2011 vo výške 9,70 €, zo sumy 255,69 € od 21.11.2010 do 20.3.2011 vo výške 7,69 €, zo sumy 255,69 € od 21.12.2010 do 20.3.2011 vo výške 5,57 €, zo sumy 255,69 € od 21.1.2011 do 20.3.2011 vo výške 3,75 €, zo sumy 255,69 € od 21.2.2011 do 20.3.2011 vo výške 1,75 €, zo sumy 1.534,14 € od 21.3.2011 až do zaplatenia.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozsudkom zo dňa 5.12. 2016, ako aj týmto rozsudkom návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu, priznal mu právo na zaplatenie istiny vo výške 1.534,14 €, ako aj úrokov z omeškania za obdobie od 21.10.2010 do 20.3.2011 vo výške 28,96 € a úrokom z omeškania 9 % zo sumy 1.534,14 € od 21.3.2011 až do celkového zaplatenia voči obom žalovaným. Žalovanému v 1. rade na základe Zákona č. 258/2001 Z.z. a žalovanému v 2. rade na základe § 303 a nasl. po tom, čo mal súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie takéhoto návrhu aj voči žalovanému v 2.rade. Zároveň súd rozhodol, že zaplatením pohľadávky alebo jej časti ktorýmkoľvek zo žalovaných záväzok v časti alebo v celom rozsahu zaniká.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP. O výške trov konania rozhodne vyššia súdna úradníčka podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Čadca písomne dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.