Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-194-2016.pdf
PDF · 94.41 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/194/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: X. W. I., L.. XX.X.XXXX, J. E. T., Š. X, X. D. T., L..XX.X.XXXX, J. E. T., T.O. XX, X. W. I., L..X.X.XXXX, J. E. T., T. XX, X. M. I., L..XX.X.XXXX, J. E. T., Š. X, v konaní o zaplatenie 357,34 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. až 4. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 357,34 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.6.2016 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovaným v 1. až 4.rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.19.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne peňažné plnenie špecifikované vo výroku tohto rozsudku.
2. Žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťami, že žalovaní od 1.8.2014 do 30.6.2015 užívali bez právneho titulu byt č. XX L. A. D. X E. T., ktorého je správcom, pričom za užívanie bytu nezaplatili žiadnu úhradu. Za obdobie mesiacov máj a jún 2015 si žalobca uplatnil úhradu za užívanie bytu bez právneho titulu vo výške 57,34 EUR mesačne, zodpovedajúcej hodnote nájomného v zmysle mesačného zálohového predpisu platieb. Okrem toho sa domáhal aj zaplatenia nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015 vo výške 300 EUR.
3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.
4. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297 písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
7. Zo zmluvy o nájme sociálneho bytu č.NY/78/2014/SL súd zistil, že Mesto Košice ako vlastník a prenajímateľ a žalovaný v 1.rade ako nájomca uzavreli dňa 19.12.2013 zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému v 1.rade prenajatý byt č.XX L. D. A..Č..X E. T., L. X.G., pozostávajúci z 1 izby a príslušenstva.
Nájom bol dojednaný na dobu určitú, od 1.2.2014 do 31.7.2014. Z obsahu zmluvy vyplýva, že členmi domácnosti žalovaného v .rade boli žalovaní v 2. a 3. rade.
8. Zo záznamu o kontrole vykonanej dňa 17.2.2015 súd zistil, že v byte bývala aj žalovaná v 4.rade.
9. Z Hlásenia o uvoľnení bytovej jednotky súd zistil, že žalovaní k 30.6.2015 byt opustili a kľúče od bytu odovzdali domovníčke.
10. Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie predmetného bytu, platného od 1.1.2015 súd zistil, že nájomné bolo predpísané vo výške 28,67 EUR mesačne a zálohové platby za služby spojené s bývaním boli predpísané vo výške 101,79 EUR, spolu vo výške 130,46 EUR.
11. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015 zo dňa 27.9.2016 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovaným nedoplatok vo výške 300 EUR. Z obsahu vyúčtovania vyplýva, že náklady na služby spojené s bývaním boli vo výške 700,44 EUR, pričom žalovaní zaplatili zálohové platby vo výške 400,44 EUR. Nájomné bolo predpísané spolu za celé obdobie vo výške 172,02 EUR (t.j. 6 x 28,67 EUR); žalovaní nájomné zaplatili vo výške 114,68 EUR. Z predloženej doručenky súd zistil, že vyúčtovanie žalovaným doručené nebolo; zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 26.5.2016.
12. Zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 súd zistil, že mesto Košice ako vlastník a navrhovateľ ako správca (príspevková organizácia mesta Košice) uzavreli zmluvu, ktorej predmetom je výkon správy obecného majetku zmluvným správcom v súlade so zákonom o majetku obcí ako aj inými právnymi a internými predpismi, s tým, že poverenie správcu konať v mene vlastníka na jeho účet pri predpise a výbere nájomného je uvedené v prílohe č. 2 a 4 tejto zmluvy (špecifikácia nehnuteľného majetku mesta Košice). Podľa článku VI bodu B.1 tejto zmluvy, v znení Dodatku č. 3 zo dňa 6.10.2010, správca je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi, uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných konaniach.
13. Podľa ust. § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
14. Podľa ust. § 710 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
15. Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
16. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
17. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
19. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
20. V danej veci sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovaným vzniknúť tým, že v roku 2015 bez právneho titulu a bez platenia zodpovedajúcej úhrady užívali cudziu nehnuteľnosť (byt) a zároveň, v uvedenom období požívali služby, ktoré im žalobca zabezpečil spolu s užívaním bytu, pričom nezaplatili nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania služieb.
21. Z vyššie citovaného ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vyplýva, že obsahom vlastníckeho práva je mimo iného právo s vecou nakladať, ako aj právo vec užívať a teda, aj prenechať vec inému na užívanie, či už odplatne alebo bezodplatne. Pokiaľ osoba odlišná od vlastníka cudziu vec užíva, nie je oprávnená tak činiť bezplatne. Pokiaľ výška odplaty nie je dojednaná formou nájomného, má vlastník v rámci svojho vlastníckeho práva okrem iného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká užívateľovi tým, že užíva cudziu vec, ktorej vlastníkom ani nájomcom nie je.
22. Pokiaľ teda iná osoba užíva vec, ktorá je vo vlastníctve niekoho iného, bez právneho titulu, vzniká mu bezdôvodné obohatenie, ktoré je tvorené majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu ( § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka). Ide teda o prípady, kedy právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti od počiatku chýba (napríklad nájomná zmluva alebo iný titul oprávňujúci na užívanie).
23. Základnými podmienkami úspešnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 a § 456 Občianskeho zákonníka je preukázanie skutočností, že odporcovia byt vo vlastníctve resp.v správe navrhovateľa skutočne užívali bez právneho titulu, ako aj, že v žalovanom období požívali služby spojené s užívaním predmetného bytu.
24. V konaní nebolo sporné, že nájomný vzťah žalovaného v 1.rade, ktorý vznikol na základe zmluvy o nájme, sa skončil dňa 31.7.2014, uplynutím doby, na ktorú bol nájom dojednaný.
25. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané a v konaní nebolo sporné, že žalovaní predmetný byt užívali aj po tom, čo zaniklo právo nájmu bytu, vrátane rozhodného obdobia od 1.1.2015 do 30.6.2015.
26. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že žalovaní v 1. až 4.rade užívali predmetný byt v rozhodnom období bez právneho titulu a teda, bez platnej nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu, ktorý by ich oprávňoval na užívanie bytu aj po skončení nájmu.
27. Z vykonaného dokazovania tiež nesporne vyplynulo, že žalobca bol v žalovanom období správcom predmetného bytu. Jeho aktívna vecná legitimácia v konaní vyplýva zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 v zmysle ktorej mesto Košice ako vlastník a prenajímateľ bytov (vrátane bytu, ktorý bol predmetom nájmu v tomto konaní), zveril žalobcovi správu obecného majetku v súlade so zákonom o majetku obcí s tým, že žalobca je oprávnený konať v mene vlastníka a je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi, uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných konaniach.
28. Plnenie, ktoré žalobca poskytoval žalovaným, spočíva v tom, že nerealizoval svoje právo vlastniť, zahrňujúce aj právo užívať byt v takom rozsahu, v akom by toto právo ako vlastník veci mal. V danom prípade za prijímateľa plnenia poskytovaného žalobcom, a teda za osoby, realizujúce užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu, bolo potrebné považovať žalovaných, ktorí sa vykonávaním im nepatriacich oprávnení bezdôvodne obohatili. Ich majetok sa totiž nezmenšil o prostriedky, ktoré by inak museli vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by im tieto vyplývali z právne relevantného titulu, napríklad z nájomnej zmluvy. Z hľadiska hmotnoprávneho sú teda žalovaní v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľmi povinnosti, o uloženie ktorej žalobca žiadal a preto sú v predmetnej veci vecne pasívne legitimovaní.
29. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu určuje súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy (tzv. trhová hodnota nájmu).
30. V danom prípade sa žalobca nedomáhal úhrady za užívanie bytu vo výške trhovej hodnoty nájomného za užívanie obdobnej nehnuteľnosti, ale len vo výške základného nájomného vyplývajúceho z mesačných zálohových predpisov platieb za užívanie bytu, hoci je všeobecne známou skutočnosťou, že trhová hodnota nájmu je oveľa vyššia ako úhrady predpísané mesačnými zálohovými predpismi vlastníkov alebo správcov bytových domov.
31. V konaní nebolo sporné, že žalovaní nezaplatili úhradu za užívanie bytu za 2 mesiace - máj a jún 2015. Uvedené vyplýva aj z vyúčtovania nákladov za služby spojené s nájmom, v zmysle ktorého nájomné spolu za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015 predstavovalo spolu 172,02 EUR (t.j. 6 x 28,67 EUR podľa mesačného zálohového predpisu platného pre uvedené obdobie), pričom žalovaní zaplatili nájomné len za mesiace január až apríl 2015.
32. Zhrnúc vyššie uvedené, dlh na úhrade za užívanie bytu bez právneho titulu predstavuje sumu 57,34 EUR (t.j. 2 mesiace krát 28,67 EUR). Nárok žalobcu v takto uplatnenom rozsahu súd považoval v celom rozsahu za dôvodný a zaviazal žalovaných v 1. až 4.rade zaplatiť sumu uvedenú sumu spoločne a nerozdielne, vzhľadom k tomu, že predmetný byt užívali všetci v rovnakom rozsahu.
33. Čo sa týka ďalšej časti uplatneného nároku - vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním, je zrejmé, že predmetom vyúčtovania boli náklady, ktoré vynaložil žalobca vo vzťahu k dodávateľom služieb v období od 1.1.2015 do 30.6.2015, kedy žalovaní predmetný byt nesporne užívali. Keďže žalovaní v konaní nepreukázali, že by zaplatili vyúčtovaním určený nedoplatok čo len čiastočne a zároveň, správnosť vyúčtovania nespochybňovali, súd konštatoval, že nárok je aj v tejto časti dôvodný a zaviazal žalovaných na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania vo výške 300 EUR.
34. Spolu priznaná istina predstavuje sumu 357,34 EUR.
35. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania.
36. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
37. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Súd konštatoval, že žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaní ako dlžníci svoj dlh riadne a včas nesplnili a preto sa dostali do omeškania. Omeškanie so splnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas plnenia, bolo potrebné podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaní boli povinní splniť dlh prvý deň po tom, čo ich veriteľ požiadal o splnenie. Žalobca preukázal, že žalovaných požiadal o splnenie dlhu ešte pred podaním žaloby. Žalobca doručoval žalovaným vyúčtovanie na adresu ich trvalého pobytu. Bolo preukázané, že vyúčtovanie došlo do ich dispozičnej sféry, pretože zásielka sa žalobcovi vrátila dňa dňa 26.5.2016. Vzhľadom k tomu, že žalobca poskytol vo vyúčtovaní 30 dňovú lehotu na splnenie, splatnosť dlhu nastala dňa 25.6.2016. Prvým dňom omeškania je teda 26.6.2016.
Žalobca si teda úroky z omeškania uplatnil správne, preto súd žalovaných zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 357,34 EUR počnúc od 27.6.2016 až do zaplatenia.
40. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. § 3 ods.1 nar.vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Predmetom konania bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie po 1.2.2013, preto sa výška úrokov z omeškania neriadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0 % ročne a po zvýšení o 5 perc.bodov jej výška činí 5 % ročne.
41. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %.
44. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v štyroch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).