Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_5Co-308-2017.pdf
PDF · 86.92 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/308/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcov: 1. Z. Z., V.. XX.XX.XXXX Ž. XX, Q., X. R. P. I.. Z.Á., V.. XX.X.XXXX, Ž. XX, Q., X. R. Z., V.. XX.XX.XXXX, H. XXX, X. D. Q., V.. XX.XX.XXXX, R. XX, Q., X. E. Q., V.. XX.XX.XXXX, D. X, Q., X. R. Q.Č., V.. XX.XX.XXXX, Č. XX, Q., X. J. B., V.. XX.XX.XXXX, D. X, Q., X. P. B., V.. XX.XX.XXXX, P. XX, Q., X. D. B., V.. XX.XX.XXXX, P. XX, Q.Š., XX. L. Y., V.. XX.XX.XXXX, P. XX, Q., XX. D. Z., V.. XX.XX.XXXX, Ť. XX, Q., zastúpených advokátom JUDr. Máriom Hollerom, so sídlom Krmanova 16, Košice, proti žalovaným v 1. rade TJ VSŽ Košice, so sídlom v Mestskom Parku, zastúpeným advokátom JUDr. Miroslavom Verebom, so sídlom Hrnčiarska 3, Košice, v 2. rade Mestom Košice, a v 3. rade TJ Športvýroba Košice s.r.o., so sídlom Rastislavova 104, Košice, v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby, resp. zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného v 1.rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 15C/805/1994-295 z 20.2.2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) účastníkom náhradu trov konania nepriznal a štátu náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z toho, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 02.02.2009, č.k. 5Co/363/2008-265 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I. Rozsudok odvolacieho súdu z 02.02.2009 nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2009. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11.08.2008, č.k. 15C/805/1994-224 nadobudol právoplatnosť 09.03.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou k 1.7.2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 prvej vety CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval súd povahu tohto konania a skutočnosť, že v čase podania žaloby, ale ešte aj dlho potom, nebola otázka vzťahu reštitučných predpisov a všeobecných predpisov súdnou praxou riešená tak, ako v súčasnosti a ako bola napokon judikovaná, preto sa žalobcovia mohli dôvodne domnievať, že sú v práve. Za daných okolností považoval súd za spravodlivé, aby si každý z účastníkov konania svoje trovy konania znášal sám. Všetky znalecké posudky, ktoré boli podkladom aj pre konanie 15C/805/1994-224 boli podané v konaní 15C/289/1994, v ktorom bolo rozhodnuté aj o znalečnom za tieto znalecké posudky.
2. V podanom odvolaní žalovaný v 1.rade navrhol uznesenie zmeniť vo výroku a žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1.rade trovy súdu prvej inštancie vo výške 1 269,17 € a trovy odvolacieho konania vo výške 232,69 €.
Uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie trovy konania nepriznal s poukazom na § 257 CSP, tak vec ohľadom trov konania nesprávne právne posúdil, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.h/ CSP. S prihliadnutím na výnimočnú povahu tohto postupu súdu je pritom nutné, aby jeho rozhodnutie vychádzalo z dokonale zisteného skutkového stavu a bolo riadne odôvodnené (Rozsudok NS SR č. 3Cz 22/87 z 30.4.1987); účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nie je možné s odvolaním na § 150 O.s.p. (teraz § 257 CSP) nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania o určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982).
3. Žalovaný v 1.rade v napadnutom odvolaní navrhol zmeniť uznesenie a žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1.rade trovy prvostupňového konania a trovy odvolacieho konania, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu. Neustále tzv. „vychádzanie v ústrety“ žalobcom zo strany OS je už len ťažko komentovateľné. Od podania žaloby boli zastúpení renomovanou advokátskou kanceláriou. V žiadnom prípade sa nejedná o komplikovaný súdny spor. Bolo by vhodné, keby OS si všimol názor vyslovený Ústavným súdom SR v jeho náleze č. III. ÚS 16/2012 zo dňa 28.3.2012, že nielen vlastnícke právo žalobcov, ale aj vlastnícke právo žalovaných požíva ústavnú a zákonnú ochranu, ktorý záver prevzal NS SR do svojho uznesenia sp.zn. 1Cdo 186/2013 (vo veci 15C 806/1994). Podľa ust. § 18 ods.1 vyhl. pri určení nákladov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej či právnickej osobe, sa výška odmeny advokáta určí podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene. Realizuje sa tak zámer zákona, aby účastník, ktorý spor nevyvolal alebo sa v ňom úspešne bránil, nemusel zo svojho znášať trovy konania, vrátane trov advokátskeho zastupovania. Je to súčasne sankcia proti účastníkovi, ktorý vyvolal bezdôvodný spor alebo ho neúspešne viedol, resp. sa v spore neúspešne bránil; v zmysle ust. § 257 CSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania priznať. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je to, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, avšak aj tak musí byť jeho použitie výnimočné. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok, ktorá je odôvodnená tým, že strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia i to, v čom sa vidí, že ide o prípad hodný zvláštneho zreteľa, musí súd náležíte odôvodniť. Zároveň pri svojej úvahe musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i tých účastníkov, ktorých majetková sféra by použitím výnimočného ustanovenia § 257 CSP bola dotknutá. Možno teda povedať, že je treba zvažovať vždy okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj najmä na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či je totiž možné od neho spravodlivo požadovať, aby náklady konania niesol bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. S prihliadnutím na výnimočnú povahu tohto postupu súdu je pritom nutné, aby jeho rozhodnutie vychádzalo z dokonale zisteného skutkového stavu a bolo riadne odôvodnené (Rozsudok NS SSR č. 3 Cz 22/87 zo dňa 30.04.19871: účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nie je možné s odvolaním na § 150 O.s.p. (teraz § 257 CSP) nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania o určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982).
4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcovia uviedli, že žalovaní v 1. a 3.rade neboli podanou žalobou žiadnym spôsobom obmedzovaní a počas celého obdobia trvania súdneho sporu využívali pozemok žalobcu, na ktorom stojí tenisový areál bez akejkoľvek odplaty. Výkonom podnikateľskej činnosti na tomto pozemku dosahovali zisk, s ktorým sa s nikým nedelili. Jediní, ktorí ostali ukrátení od počiatku boli žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia. Pretože bolo ich nešťastím, že sa v ich súdnom spore rozhodlo časovo skôr ako v ostatných veciach, v ktorých sa koná dodnes a kde je odôvodnený predpoklad, že sa žalobe vyhovie. Bol to práve žalovaný v 1.rade, ktorý účelovo v priebehu súdneho sporu previedol sporný majetok na žalovaného v 3.rade a to zmluvou, nad ktorej obsahom a záväznosťou odvolací súd v súvisiacich konaniach vyslovil pochybnosť (vo vzťahu, či niektoré v zmluve o prevode špecifikované predmety práva reálne predmetmi práva boli a mohli byť prevedené na žalovaného v 3.rade. Práve preto bol aj žalovaný v 1.rade a stále je účastníkom konania - z dôvodu právnej istoty). Uvedeným prevodom, ktorý mal dopad
na všetkých 11 súdnych konaní sa konanie predĺžilo o niekoľko rokov (navyše ak medzi žalovaným v 1. a 3.rade existuje zrejmá personálna prepojenosť - S.. J. T.). Z úplného výpisu z obchodného registra dokonca vyplýva, že žalovaný v 1.rade bol počas obdobia od 24.3.2000 do 2.9.2001 jedným zo spoločníkov žalovaného v 3.rade. Z uvedených dôvodov žalobcovia navrhli potvrdiť rozhodnutie tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
8. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod, že konanie má inú vadu a nesprávne posúdenie, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 205 ods.2 písm. b) OSP zodpovedá odvolaciemu dôvodu § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], neboli ale v spore zistené.
9. Žaloba bola podaná v r. 1994, ešte v tomto roku najmenej 6 vecí bolo spojených na spoločné konanie pod sp.zn. 15C/805/1994, od r. 2007 doteraz sa konalo vo veci, a preto výnimočné dôvody pre priznanie trov nie sú dané, správne potom relevantné dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie aplikoval, lebo v čase podania žaloby ešte aj dlho potom, odborná otázka vzťahu reštitučných predpisov a všeobecných predpisov súdnou praxou nebola jednotne riešená, potom sa jej riešenie zmenilo po rozhodnutí Ústavného súdu SR, a žalobcovia sa mohli oprieť o takéto rozhodnutie, dôvodne si mysleli, že sú v práve a aplikácia spravodlivosti pri reštitučných sporoch aj vrátane náhrady trov bola správna.
10. Odvolanie bolo preto vyhodnotené ako neopodstatnené a odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako zákonné a správne podľa § 387 CSP.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP a z tých istých dôvodov nepriznal ani odvolacie trovy žalovanému v 3.rade ako aj súd prvej inštancie.
12. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.