Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Er/862/2014

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika zastúpená Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, IČO: 30796482, so sídlom Žellova 2, 828 24 Bratislava 25, pobočka Trenčín, so sídlom Legionárska 17/A, 911 01 Trenčín, proti povinnému: G. Š., D.. XX.XX.XXXX, R.. XX.XX.XXXX, D. N. Š. D. P. XXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Jozef Buri, LLM, so sídlom Ku Bratke 3, 934 05, Levice, IČO: 42 048 192, pod spis. značkou EX 5331/14-MD, o návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného takto

rozhodol:

I. Súd p r i p ú š ť a zmenu účastníka konania na strane oprávneného a to tak, že do konania namiesto pôvodného oprávneného, Slovenská republika zastúpená Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, IČO: 30796482, so sídlom Žellova 2, 828 24 Bratislava 25, vstupuje spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1/ Okresný súd Dunajská Streda poveril dňa 06.06.2014 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, LLM.

2/ Dňa 06.02.2017 súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu návrh postupcu a postupníka na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane oprávneného. Súčasťou podania bolo „Oznámenie o postúpení pohľadávok a Návrh na zmenu účastníka konania“. Oznámenie obsahovalo aj informáciu o tom, že postupník súhlasí so vstupom do tohto exekučného konania na strane oprávneného a že Zmluva o postúpení pohľadávok č. 3/2016/ÚDZS zo dňa 06.10.2016 a jej dodatku č.1 zo dňa 26.10.2016, ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády SR pod číslom CRZ ID: #2630754 a účinnosť nadobudla dňa 07.10.2016. Dodatok č. 1 k „Zmluve“ bol zverejnený pod číslom CRZ ID: #2665284 a účinnosť nadobudol dňa 29.10.2016. Súd skúmal zverejnenie predmetnej zmluvy a má za preukázané, že došlo k prechodu práv a povinností na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska ul. 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.

3/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4/ Podľa ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a

povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

5/ Podľa ustanovenia § 37 ods. 4 Exekučného poriadku ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.

6/ Z predložených dokladov, ako aj zo Zmluvy o postúpení pohľadávok je zrejmé, že na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska ul. 21, 814 99 Bratislava prešlo právo oprávneného voči povinnému, teda vstúpila do práv oprávneného voči povinnému a došlo k prevodu práv. Zároveň postupník vyjadril súhlas so vstupom do tohto exekučného konania. Na základe uvedených skutočností súd zmenu účastníka na strane oprávneného pripustil.

7/ Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8/ Podľa § 161 ods. 1 ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

9/ Podľa § 161 ods. 2 ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10/ Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.

11/ Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

12/ Podľa ust.§ 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

13/ Podľa ust. § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

14/ Podľa ust. § 57 ods. 2 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

15/ Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

16/ Súd lustráciou v registri obyvateľov zistil, že povinný dňa 02.08.2015 zomrel. Na posúdenie, či je možné v konaní pokračovať s právnymi nástupcami neb.povinného súd preštudoval uznesenie zo dňa 18.11.2015, sp.zn. 6D/69/2015, ktorým Okresný súd Dunajská Streda dedičské konanie po neb. povinnom zastavil a nepatrný majetok vydal synovi poručiteľa. Súd konštatuje, že vymáhaná povinnosť s poukazom na ust. § 470 neprešla na dedičov povinnej osoby, nakoľko dedičské konanie bolo právoplatne zastavené. Vzhľadom na uvedené s poukazom na ustanovenie § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného byť účastníkom exekučného konania zanikla dňom smrti, ako aj na to, že vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného súd v zmysle § 63 ods. 1 v spojitosti s ust. § 161 ods. 2 exekúciu zastavil, preto že je tu neodstrániteľný dôvod pre ktorý nemožno v exekúcii pokračovať.

17/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

18/ Podľa § 357 písm. a) Civilného sporového poriadku odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.

19/ Podľa 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

20/ Súd pri rozhodovaní o trovách exekučného konania prihliadal na skutočnosť, že ak ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, teda je na mieste preskúmať toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení, avšak túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť smrti povinnej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť. Exekúcia sa začala v roku 2014 a do smrti povinného bola vedená celý rok. Súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v danej veci súd nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že procesná spôsobilosť povinného zanikla dňom smrti, pričom povinnosť z exekučného titulu na dedičov neprešla. Ak súdny exekútor po začatí exekúcie zistil, že povinný je nemajetný, mohol zvážiť iniciovanie zastavenia exekúcie pre túto skutočnosť, čím by si zabezpečil aj náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom exekúcie. Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného k náhrade trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát - prvý krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil (svedčí o tom aj nález Ústavného súdu zo dňa 17.decembra 2004 sp. Zn. II ÚS 31/4). Súd svoj názor súčasne opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02. 2012, sp.zn. 6M Cod/9/2012, avšak prikláňa sa k odlišnému stanovisku ktorý tam prezentuje JUDr. Rudolf Čirč. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekúcie takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia. Exekučný súd k tomu dodáva, že súdny exekútor mal taktiež možnosť pri náležitom výkone exekúcie včas postrehnúť ekonomickú a majetkovú situácia povinného a podať podnet súdu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súd pri rozhodovaní prihliadal na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, taktiež na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. V konečnom teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie podľa zákonnej možnosti vyplývajúcej z ust. § 243j EP v platnom znení, nakoľko

sú dané dôvody osobitného zreteľa, a to tie že súdny exekútor si nesplnil povinnosť v zmysle § 57 ods. 4 EP v znení do 31.03.2017 a súdu nepredložil vec na rozhodnutie pre skutočnosť, že na strane povinného niet účastníka konania od 18.11.2015, ako aj z dôvodu, že nie je koho na náhradu trov zaviazať.

21/ Na základu uvedeného súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, nakoľko z hmotnoprávneho hľadiska došlo k prevodu práva z exekučného titulu na nového oprávneného, exekúciu zastavil pre neodstrániteľnú prekážku v konaní a súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku I a III tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 .

Proti výroku II tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. a) .

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.