Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/193/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. na M. 507, o zaplatenie 3.117,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 10.01.2017 č. k. 13C/556/2015-64, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 17,90% úrok z istiny 3.117,83 euro od 06. 12. 2015 do zaplatenia a 5% úrok z omeškania z nezaplatených úrokov 189,15 euro od 12. 06. 2015 do zaplatenia.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu z 20. 06. 2016 na zmenu petitu v časti 17,90 % úroku a v časti 5 % úroku z omeškania ročne, konanie v časti vyčísleného úroku nad sumu 189,15 eur a v časti vyčísleného úroku z omeškania nad sumu 1,62 eur zastavil. Ďalším výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3117,83 eur s úrokom vo výške 189,15 eur a úrokom z omeškania vo výške 1,62 eur a s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3117,83 eur od 6.12.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti 17,90 % úroku ročne ako aj v časti 5 % úroku z omeškania ročne z nezaplatených úrokov od 6.12.2015 do zaplatenia zamietol. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 68,58 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 68,58% náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 121 ods. 3 Obč. zákonníka, poukázal na rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 3. 2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002, uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. US 1893/08 z 13.11.2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod R 59/98 a rozsudky odvolacích senátov Krajského súdu v Nitre.

1.1. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu dňa 23. 04. 2013 uzavreli úverovú zmluvu č. 0000000000044308, ktorou žalobca poskytol žalovanej úver 3.400,- eur, ktorý sa zaviazala splatiť 120 mesačnými splátkami po 61,16 eur, počnúc prvou splátkou 07. 05. 2013. Splatnosť úveru bola dohodnutá na 11. 04. 2023, pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti vo výške 17,9% ročne, RPMN 20,84% a priemernej RPMN vo výške 18,86% a celkovej sume úveru 7.578,- eur. Prípisom z 11. 06. 2015 žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovanú na splatenie zostatku úveru vo výške 3.378,76 eur najneskôr do 21. 06. 2015. Z výpisu z účtu žalovanej zistil, že úver splácala

nepravidelne a po 10. 02. 2015 už nerealizovala žiadne úhrady. Pokiaľ ani po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nerealizovala žiadnu úhradu, dlh žalovanej titulom dlžnej istiny úveru predstavuje sumu 3.117,83 eur, dlžný úrok sumu 189,15 eur a úrok z omeškania sumu 1,62 eur, ktoré žalobcovi priznal.

1.2. Ďalej uviedol, že ak si strany sporu v zmluve dohodli fixnú úrokovú sadzbu 17,90 % ročne do splatnosti, zostal nepreukázaný nárok žalobcu na 17,90 % úrok ročne z dlžnej istiny úveru vo výške 3.117,83 eur od 06. 12. 2015 až do zaplatenia, keď úrokom sa úročí len istina čerpaného úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pričom úrok zahrnutý v splátkach splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a žalobcom vyčíslený sumou vo výške 189,15 eur bol žalobcovi prisúdený. Súd poukázal na § 121 ods. 3 OZ, podľa ktorého aj úrok a aj úrok z omeškania sú príslušenstvom a nie vecou hlavnou, čo vyplýva aj z rozhodnutí NS ČR a Ústavného súdu ČR, na ktoré poukázal. Uzavrel, že po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úroku z úveru ako aj poplatkov splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne splatnej istiny úveru má veriteľ nárok už len na úrok z omeškania, keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Poukázal na rozhodnutie NS SR publikované pod R 59/98, podľa ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 21. 06. 2015 Po uvedenom dni žalobcovi už nevznikol nárok na úrok z úveru, preto žalobu v časti 17,90% úroku z úveru od 06. 12. 2015 do zaplatenia zamietol. V súlade s tým súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, č.k. 9Co/927/2015-78 zo 14.9.2016, ale aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s tým aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru.

1.3. Súd zamietol žalobu aj v časti 5% úroku z omeškania ročne zo sumy nezaplateného úroku vo výške 189,15 eur od 06.12.2015 do zaplatenia dôvodiac jeho neprípustnosťou.

1.4. Z dlžnej a predčasne splatnej istiny úveru vyčíslenej ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sumou vo výške 3.117,83 eur priznal žalobcovi od márneho uplynutia lehoty splatnosti určenej v oznámení žalobcu z 11. 06. 2015 (do 21. 06. 2015) aj nárok na 5% úrok z omeškania ročne, ktorý si žalobca uplatnil, po nepripustení zmeny petitu, od 06.12.2015 podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to až do zaplatenia.

2. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Nesúhlasil s argumentáciu súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti žaloby poukazujúc na nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.03.2008, sp. zn. 4Cob/62/2007, v ktorom súd uviedol, že s poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru (§ 497 Obch. zákonníka v spojení s § 502). Ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku (§ 369 ods. 1 Obch. zákonníka), je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania. Poukázal na to, že zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zospoplatnenia a tento sa ďalej, t. j. po zospoplatnení celého dlhu, nenavršuje. Práve z toho dôvodu nejde o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť nedôvodnému navršovaniu nárokov veriteľov. Nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov je nárokom, ktorý predpokladá aj ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, pretože ani citované a ani iné zákonné ustanovenie tento nárok nespochybňuje. Ak by sa mala aplikovať prax, ktorú predpokladá odôvodnenie zamietnutia jeho nároku prvostupňovým súdom znamenalo by to, že v prípade omeškania dlžníkov s plnením dlhu, ktorý pozostáva výlučne zo zmluvných úrokov, by veritelia nemali nárok na žiadnu zákonnú sankciu. Žalobca odvolaním napadol aj výrok o náhrade trov konania, ktorú žiadala priznať v rozsahu 100 %. Mal za to, že súd vychádzal z nesprávnej výšky predmetu konania, ktorého predmetom bolo zaplatenie sumy 3.117,83 eura, pričom bol úspešný v celej časti istiny, ktorá mu bola priznaná, teda v rozsahu 100 %. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Obo/243/2007, podľa ktorého sú len príslušenstvom pohľadávky a pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada.

3. Žalovaná k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nepodala.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods.1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal odvolanie v zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, ale nevyvodil z neho správny právny záver.

5. Predmetom konania je žaloba podaná na Okresnom súde v Komárne dňa 31. 08. 2015, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu istinu 3.117,83 eura, úrok 190,70 eura (z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úroky zameškania 2,08 eur v (z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), 17,9 % úrok ročne z nezaplatenej istiny 3.117,63 eura od 06. 12. 2015 zo zaplatenia, úrok zameškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3117,83 eura z nezaplatených úrokov 190,70 eura od 06. 12. 2015 do zaplatenia na náhradu trov konania. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa nesplácala vyjadrenie úver poskytnutý jej zmluvou 23. 04. 2013, preto ju žalobca vyzval listom z 11. 06. 2015 na predčasné splatenie poskytnutého úveru do 21 06. 2015. Pohľadávka do dňa predčasného zospoplatnenia, do 06. 11. 9015, predstavovala 3.380,77 eura, z toho 3.117,83 EUR istina poskytnutého úveru, úroky 190,70 EUR do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroky z omeškania 2,08 EUR a poplatky. Žalobou uplatnil (po čiastočnom späťvzatí a zmene žaloby) nárok na zaplatenie istiny 3.117,83 eur s 17,9% úrokom ročne od 06. 12. 2015 do zaplatenia, 5% úrokom z omeškania zo sumy 3.117,83 eura od 06. 12. 2015 do zaplatenia, úroku 189,15 eur a úroku z omeškania 1,62 euro s 5% úrokom z omeškania z 3.117,83 euro od 06. 12. 2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi istinu a úrokom z omeškania od 06. 02. 2015 a vyčíslené úroky a úroky z omeškania do zospoplatnenia úveru, do 11. 06. 2015. V časti úroku 17,9 % z istiny po zospoplatnení a úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov 189,15 eur žalobu zamietol. Proti vyhovujúcej časti žalobca odvolanie nepodal, preto v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Predmetom prieskumu odvolacím súdom je zamietajúca časť výroku rozsudku.

6. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

7. Podľa § 503 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak je lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

8. Citované ustanovenie zákona nerieši, či je možný súbeh úroku z úveru a úroku z omeškania po splatnosti úveru. Odsek 3 upravuje len to, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade, ak dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. ani zákon č. 129/2010 Z. z . O spotrebiteľských úveroch, platný v čase uzatvorenia zmluvy, neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR v rozsudku z 27.6.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005 vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti úveru veriteľovi nevrátil. Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Najvyšší súd nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. možno zásadne dohodnúť len na dobu dohodnutej splatnosti istiny a že od tohto okamihu zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z 24. 07.2014

sp. zn.: 33Cbo/140/2014 tak, že súdna prax a odborná literatúra sa zhodujú v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - za nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok z omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať až pri omeškaní dlžníka aj z pôžičky, kde neboli dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná, alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. Odvolací súd poznamenáva, že rovnaký záver je možné vyvodiť aj zo staršej judikatúry NS SR; v časopise zo súdnej praxe č. 55/1996 je uvedené rozhodnutie NS SR z 01. 05.1996 s právnou vetou: Úroky vo výške dohodnuté pri poskytovaní úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. V dôvodoch tohto rozhodnutia je uvedené, že oba úroky (zmluvný úrok aj úrok z omeškania) bol dlžník povinný platiť bez ohľadu na dôvod, pre ktorý dlh včas nezaplatil. Ústavný súd SR v uznesení č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal, sa nezaoberá výslovne vecnou správnosťou rozhodnutí Okresného a Krajského súdu v Prešove; vyslovil, že k namietanému porušeniu základného práva podľa článku 46 ods. 1 v spojení s článkom 47 ods. 3 ústavy a článku 6 ods. 1 dohovoru rozsudkami Okresného a Krajského súdu nedošlo, namietané rozhodnutie nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, respektíve za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

9. V prejednávanej veci strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu, v ktorej v bode 4 dohodli následky porušenia zmluvných povinností. V prípade, ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banke vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 5 % z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia (4.1). Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 5 %, a to až do jej zaplatenia (4.3).

10. S poukazom na vyššie uvedené právne názory a dohodu strán o následkoch porušenia zmluvných povinností odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru mal žalobca právo len na úroky z omeškania a že právo na úrok, ako cenu poskytnutých peňazí, už nárok nemá. Využitie práva veriteľa na zospoplatnenie mení len splatnosť úveru, t.j. peňazí, nie ich cenu vyjadrenú v úroku a nemôže samo o sebe veriteľovi privodiť zhoršenie (a dlžníkovi, len preto že je spotrebiteľom zlepšenie) jeho práv. K záveru o možnosti dojednať podľa právnych predpisov účinných v čase uzatvorenia zmluvy úroky až do doby vrátenia istiny dospel odvolací súd aj na základe právnej úpravy povinností spotrebiteľa pri odstúpení zmluvy upravenej v § 13 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého ak došlo k odstúpeniu od zmluvy spotrebiteľom, je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny od dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať až do dňa splatnosti istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. V tomto prípade je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi úver vo výške na základe dohodnutej úrokovej sadzby.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 v zamietajúcej časti zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

12. V konaní (celom) úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .