Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 35 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (74)Rozsudok_3Co-101-2017.pdf
PDF · 98.41 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/101/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Q.., zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, Svidník proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 91101 Trenčín, IČO: 47234679, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 459,46 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 09. 03. 2017, č. k. 4C/341/2015-71 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania a žalovaný nemá nárok na ich náhradu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie v sume 800 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 459,46 Eur, titulom, že dňa 19. 07. 2002 žalovaný uzavrel so žalobcom úverovú zmluvu; z úverového rámca žalobca do zosplatnenia preukázateľne vyčerpal sumu 6 535,90 Eur a žalobca uhradil žalovanému celkom sumu 9 669,42 Eur. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 15. 04. 2015, č. k. 7C/325/2014-109 bola žaloba žalobcu Home Credit Slovakia a. s. proti žalovanému R. U. o zaplatenie 1 759,46 Eur s prísl. zamietnutá. V citovanom rozsudku súd podrobil kontrole úverovú zmluvu zo dňa 19. 07. 2002, číslo: XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru; skúmal, či predmetná úverová zmluva spĺňa náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 19. 07. 2012, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy. Súd úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a žalobca (v terajšom konaní žalovaný) má nárok len na vrátenie toho, čo žalovaný (terajší žalobca) vyčerpal. Z predloženého rozsudku tiež vyplynula skutočnosť, podľa ktorej na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru žalobca (terajší žalovaný) poskytol žalovanému (terajšiemu žalobcovi) úverový rámec, z ktorého preukázateľne žalovaný vyčerpal do zosplatnenia sumu 6 535,90 Eur a žalovaný žalobcovi uhradil sumu 9 669,42 Eur, čo znamená, že žalovaný žalobcovi uhradil nielen to, čo vyčerpal, ale nad rámec mu uhradil ďalšiu sumu. V predmetnej veci skorším rozsudkom zo dňa 17. 12. 2015, č. k. 4C/341/2015-38 súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie
v sume 300 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 3Co/53/2016-59 zo dňa 04. 10. 2016 zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Po rozhodnutí odvolacieho súdu ostal predmetom konania nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 459,46 Eur. Podľa názoru odvolacieho súdu odradzujúco môže pôsobiť len hrozba straty prevyšujúca nad 50 % sumy, o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť, aby veriteľ niesol riziko straty, keďže sa chcel bezdôvodne na úkor spotrebiteľa obohatiť. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu v sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. Možno prisvedčiť žalobcovi, že tento znášal stav právnej neistoty, obával sa o výšku dlhu, jeho neustále narastanie, keďže si žalovaný voči nemu uplatňoval nároky pozostávajúce zo súm, na ktoré nárok nemal, čím žalobca bol nedôvodne vystavený psychickému vypätiu zo strany žalovaného, najmä tým, že bolo voči nemu vedené konanie ohľadne nároku o zaplatenie 1 759,46 Eur s prísl., ktorý žalobcovi z dôvodu porušenia zákona ani nevznikol. Samotné súdne konanie iniciované zo strany dodávateľa je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia.
4. Vychádzajúc z porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného stavu a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom, spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za dôvodný. Za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 1 100 Eur s tým, že skorším rozhodnutím už bol žalobcovi priznaný nárok v sume 300 Eur. Súd preto zaviazal žalovaného na doplatenie sumy 800 Eur a skonštatoval, že priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného žalobca trpieť a zároveň je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Jedným z faktorov, ktoré súd zohľadnil bolo aj časové hľadisko a trvanie stavu právnej neistoty. Žalobca bol v konaní 7C/325/2014 plne úspešný, pričom predmetné konanie sa voči žalobcovi viedlo v trvaní jedného roka a počas celej tejto doby žalobca musel znášať stav právnej neistoty v dôsledku závadného konania žalovaného. Súd zohľadňujúc intenzitu a časové obdobie trvania závadného konania žalovaného, prihliadajúc na satisfakčnú a sankčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia, považoval za dôvodné primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 100 Eur, ktorá suma prevyšuje 50 % sumy, o ktorú sa chcel žalovaný na úkor žalobcu obohatiť v konaní tamojšieho súdu vedenom pod sp. zn. 7C/325/2014.
5. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobcu v konaní považoval za plne úspešného, lebo ide o základné právo a samotný nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobcovi preto patrí proti neúspešnému žalovanému plná náhrada trov konania, pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Uviedol, že predpokladom toho, aby súd mohol priznať primerané finančné zadosťučinenie je, že spotrebiteľove práva a povinnosti sú porušené a sám vyvíja iniciatívu, ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu. Spotrebiteľove práva a povinnosti však úverovou zmluvou uzatvorenou so žalovaným neboli žiadnym spôsobom poškodené, spotrebiteľ žiadne poškodenie práv neprezentoval a rovnako ani neuplatnil svoje právo na ochranu žalobou na súde. Z uvedeného je zrejmé, že konanie vedené pod sp. zn. 7C/325/2014 v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako úspešné uplatnenie práv spotrebiteľom, ktoré je nevyhnutné na splnenie podmienky priznania primeraného finančného zadosťučinenia. Ďalšou podmienkou, ktorú je potrebné v zmysle zákonného ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa splniť je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Zákon č. 250/2007 Z. z. v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (rok 2002) nebol ešte prijatý a žalovaný preto nemohol podmienku porušenia neexistujúceho zákona naplniť. Okrem toho nestačí len samotné porušenie zákona č. 250/2007 Z. z., ale súčasne aj porušenie práv alebo povinnosti ustanovených inými predpismi. Žalobca vo svojej žalobe v tomto a ani v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/325/2014 neuviedol, akým spôsobom mal žalovaný práva alebo povinnosti žalobcu ako spotrebiteľa poškodiť. Obmedzil sa len na konštatovanie, že úverová zmluva nemá náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, čo však nemožno považovať za porušenie práva a povinnosti, ktoré by mali za následok poškodenie spotrebiteľa, nakoľko pre spotrebiteľa z toho vyplynula výhoda, že poskytnutý úver bol preňho bezúročný a bez poplatkov a ďalej už z úverovej zmluvy uhrádzať nič nemusel. Preto žiadna škoda spotrebiteľovi nevznikla, naopak získal výhodu bezúročného a bezpoplatkového úveru. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle pravidiel uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním mu predchádzajúcim v zmysle zásad § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
10. Odvolateľ má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona slovenskej národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
12. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.
13. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").
14. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.
15. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadošťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.
16. Vo veci 7C/325/2014 Okresného súdu Vranov nad Topľou sa žalovaný domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 1 759,46 Eur s prísl. na základe plnenia z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu 19. 07. 2002. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 15. 04. 2015, č. k. 7C/325/2014-109 bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. V citovanom rozsudku bolo konštatované, že zmluva zo dňa 19. 07. 2002 uzatvorená medzi stranami sporu je bez akýchkoľvek pochybností zmluvou spotrebiteľskou, ktorá neobsahuje údaj o úrokoch, len údaj o výške mesačnej splátky. Ďalej bolo konštatované, že zo zmluvy nie je zrejmá ani výška ročnej percentuálnej miery nákladov a zo zmluvy nie je možné vyvodiť záver, aby bol spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a o spôsobe výpočtu RPMN. Keďže zmluva o úvere neobsahovala ani úrok z úveru, žalobca ho nemôže žiadať; a ak žalobca odkazuje na to, že úroková sadzba je uvedená v aktuálnom sadzobníku úverových podmienok súd skonštatoval, že pre spotrebiteľa je podstatný údaj, akým je RPMN a nemožno ho nahradiť odkazom na úrokovú sadzbu uvedenú v Sadzobníku.
17. V čase začatia konania vo veci 7C/325/2014 Okresného súdu Vranov nad Topľou už existoval právoplatný rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13. 03. 2012, č. k. 4C/252/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/135/2012, v ktorom odvolací súd skonštatoval: „V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj o úrokoch, ale len údaj o výške mesačnej splátky. Ani úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a. s., na ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere poukazuje ako na svoju neoddeliteľnú súčasť, neobsahujú žiadnu úrokovú sadzbu. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie je v súlade s čl. 8 Smernice, ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu úpravu nad rámec Smernice a takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčne a odradzujúco. Úroky popri údaji o celkových nákladoch (RPMN) majú svoje opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu hlavného predmetu plnenia. Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Navrhovateľ ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Odporkyňa však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/245/2010)“.
18. V prejednávanej veci bol to samotný žalovaný, ktorý napriek vedomosti, že úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. neobsahujú údaj o RPM, ani úrokovú sadzbu, v ďalších početných prípadoch uplatňoval žaloby na súde (ako tomu bolo aj vo veci 7C/325/2014 Okresného súdu Vranov nad Topľou), hoci mal zákonnú povinnosť zdržať sa takéhoto konania nielen so žalobcom, ale aj so všetkými spotrebiteľmi. Takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu.
19. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy, ktorá hrozila žalobcovi v súvislosti so žalovaným uplatňovaným nárokom na zaplatenie sumy 1 759,46 Eur s prísl. Priznaná suma 1 100 Eur zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Pri učení výšky primeraného finančného zadosťučinenia na základe úvahy odvolacieho súdu, tento prihliadol na všetky skutkové okolnosti daného prípadu, vrátane odvolacích námietok žalovaného. Odvolací súd má za to, že žalobca úspešne uplatnil svoju obranu proti dodávateľovi v konaní 7C/325/2014 Okresného súdu Vranov nad Topľou. Je bez právneho významu pri uplatňovaní primeraného finančného zadosťučinenia či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy, nemožno sa pri určení výšky finančného zadosťučinenia striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila. Vzhľadom na porušenia práva spotrebiteľa dodávateľom Home Credit Slovakia a. s., je priznaná výška finančného zadosťučinenia, určená súdom prvej inštancie primeraná vo vzťahu k porušenému právu a skutkovým okolnostiam prípadu, primeraná.
20. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uvádza právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomfortné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 08. 06. 2016, sp. zn. I. ÚS 188/06).
21. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo vyhovujúcom výroku potvrdil, vrátane správneho súvisiaceho výroku o trovách konania (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a neúspešný žalovaný nemá právo na ich náhradu.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).