Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-60-2013.pdf
PDF · 130.05 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/60/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci žalobcu: D., L. D. E. A. S. E. X. S. X. X., so sídlom I. L.C. XX, J., IČO XX XXX XXX, proti žalovanému: R. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, N., IČO XX XXX XXX, zast. advokátom: I.. I. E., so sídlom O. XX, L., o zaplatenie XXX,- R. D. G.., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 624,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 23.7.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.9.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 624,- eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je nezávislou spoločnosťou výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, ktorá vykonáva autorskoprávnu ochranu uvedených subjektov podľa z. č. XXX/XXXX Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom. Žalobca má štatút nezárobkovej organizácie, vznikol na základe z. č. XX/XXXX Zb. o združovaní občanov a je registrovaný na Ministerstve vnútra SR pod č. E.-XXX/XX-XXXX. Svoju činnosť vykonáva na základe oprávnenia Ministerstva kultúry D. Č..X/XXXX zo dňa 30.3.2004 pod č. C.-XXX/XXXX-XXX. Žalovaný prevádzkoval v roku 2011 zariadenie P. L. Q., Y. XXXX/XX, Galanta. Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 1.7.2011 zmluvu, ktorá upravuje vzťahy medzi prevádzkovateľom a výkonnými umelcami a výrobcami zvukových a zvukovoobrazových záznamov, ktoré vznikajú pri verejnom prenose v zmysle § 5 ods. 14 Autorského zákona. Žalovaný ako prevádzkovateľ používal hudobné zvukové záznamy a zvukovoobrazové záznamy v priestoroch vyššie uvedeného zariadenia. Na základe zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť odmeny výkonným umelcom a výrobcom za verejný prenos ich výkonov a záznamov prostredníctvom žalobcu formou jednorazovej odmeny vo výške 624,- eur. Žalovaný neuhradil uvedenú odmenu ani po telefonickej výzve zo dňa 5.10.2011 a po písomnom pokuse o zmier zo dňa 10.11.2011.
3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy, a to oprávnenie Č.. X/XXXX zo dňa 10.4.2007, potvrdenie o registrácii žalobcu, zmluvu č. 1169669 zo dňa 1.7.2011 a pokus o zmier zo dňa 10.11.2011.
4. Žalovaný v odpore namietal, že zmluva, ktorá má dokazovať právny titul žalobcovho nároku, nie je súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka ani Autorského zákona a je absolútne neplatná, lebo ju za v nej uvedenú zmluvnú stranu žalovaného nepodpísala osoba, ktorá bola za žalovaného oprávnená konať zo zákona, ani osoba, ktorá mohla konať podľa splnomocnenia udeleného žalovaným. Navyše
zmluva určuje výšky platieb neobvyklým spôsobom - výška nároku voči používateľom nie je odvodená od počtu hudobných diel, ale od kapacity priestoru, čo je v rozpore s logikou i zdravým rozumom.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu opätovne poukázal na to, že žalovaný dňa 1.7.2011 uzatvoril so žalobcom zmluvu č. XXXXXXX a že v zmysle ust. § 65 a § 67 Autorského zákona má výkonný umelec, výrobca zvukového a zvukovoobrazového záznamu právo na primeranú odmenu za verejný prenos. Žalovaný v roku 2011 prevádzkoval zariadenie P. L. Q., Y. XXXX/XX, Galanta, v ktorom podľa nahlásených údajov prevádzkovateľa dochádzalo k verejnému prenosu prostredníctvom diskotéky v dobe od 1.7.2011 do 31.12.2011 v periodicite 2 týždenne, s celkovým počtom podujatí 52. Podľa sadzobníka žalobcu pri kapacite zariadenia 51-100 osôb je suma odmeny za jedno podujatie 12,- eur. Uviedol, že žalobcovi nevyplýva povinnosť poznať vnútornú organizačnú štruktúru žalovaného, konal dobromyseľne a nemal dôvod skúmať komu patrí podpis na zmluve opatrenej pečiatkou žalovaného. K námietke žalovaného pokiaľ ide o spôsob určenia výšky odmeny uviedol, že ide o štandardný postup uplatňujúci sa vo všetkých členských krajinách EÚ. Systém odmien založený na paušálnych poplatkoch, najmä v prípadoch ak ide o plošné licencovanie hromadného použitia predmetov ochrany je momentálne najefektívnejším spôsobom tak pre kolektívneho správcu, ako aj pre samotného používateľa, pričom takýto spôsob určenia odmeny nespochybnilo ani Ministerstvo kultúry SR vykonávajúce dohľad.
6. Žalovaný v podaní zo dňa 15.7.2014 doplnil svoje skutkové a právne zdôvodnenie, pre ktoré by mal súd žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a poukázal na to, že uzatvorenie zmluvy so žalobcom nemožno považovať za úkon - konanie, ku ktorému obvykle dochádzalo pri prevádzkovaní prevádzky žalovaného a žalobca, resp. jeho pracovník, pri minimálnej opatrnosti, právnej znalosti a odbornej starostlivosti s poukazom na ust. § 81 ods. 1 veta prvá Autorského zákona, musel vedieť, že nekonal so žalovaným. Zároveň musel žalobca vedieť, že na uzatvorenie platnej zmluvy sa vyžaduje písomná forma, a z toho dôvodu i písomné splnomocnenie pre takýto úkon, ak ho neučinil sám žalovaný. Písomné splnomocnenie pritom žalobcovi predložené nebolo, teda žalobca musel jednoznačne vedieť, že osoba, ktorá podpísala zmluvu, na jej uzatvorenie v mene a na účet žalovaného oprávnená nie je. Osoba, ktorá podpísala zmluvu nebola so žalovaným v žiadnom právnom vzťahu tak ako to má na zreteli ust. § 15 Obchodného zákonníka, ani v inej pozícii, v ktorej sa bežne predpokladá oprávnenie podnikateľa v rámci predmetu jeho činnosti, nebola zákonne splnomocnená a ani žalovaný jej žiadne písomné splnomocnenie neudelil.
7. Súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 30Cb/60/2013-276 zo dňa 18.7.2017 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.
8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. XXCob/XX/XXXX-XXX zo K.S. XX.X.XXXX tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Odvolací súd vo svojom uznesení uviedol, že žalobca sa domáha priznania nároku na odmenu za vykonávanie verejného prenosu podľa sadzobníka, ktorý je obsahom súdneho spisu (Č.. B.. XX, XX), ktorý je ale platný až od 1.1.2014, z ktorého tak nemožno pre obdobie roku 2011 vychádzať. Napriek tomu je potrebné vziať do úvahy, že nárok na žalované plnenie sa odvodzuje od ust. § 65 a § 67 z. Č.. XXX/XXXX Z. z., keď súdu prvej inštancie vytkol, že nerozlišoval medzi verejným prenosom, ktorý je definovaný v ust. § 5 ods. 14 Autorského zákona a jeho sprístupnením, ako je uvedené v § 5 ods. 11 cit. zák. a medzi licenčnou zmluvou, ktorá je upravená v ust. § 40 z. č. 618/2003 Z. z., podľa ktorého musí mať písomnú formu a že nesprávne odkázal na ust. § 71 ods. 1, 2 Autorského zákona, podľa ktorého sa úprava uvedená v § 40 ods. 2 o písomnej forme licenčnej zmluvy primerane vzťahuje i na výkonného umelca a jeho umelecký výkon a na výrobcu zvukového záznamu a tiež na výrobcu zvukovoobrazového záznamu. Nárok je žalobcom požadovaný ako odmena podľa § 65 a § 67, ktoré ust. § 71 neuvádza, a tak ani povinnosť uzatvoriť zmluvu v písomnej forme pod sankciou jej neplatnosti zákon nevyžaduje.
10. Tiež skonštatoval, že rozhodnutie Okresného súdu Galanta č. k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 22.04.2014, ktoré bolo potvrdené rozsudkom vydaným Krajským súdom v Trnave ako súdom odvolacím v konaní vedenom pod sp. zn. XXCob/XXX/XXXX dňa 20.10.2015, na ktoré vo svojich vyjadreniach a v obrane poukazoval žalovaný, sa týkalo plnenia vyplývajúceho z hromadnej licenčnej zmluvy, ktorá pre svoju platnosť vyžadovala písomnú formu, preto nie je v tomto konaní podstatným.
11. Súd v spore ďalej postupoval v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu, vec opätovne prejednal a z vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny stav:
12. Zástupca žalobcu na pojednávaní súdu dňa 28.11.2019 uviedol, že sa domáha nároku na primeranú odmenu voči žalovanému vo výške 624,- eur s prísl. za vykonávanie verejného prenosu prostredníctvom diskoték v prevádzke žalovaného v období od 1.7.2011 do 31.12.2011 a v podrobnostiach odkázal na písomné podania, vrátane sadzobníka z r. 2011.
13. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súdu dňa 28.11.2019 vyplynulo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo výške 624,- eur s prísl, nakoľko žalobcom predložený zoznam, ktorým sa snaží preukázať, že došlo k verejnému prenosu v takom rozsahu v akom žaluje sumu, nemožno akceptovať. V inkriminovanom období od 1.7.2011 do 31.12.2011 podľa údajov, ktoré žalobca predložil, sa v danej prevádzke konalo nie 52 ale konalo sa 13 podujatí. Takéto údaje nemôžu byť relevantné na preukázanie tej skutočnosti, že dochádzalo k verejnému prenosu práv, ktoré žalobca zastupuje. Zároveň mal za to, že ku kontrole vôbec nedošlo a žalobca svoj nárok uplatňuje tzv. od stola. Poukazoval na ust. § 81 ods. 1 č. 618/2003 Z. z., ktorý žalobcovi ako organizácii kolektívnej správy ukladá povinnosť ako má postupovať pri výkone svojej činnosti, t. j. pri správe predmetov ochrany. V priebehu sporu bolo preukázané, že žalobca je tak nečinný a nasvedčujú tomu aj niektoré rozhodnutia súdov SR a prax. Zo žalobcom predložených dôkazov nevyplýva, že ak sa tieto podujatia uskutočnili, boli na nich použité predmety ochrany, ktorú kolektívnu správu vykonáva žalobca. Nesúhlasil s počtom podujatí 49, pretože žalobca predložil len údaje z internetu, ktoré nie sú dôkazom toho, že by skutočne jednotlivé podujatia sa uskutočnili a že došlo k prenosu dát tak ako uvádza žalobca.
14. K vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného zástupca žalobcu uviedol, že súdu doložil dodatočné zoznamy podujatí ako prílohu podania z 22.6.2017, ktoré preukazujú, že v rozhodnom období sa uskutočnilo 49 podujatí v prevádzke žalovaného. V súvislosti s tvrdeniami, že žalobca nepostupuje s odbornou starostlivosťou zdôraznila, že pri výkone kolektívnej správy je potrebné postupovať hospodárne a efektívne v záujme neznižovania odmien umelcov a výrobcom neodôvodnenými nákladmi na výkone kolektívnej správy. Žalobca pri vykonávaní kolektívnej správy okrem kontroly prevádzok vychádza z verejne dostupných informácií. V tomto prípade je zrejmé, že prevádzkovateľ diskoték používa hudobné záznamy, a teda nie je nevyhnuté dokladať záznamy vyhotovené z jednotlivých podujatí, keďže z verejne dostupných informácií je zrejmé, že k použitiu došlo. Poukázal, že žalovaný mal spolu 49 podujatí tak ako vyplýva z listiny z 21.9.2015, násl. z 22.6.2017. V súvislosti s tvrdením, že samotná skutočnosť, že žalovaný prevádzkoval diskotéky automaticky neznamená, že boli použité predmety ochrany žalobcom, poukazoval na § 84 Autorského zákona a používateľ nepreukázal vylúčenie kolektívnej správy zastupovanými umelcami, ktorých výkony použil. Jeho povinnosť voči žalobcovi ako organizácii kolektívnej správy trvá. Žalobca žaloval 52 podujatí x 12 eur. Pokiaľ by mal súd za to, že zmluva, v ktorej bol uvedený počet podujatí 52, je neplatná, išlo by o bezdôvodné obohatenie s preukázaným počtom podujatí 49.
15. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní súdu dňa 12.10.2020 k platnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1.7.2011 uviedol, že túto zmluvu podpísal bratranec žalovaného, ktorý nebol zamestnancom žalovaného a ani nedisponoval žiadnym poverením. V prevádzke sa zdržiaval iba preto, aby ju otváral, preberal nápoje a zatváral. Z toho dôvodu mal aj pečiatku žalovaného, aby mohli byť potvrdzované dodacie listy žalobcu. Ak by sa žalobca skutočne informoval, zistil by, že pán J. nie je oprávnený podpísať túto zmluvu. Zo svedeckej výpovede G.. J. vyplýva, že bol žalobcom uvedený do omylu a tak konal v obave, aby žalovanému nespôsobil sankčný postih. Poukazoval na vzájomne si odporujúce tvrdenia žalobcu, že postupoval pri uzatváraní zmluvy štandardne a ak sa zmluva podpisuje na prevádzke, vždy sa informuje, či osoba, ktorá podpisuje zmluvu je oprávnená k podpisu zmluvy a že pracovník žalobcu si nemal možnosť overiť, či bol alebo nebol pán J. oprávnený. Požiadavka konania s odbornou starostlivosťou je obsiahnutá v mnohých ustanoveniach zákona č. 618/2003 Z.z..
16. Zástupca žalobcu v písomnej záverečnej reči uviedol, že ako nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov sa domáha voči žalovanému nároku na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu v priestoroch prevádzky P. L. Q. E. N. v období od 01.07.2011 do 31.12.2011 vo výške 624,- eur s prísl., ktorý nárok na primeranú odmenu vznikol na základe § 65 a § 67 z. č. 618/2003 Z. z. za použitie predmetov ochrany žalovaným formou verejného prenosu v zmysle § 5 ods. 14 z. č. 618/2003 Z. z.. Žalobca sa domáhal plnenia s poukazom na zmluvu o primeranej odmene uzavretú dňa 01.07.2011
s p. O. J., ktorý žalovaného na prevádzke zastupoval v čase jeho neprítomnosti. Výška odmeny bola stanovená podľa platného sadzobníka v rozhodnej dobe. Mal za to, že v priebehu sporu jasne vysvetlil, že zmluva o primeranej odmene nie je licenčnou zmluvou, na ktorú zákon viaže obligatórnu písomnú formu. Zároveň bol odvolacím súdom potvrdený argument žalobcu, že aj v prípade, že by súd vyhodnotil zmluvu ako neplatný právny úkon, vzniká povinnosť súdu posúdiť nárok z hľadiska možného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. S poukazom na obsah spisu, jednotlivé podania, žalovanému vznikla povinnosť vysporiadať primeranú odmenu za použitie predmetov ochrany verejným prenosom. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že v prevádzke žalovaného sa v rozhodnom období uskutočnilo 49 podujatí. Vzhľadom na charakter podujatí, ktorými sú diskotéky, je zrejmé, že dochádzalo k použitiu hudobných záznamov. Keďže reprodukcia hudby je hlavným predmetom a podstatou uvedených podujatí je nepochybné, že boli v prevádzke žalovaného použité predmety ochrany chránené Autorským zákonom. Žalobca má za to, že žalovaný uvedené skutočnosti nevyvrátil uvedením vlastných relevantných tvrdení. Používateľ, resp. žalovaný, žiadnym spôsobom nepreukázal, že výkonní umelci a výrobcovia, ktorých predmety ochrany chránené Autorským záznamom použil v priestore prevádzky P. L. Q. E. N., vylúčili kolektívnu správu vo vzťahu k použitiu, ktoré je predmetnom tohto konania, vznikla mu povinnosť plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetov ochrany prostredníctvom žalobcu ako organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie Ministerstvom kultúry. Preto navrhoval žalobe vyhovieť a v podrobnostiach poukázal na svoje vyjadrenia, ktoré sú obsahom spisu.
17. Právny zástupca žalovaného v písomnej záverečnej reči uviedol, že zmluva, datovaná X.X.XXXX, na základe ktorej žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie 624,- eur s prísl., je neplatná. S poukazom na § 272 ods.1 ObZ uviedol, že žalobca, resp. osoba konajúca v mene žalobcu, žalovanému predložil návrh zmluvy v písomnej forme, teda prejavil úmysel i vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Zákonná povinnosť písomnej formy takejto zmluvy vyplýva pre žalobcu aj z ust. § 81 ods. 1, písm. h) z. č. 618/2003 Z. z. (ďalej len AZ), aj z ďalších ustanovení AZ. Písomnú formu zmluvy o primeranej odmene uvádzal žalobca aj na jeho webovej stránke v odkaze „uzatvorenie zmluvy“, ktorého obsah vo vytlačenej forme predložila žalovaná strana súdu v prílohe jej podania z 5.9.2017. Žalobca si je dobre vedomý, že konkrétny spôsob, akým bola v roku 2011 kontrahovaná zmluva o primeranej odmene č.XXXXXXX, ktorá je zároveň faktúrou č. XXXXXXX, zakladá obligatórnosť jej písomnej formy. Zrejme aj preto žalobca neskôr modifikoval postup pri kontrahovaní zmlúv o primeranej odmene alternatívou - konkludentným spôsobom. Pán J., ktorý zmluvu podpísal, nebol ani zamestnancom žalovaného, ani nedisponoval žiadnym, či už ústnym poverením alebo písomným splnomocnením, konať za žalovaného, sa v prevádzke zdržoval len preto, aby ju otváral a zatváral, prípadne prebral tovar (nápoje); preto mal pečiatku žalovaného. Ak by sa pracovník žalobcu naozaj informoval, či je p. J. k podpisu zmluvy oprávnený, tak by zistil, že p. J. nie je legitimovaný zmluvu podpísať. Pracovník žalobcu nielenže mal možnosť overiť si tieto skutočnosti, ale musel, t. j. bol zo zákona povinný toto vykonať, pretože podmienka, resp. požiadavka konania s odbornou starostlivosťou je obsiahnutá aj v ďalších ust. AZ, napr. § 80 ods. 3 písm. c). Údaje z internetu, ktoré žalobca predložil súdu nie sú relevantnými dôkazmi o verejných prenosoch výkonov výkonných umelcov zaznamenaných na zvukových a na zvukovoobrazových záznamoch a o verejných prenosoch zvukových a zvukovoobrazových záznamov výrobcov, ktorých zastupuje žalobca, zakladajúcich jeho nárok, čo do dôvodu i výšky. Vierohodnosť týchto informácií, pochádzajúcich z abstraktného prostredia, nehmotného zdroja bez právnej subjektivity, spochybnil žalovaný konfrontáciou údajov z internetu (web stránky samotného žalobcu s obsahom informácií nezodpovedajúcich realite). Upozornil, že vydanie bezdôvodného obohatenia nie je zdaniteľným plnením. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože relevantným spôsobom nepreukázal použitie predmetov (žalovaným), ktorých správu vykonáva; nepredložil žiadny dôkaz (zvukový alebo zvukovoobrazový záznam), ktorý by preukázal, že žalovaný by predmety žalobcovej správy použil formou verejného prenosu v rozsahu, v akom si za ich použitie uplatňuje žalovanú sumu. Žalobca je v tomto ohľade nečinný, resp. nevykonáva svoju činnosť v súlade s ust. § 81 ods. 1 AZ, čo potvrdzujú aj poznatky z praxe i niektoré rozhodnutia súdov (M. J. D.. X..: XXCa/ X/XXXX X. XX. XX. XXXX, T. J. D.. X..:XXCo/XXX/XXXX X. XX.XX. XXXX, M. J.. D.. X..:XXCa/X/XXXX X. XX. XX. XXXX, T. J. D.. X..: XCo/XXX/XXXX X. XX. XX. XXXX). Preto navrhoval žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
18. Z Oprávnenia vydaného Ministerstvom kultúry SR, sekciou médií a audiovízie, č. X/XXXX K. XX.X.XXXX súd zistil, že žalobca je nezávislou spoločnosťou výkonných umelcov, výrobcov zvukových
a zvukovo-obrazových záznamov, ktorý v zmysle uvedeného oprávnenia je registrovaný ako organizácia kolektívnej správy na výkon kolektívnej správy práv podľa autorského zákona.
19. Žalobca je aj registrovaný ako združenie v registri Ministerstva vnútra SR pod názvom SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov podľa z. č. 83/1990 Zb. pod Č.. E.-XXX/XX-XXXX, čo vyplynulo z výpisu uvedeného ministerstva zo dňa 24.6.2013.
20. Podľa listiny - Pokus o zmier zo dňa 10.11.2011 žalobca opätovne vyzýval žalovaného na úhradu faktúry č. XXXXXXX v sume 624,- eur.
21. Zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 1.7.20011 vyplynulo, že žalovaný ako prevádzkovateľ je v priestoroch prevádzky P. L. Q., Y. XXXX/XX, N., oprávnený používať formou verejného prenosu iba záznamy zachytené na originálnych nosičoch a záznamy šírené televíznym alebo rozhlasovým vysielaním a že je súčasne vedená ako daňový doklad a faktúra. Dohodnutá odmena v zmysle uvedenej zmluvy predstavovala jednorazovo pre rok 2011 sumu 624,- eur. Súčasťou dohodnutých zmluvných podmienok boli platobné podmienky, kde si zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia zmluvných povinností zaplatenie úroku z omeškania, ak nebude odmena uhradená v lehote splatnosti vo výške 0,03% z dlžnej sumy, ako aj jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 200,- eur. Zároveň žalobca predložil i Sadzobník SLOVGRAMu pre vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných, zvukových a zvukovoobrazových záznamov za vykonávanie verejného prenosu prostredníctvom ľubovoľného technického zariadenia platný od 1.1.2011.
22. Podľa ust. § 190 ods. 1 z. č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.
23. Podľa ust. § 5 ods. 14 z. č. 618/2003 Z. z o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „Autorský zákon“) verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.
24. Podľa ust. § 65 ods. 1 a 2 Autorského zákona ak výkonný umelec nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho umeleckého výkonu podľa § 63 ods. 2, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu. Ak výrobca zvukového záznamu nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho zvukového záznamu podľa § 64 ods. 2, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.
25. Podľa ust. § 67 ods. 1 Autorského zákona ak výrobca zvukovo-obrazového záznamu nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho zvukovo-obrazového záznamu podľa § 66 ods. 2, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.
26. Podľa ust. § 71 ods. 1 a 2 Autorského zákona ustanovenia § 5 ods. 6, 7, 10, 11, 14, 15, 17, 19, 21, § 8 až 10, § 12, 13, 15, § 18 ods. 3 až 6, § 20 ods. 1 až 4, § 39 až 51, § 53 až 61 sa primerane vzťahujú na výkonného umelca a na jeho umelecký výkon. Ustanovenia § 5 ods. 6, 7, 10, 11, 14, 15, 17, 19, 21, § 8 až 10, § 13, § 15 ods. 2, § 18 ods. 3, § 20 ods. 1 až 4, § 39 až 49, § 51, 53 až 61 sa primerane vzťahujú na výrobcu zvukového záznamu a jeho zvukový záznam, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a jeho zvukovo-obrazový záznam a na vysielateľa a jeho vysielanie.
27. Podľa ust. § 81 ods. 1 písm. h), písm. j) Autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia h) uzatvárať s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa 1. používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje,
2. dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob jej uhradenia, j) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa písmena h) pre nositeľa práv odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom.
28. Podľa ust. § 81 ods. 4 Autorského zákona používateľ, ako aj osoba povinná uhradiť náhradu odmeny (§ 24 ods. 6) je povinná umožniť organizácii kolektívnej správy riadny výkon kolektívnej správy a bez vážnych dôvodov neodmietnuť organizácii kolektívnej správy poskytnutie potrebných informácií. Organizácia kolektívnej správy nesmie informácie získané pri výkone kolektívnej správy využiť na iný účel ako na výkon kolektívnej správy. Organizácia kolektívnej správy je oprávnená kontrolovať včasné a riadne plnenie zmlúv uzatvorených s ňou pri výkone kolektívnej správy, ako aj povinností, ktoré pre osoby povinné uhradiť náhradu odmeny vyplývajú zo zákona; používateľ alebo iný účastník takejto zmluvy, ako aj osoba povinná uhradiť náhradu odmeny, je povinná organizácii kolektívnej správy túto činnosť umožniť.
29. Podľa ust. § 84 ods. 1 Autorského zákona ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany.
30. Podľa ust. § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
31. Podľa ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
32. Podľa ust. § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
33. Podľa ust. § 369 ods. 1 veta prvá, veta druhá Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
34. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Spornou otázkou medzi stranami bola platnosť zmluvy, počet podujatí v prevádzke žalovaného a výška náhrady.
36. Žalobca v rámci svojich vyjadrení poukazoval, že si uplatňuje nárok na primeranú odmenu vo výške 624,- eur s príslušenstvom na základe zmluvy uzavretej so žalovaným. Právo na primeranú odmenu patrí výkonnému umelcovi, výrobcovi zvukového a zvukovoobrazového záznamu za každé použitie zaznamenaných výkonov a záznamov formou verejného prenosu a má charakter tzv. remuneračného práva a na rozdiel od výhradných práv výkonných umelcov, výrobcov zvukového a zvukovoobrazového záznamu upravených v § 63, § 64 a § 66 im nedáva možnosť udeliť súhlas alebo zabrániť použitiu predmetu ochrany, ale priznáva im za každé použitie predmetov ochrany primeranú odmenu. Právo na primeranú odmenu sa v predmetnom prípade viaže na verejný prenos záznamu umeleckého výkonu - prehrávanie hudby na diskotékach. Mal za to, že zmluva so žalovaným bola platne uzatvorená a nárok na požadovanú primeranú odmenu vyplýva z platnej zmluvy, ktorá bola uzavretá so žalovaným v záujme vysporiadania práva na primeranú odmenu, ktoré je stanovené zákonom v § 65 a 67 Autorského zákona. Pre uzavretie dohody o primeranej odmene, ktorou nedochádza k udeleniu licencie, Autorský zákon výslovne nestanovoval písomnú formu zmluvy, teda ani plnomocenstvo nemuselo byť udelené písomnou formou a aj neformálne poverenie bolo dostatočné na to, aby pán Baláž bol oprávnený platne uzavrieť
zmluvu v mene žalovaného. Nesúhlasil s tvrdením o nedodržaní požiadavky jeho odbornej starostlivosti, konal v dobrej viere, že zmluva bola na prevádzke žalovaného podpísaná osobou oprávnenou konať za žalovaného, navyše opatrená pečiatkou žalovaného. Pracovník žalobcu i keď sa na prevádzke štandardne informuje, či osoba podpisujúca zmluvu je k podpisu zmluvy oprávnená, nevyžaduje žiadne formálne písomné poverenie, ktoré by preukazovalo oprávnenosť zástupcu konkrétne k podpisu dohody o primeranej odmene vzhľadom na to, že k uzavretiu dohody o primeranej odmene zákon nestanovuje povinnú písomnú formu. K primeranosti odmeny uviedol, že odmena dohodnutá v zmluve bola stanovená na základe Sadzobníka platného v čase uzavretia zmluvy, pričom nárok na zľavu 50% zaniká ak používateľ nesplnil zmluvne dohodnuté podmienky alebo neuhradil dohodnutú výšku odmien v lehote splatnosti. Aj keď teda žalovanému nárok zanikol v zmysle vyššie uvedeného, žalobca si uplatňuje nárok na odmenu vo výške dohodnutej odmeny. Aj v prípade neplatnosti zmluvy nevysporiadaný nárok na primeranú odmenu vyplýva z Autorského zákona, teda neplatnosť zmluvy neovplyvní existenciu nároku na primeranú odmenu ako takú.
37. Právny zástupca žalovaného v rámci svojich vyjadrení poukazoval, že dokument označený ako zmluva datovaná 1.7.2011 je zmluvou neplatnou. Argumentoval, že ust. § 16 Obchodného zákonníka by platilo kým sa nepreukáže, že tretia osoba, teda žalobca, resp. jeho pracovník, mohla vedieť, že osoba konajúca v prevádzkarni, teda pán J., na to nebol oprávnený. Namietal i počet podujatí s poukazom na vlastný zoznam podujatí v prevádzke žalovaného v spornom období, ako aj skutočnosť, že ak sa aj podujatia uskutočnili, neznamená to, že boli na nich použité predmety ochrany práv, ktorých kolektívnu správu vykonáva žalobca.
38. Pre platnosť zmluvy o primeranej odmene zákon povinnosť uzatvoriť zmluvu v písomnej forme pod sankciou jej neplatnosti nevyžaduje, ktorý právny názor vyslovil odvolací súd v zrušujúcom uznesení, a ktorým je tunajší súd viazaný.
39. V danom prípade žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca mal právo na zaplatenie primeranej odmeny výkonným umelcom a výrobcom zvukového záznamu a zvukovo-obrazového záznamu, ktorá odmena sa uhrádzala práve prostredníctvom žalobcu ako organizácie kolektívnej správy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvu za žalovaného podpísal dňa X.X.XXXX O. J. v prevádzke žalovaného. V tej súvislosti žalobca dôvodil, že konal v dobrej viere, že zmluva bola na prevádzke žalovaného podpísaná osobou oprávnenou konať za žalovaného, navyše opatrená pečiatkou žalovaného. Pracovník žalobcu i keď sa na prevádzke štandardne informuje, či osoba podpisujúca zmluvu je k podpisu zmluvy oprávnená, nevyžaduje žiadne formálne písomné poverenie, ktoré by preukazovalo oprávnenosť zástupcu konkrétne k podpisu dohody o primeranej odmene vzhľadom na to, že k uzavretiu dohody o primeranej odmene zákon nestanovuje povinnú písomnú formu. Žalovaný v rámci obrany tvrdil, že za uvedenú zmluvnú stranu žalovaného nepodpísala zmluvu osoba, ktorá bola za žalovaného oprávnená konať zo zákona, ani osoba, ktorá mohla konať podľa splnomocnenia udeleného žalovaným. Ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka chráni dobromyseľnosť tretích osôb a vychádza z predpokladu, že podnikateľ musí mať kontrolu nad tým, čo sa robí v jeho prevádzkarni. V prípade pochybnosti o tom, či tretia osoba mohla, alebo nemohla vedieť, či konajúci v prevádzkarni podnikateľa je na konanie oprávnený, alebo nie, je dôkazné bremeno na strane podnikateľa. Z výsluchu svedka Baláža nevyplynulo, že by pracovníka žalobcu informoval, že nie je oprávnený konať za žalovaného a podpísanie zmluvy neodoprel. Žalobca zároveň poukazoval, že nešlo ani o prvý prípad kedy bola zmluva za žalovaného uzavretá prostredníctvom zástupcu. Na základe uvedeného súd dospel súd k záveru o platnosti takto uzatvorenej zmluvy.
40. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázané, že žalobca je v zmysle autorského zákona oprávnený vykonávať kolektívnu správu majetkových práv výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, čo vyplynulo z oprávnenia Č.. X/XXXX X. K. XX.X.XXXX, vydaného Ministerstvom kultúry SR. Žalobca ako nezávislá spoločnosť bol registrovaný aj v čase uzavretia zmluvy so žalovaným v registri Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod Č.. E.-XXX/XX-XXXX. Z oprávnenia ďalej vyplynulo aj to, že žalobca vykonával okrem povinnej kolektívnej správy aj dobrovoľnú kolektívnu správu, ktorá zahŕňa i verejný prenos zvukového alebo zvukovo-obrazového záznamu, za ktorý sa uhrádza primeraná odmena. V zmysle ust. § 81 ods. 1 písm. h) Autorského zákona mal žalobca oprávnenie uzatvárať s používateľmi predmetov ochrany zmluvy, v rámci ktorých používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany a súčasne sa dohodne s používateľom na primeranej odmene a spôsobe jej uhradenia.
41. Platí že výkonný umelec, výrobca zvukového záznamu výrobca zvukovo-obrazového záznamu, ak nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho výkonu či záznamu, majú právo na primeranú odmenu za tento verejný prenos. Základným predpokladom nato, aby žalobca mohol s úspechom uplatniť právo na primeranú odmenu bolo preukázanie, že k verejnému prenosu u žalovaného skutočne dochádzalo.
42. Verejný prenos je šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať. Pojem verejný prenos vyložil Súdny dvor EÚ, ktorý je oprávnený vykladať právo Európskej únie. Ako sa podáva, napr. z rozhodnutia D. R. Q.-XXX/XX, je pojem verejný prenos potrebné posudzovať individuálne (bod 76). Na účely posúdenia, či používateľ uskutočňuje verejný prenos, treba totiž posúdiť situáciu konkrétneho používateľa, ako aj situáciu všetkých osôb, ktorým bol sprístupnený predmet ochrany. Na účely takého posúdenia treba zohľadniť viacero dodatočných kritérií, ktoré nie sú samostatné a sú navzájom závislé. Preto ich treba uplatňovať tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, keďže je zrejmé, že v rôznych konkrétnych situáciách môžu mať veľmi premenlivú intenzitu (bod 79). Čo sa týka toho, aby bol prenos označený za verejný tak tento pojem sa týka neurčitého počtu potenciálnych adresátov a okrem toho zahrnuje celkom významný počet osôb a v tejto súvislosti je nielen relevantné, koľko osôb má paralelne prístup k dielu, ale takisto koľko z týchto osôb má postupne prístup k tomuto dielu. Súdny dvor rozhodol, že transmisia diel, ktoré vysiela prevádzkovateľ kaviarne, sa uskutočňuje s určitým cieľom a môže sa odrážať na pravidelnosti návštev tohto zariadenia a napokon na jeho hospodárskych výsledkoch (bod 90). Verejnosť, ktorej je určený prenos, jednak predstavuje cieľovú skupinu používateľa a jednak je určitým spôsobom prijímateľom prenosu, a nie je „zachytená“ náhodou (bod 91).
43. Žalovaný nerozporoval, že v spornom období prevádzkoval zariadenie P. L. Q., N., v priestoroch ktorého disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov.
44. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že medzi stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy, na základe ktorej žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 624,- eur, a preto žalobe vyhovel. Ďalej súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne odo dňa omeškania (23.7.2011), nakoľko sa vzájomný vzťah účastníkov riadil režimom obchodného práva a účastníci si nedohodli zmluvne výšku úroku z omeškania, s tým, že žalovaný sa do omeškania dostal nasledujúci deň po lehote splatnosti faktúry.
45. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.
46. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1, § 396 ods. 1 a 3 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p., t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca bol v spore úspešný, keď súd jeho žalobe vyhovel, zároveň bol úspešný i v konaní pred odvolacím súdom, nakoľko na jeho odvolanie došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku. Súd potom úspešnému žalobcovi v spore, ako aj v odvolacom konaní, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov (prvoinštančného ako aj odvolacieho konania) bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.