Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/123/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému I. C.Š., T.. XX.X.XXXX, H. H. XX, XXX XX H., v konaní o zaplatenie 2.543,76 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie o nároku o žalobcu na zaplatenie sumy 4,80 € spolu s 5,15 %-ným úrokom z omeškania ročne od 20.8.2014 do zaplatenia, sa zastavuje.

II. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 1.737,93 € s ročným úrokom z omeškania

- 5,15 % ročne zo sumy 83,34 € od 20.8.2014 do zaplatenia,

- 5,15 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.8.2014 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.9.2014 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.10.2014 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.11.2014 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.12.2014 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.1.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.2.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.3.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.4.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.5.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.6.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.7.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.8.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.9.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.10.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.11.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.12.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.1.2016 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.2.2016 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.3.2016 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.4.2016 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.5.2016 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.6.2016 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.7.2016 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.8.2016 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.9.2016 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.10.2016 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.11.2016 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.12.2016 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.1.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.2.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.3.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.4.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.5.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.6.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.7.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.8.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.9.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 41,67 € od 21.10.2017 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 29,46 € od 21.11.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.6.2017 sa pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.543,76 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 20.8.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe žiadosti žalovaného bola žalobcovi dňa 20.6.2013 schválená pôžička evidenčné číslo 7120658, čím došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol pôžičku vo výške 2.500,- €. Žalovaný mal pôžičku splácať 60-timi mesačnými splátkami po 80,23 € až do celkovej výšky pôžičky 4.813,80 €. Z tejto sumy však žalovaný ku dňu spísania žaloby zaplatil len sumu 762,07 €. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca dňa 25.6.2014 listom, ktorý nazval Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžnej splátky a upozornil ho na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaný nereagoval, žalobca dňa 19.8.2014 úver zosplatnil. Dlh žalovaného predstavuje sumu 2.543,76 €, ku ktorej istine žalobca uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení dlhu. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca do spisu pripojil žiadosť o poskytnutie pôžičky spísanú žalovaným 19.6.2013, všeobecné obchodné podmienky žalobcu, akceptačný list bez uvedenia dátumu, pravdepodobne však spísaný 20.6.2013, predžalobnú upomienku - list z 25.6.2014 a doručenku preukazujúcu jej doručenie a prehľad splátok a úhrad. Pôvodný žalobca nereagoval na výzvu súdu z 19.7.2017 a neuviedol, na základe ktorého zmluvného ustanovenia vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a trval aj na úhrade splátok, ktoré boli zročné 20.5.2014 a 20.6.2014 napriek tomu, že podľa názoru súdu boli premlčané. Až neskôr súdu oznámil, že k zosplatneniu dlhu došlo v zmysle článku 12 bod 2 všeobecných obchodných podmienok žalobcu na základe listu z 19.8.2014. Žalobca mohol uplatniť svoj nárok 20.8.2014, teda prvý deň nasledujúci po zosplatnení dlhu, a preto trojročná premlčacia doba uplynula 20.8.2017. Keďže žalobca podal žalobu na súd 16.6.2017, v rámci plynutia premlčacej doby svoj nárok nepovažuje za premlčaný.

2. V priebehu konania žalobca zmenil právneho zástupcu a nový právny zástupca, ktorý bol súčasne právnym zástupcom aj obchodnej spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku, listom z 5.10.2017 navrhol pripustiť zmenu strany sporu na strane žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. so sídlom v Bratislave postúpila pohľadávku uplatňovanú žalobou na obchodnú spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 831 154. Na dôkaz tejto skutočnosti do spisu žalobca pripojil prílohy rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel pôvodný žalobca ako postupca a novovstupujúci žalobca ako postupník a tiež oznámenie o postúpení pohľadávky - list pôvodného žalobcu a postupcu z 21.9.2017, ktorým žalovanému oznámil, že k 20.9.2017 postúpil svoju pohľadávku voči nemu na obchodnú spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o. so sídlom v Bratislave a rovnako oznámil číslo účtu, na ktoré žalovaný môže svoj dlh voči pôvodnému žalobcovi zaplatiť.

3. Súd uznesením sp. zn. 10Csp/123/2017 zo dňa 18.10.2017 pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu a ďalej konal s obchodnou spoločnosťou uvedenou v záhlaví tohto rozsudku.

4. Listom z 05.12.2017, ktorý žalobca zaslal súdu pred prvým pojednávaním vo veci samej, zobral žalobu čiastočne späť v sume 4,80 €, ktorá suma predstavovala náklady na vymáhanie pohľadávky a bola uplatňovaná v rámci sumy 2.543,76 €. Žiadal potom zaplatiť už len sumu 2.538,96 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 20.8.2014 do zaplatenia a priznať plnú náhradu trov konania.

5. Na takto koncipovanej žalobe už potom žalujúca strana zotrvala.

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola riadne do vlastných rúk s prílohami a príslušným poučením spotrebiteľa doručená 13.9.2017 a pojednávania napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie sa nezúčastnil.

7. Súd na pojednávaní dňa 7.12.2017 preto vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu žalobcom. Skutkové tvrdenia žalobcu, pokiaľ ide o spôsob uzavretia zmluvy o pôžičke, výšku splatenej pôžičky, súd považoval za nesporné, nakoľko žalovaným rozporované neboli.

8. Pokiaľ ide však o právne posúdenie nároku žalobcu, súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nie je možné v celom rozsahu vyhovieť, a to z týchto dôvodov:

9. Zmluva o poskytnutí pôžičky vznikla na základe dvoch jednostranných úkonov zmluvných strán, a to pôvodného veriteľa obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. so sídlom v Kežmarku a žalovaného ako dlžníka. Dňa 19.6.2013 žalovaný ako záujemca o poskytnutie pôžičky a budúci dlžník spísal žiadosť o poskytnutie pôžičky (č.l. 3), ktorá v článku I. a II. obsahovala osobné údaje o žalovanom a o jeho zamestnaní, v článku III. obsahovala doklady doložené k žiadosti a v článku IV. obsahovala návrh na požadovanú pôžičku. Z neho bolo zrejmé, že žalovaný žiada o pôžičku vo výške 2.500,- €, ktorú by mohol splácať 60-timi mesačnými splátkami zasielanými formou poštovej poukážky. Ďalšie články sa týkali poistenia schopnosti splácať pôžičku, vyhlásenia žalovaného o oboznámení sa so všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, ktoré mali byť súčasťou zmluvy o pôžičke, atď.. Rubová strana tejto žiadosti obsahovala podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky, z ktorých vyplývala aj výška splátok a bolo zrejmé, že pôžička poskytnutá vo výške 2.500,- € má byť splácaná 60-timi splátkami po 77,97 €. Ročná percentuálna miera nákladov takejto pôžičky potom predstavovala 32 % ročne. K schváleniu pôžičky došlo 20.6.2013, čo nakoniec vyplýva jednak zo žaloby, ale aj takzvaného akceptačného listu, ktorý pôvodný žalobca pripojil do súdneho spisu (č.l. 5), ktorý nie je datovaný a ktorým veriteľ oznamuje žalovanému, že mu schválil pôžičku vo výške 2.500,- € pri celkovej sume pôžičky 4.678,20 €, celkových nákladov spotrebiteľa 2.178,20 €, pri výške splátky 77,97 €, pri splátke s poistením vo výške 80,23 €, pri počte splátok 60, ročnej úrokovej sadzbe 32 %, RPMN 32 % ročne a priemernej hodnote RPMN 20,44 % pri termíne konečnej splatnosti v júni 2018. Súčasne bol žalovaný upozornený, že potvrdzujúci list je súčasťou zmluvy o pôžičke. Z uvedeného je teda zrejmé, že list, ktorým veriteľ akceptoval návrh žalovaného na uzavretie zmluvy o pôžičke, obsahoval ďaleko viac konkrétnych údajov oproti návrhu, ktorý podpísal dňa 19.6.2013 žalovaný. Veľmi podstatné údaje, ktoré by mali byť obsahovou náležitosťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorým pôžička nepochybne bola, ako celkové náklady spotrebiteľa, celková výška pôžičky, ročná úroková sadzba, termín konečnej splatnosti úveru, ako aj priemerná hodnota RPMN, neboli súčasťou dvojstrannej dohody medzi zmluvnými stranami, nakoľko tieto náležitosti neboli uvedené už v žiadosti o poskytnutí pôžičky a neboli žalovanému v čase spísania tejto žiadosti známe. Žalovaný teda nemal vedomosť o tom, s akými nákladmi „nakupuje“ finančné prostriedky od svojho veriteľa a aké sú podmienky splácania týchto finančných prostriedkov. Podľa presvedčenia súdu vzhľadom na údaje v žiadosti spísanej žalovaným a vzhľadom na a údaje v akceptačnom liste pôvodného žalobcu - veriteľa sa zmluvné strany zhodli len na výške pôžičky vo výške 2.500,- € a na výške splátky 77,97 €, ako aj na počte splátok, a to 60-tich mesačných splátkach. Rovnako sa zhodli na ďalšom údaji, ktorým bola RPMN predmetného úveru, teda 32 % ročne. Iné údaje a obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, akými sú celková suma pôžičky, celkové náklady spotrebiteľa, priemerná hodnota RPMN, termín konečnej splatnosti z návrhu zmluvy o pôžičke nevyplynuli a ak síce vyplynuli z tzv. akceptačného listu veriteľa (pôvodného žalobcu), je nutné tento akceptačný list v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, (ktorým sa inak spravujú právne vzťahy zmlúv strán sporu a zmluvných strán), považovať za odmietnutie návrhu a podanie nového návrhu na uzavretie zmluvy.

10. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

11. Žalobca potom neprodukoval dôkaz, že by žalovaný v písomnej podobe, ktorú vyžadoval zákon, akceptoval takýto obsah zmluvy o pôžičke, aký bol vymedzený v liste veriteľa spísaného pravdepodobne 20.6.2013 (č.l. 5).

12. V čase vzniku zmluvy o pôžičke, ktorá je podľa presvedčenia súdu spotrebiteľským úverom a ktorej náležitosti je nutné posudzovať podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, zákon vyžadoval, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala písomnú formu a náležitosti, ktoré boli ďalej vymedzené v ustanovení § 9 ods. 2 citovaného zákona. K takýmto náležitostiam podľa § 9 ods. 2 písm. f) patrila doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, podľa § 9 ods. 2 písm. g) celková výška a konkrétne mená spotrebiteľského úveru, podľa § 9 ods. 2 písm. i) citovaného zákona úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podľa § 9 ods. 2 písm. y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v prípade, že tieto náležitosti absentovali, v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) sa považoval spotrebiteľský úver poskytnutý na základe takejto zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany a strany sporu sa nedohodli na vyššie uvádzaných obsahových náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej podobe, tieto náležitosti absentovali a úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý pôvodným veriteľom - postupcom, súd považoval za bezúročný a bez poplatkov. Za takých okolností potom má žalobca nárok len na sumu, ktorú jeho predchodca - pôvodný veriteľ - žalovanému skutočne požičal po odpočítaní tej sumy, ktorú žalovaný už pôvodnému veriteľovi zaplatil. Ak teda žalobca žalovanému poskytol pôžičku vo výške 2.500,- €, je povinnosťou žalovaného vrátiť mu sumu 2.500,- € a ak z tejto sumy žalovaný zaplatil sumu 762,07 €, je zrejmé, že zvyšok požičanej istiny predstavuje sumu 1.737,93 €.

14. Podľa presvedčenia súdu, ak zmluvné strany dohodli, že pôžičku je nutné splácať v 60-tich mesačných splátkach a úver je bezúročný bez poplatkov, je teda povinnosťou žalovaného vrátiť v 60- tich mesačných splátkach vrátiť sumu 2.500,- €, potom v prepočte výška splátky klesá na sumu 41,67 €.

15. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že predžalobnou upomienkou z 25.6.2014 bolo možné úver v zmysle zmluvy zosplatniť. Podľa presvedčenia súdu z článku 12 bod 2 všeobecných obchodných podmienok žalobcu vyplývalo, že obe zmluvné strany sú oprávnené zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Takéto dojednanie súd považoval za neplatné, nakoľko odporuje ustanoveniu § 13 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., ale i obsahu tohto zákona, ktorý neumožňuje zrušiť zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru výpoveďou bez udania dôvodu. Naviac odporuje ustanoveniu § 582 Občianskeho zákonníka, ktoré predpokladá dojednanie zmluvy na dobu neurčitú, predmetom ktorej je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Naviac žalobca nepreukázal, že by bol zmluvu vypovedal a predžalobnú upomienku za výpoveď zmluvy nie je možné považovať. Zosplatnenie úveru pre nesplácanie jednej alebo viacerých splátok vyžaduje podľa ustanovenia § 565 dohodu zmluvných strán o takomto práve veriteľa a naviac v prípade spotrebiteľského úveru aj postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade však dohoda zmluvných strán o práve veriteľa žiadať pre nesplatenie jednej alebo viacerých splátok pôžičky zaplatenie celého zvyšku nesplateného úveru absentuje tak v základnej časti zmluvy, ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach veriteľa, ktoré boli súčasťou a naviac nie je preukázané, že by si veriteľ počínal podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, (podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, by veriteľ mohol uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva).

16. Na základe tejto argumentácie je preto súd hlbokého vnútorného presvedčenia, že jednostranným úkonom veriteľa nemohlo dôjsť k modifikácii zmluvy oproti jej pôvodnému obsahu v tom smere, že by veriteľ mal právo žiadať splatenie úveru naraz, a to na základe listu z 25.6.2014, ktorý pripojil do súdneho spisu. Naviac žalobca nepreukázal, akým spôsobom dňa 19.8.2014 úver zosplatnil. Preto podľa

presvedčenia súdu žalovaný mal úver splácať mesačnými splátkami po 41,67 € až do jeho úplného zaplatenia, teda splátkami po 41,67 € mal zaplatiť žalobcovi sumu 1.737,93 €, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutou istinou pôžičky a splatenou sumou 762,07 €.

17. Jednotlivé splátky sa podľa presvedčenia súdu premlčovali podľa § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka a súd na premlčanie prípadných nárokov žalobcu voči žalovanému - spotrebiteľovi musel prihliadať ex offo v zmysle ustanovenia § 5 b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátke, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Z prehľadu splácania úveru bolo zrejmé, že žalovaný splácal dlh vo vyšších sumách, a to po 80,23 € do marca 2014 a potom už splátky neplatil. Žalobcov nepremlčaný nárok je len na splátky, ktoré sa stali zročné po 16.6.2014, teda období troch rokov pred podaním žaloby na súd (16.6.2017). Takto je nepremlčaných sedem splátok za rok 2014, zročných od 20.6.2014 do 20.12.2014, dvanásť splátok za rok 2015 a za rok 2016 a jedenásť splátok za rok 2017. Sumu 1.737,93 € je nutné rozpočítať na 41 splátok po 41,67 € a 42-há nepremlčaná splátka zročná k 20.11.2017, dosahuje už len výšku 29,46 € a jej zaplatením by došlo k splateniu celého dlhu 1.737,93 €.

18. K jednotlivým splátkam súd žalobcovi tak ako požadoval, priznal aj úrok z omeškania, avšak z vyššie uvádzaných dôvodov nie z celej dlžnej sumy od 20.8.2014, ale postupne odo dňa, kedy sa žalovaný dostával do omeškania s úhradou tej-ktorej splátky. Súd bol však viazaný návrhom žalobcu, ktorý požadoval priznať úrok z omeškania najskôr od 20.8.2014. V tomto období už boli zročné splátky za mesiac jún aj júl 2014, ktoré spolu predstavujú sumu 83,34 €.

19. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a výška úroku z omeškania je podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania v plnení peňažného dlhu. Keďže zmluvné strany dohodli zročnosť jednotlivých splátok k 20-temu dňu kalendárneho mesiaca, žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou tej-ktorej splátky vždy 21. dňom príslušného kalendárneho mesiaca tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. V závislosti odo dňa vzniku omeškania sa pohybuje potom aj súdom priznaná úroková sadzba, a to v závislosti od výšky základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k jednotlivým dňom tak, ako vyplývajú z výrokovej časti tohto rozsudku.

20. Súd preto rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, priznal žalobcovi len istinu vo výške rozdielu medzi skutočne požičanou sumou a sumou žalovaným zaplatenou a úroky z omeškania z jednotlivých splátok, ktoré boli nižšie vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru.

21. Tam, kde žalobca požiadal o zastavenie konania, pretože žalobu zobral v časti nároku na zaplatenie sumy 4,80 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 20.8.2014 do zaplatenia, súd konanie zastavil podľa ustanovenia § 145 ods. 2 C. s. p.

22. Vo zvyšku uplatneného nároku potom žalobu ako nedôvodnú (vzhľadom na vyššie uvádzanú argumentáciu súdu) súd žalobu zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p. V tomto prípade žiadna zo strán nebola úspešná. Žalobcovi bola priznaná len časť požadovanej istiny a časť úrokov z omeškania, preto súd rozhodol tak, že ani jedna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.