Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/47/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci - starostlivosti súdu o maloletého G. H., R. Z. G., U.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka

- E. V., U.. XX.XX.XXXX, F. R. Š., N. XX, zastúpená JUDr. Alice Mihale Razgyelovou, Macov 300, a otec

- K. H., U.. XX.XX.XXXX, F. R. Š., F. X, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné otcovi k maloletému G. H., U.. XX.XX.XXXX zo sumy 70 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, počnúc dňom 13.06.2017.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 13.06.2017 do 07.12.2017 v sume 466,06 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 30 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Týmto sa mení v časti úpravy výživného rozsudok tunajšieho súdu č. k. 7P/2/2009-15 zo dňa 19.02.2009.

odôvodnenie:

(1) Návrhom zo dňa 13.06.2017 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného otcovi na sumu 150 eur mesačne od júla 2017 s odôvodnením, že od času poslednej úpravy výživného (v roku 2009) sú náklady na vzdelávanie maloletého vyššie, navštevuje 5. triedu ZŠ, aktívne hrá futbal. Zvýšené výdavky na dieťa uviedla na jeho bežných potrebách - strava, ošatenie, potom každoročný nákup učebníc, slovníkov a cvičebníc v hodnote 100 eur, stravné v školskej jedálni 25 eur mesačne a ďalšie drobné mesačné poplatky, výlety, exkurzie; členské do futbalového klubu 20 eur mesačne, k tomu športové oblečenie, zápasy a turnaje počas víkendov mimo mesta 10 eur + doprava, internet 15 eur mesačne, telefón 10 eur mesačne, poistné 25 eur mesačne, toner do tlačiarne. Otec sa o dieťa nijakým spôsobom nezaujíma a nepodieľa sa na jeho výchove a starostlivosti. (2) Otec s návrhom matky nesúhlasil s poukazom na to, že je v súčasnosti nezamestnaný, navrhol zvýšiť mu výživné na 100 eur mesačne.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7P/2/2009-15 zo dňa 19.02.2009 bol maloletý dohodou rodičov zverený do starostlivosti matke a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého (vtedy vo veku 3,5 roka) v sume 70 eur mesačne. Matka bola na rodičovskej dovolenke, finančne ju podporovali rodičia, bola nemajetná, otec vykázal príjem 10.350 Sk (343,56 eur) mesačne, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

(5) Matka vo svojej výpovedi uviedla, že jej medzičasom vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť (maloletý Á., U.. H. C. XXXX), bývajú v spoločnej domácnosti s otcom jej mladšieho dieťaťa, v spoločnom v štvorizbovom byte, z ktorého matka vlastní podiel v 1/3. Vlastní osobné vozidlo zn. Ford, dvanásťročné. Poberá prídavky na dve deti. Maloletý hrá futbal s výdavkami podľa písomného návrhu, platí mu obedy v školskej jedálni, je v starostlivosti alergiológa, s čím sú výdavky na kontrolu 5 eur polročne a na predpísané lieky 10 eur mesačne. Na mladšie dieťa zvýšené výdavky na jeho starostlivosť nemá, navštevuje materskú školu, je však často choré, z ktorého dôvodu sa ešte nemôže zamestnať .

(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že do septembra tohto roka pracoval v A. s príjmom 1.600 eur mesačne, pracovný pomer ukončil zamestnávateľ z dôvodu nedostatku práce. Je v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce od októbra 2017, jeho ďalšia vyživovacia povinnosť už netrvá. Je nemajetný. Býva v prenajatom byte so svojou partnerkou, nájomné predstavuje 360 eur mesačne. Má zdravotné problémy, za posledných 4 až 5 rokov podstúpil približne každých 10 až 12 mesiacov operačný zákrok kvôli zisteným nádorom, nemôže dvíhať ťažké veci. Doklady o svojich príjmoch zo zamestnania v Rakúsku nepredložil.

(7) Procesný opatrovník dieťaťa navrhla vyhovieť návrhu matky.

(8) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)

(9) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(11) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)

(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(13) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(14) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.

Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností. (15) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.

(16) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred 8 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov, a to na strane oprávnenej osoby - maloletého dieťaťa, vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výšky výživného. Odôvodnené potreby maloletého sa prestupom na vyšší stupeň vzdelávania (nástup povinnej školskej dochádzka, následne druhý stupeň ZŠ) zvýšili, jeho fyzickým a duševným vývojom a rastom nárokov na jeho odôvodnených potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie (prípadne v súvislosti s riešením jeho zdravotného stavu) sa zvyšujú a budú aj v budúcnosti neustále zvyšovať (a to aj v prípade stagnácie zárobkových pomerov rodiča) a k tomu sa musí úmerne zvyšovať aj čiastka na výživnom od povinného rodiča. Otec bol v čase predchádzajúcej úpravy výživného zamestnaný, príjem mal vtedy 340 eur mesačne, v súčasnosti je síce nezamestnaný, ale do septembra mal príjem podstatne vyšší, pričom pri úprave výživného sa vychádza podľa stavu zisteného z priemerného príjmu rodiča za posledných 12 mesiacov, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Má zdravotné problémy, v spojení s tým však výdavky neuviedol. Matka je bez príjmu. Zmena pomerov zistená na strane dieťaťa v danom prípade odôvodňuje zvýšenie výživného otcovi, v rozsahu navrhovanom matkou. Zmene a možnostiam a schopnostiam otca zodpovedá zvýšenie výživného na 150 eur a od podania návrhu, kedy už boli odôvodnené zvýšené potreby dieťaťa (konštatovanou zmenou stupňa vzdelávania, mimoškolskou športovou aktivitou). Matka svoju vyživovaciu povinnosť vyvažuje osobnou starostlivosťou o dieťa a zabezpečovaním bývania, nakoľko je bez príjmu, musí sa na starostlivosti o dieťa po finančnej stránke podieľať vo zvýšenej miere otec..

(17) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu (keďže už v tom čase bola preukázaná zmena pomerov). Otcovi od podania návrhu do dňa rozhodnutia takto na výživnom vznikol dlh (na zvýšenej čiastke výživného) za 5 mesiacov x 80 eur, 18 dní mesiaca jún 2017 - 80/30 x 18 a 7 dní za december 2017 - 32,68/31 x 7, ktorý dlh je povinný splatiť približne do jedného roka.

(18) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(19) Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)