Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_25Co-16-2017.pdf
PDF · 100.94 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/16/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: SATRO s.r.o., so sídlom Bratislava, Hodonínska 25, IČO: 31 335 161, zastúpeného spoločnosťou: STANO a partneri s.r.o., so sídlom Bratislava, Nám. 1. mája 16, IČO: 36 869 571, adresa pre doručovanie: Bratislava, Jelačičova 4, proti žalovanému: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Y. X, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária
- Mgr. Šiagyová, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Šaľa, Jánošíkova 2, IČO: 36 868 817, o zaplatenie 18,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 17C/54/2014-82 zo dňa 8.11.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil len rekapituláciou obsahu žaloby založenej na zmluve o poskytovaní služieb televíznych káblových rozvodov a názorom o splnení všetkých podmienok pre vydanie žalovaným požadovaného rozsudku pre zmeškanie (podľa § 279 Civilného sporového poriadku), keď strany boli riadne poučené a účinky poučenia zostávajú zachované počas celého konania (navyše súd poučovaniu povinnosť nemá, ak je strana zastúpená advokátom), žalobca vzal termín pojednávania na vedomie dňa 27. 6. 2016, na pojednávanie sa nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a keďže bol žalovaný v konaní plne úspešný a ani v časti, v ktorej súd konanie zastavil nie je možné toto dať za vinu žalovanému, nakoľko žaloba v spojení s listinnými dôkazmi bola zmätočná a nepreskúmateľná zo strany súdu.
2. Proti rozsudku podal prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, eventuálne, aby po vykonanom dokazovaní žalobe v ostatnej časti vyhovel a priznal mu trovy prvoinštančného i odvolacieho konania. Argumentoval tým, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Tým potom súd nesprávne procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má tiež inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolateľ poukázal, že prvoinštančný súd prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 10.4.2014, ktorým konanie v časti 138,- Eur zastavil, vo zvyšku návrh zamietol a nepriznal trovy konania. Napriek tomu, že konaním žalovaného došlo k späťvzatiu žalobného návrhu v časti 138,- Eur, súd mu trovy konania nepriznal. Voči uvedenému rozhodnutiu sa odvolal, pričom odvolací súd uznesením zo dňa 7.4.2015 v napadnutej časti, ktorou bol
návrh zamietnutý a bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu. Odvolací súd pritom vyslovil právny názor záväzný pre prvoinštančný súd, že tento rozhodol predčasne, pričom vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil na vec do úvahy prichádzajúce hmotnoprávne ustanovenie (najmä § 420 Občianskeho zákonníka) a nadväzne i v súvislosti s touto inou právnou kvalifikáciou nároku nedostatočne zistil skutkový stav. Napriek uvádzanému prvoinštančný súd opätovne rozhodol tak, ako rozsudkom zo dňa 10.4.2014, navyše tým, že použil § 278 Civilného sporového poriadku, zároveň odňal mu možnosť konať pred súdom. Prvoinštančný súd úplne scestne v rozpore s platným poriadkom rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, pričom nesplnil ani len základné náležitosti tohto inštitútu podľa § 278 Civilného sporového poriadku. Prvoinštančný súd ho ani len nepoučil podľa písm. a) § 278 Civilného sporového poriadku, súd mu zaslal predvolanie zo dňa 17.6.2016 bez poučenia o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Z tohto dôvodu neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia a ani nemohli byť, keďže predvolanie bolo zasielané v čase, keď nebol účinný nový Civilný sporový poriadok, teda ani inštitút kontumácie žalobcu. Okrem uvedeného formálnoprávneho dôvodu súd konal v rozpore s Civilným sporovým poriadkom preto, že vec bola z jeho strany náležite objasnená, pričom ešte v podaní zo dňa 6.5.2016 súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, kde okrem iného vec už po piaty raz písomne objasnil. Opätovne uvádza rovnaké argumenty ako v odvolaní zo dňa 27.5.2014 a to, že všetky uvedené komponenty mal žalovaný len vypožičané a napriek ukončeniu zmluvy ich nevrátil a aktívne ich aj odmietal vrátiť. Žalovaný vrátil zariadenia len na základe prebiehajúceho súdneho konania a teda zavinil jeho späťvzatie v prevažnej časti. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal i na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 59/00.
3. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 356 písm. b) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď dospel k záveru, že pre vydanie takéhoto rozhodnutia (rozsudku pre zmeškanie) neboli (v rozpore s deklaráciou súdu prvého stupňa uvedenou v odôvodnení rozsudku) splnené zákonom ustanovené podmienky a súd prvej inštancie sa navyše týmto rozsudkom i v konaní mu predchádzajúcom dopustil celého radu procesných pochybení zakladajúcich rozpor napadnutého rozsudku s hmotným i procesným právom (z ktorých pochybení inak nedostatok náležitostí odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a z toho plynúca nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov bola len logickým dôsledkom nesprávnosti záveru o splnení podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie).
6. Predovšetkým sa žiada uviesť, že v tejto konkrétnej veci odvolací súd s odkazom na § 470 ods. CSP postupoval už podľa novej úpravy procesného práva platnej a účinnej od 1.7.2016, keď i konanie o odvolaní začalo už za účinnosti nového Civilného procesného poriadku na vec priamo aplikovateľného, samozrejme pritom rešpektujúc a zohľadňujúc i to, že konanie začalo ešte za účinnosti pôvodnej procesnej normy (Občianskeho súdneho poriadku). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán predmetného konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
7. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
8. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
9. Podľa § 5 ods. 1, 2 OSP súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.
10. Podľa § 160 CSP súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je a) stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
11. Z obsahu odvolania žalobcu v prejednávanej veci nemôže byť pochybnosti o tom, že toto odvolanie je odvolaním podaným predovšetkým z dôvodu námietky spočinutia napadnutého rozsudku na nesprávnom právnom posúdení veci. Pretože právna úprava rozhodovania rozsudkami pre zmeškanie ustanovila pomerne značný počet podmienok (obmedzení) pre vydanie rozhodnutia vo veci samej i bez vypočutia si stanoviska strany sporu, proti ktorej požiadavka uplatnená žalobou smeruje, po novom i bez vypočutia si stanoviska na pojednávaní súdu samotného žalobcu (teda i bez faktického rešpektovania práva strany sporu na prerokovanie veci v jej prítomnosti napr. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a rovnako pomerne striktne obmedzila prípustnosť odvolaní proti takýmto rozhodnutiam, i odvolací súd si musel v prvom rade vyriešiť otázku, či aj napádaný rozsudok súdu prvej inštancie v prejednávanej veci je rozhodnutím zaťaženým vadou namietanou odvolateľom. Ak potom ako zo základu pri ďalších úvahách bolo treba vyjsť z toho, že založením rozsudku pre zmeškanie na nesprávnom právnom posúdení veci je nielen nesprávne posúdenie opodstatnenosti požiadavky vo veci samej vyplývajúce z nesprávneho použitia (voľby, výkladu či aplikácie) hmotného práva (najmä z dôvodu pomerne malých nárokov kladených na odôvodnenia takýchto rozsudkov, v ktorých - na rozdiel od úpravy u tzv. bežných rozsudkov postačuje spôsob rozhodnutia odôvodniť i len jednoduchým odkazom na príslušné ustanovenie zákona), ale i nerešpektovanie tej časti úpravy samotného rozhodovania rozsudkami (všeobecne u tejto procesnej formy rozhodnutí a osobitne u rozsudkov pre zmeškanie) v procesnom práve, ktorá priamo nespočíva vo vymedzení podmienok pre vydanie tzv. kontumačného rozsudku (nakoľko tu zákon vymedzuje samostatný dôvod prípustnosti odvolania - spočívajúci v nesplnení podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie ako jedného z inak odvolaním nenapadnuteľných rozhodnutí); odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu musel dospieť k záveru, že odvolanie žalobcu v tejto veci je nielen prípustným, ale i opodstatneným.
12. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení totiž súd prvej inštancie v konaní predchádzajúcom vyhláseniu napadnutého rozsudku predovšetkým pochybil tým, že vydal rozsudok pre zmeškanie žalobcu v prejednávanej veci, i keď na to neboli splnené špecifické podmienky, pretože súd prvej inštancie pred vyhlásením napadnutého rozsudku na pojednávaní dňa 8.11.2016 v predvolaní na uvedené pojednávanie žalobcu nepoučil o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania voči nemu rozsudku pre zmeškanie. V danom prípade je pritom nepochybné, že súd v čase predvolávania žalobcu na pojednávanie, na ktorom rozhodol napadnutým rozsudkom takéto poučenie strane žalobcu dať ani nemohol, pretože v tomto čase procesná právna úprava (Občiansky súdnu poriadok) procesný inštitút rozsudku pre zmeškanie žalobcu nepoznala. Preto pokiaľ na určenom pojednávaní, v ktorom čase už platila nová procesná úprava, ktorá zaviedla právny inštitút rozsudku pre zmeškanie žalobcu, súd pristúpil k aplikácii nového zákonného ustanovenia a rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, musel mať na to splnené zákonné podmienky, ktoré táto nová procesná úprava vyžadovala, teda žalobca musel byť poučený v predvolaní na pojednávanie, na ktorom sa rozhodlo kontumačným
rozsudok vo vzťahu k nemu, o následkoch nedostavenie sa na uvedené pojednávanie s možnosťou vydania takéhoto druhu rozsudku, čo sa nestalo. V danom prípade pritom išlo o situácia prelínania sa dvoch procesnoprávnych úprav „starej a novej“, čomu mal súd prvej inštancie prispôsobiť procesný postup v konaní.
13. Zákonodarca zakotvil v § 160 CSP (predtým v § 5 OSP) tzv. všeobecnú poučovaciu povinnosť súdov v konaní, pričom vymedzil vecný a osobný rozsah tejto povinnosti. Poučenie poskytujú o ich procesných právach a povinnostiach. V ďalších častiach Civilného sporového poriadku (obdobne ako to bolo i v Občianskom súdnom poriadku) je zakotvená osobitná poučovacia povinnosť súdu, ktorou je súdu výslovne uložené, aby v konkrétnych procesných situáciách (akou je i možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu ako i žalovaného) osobitne poučil stranu sporu a to v záujme ochrany jej záujmov.
14. Odvolací súd je potom toho názoru, že i keď citované zákonné ustanovenie (súčasný § 160 ods. 3 písm. b) CSP a v čase začatia konania § 5 ods. 2 OSP) uvádza, že súd nie je povinný poskytnúť strane poučenie v prípadoch ak je zastúpená advokátom, toto neplatí v prípadoch, ak osobitné ustanovenie procesnej normy hovorí o obligatórnej poučovacej povinnosti súdu (teda i povinnosti poučiť o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie), čo platí vo vzťahu k obom stranám sporu, ktoré obe strany sú právne zastúpené advokátskymi spoločnosťami.
15. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že súd prvej inštancie napriek tomu, že je názoru, že mu to zákon neukladal (strana bola v konaní právne zastúpená), poučil žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorému procesné poučenie účastníka opakovane doručil, o možnosti rozhodnúť vo vzťahu k nemu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b OSP s popisom zákonných podmienok na vydanie takéhoto rozsudku. Vo vzťahu k žalobcovi už ale takto nepostupoval.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 Základných princípov CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
17. Ustanovený princíp v čl. 6 reflektuje moderné poňatie bývalej zásady rovnosti účastníkov. Priorizuje sa v ňom nové poňatie kontradiktórneho procesu, kde proti sebe stoja dve strany s protichodným záujmom na výsledku sporu. Ustanovené znenie rovnako reflektuje judikatúru štrasburských orgánov ochrany práva, ktorá zásadu rovnosti zbraní vníma ako rovnakú mieru možností participovať na procesných úkonoch tak vlastných (prostriedky procesného útoku v procesných úkonoch), ako aj na procesných úkonoch protistrany v tom zmysle, aby ku každej relevantnej námietke, tvrdeniu či dôkazu mala objektívnu možnosť vyjadriť sa protistrana. Civilné právo procesné pritom nemôže fingovať skutočnú rovnosť subjektov (napr. jedna sporová strana sa dá zastúpiť advokátom a druhá sporová strana toto svoje procesné právo nevyužije a pod.). Obsah princípu rovnosti sporových strán v civilnom sporovom konaní sa tak prejavuje ako tzv. funkčná rovnosť, spočíva v takom procesnom postupe súdu, aby sa každý zo sporových strán umožnilo v rovnakej miere realizovať svoje procesné oprávnenia. To, či sporová strana svoje procesné oprávnenia aj reálne využije a v akej kvalite, už netvorí obsah princípu rovnosti sporových strán. Procesná rovnosť sa sústreďuje výlučne do zabezpečovania akejsi pomyslenej rovnakej štartovacej čiary pre obidve sporové strany. V tejto súvislosti sa princíp rovnosti sporových strán funkčne a komplementárne dopĺňa s princípom kontradiktórnosti v tom zmysle, že spornej strane má byť zásadne umožnené reagovať na realizáciu všetkých procesných oprávnení protistrany v záujme zabezpečenia negácie neodôvodnenej procesnej výhody jednej.
18. Zásada rovnosti pred zákonom je ustanovená tiež v čl. 12 ods. 1 Ústavy SR a v občianskom súdnom konaní sa transformuje do zásady rovnosti účastníkov konania (čl. 47 ods. 3 ústavy) a vzťahuje sa na všetky materiálne a procesné zákony a na každého. Rovnosť pred súdom je len výrazom rovnosti strán pred zákonom, v tomto prípade pred Občianskym súdnym poriadkom. Z toho vyplýva, že rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom je obsahom toho istého pojmu a znamená rovnaké postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných i procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči ktorémukoľvek účastníkovi konania. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95).
19. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
20. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
21. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).
22. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
23. Ak potom napadnutý rozsudok bol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu vydaným v zmysle vyššie uvedeného bez splnenia zákonom ustanovených podmienok pre jeho vydanie, po procesnom pochybení súdu prvej inštancie, je zjavné, že tým došlo k znemožneniu strane realizovať jej procesné právo, konkrétne byť poučená o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie vo vzťahu k nej a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tento nedostatok spôsobil jeho zrušenie odvolacím súdom s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií. Po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisu, vykonaní všetkých potrebných dôkazov, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť, posúdiť podľa všetkých náležitých hmotnoprávnych ustanovení a až následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné adekvátne v súlade s ust. § 220 CSP odôvodniť.
25. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania.
26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).