Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/38/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich JUDr. Dariny Peťovskej a Ladislava Potoczkého v trestnej veci vedenej proti obžalovanému Z.. A. Z., pre zločin poisťovacieho podvodu § 223 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.12.2017 v Bratislave, takto

rozhodol:

Obžalovaný :

Z.. A. Z. Q. B. N. G. L. narodený XX.XX.XXXX N. C., trvale bytom ulica K. XX, C. sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 24.08.2017 č. k. 3 Pv 430/15/1101-37, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin poisťovacieho podvodu podľa 223 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 12. marca 2012 bola telefonicky nahlásená spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, škodová udalosť číslo 9556 841 332, ktorú následne dňa 12. júna 2012 spoločnosti Koperativa poisťovňa, a. s. písomne oznámil obžalovaný A. Z. ako konateľ spoločnosti GPP s.r.o., Kukučínova 16, Bratislava, aj majiteľ poškodeného motorového vozidla VW Polo, evidenčného čísla C., pričom poistenie si uplatnil na základe platnej poistnej zmluvy číslo 6564074598 a predložil faktúru číslo 2120409 od dodávateľa GARAGE JS s.r.o. so sídlom Bratislava, Furdekova 8, ktorý podľa faktúry vykonal opravu poškodeného vozidla VW Polo, ako aj predložil falošnú faktúru od dodávateľa KARIREAL Slovakia s.r.o., Galvániho 13, 821 04 Bratislava, ktorý mal podľa faktúry číslo FP12 550989 zo dňa 12.04.2012 dodať A. K., konateľovi spoločnosti GARAGE JS s.r.o. náhradné diely vo výške 2.383,31 Eur, pričom však bolo zistené, že pravá faktúra číslo FP12 550989 bola vystavená spoločnosti GPP s.r.o. na sumu 6,96 Eur, ktorej konateľom je obžalovaný A. Z., čím vylákal od poškodenej spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a. s. poistné plnenie tým, že ju uviedol v otázke plnenia do omylu a spôsobil tak škodu vo výške 6.029,85 Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 28.08.2017 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 24.08.2017, č. k. 3 Pv 430/15/1101-37, na obvineného Z.. A. Z. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Z.. A. Z., zástupcu poškodenej spoločnosti P.. N. E., svedkov R. R., Z. S. B. A. K., čítaním znaleckého posudku č. 128/2017 podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku (č. l. 152 - 164, za súhlasu obžalovaného a prokurátora), čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Faktúry FP 12 550989 (č. l. 81), Faktúry FP 12 550989 (č. l. 82), Faktúry č. 2120409 (č. l. 85), Kalkulácií opravy a kontrolných listov (č. l. 86-94), Spisu poistnej udalosti (č. l. 78), Žiadosti o úhradu plnenia na účet servisu (č. l. 83), Osvedčenia o evidencii (č. l. 84), Dokladu spoločnosti PNEUMAN s.r.o. (č. l. 95), Oznámenia o vzniku škodovej udalosti (č. l. 96 - 97), Oznámenia o poistnom plnení (č. l. 98 - 99), Osvedčenia o evidencii (č. l. 100), Histórie držiteľov (č. l. 101 - 102), Vyjadrenia k vzniku poškodenia vozidla (č. l. 103), E-mailová komunikácia (č. l. 104), Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. l. 107 - 111), Odpovede na lustráciu v GP (č. l. 126 - 131), Odpovede na lustráciu v STA (č. l. 133), Kalkulácie opravy spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia s.r.o. (č. l. 148

- 151), Vzoru pečiatky a podpisu (č. l. 165), Odpis registra trestov obžalovaného zo dňa 29.11.2017 a podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku vykonal (na technickom zariadení) aj dôkaz prehratím zvukového záznamu uloženom na CD, ktorý bol vyhotovený poisťovňou - Kooperativa poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group a súčasne (na technickom zariadení) oboznámil fotografie ohľadne poškodenia osobného motorového vozidla VW Polo ako aj kalkuláciu opravy zo strany spoločnosti Kooperatíva poisťovňa a.s.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania, dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci nielenže nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, ale taktiež ani to, že by skutok uvedený v obžalobe napĺňal všetky zákonné znaky žalovaného zločinu poisťovacie podvodu podľa § 223 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona. V danom prípade tak boli naplnené dva dôvody pre oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, konkrétne podľa § 285 písmeno b/ a písmeno c/ Trestného poriadku, pričom súd obžalovaného Z.. A. Z. oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku, teda z dôvodu, ktorý z hľadiska systematiky poradia dôvodov pre oslobodzujúci výrok podľa jednotlivých písmen § 285 Trestného poriadku je pre obžalovaného najpriaznivejší.

Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, tento od začiatku svojho trestného stíhania popieral spáchanie skutku. V rámci svojej obhajobnej argumentácie namietal aj naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, a to po objektívnej stránke vrátane spôsobného následku. Podľa obžalovaného totiž žiadna škoda nevznikla, resp. jej vznik nebol nijakým spôsobom preukázaný. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 29/2003, v zmysle ktorého škodou spôsobenou trestným činom poistného podvodu (podľa § 223 Trestného zákona) je čiastka, ktorá sa rovná rozdielu medzi skutočne poskytnutým poistným plnením na jednej strane a poistným plnením, na ktorý by vznikol nárok, keby páchateľ neuviedol nepravdivé a hrubo skresľujúce údaje, alebo nezamlčal podstatné údaje pri uplatnení nároku na poistné plnenie na strane druhej. Za škodu nemožno bez ďalšieho považovať celú výšku poskytnutého poistného plnenia, ak je zrejmé, že k poistnej udalosti došlo, že nárok na poistné plnenie vznikol, avšak v nižšej čiastke, akú si páchateľ vylákal. Obžalovaný v rámci svojej obhajoby poukázal na to, že bývalý spoluobvinený A. K.X. v rámci svojej obrany uviedol, že o falošnej faktúre nevedel, vystavil riadnu faktúru za riadne vykonané služby a túto jeho argumentáciu prokurátor v prípravnom konaní akceptoval a obvinenie zrušil. Z uvedeného je zrejmé, že faktúra, ktorá bola vystavená servisom, bola vystavená za riadne dodané služby, pričom v danom prípade za škodu možno považovať len škodu, ktorá by bola nad rámec plnenia v zmysle vykonaných služieb. Falošná faktúra pritom nemala žiaden vplyv na vykonanie opravy a plnenie poškodeného v rámci poistnej udalosti. Obrana obžalovaného sa opierala tiež o závery ním predloženého znaleckého posudku, z ktorého je zrejmé, že náklady na opravu vo vzťahu k výške škody neboli nereálne a nepravdivé. Vo vzťahu k vyjadreniu zástupcu poškodeného, ktorý spochybnil výšku poistného plnenia s odôvodnením, že nebolo preukázané, že pri oprave vozidla boli použité originálne náhradné diely, obžalovaný opätovne poukázal na to, že v takom prípade by sa aj škoda mala odvíjať od rozdielu medzi cenou za neoriginálne náhradné diely a cenou náhradných dielov originálnych, pričom však z výpovede svedka K. (po tom, čo mu bolo umožnené oboznámiť sa s listinnými dôkazmi) vyplynulo, že boli použité originálne náhradné diely a tento svedok súčasne potvrdil,

že kalkulácia z hľadiska náhradných dielov, ktoré boli použité, ako aj vykonaných prác, zodpovedá realite. Okrem toho, poškodený uviedol, že výška poistného plnenia nikdy neprekročí výšku určenú likvidátorom spoločnosti, pričom z kalkulácie, ktorá bola doložená poškodenou spoločnosťou, je zrejmé, že táto sama rátala so škodou nad 7 tisíc eur. Obžalovaný tiež upriamil pozornosť na skutočnosť, že faktúra, ktorá mala byť falošná a predložená poškodenej spoločnosti, nespĺňa náležitosti riadnej faktúry v zmysle § 71 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého sa vyžaduje vierohodnosť takéhoto dokladu. Uvedená faktúra neobsahovala ani podpis ani pečiatku, a teda je sporné, či tento doklad možno považovať za relevantný doklad, na základe ktorého by poisťovňa mala plniť. Naproti tomu faktúra spoločnosti GARAGE JS s.r.o. č. 2120409, na základe ktorej poškodená spoločnosť plnila, podpis a pečiatku obsahuje. Z oznámenia o poistnom plnení na č. l. 97-98, vyplýva, že pri výpočte výšky poistného plnenia poškodený vychádzal z uvedenej faktúry GARAGE JS s.r.o. 2120409, znejúcej na sumu 6.665,45 Eur bez DPH. Z uvedeného je teda zrejmé, že plnenie poskytnuté poškodeným vo výške 6.029,85 Eur plne pokrýva spôsobenú škodu a táto suma teda zodpovedá reálne spôsobenej škode. Nedošlo k žiadnemu plneniu, na ktorý by majiteľ vozidla z hľadiska uplatneného nároku nebol oprávnený. Z vykonaného dokazovania je tiež preukázané, že poistná udalosť bola riešená cez krycí list, na základe čoho bolo poistné plnenie vyplatené spoločnosti GARAGE JS s.r.o., v dôsledku čoho neexistuje motivácia obžalovaného konať protiprávne. Podľa obžalovaného tiež nebolo preukázané, že by doklady poškodenej spoločnosti, predovšetkým uvedenú falošnú faktúru, predložil práve obžalovaný.

S prihliadnutím na výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania súd sa v plnej miere stotožnil s obhajobnou argumentáciou obžalovaného, a to tak čo do otázok skutkových, ako aj právnych. V prejednávanom prípade totiž neboli produkované žiadne také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé obhajobu obžalovaného vyvrátiť.

V kontexte uvedeného považuje súd za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov (získaných zákonným spôsobom), ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj alternatívny a pre obžalovaného priaznivejší záver, pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť teda jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný pritom nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, čo je vyjadrené v zásade, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Uznanie viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa. Pre takýto výrok musí byť daná istota, o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej čo do otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného. Inak povedané, ak v konkrétnej trestnej veci vykonané dôkazy pripúšťajú alternatívnu možnosť o nevine, je súd povinný v zmysle princípu „in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného)“ obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodiť. Tento princíp sa odvíja od jednej z najzákladnejších zásad trestného konania, ktorou je zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych prvkov do trestného procesu) vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazne bremeno v otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť k niekoľkým pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre obvineného/obžalovaného priaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania in dubio pro reo, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Teda ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nemôže byť zákonným podkladom pre odsudzujúci výrok. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľadu ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni všeobecného pravidla "preukázania mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť".

Vyššie prezentované východiská sú v danej trestnej veci významné predovšetkým z hľadiska tých skutkových otázok, v rámci ktorých neboli odstránené pochybnosti v tom smere, či sa skutku dopustil práve obžalovaný. Tu je namieste uviesť, že obžalovaný nebol účastný samotnej poistnej udalosti, nakoľko k tejto došlo pri vedení osobného motorového vozidla VW Polo, EČV: C. XXXBS, svedkom R. R., ktorý ho mal v užívaní, pričom uvedené motorové vozidlo bolo v tom čase vo vlastníctve spoločnosti GPP, s.r.o., ktorej konateľom bol obžalovaný Z.. A. Z.. Hoci svedok R. R. uviedol, že oznámenie o vzniku škodovej udalosti pravdepodobne písal obžalovaný, o tejto ním uvádzanej skutočnosti možno mať odôvodnené pochybnosti. Ako logicky argumentuje obžalovaný, uvedené oznámenie neobsahovalo pečiatku spoločnosti GPP, s.r.o., ktorú táto spoločnosť používala a ktorá mala uvedené motorové vozidlo vo vlastníctve, k čomu obžalovaný na hlavnom pojednávaní doložil vzory pečiatok používaných touto

spoločnosťou. Obžalovaný tiež namietal tú skutočnosť, že podpis na uvedenom oznámení nie je jeho podpisom, k čomu opäť doložil vzor svojho podpisu. Nielen z tohto vzoru, ale aj z podpisov obžalovaného nachádzajúcich sa na každej strane zápisnice o jeho výsluchu v prípravnom konaní možno na prvý pohľad usudzovať, že ide o zjavne rozdielne podpisy. Túto skutočnosť preto súd vyhodnotil v prospech obžalovaného bez toho, aby vyhovel jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom grafológom ohľadne uvedených podpisov. Takéto dokazovanie totiž súd s ohľadom na všetky okolnosti a uplatňovanie zásady in dubio pro reo nepovažoval za potrebné. Okrem toho, ako už bolo uvedené, obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu na rozdiel od povinnosti obžaloby preukázať vinu obžalovaného bez akýchkoľvek rozumných pochybností. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že prokurátor návrh na vykonanie uvedeného dôkazu nepodal, v dôsledku čoho súd uvedenú okolnosť vyhodnotil v prospech obhajoby. Okrem toho nemožno opomenúť ten fakt, že uvedené oznámenie je pri popise priebehu nehody písané v 1. osobe jednotného čísla, čo taktiež svedčí pre záver, že uvedené oznámenie nevypisoval obžalovaný, keďže on uvedené motorové vozidlo v čase vzniku poistnej udalosti neviedol.

Rovnako vo vzťahu k žiadosti o úhradu plnenia na účet servisu /krycí list/ sa obžalovaný bránil tým, že uvedená žiadosť neobsahuje pečiatku spoločnosti GPP, s.r.o., ako ani jeho podpis. V tomto smere preto platí to isté, čo súd uviedol pri oznámení o vzniku škodovej udalosti, pričom v tejto súvislosti dodáva, že podpis na tejto žiadosti sa nápadne podobá podpisu na predmetnom oznámení, nie podpisu obžalovaného. V súvislosti s obsahom tejto žiadosti možno vysloviť pochybnosti aj vo vzťahu k motívu, ktorý by mal obžalovaný pre spáchanie stíhaného skutku, keďže sa ňou žiada o úhradu faktúry za opravu vozidla na účet servisu (GARAGE JS s.r.o.), ktorý opravu vykonal, na ktorý účet poškodená spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. poistné plnenie v sume 6.029,85 Eur aj skutočne poukázala. Úvahy o tom, že spolu s obžalovaným sa na spáchaní skutku mohli podieľať aj iné osoby, sú bez relevantných dôkazov iba nepodloženými dohadmi a špekuláciami.

Vykonaným dokazovaním nebolo tiež preukázané, kto skutočne doklady vzťahujúce sa k danej poistnej udalosti, vrátane falošnej faktúry číslo FP12 550989 zo dňa 12.04.2012 znejúcej na sumu 2.383,31 Eur, poškodenej spoločnosti skutočne predložil. Iba skutočnosť, že poškodenou spoločnosťou bolo evidované predloženie dokladov osobou, ktorá uviedla číslo občianskeho preukazu obžalovaného Z.. A. Z., dostatočným spôsobom nepreukazuje, že skutočne to bol práve obžalovaný, ktorý uvedené doklady poškodenej spoločnosti predložil. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že niektoré doklady boli poškodenej spoločnosti predložené dňa 12.06.2012 a niektoré dňa 13.06.2012. Vzhľadom na neexistenciu žiadnych iných dôkazov potvrdzujúcich doloženie dokladov obžalovaným, ako aj skutočnosť, na ktorú poukázal obžalovaný, že poškodená spoločnosť už mala číslo jeho občianskeho preukazu k dispozícii, nie je možné ustáliť, akým konkrétnym spôsobom k overeniu totožnosti osoby predkladajúcej dané dokumenty vôbec došlo.

V danej trestnej veci však súd za najpodstatnejšie považuje tie skutočnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov, ktoré odôvodňujú záver, že neboli naplnené zákonné znaky stíhaného zločinu poisťovacieho podvodu podľa § 223 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona. Ide predovšetkým o absenciu znakov objektívnej stránky trestného činu, a to príčinnej súvislosti, ako aj spôsobeného následku.

Vykonaným dokazovaním totiž nebolo preukázané, že by uvedená falošná faktúra číslo FP12 550989 zo dňa 12.04.2012 znejúcej na sumu 2.383,31 Eur, bola príčinou spôsobeného následku v podobe škody v sume 6.029,85 Eur, ktorá bola poškodenou spoločnosťou vyplatená na účet servisu vykonávajúceho opravu predmetného vozidla. Rovnako nebolo preukázané, že by uvedená suma bola skutočnou škodou, ktorá mala byť poškodenej spoločnosti spôsobená.

V uvedenej súvislosti možno prisvedčiť argumentácii obhajoby, že falošná faktúra predložená spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., neobsahovala ani pečiatku, ani podpis, na rozdiel od faktúry č. 2120409 vystavenej spoločnosťou GARAGE JS s.r.o. na sumu 7.998,54 Eur podľa kalkulácie č. 20120120. (č. l. 85 - 94). Z uvedeného je zrejmé, že relevantným dokladom, z ktorého poškodená spoločnosť mohla a mala vychádzať je iba tá faktúra, ktorá obsahuje potrebné náležitosti vrátane tých, ktoré umožňujú skutočne identifikovať pôvod faktúry a subjekt, ktorý ju vystavil. Rovnako možno súhlasiť s tvrdením obhajoby, v rámci ktorého nebolo preukázané, že by uvedená falošná faktúra mala nejaký vplyv na vykonanie opravy a plnenie poškodeného v rámci poistnej udalosti. Z oznámenia o poistnom plnení poškodenej spoločnosti (č. l. 98 - 99) totiž skutočne vyplýva, že výpočet výšky plnenia vychádzal

z faktúry spoločnosti GARAGE JS s.r.o. č. 2120409 znejúcej na sumu 7.998,54 Eur, resp. na sumu 6.665,45 Eur bez DPH.

Z ďalších dôkazov je potrebné poukázať na kalkuláciu spoločnosti AUTOEXPERT s.r.o. č. 20120120 pripojenej k faktúre spoločnosti GARAGE JS s.r.o. č. 2120409, z ktorej vyplýva suma na opravu daného vozidla vo výške 7.998,54 Eur, znalecký posudok č. 128/2017, z ktorého je zrejmé, že výška škody na vozidle VW Polo spôsobenej pri predmetnej poistnej udalosti predstavuje ku dňu 25.12.2012 čiastku vrátane 20 % DPH 8.570,-Eur, ako aj na kalkuláciu predloženú samotnou poškodenou spoločnosťou (na CD nosiči), z ktorej vyplývajú náklady na opravu v sume 6.426,42 Eur bez DPH (7.711,70 Eur s DPH) a kalkuláciu spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia s.r.o., v ktorej boli náklady na opravu vyčíslené dokonca na sumu 8.487,67 Eur bez DPH (10.185,20 Eur s DPH). Na základe uvedeného možno uzavrieť, že suma vyplatená poškodenou spoločnosťou v rámci poistného plnenia neprekročila výšku škody spôsobenej na danom vozidle, pričom nebolo žiadnym relevantným dôkazom preukázané, že by zo strany poškodenej spoločnosti došlo k plneniu, na ktoré by majiteľ vozidla z hľadiska uplatneného nároku nebol oprávnený v zmysle zmluvy o havarijnom poistení uzatvorenej s touto spoločnosťou. To, že k poškodeniu vozidla došlo, vyplýva tak zo svedeckej výpovede svedka R. R., ako aj z fotodokumentácie predloženej poškodenou spoločnosťou, z ktorej je zrejmý aj rozsah poškodenia daného vozidla.

Pokiaľ ide o vykonanie opravy poškodeného vozidla, súd poukazuje na výpovede obžalovaného, svedka R. R. a A. K., z ktorých vyplýva, že poškodenia daného vozidla spôsobené poistnou udalosťou boli opravené, pričom naposledy menovaný svedok po oboznámení sa s relevantnými listinnými dôkazmi vypovedal aj v tom smere, že boli použité originálne náhradné diely. Pre opačný záver neboli produkované a zabezpečené žiadne relevantné dôkazy, o ktoré by sa takýto záver mohol opierať a teda išlo by o úvahy v rovine hypotetických špekulácii a nepodložených domnienok.

Súd sa stotožňuje aj s tou časťou obhajobnej argumentácie obžalovaného, v zmysle ktorej pokiaľ by aj neboli použité originálne náhradné diely, bolo by potrebné za škodu spôsobenou trestným činom poistného podvodu v danom prípade považovať tú sumu, ktorá sa rovná rozdielu medzi skutočne poskytnutým poistným plnením na jednej strane a poistným plnením, na ktorý by vznikol nárok, keby páchateľ neuviedol nepravdivé a hrubo skresľujúce údaje, alebo nezamlčal podstatné údaje pri uplatnení nároku na poistné plnenie na strane druhej, teda že za škodu nemožno bez ďalšieho považovať celú výšku poskytnutého poistného plnenia, ak je zrejmé, že k poistnej udalosti došlo, že nárok na poistné plnenie vznikol, avšak v nižšej čiastke, akú si páchateľ vylákal.

V súvislosti s uvedeným je potrebné doplniť, že uvedený rozdiel by už nebolo možné zistiť, teda ani to, či by škoda vôbec dosiahla aspoň škodu malú, t. j. škodu, ktorá podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona musí prevyšovať sumu 266,-Eur. Tu ale súd opätovne uvádza, že nebolo preukázané, že by originálne náhradné diely neboli použité.

Pokiaľ ide vyjadrenie k spôsobu vzniku poškodenia vozidla (č. l. 103), súd uvádza, že na takéto vyjadrenie nie je možné prihliadať, okrem iného aj vzhľadom na vyjadrenie zástupcu poškodenej spoločnosti na hlavnom pojednávaní, kedy uviedol, že nešlo o konkrétne šetrenie, to znamená fyzicky alebo že by bol vypracovaný znalecký posudok, ale išlo len o posúdenie možnosti vzniku poškodenia ich pracovníkmi. Takéto vyjadrenie tak nemá relevantnú výpovednú hodnotu, pričom ho bez ďalšieho ani nemožno vzťahovať k osobe obžalovaného, nakoľko tento nebol vodičom daného vozidla v čase poistnej udalosti.

Sumarizujúc výsledky vykonaného dokazovania súd uzatvára, že v prejednávanej trestnej veci neboli naplnené zákonné znaky stíhaného zločinu, a to vznik škody a jej výška, ako ani príčinná súvislosť medzi predložením falošnej faktúry a poistným plnením zo strany poškodenej spoločnosti, v dôsledku čoho bol daný dôvod na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno b/ Trestného zákona.

Vzhľadom na to, že so zreteľom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené úvahy súdu nebolo pre meritórne rozhodnutie významné vyjadrenie svedkyne Z. S., v rámci ktorého uviedla, že v spoločnosti KARIREAL SLOVAKIA sa nestáva, že by mohla iná osoba v mene obžalovaného alebo na jeho účet preberať náhradné diely, nepovažoval súd za potrebné vykonať dôkazy navrhnuté obžalovaným, konkrétne vykonať výsluch svedkov F. S., Z. R. B. Z. K. (vo vzťahu k tomu, či mohol prevziať náhradné

diely niekto iný ako osoba obžalovaného), preto tieto návrhy na dokazovanie podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku odmietol.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, súd v merite veci rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte (výroku) tohto rozsudku.

Záverom súd uvádza, že po vyhlásení rozsudku (výroku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku) zistil, že nedopatrením opomenul rozhodnúť o nároku na náhradu škody uplatneného poškodenou spoločnosťou spôsobom predpokladaným v § 288 odsek 3 Trestného poriadku. Uvedený nedostatok je však napraviteľný postupom podľa § 322 odsek 2 Trestného poriadku, podľa ktorého ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný, môže odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vec súdu prvého stupňa vrátiť s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava I, o ktorom bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.