Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci navrhovateľa: F. A., nar. XX. XX. XXXX, V. XX, V. A., zastúpený V. V., nar. XX. XX. XXXX, V. XX, V. A., proti osobe, ktorá je povinná platiť výživné: X. I., nar. XX. XX. XXXX, V. XX, X., o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. - 37 zo dňa 22. 12. 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. - 37 zo dňa 22. 12. 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. - 33 zo dňa 14. 10. 2013 vo výroku o bežnom výživnom tak, že X. I., nar. XX. XX. XXXX je povinný prispievať na výživu F. A., nar. XX. XX. XXXX, výživným v sume 200,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jeho rukám, počnúc dňom 04. 08. 2021 (výrok I.). Súd povolil X. I., nar. XX. XX. XXXX, zročné výživné za obdobie od 04. 08. 2021 do 31. 12. 2021 v sume 392,26 Eur splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám F. A., nar. XX. XX. XXXX, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť výrok I. tohto rozsudku o bežnom výživnom s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh na zročnom výživnom (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého možno dohody a súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť, ak sa zmenia pomery. Súd mal za to, že od posledného rozhodnutia o výživnom na navrhovateľa zo strany povinného došlo k výraznej zmene pomerov na strane navrhovateľa ako oprávnenej osoby z výživného, nakoľko vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená pred 8 rokmi, kedy navrhovateľ podľa zistenia Okresného súdu Zvolen navštevoval druhý ročník osemročného gymnázia, pričom v súčasnosti navštevuje vysokú školu v Španielsku, čo mal súd preukázané z tvrdenia navrhovateľa, výsluchu jeho matky a z potvrdenia o štúdiu. Súčasné výdavky na potreby navrhovateľa vzhľadom na túto zmenu ako aj vzhľadom na dĺžku uplynutého času od posledného rozhodnutia o výživnom, sú podstatne vyššie, čo odôvodňuje opätovné prehodnotenie výšky vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ sa štúdiom na vysokej škole sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, a teda nie je schopný živiť sa samostatne, napriek tomu, že dosiahol plnoletosť. Súd za účelom určenia konkrétnej výšky výživného zo strany povinného v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov navrhovateľa (nakoľko vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi má aj jeho matka), teda v akej miere sa majú jednotliví rodičia podieľať na pokrytí jeho vyššie uvedených potrieb. Obaja rodičia navrhovateľa sú v produktívnom veku (43 a 38 rokov). V konaní neboli zistené

akékoľvek zdravotné alebo iné obmedzenia, ktoré by im bránili zamestnať sa a dosahovať príjem. Matka navrhovateľa uviedla, že dosahuje príjem zo živnosti v Rakúsku v sume približne 800,- Eur mesačne v čistom. Súd mal za to, že rovnaký príjem môže dosahovať aj otec navrhovateľa, nakoľko takýto príjem (700,- Eur až 800,- Eur mesačne v čistom) dosahoval aj pri poslednom rozhodovaní súdu o výživnom, ako to sám uviedol v rámci svojho výsluchu pred Okresným súdom Zvolen, a nevyšla najavo žiadna skutočnosť, ktorá by mu od posledného rozhodnutia znížila jeho schopnosť dosahovať príjem. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia nie je rozhodujúci skutočný príjem osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, ale jej schopnosti a možnosti príjem dosahovať (tzv. potencionalita príjmov). Preto súd neprihliadol na skutočnosť, že v súčasnosti dosahuje otec navrhovateľa príjem len z dohody o pracovnej činnosti, ktorý je podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni okolo 200,- Eur brutto, ale mal za to, že naďalej môže dosahovať príjem ako pri poslednom rozhodnutí, teda v sume okolo 800,- Eur v čistom. Takýto príjem je objektívne možné dosiahnuť, nakoľko sa pohybuje medzi minimálnou mzdou na rok 2021 vo výške 623,- Eur brutto a aktuálnou priemernou mzdou zistenou Štatistickým úradom v sume 1.170,- Eur brutto. Súd taktiež poukázal na pomerne nízku súčasnú mieru nezamestnanosti 6,8 % ako bola zistená Štatistickým úradom. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že obaja rodičia majú rovnaké schopnosti a možnosti podieľať sa na vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, a preto zo sumy výdavkov 400,- Eur, ktorú majú pokryť výživným, by mal otec prispievať jednou polovicou, teda sumou 200,- Eur mesačne a v tejto výške súd výživné určil. Takáto suma výživného je primeraná na výživu dieťaťa, ktoré študuje na vysokej škole, či už v zahraničí alebo na Slovensku a otec ju je schopný plniť pri absencií iných vyživovacích povinností. Súd poukázal aj na to, že doposiaľ výdavky na navrhovateľa znášala prevažne jeho matka, ktorá mu podľa vyjadrenia navrhovateľa aj podľa jej výsluchu posiela mesačne sumu 200,- až 300,- Eur, hradí mu telefón v sume 20,- Eur, poistku v sume 20,- Eur, oblečenie v sume do 50,- Eur, a okrem toho mu hradila okuliare, pobyt v Španielsku v roku 2019. Nie je dôvod, aby výdavky na navrhovateľa naďalej v prevažnej miere znášala jeho matka, ale na výživu navrhovateľa majú prispievať obaja rodičia v rovnakej miere. Súd určil počiatok vyživovacej povinnosti podľa návrhu v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine ku dňu podania návrhu, teda počnúc dňom 04. 08. 2021. Od uvedeného dátumu až do dňa rozhodnutia súdu vzniklo povinnému zročné výživné v rozsahu jeho zvýšenia (zo 120,- Eur na 200,- Eur), teda o 80 Eur mesačne, a to alikvotná časť za mesiac august (od 04. do 31.) v sume 72,26 Eur a za mesiace september, október, november a december 2021 (za ktorý je už výživné splatné) v sumách 4-krát po 80,- Eur, spolu v sume 392,26 Eur. V konaní nebolo preukázané a zo strany povinného ani tvrdené, že by prispieval na výživu navrhovateľa nad rámec doposiaľ určeného výživného 120,- Eur mesačne, a preto ho súd zaviazal na náhradu celého zročného výživného. Vzhľadom na výšku zročného výživného, ktoré niekoľkonásobne prevyšuje mesačné výživné, povolil súd povinnému túto sumu splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur pod hrozbou straty výhody splátok, čím svoj dlh splatí za obdobie približne jeden a pol roka, čo súd považoval za primerané. Súd sa ďalej zaoberal možnosťou navrhovateľa prispievať na svoju výživu, nakoľko je plnoletý. Navrhovateľ síce mal uzavretú dohodu o brigádnickej práci študentov, ktorú vykonával počas stredoškolského štúdia, avšak podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni z nej nemá od mája 2021 žiaden príjem. Vychádzajúc z výsluchu jeho matky mal súd za to, že navrhovateľ v súčasnosti nemá priestor na brigádnickú prácu popri štúdiu pre jeho časovú náročnosť (denné prednášky). Napriek tomu si navrhovateľ uhradil časť svojich výdavkov na autoškolu z vlastných zdrojov, ako to vyplynulo z výsluchu jeho matky a pokladničných dokladov predložených navrhovateľom. Taktiež časť príjmu navrhovateľa v podobe štipendia, ktorý súd pri určení výšky výživného zohľadnil, závisí od jeho prospechu, ako to vyplynulo z výsluchu jeho matky, a teda na svoju výživu prispieva takýmto spôsobom (kvalitnými študijnými výsledkami). Vzhľadom na vyššie uvedené nie je potrebné pre spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi, aby navrhovateľ prispieval na svoju výživu aj z titulu brigádnickej práce. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého v mimosporových konania nemá žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nárok.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie X. I., ako osoba, ktorá je povinná platiť výživné, pričom odvolanie zdôvodnil tým, že navrhovateľ pri rozhodovaní ohľadom štúdia na vysokej škole ho nekontaktoval, nezisťoval, či súhlasí s jeho štúdiom v zahraničí, či je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať mu na toto zahraničné štúdium. Rovnako kvalifikované vysoké školy sa nachádzajú aj na Slovensku, ktoré majú stavebnú fakultu, pričom univerzity ponúkajú možnosť dočasného štúdia v zahraničí formou programu Erasmus alebo rôznych stáží, preto navrhovateľ mohol využiť aj lacnejšiu variantu, ktorá by nevyžadovala toľko výdavkov. Navrhovateľ uvádza, že poberá štipendium 2.000,- Eur na školský rok, ktorého výška závisí od prospechu, ktorý dosiahne. Nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľ doložil doklad o svojom prospechu, a teda aj o výške štipendia, ktoré

mu bolo priznané. Z potvrdenia o štúdiu pravdepodobne nie je zrejmé, či navrhovateľ navštevuje dennú alebo externú formu štúdia a či si môže teda popri štúdiu privyrobiť alebo nie. Navrhovateľ mal uzavretú dohodu, na ktorú si do mája 2021 mohol zarobiť od 10,- do 337,40 Eur mesačne, ktorý príjem nebol zohľadnený pri určení miery pokrytia vlastnými výdavkami. Z výdavkov prezentovaných navrhovateľom rozporuje nákup okuliarov v hodnote 225,- Eur ročne, nie je možné, aby sa navrhovateľovi tak zhoršoval zrak, že je potrebná ich každoročná výmena v takej výške. Ak je ich výmena potrebná každoročne, nech to navrhovateľ preukáže príslušnou lekárskou správou. Matka navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ plánuje domov chodiť 3 až 4 krát polročne, pričom naposledy bol doma na prelome septembra/ októbra, z potvrdení o transakciách v prospech leteckých spoločností vyplýva, že navrhovateľ predložil 4 potvrdenia, 2 zo dňa 17. 09. 2021 na rovnakú sumu 77,96 Eur, z predložených 4 potvrdení sú 3 z mesiaca september. 3 cesty za mesiac september domov zo zahraničia nepovažuje za hospodárne a ekonomické. Ak bola navrhovateľovi aj potvrdená diagnostikovaná celiakia, kvôli ktorej musí prijímať špeciálnu stavu, čo nebolo doložené lekárskou správou, navrhovateľ má možnosť požiadať o príspevok na túto špeciálnu stravu. Javí sa mu ako neopodstatnené poistné 20,- Eur mesačne v spoločnosti Generali, poistné nepovažuje za nevyhnutný výdavok. Sumu 50,- Eur mesačne na ošatenie a obuv a sumu 50,- na voľnočasové aktivity nepovažuje za odôvodnené, primeraná výška pre študenta by mohla byť okolo 30,- Eur mesačne. S navrhovateľom nie je vôbec v kontakte, navrhovateľ ho nevyhľadal za účelom zblíženia sa, má záujem len na tom, aby mu platil výživné, napriek nízkemu príjmu a námietkam uvedeným v odvolaní chce prispievať svojmu synovi, vedomý si jeho potrieb, maximálne výživným v sume 150,- Eur mesačne.

3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí. Pri výbere vysokých škôl považoval za podstatné osobnú realizáciu. Ako prvú voľbu mal Vysokú školu obchodní v Prahe, kde je odbor „Provoz a riadenie leteckej dopravy“, o čo sa zaujíma, ktorá vysoká škola je súkromná inštitúcia, preto uprednostnil voľbu štúdia v Španielsku, kde však taký typ odboru nemal možnosť študovať a vybral si stavebné inžinierstvo, kde postupom času chcel naviazať na zameranie leteckého inžinierstva. Po prvom semestri zistil, že dané technické štúdium ho nenapĺňa a nebude ho posúvať k jeho budúcemu povolaniu, preto po skončení výučby prvého semestra sa snažil hľadať možnosti prestupu na iný odbor, čo v Granade už nebolo možné, pričom zistil po kontaktovaní Vysokej školy obchodní v Prahe, že existuje možnosť nastúpiť na odbor, ktorý chcel prvotne študovať a umožnili mu od letného semestra nastúpiť a zimný semester dokončiť konzultačne. Tieto informácie na súdnom pojednávaní neuviedol z dôvodu, že ešte nemal vedomosť, že či bude môcť prestúpiť do Prahy alebo bude musieť dokončiť štúdium v Granade. Príjem z dohôd o brigádnickej činnosti by nemal byť zohľadňovaný z dôvodu, že sa nejedná o stály a pravidelný zdroj príjmov a nejedná o jeho povinnosť, ale o jeho dobrú vôľu, že voľný čas obetuje na privyrobenie. Zarobené peniaze odkladá na výdavky typu nákupu nových elektronických zariadení ako je mobilný telefón, počítač a iné jednorazové poplatky a nákupy, a väčšinou spojené so školou a aktivitami s ňou spojené. Medzi navrhovateľove záľuby patrí cestovanie, ktoré tiež hradí z príjmov z brigád a výdavky z cestovania neuvádzal v prezentovaných výdavkoch. K namietaným cestám zo Španielska na Slovensko uviedol, že tieto realizoval z dôvodu, aby sa mohol zúčastniť skúšok na vodičské oprávnenie, ktoré sa nedali vykonať skôr, kvôli zameškaniam autoškôl spôsobenými pandémiou nového koronavírusu. Daný kurz si tiež hradil sám. K vyjadreniu priložil zdravotnú správu o diagnostikovaní celiakie, rozhodnutie o vydanie ZTP preukazu, zároveň uviedol, že žiadosť o finančný príspevok mu schválená nebola. Lekárske správy z očného vyšetrenia musia vyžiadať. Navrhovateľ má diagnostikovanú krátkozrakosť, teda zrak sa mení hlavne v pubertálnom a adolescentnom veku. Okuliare mal menené raz až dvakrát ročne po dobu, odkedy mu boli predpísané ich nosiť, teda od 2 rokov života. Uviedol, že študuje na Vysokej škole obchodní v Prahe, študuje bez prerušenia štúdia, zápis bol vykonaný dňa 10. 01. 2021 a štúdium v Granade bolo ukončené v januári, o čom doložil potvrdenie o zápise na Vysokú školu obchodní v Prahe. Obsahom vyjadrenia navrhovateľa je aj vyjadrenie jeho matky, ktorá ho v konaní zastupuje, pričom táto uviedla, že otec navrhovateľa urobil určité činy a slová, ktoré povedal viedli k prerušeniu stretávania sa a následne žiadosť matky o príspevok vo forme výživného a žiadosti o zákaz priblíženia. V danom období mal navrhovateľ kvôli týmto skutočnostiam problémy doma, medzi kamarátmi a v škole. Týmto ona vysvetľuje, prečo sa nestretávali a nekontaktovali. Odvolanie považuje navrhovateľ za účelové, navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Osoba povinná platiť výživné sa k písomnému vyjadreniu navrhovateľa už nevyjadrila.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a (ďalej len „“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario, keď nebolo potrebné doplniť dokazovanie odvolacím súdom ( ), rozsudok okresného súdu podľa ust. a z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

6. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd vykonal prieskum odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konania súdu prvej inštancie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, a to v medziach rozsahu podaného odvolania v zmysle a dôvodov podaného odvolania v zmysle . Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Súd zároveň vyhodnotil dôkazy v súlade s ust. , rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa . Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, ako súd vec právne posúdil, pri aplikácii ust. , , zákona o rodine a pri aplikácii zákona o rodine, keď súd prvej inštancie vyhodnotil, že navrhovateľ sa štúdiom na vysokej škole sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, a teda nie je schopný živiť sa samostatne, napriek tomu, že dosiahol plnoletosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že osoba povinná platiť výživné (otec navrhovateľa) ako odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd poukazuje na to, že vo veci nebolo potrebné doplniť dokazovanie, keďže písomnými listinami, ktoré navrhovateľ doložil k vyjadreniu odvolania, by nebol zistený iný skutkový stav rozhodný pre iné právne posúdenie veci než aké vykonal súd prvej inštancie, keďže v konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ je plnoletým synom osoby, ktorá je povinná platiť výživné, od určenia výživného, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. - 33 zo dňa 14. 10. 2013, uplynula pomerne dlhá doba, v konaní je nepochybne preukázané, že navrhovateľ je študentom vysokej školy, ktoré skutkové zistenie je pre právne posúdenie veci zásadné, pričom súd prvej inštancie pri určení vyživovacej povinnosti otca navrhovateľa skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov v súlade s ust. zákona o rodine, pričom dospel k záveru, že vo vzťahu k osobe povinnej z vyživovacej povinnosti nie je rozhodujúci skutočný príjem osoby, ale jej schopnosti a možnosti príjem dosahovať (tzv. potencialita príjmov). Súd prvej inštancie správne ustálil (viď bod 15. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), že je v schopnostiach a možnostiach otca navrhovateľa dosahovať príjem ako pri poslednom rozhodnutí o jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi (vtedy ešte maloletému), teda v sume okolo 800,- Eur netto s poukazom na to, že takýto príjem je objektívne možné dosiahnuť, nakoľko sa pohybuje medzi minimálnou mzdou na rok 2021 vo výške 623,- Eur brutto a aktuálnou priemernou mzdou zistenou Štatistickým úradom v sume 1.170,- Eur brutto s poukazom na pomerne nízku mieru nezamestnanosti 6,8 %, ako bola zistená Štatistickým úradom. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, berúc do úvahy, že navrhovateľ je dospelou osobou, študuje na vysokej škole prezenčnou formou, je teda odkázaný na výživu rodičov, nie je schopný sám sa živiť, pričom, berúc do úvahy už vyššie uvedené, je aj odvolací súd toho názoru, že výživné 200,- Eur je výživným, ktoré nepochybne je minimálnym výživným zo strany otca plnoletého dieťaťa, ktoré je nevyhnutné na zabezpečovanie potrieb plnoletého dieťaťa študujúceho na vysokej škole. Nemožno prisvedčiť námietke otca vo vzťahu k neprimeraným nákladom navrhovateľa, treba uviesť, že navrhovateľom vyčíslené náklady, t. j. náklady dospelého mladého muža študujúceho na vysokej škole s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, sú primerané, pričom zároveň je nutné zdôrazniť, že od roku 2013, t. j. za obdobie cca 8 rokov, ktoré uplynuli od posledného určovania výživného, sa potreby toho času už plnoletého navrhovateľa nepochybne zvýšili, takže súdom určená vyživovacia povinnosť otca k

navrhovateľovi je primeraná, berúc do úvahy možnosti a schopnosti otca, tak ako to uviedol v bode15. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie a odvolací súd vyššie. Odvolací súd ešte uvádza k písomným listinám, ktoré doložil navrhovateľ k vyjadreniu k odvolaniu, že nebolo potrebné, berúc do úvahy ust. , doplniť dokazovanie týmito listinami, pretože tieto dôkazy nie sú spôsobilé zásadným spôsobom meniť zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, z ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal a síce, že navrhovateľ je študentom vysokej školy, má zvýšené náklady v súvislosti aj so stravovaním z dôvodu jeho zdravotného stavu (celiakia) a nákupu okuliarov (krátkozrakosť). Odvolací súd uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. V súdenej veci bolo jednoznačne preukázané, že došlo k zmene pomerov, pričom ide o zmenu podstatnú, nielen prechodnú, ktorou zmenou je nepochybne dlhá doba, kedy bolo naposledy určované výživné súdom sumou 120,- Eur a ďalšou významnou zmenou, ktorá nastala u navrhovateľa, je štúdium na vysokej škole, pričom súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vzal do úvahy aj zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom navrhovateľa (potreba nosenia dioptrických okuliarov, celiakia). Odvolací súd uvádza, že pokiaľ odvolateľ v odvolaní uvádzal, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky jeho vyživovacej povinnosti nezohľadnil príjem navrhovateľa, poukazujúc na dohodu, ktorú mal uzavretú do mája 2021, odvolací súd ani túto odvolaciu námietku nepovažuje za dôvodnú, keď súd prvej inštancie sa náležite s takouto námietkou vysporiadal v bode 17. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým odôvodnením sa aj odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

10. Odvolací súd na záver uvádza, že preskúmaním veci dospel k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti od svojho otca, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom prihliadol na záujem navrhovateľa ako plnoletého dieťaťa, ktoré je študentom vysokej školy a z toho dôvodu nie je schopné samé sa živiť a voči ktorému trvá zákonná vyživovacia povinnosti rodičov, t. j. aj osoby povinnej platiť výživné v tomto konaní (otec navrhovateľa), pričom súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Námietky otca navrhovateľa v jeho odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné a dôvodné z dôvodu, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, pričom otec navrhovateľa v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Otec navrhovateľa vo svojom odvolaní neuviedol ani žiadnu skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe súdu prvej inštancie alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia, pričom odvolací súd takúto vadu ani nezistil. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že súčasné výdavky na potreby navrhovateľa vzhľadom na zmenu, ktorá nastala od posledného rozhodovania, kedy navrhovateľ navštevoval druhý ročník 8-ročného gymnázia, pričom v súčasnosti navštevuje vysokú školu, a to aj vzhľadom na dĺžku uplynutého času od posledného rozhodnutia o výživnom, sú podstatne vyššie, čo odôvodňuje opätovné prehodnotenie výšky vyživovacej povinnosti s poukazom na to, že navrhovateľ sa štúdiom na vysokej škole sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, a teda nie je schopný živiť sa samostatne, napriek tomu, že dosiahol plnoletosť. Súd správne dospel k názoru, že výška vyživovacej povinnosti otca k maloletému sumou 200,- Eur je primeraná na výživu dieťaťa, ktoré študuje na vysokej škole, či už v zahraničí alebo na Slovensku a otec je schopný túto plniť pri absencii iných vyživovacích povinností. Vzhľadom už na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil pri riadnom zistení skutkového stavu, jeho rozhodnutie je vecne správne, a preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu postupom v zmysle a , keď preskúmaním veci mal za preukázané, že súd správne rozhodol aj v časti zročného výživného a v časti trov konania.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. , a , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).