Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/306/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., A. XXXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou S-lawyers s.r.o., Dostojevského rad 19, Bratislava, IČO: 47 254 394, proti žalovaným : v 1. rade: W.. Q.. B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., M. XXXX/X, zastúpená: Mgr. Dávid Štefanka, advokátska kancelária Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, IČO: 421 822 98, v 2. rade: KRIŠTOF OIL s.r.o., Hospodárska 3598/10, Trnava, IČO: 50 143 654, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. augusta 2017, č. k. 6C/4/2017-251, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 24.08.2017, č. k. 6C/4/2017-251 vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní strpieť výkon práva žalobcu doživotne užívať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese C., obec C., kat. úz. C., zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape : parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1744 m2, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 53 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 9708 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2; stavby: garáž, súp. č. XXXX nachádzajúca sa na parc. č. XXXX/X, dielne, súp. č. XXXX nachádzajúce sa na parc. č. XXXX/XX, sociálne zariadenie plus kotolňa, súp. č. XXXX nachádzajúce sa na parc. č. XXXX/XX. Druhým výrokom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa akéhokoľvek rušenia užívania označených nehnuteľností žalobcom, najmä, ale nie len odpájaním nehnuteľností od prívodu elektrickej energie, plynu a iné. Posledným výrokom rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok za návrh na neodkladné opatrenie vo výške 33 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1, ods. 2, § 334 CSP. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie poukázal na to, že dňa 16.01.2017 podal žalobca žalobu o určenie, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese C., obec C., kat. úz. C., zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu C., katastrálny odbor parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti napadnutého uznesenia. Žalobu podal z dôvodu, že v apríli 2014 mu bola diagnostikovaná rakovina hrubého čreva, ktorá informácia významným spôsobom ovplyvnila jeho rozhodovanie a strategické plánovanie vo vzťahu k obchodnému vedeniu svojej firmy a tiež k rozhodovaniu o svojom majetku. Na základe záujmu žalovanej v 1. rade a tiež pod tlakom choroby vykonal právne úkony, ktoré smerovali k domnelému zachovaniu jeho majetku, kontinuity podnikania na krátky čas života, ktorý mu zostával. Ako vlastník predmetných nehnuteľností uzatvoril dňa 19.12.2014 so žalovanou v 1. rade kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena. Predmetom kúpnej zmluvy boli uvedené nehnuteľnosti v kat. úz. C. zapísané na LV č. XXXX uvedených vo výroku uznesenia. Žalobu ďalej odôvodňoval absolútnou neplatnosťou zmluvy. Dňa 23.08.2017 podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade strpieť výkon práva žalobcu doživotne užívať predmetné nehnuteľnosti. Dôvodil tým, že dňa 19.12.2014 uzavreli so žalovanou v 1. rade kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva na žalovanú v 1. rade a zriadenie vecného bremena - doživotného užívania v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. C.. Podľa výpisu z LV č. XXXX časť C: ťarchy, je na príslušných nehnuteľnostiach zapísané vecné bremeno - doživotné právo užívania predmetných nehnuteľností v prospech žalobcu. Žalovaní bez akejkoľvek výzvy, či upozornenia sa pokúsili odpojiť nehnuteľnosti od elektrickej energie a plynu. Žalobca sa o tom dozvedel až na základe listu, ktorý mi zaslali Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a Západoslovenská distribučná, a.s., v ktorom ho upovedomili o tom, že žalovaná v 1. rade žiadala o ukončenie zmluvy o dodávke plynu s demontážou meradla pre odberné miesto, ktorým sú nehnuteľnosti a tiež žiadala Západoslovenskú distribučnú, a.s. o ukončenie zmluvy o pripojení a odpojenie odberného miesta. Týmto konaním sa žalovaní snažia zabrániť dodávkam energií k nehnuteľnostiam. V súlade so zriadením vecným bremenom a účelom nehnuteľnosti tieto užíva v stavbách, ktoré patria k nehnuteľnostiam, garážuje svoje vozidlá. Rovnako tak v dielňach vykonáva drobné opravy a montáže pre svoje potreby, využíva sociálne zariadenia a pozemky. Ich užívanie nie je možné bez prívodu elektrickej energie a plynu. Poukázal na to, že všetky energie platí on a žalovaní s dodávkami energií do nehnuteľností nemajú žiadne náklady. Toto konanie žalovaných je preto podľa jeho názoru iba prejavom svojvôle a zlého úmyslu žalovaných. Žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložil listinné dôkazy a to zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uzavretú dňa 16.02.2016 medzi žalovaným v 2. rade ako veriteľom a žalovanou v 1. rade ako dlžníkom. Predložil kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena uzavretú medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou v 1/rade ako kupujúcou týkajúcej sa predmetných nehnuteľností. Zmluva bola uzavretá dňa 19.12.2014. Súd prvej inštancie uviedol, že z predloženého výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. C. parcely registra „C“ tak ako je to bližšie uvedené vo výrokovej časti uznesenia vyplýva v časti C: ťarchy vecné bremeno, predkupné právo na nehnuteľnosti a doživotné právo užívania predmetných nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Ako vlastník nehnuteľnosti je vedený žalovaný v 2. rade v podiele 1/1. Z listu SPP, a.s. zo dňa 08.08.2017 označeného ako výzva na preukázanie užívacieho práva k nehnuteľnosti vyplýva, že táto výzva bola adresovaná žalobcovi s tým, že dňa 04.08.2017 ich požiadala žalovaná v 1.rade o ukončenie zmluvy o dodávke plynu s demontážou meradla pre odberné miesto K. XXA/XXXX. Žalobca bol požiadaný o predloženie dokladu užívacieho práva pre uvedené odberné miesto. Z predloženého listu Západoslovenskej distribučnej, a.s. zo dňa 31.07.2017 označeného ako výzva na preukázanie vlastníckeho alebo užívacieho práva adresovaného žalobcovi súd zistil, že dňa 26.07.2017 bola im doručená žiadosť od žalovaného v 2. rade o ukončenie zmluvy o pripojení a odpojení odberného miesta K. XX/VE, C.. Preto žalobca bol vyzvaný na preukázanie, že ako odberateľ elektriny má užívacie právo k nehnuteľnosti, na ktorej je odberné elektrické zariadenie zriadené a preukázanie súhlasu vlastníka odberného elektrického zariadenia s uzatvorením zmluvy o pripojení. V danej veci sa súd prvej inštancie stotožnil so skutkovými i právnymi dôvodmi uvádzanými žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že bez vykonania ďalšieho dokazovania, na základe oboznámenia sa s obsahom listinných dôkazov bolo možné dospieť k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnený. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie osvedčil nevyhnutnosť neodkladného opatrenia a boli splnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil svoju reálnu obavu. Žalobca preukázal, že je oprávneným užívateľom predmetných nehnuteľností a tiež preukázal, že žalovaní podnikajú kroky, ktorými mu znemožňujú toto svoje právo vykonávať. Ohrozenie žalobcovho práva doživotného užívania týchto nehnuteľností je bezprostredné, priamo hroziace, a preto súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel. V závere konštatoval, že vydaním neodkladného opatrenia nedochádza k obmedzeniu vlastníka predmetných nehnuteľností.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 1. rade. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, že mení uznesenie súdu prvej inštancie a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trvala na tom, že nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj jeho odôvodnenie a dôkazy predložené žalobcom nespĺňajú všetky zákonné podmienky a tiež neobsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti a nedostatočne osvedčujú uplatnený nárok, ako aj potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami, resp. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Rovnako tak odôvodnenie napadnutého uznesenia považovala za nedostatočné. Namietala, že výrok I. neodkladného opatrenia je výrokom, ktorý je v rozpore s povahou a obsahom inštitútu neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie vyslovil prvým výrokom neodkladného opatrenia to, čo vyplýva žalovaným priamo zo zákona, t. z. žalovaní sú povinní z titulu existencie práva žalobcu na doživotné užívanie nehnuteľností, ktoré bolo založené zmluvou a je zapísané na príslušnom liste vlastníctva, rešpektovať a strpieť toto právo. Vyslovenie tejto povinnosti žalovaným v rámci neodkladného opatrenia je nadbytočné, nakoľko táto povinnosť vyplýva žalovaným priamo zo založenia právneho vzťahu oprávneného a povinného z vecného bremena a zo vzniku vecného bremena zákonným spôsobom. Ohľadom II. výroku neodkladného opatrenia uviedla, že žalovaní nerušia žalobcu v užívaní nehnuteľností, ani nemajú záujem rušiť výkon jeho práva doživotného užívania nehnuteľností v takom rozsahu, ako je uvedené na LV č. XXXX v časti „C": Ťarchy, k.ú. C.. Žalobca však užíva nehnuteľnosti nad rámec práva doživotného užívania, ktoré bolo zriadené v jeho prospech ako fyzickej osoby, čo jednoznačne vyplýva z kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.12.2014, ako aj zo zápisu na LV č. XXXX k.ú. C.. Je to práve žalobca, ktorý vykonáva svoje právo doživotného užívania v rozpore so zmluvou o zriadení vecného bremena a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca má vo vzťahu k nehnuteľnostiam len užívacie právo ako fyzická osoba, dočasným vlastníkom nehnuteľností na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 16.2.2016 je žalovaný v 2. rade, ktorého spoločníčkou a konateľkou je žalovaná v 1. rade. Predchádzajúcim výlučným vlastníkom bola žalovaná v 1. rade ako fyzická osoba. Na adrese predmetných nehnuteľností je aj sídlo obchodnej spoločnosti KRIŠTOF TRANS s.r.o., Krušovská 4634/63A, 955 01 Topoľčany, IČO: 48224634, ktorej jedinou konateľkou a spoločníčkou je žalovaná v 1. rade. Napriek týmto skutočnostiam žalobca od decembra 2015 znemožnil vstup žalovanej v 1. rade do nehnuteľností, a to výmenou zámkov a deaktiváciou čipových kariet. Túto skutočnosť žalobca potvrdil aj na pojednávaní konanom dňa 14.06.2017 vo veci sp. zn. 6C/4/2017. Žalobca teda absolútne nerešpektuje vlastnícke právo najprv žalovanej v 1. rade, v súčasnosti žalovaného v 2. rade, ktorého súčasťou je aj užívacie právo k nehnuteľnostiam, do ktorých má vlastník právo vstupovať a užívať ich. Žalobca teda užíva nehnuteľnosti výlučne a v celom rozsahu sám. Nie je pravdou, že by žalobca nijakým spôsobom neobmedzoval žalovaných, tak ako to uvádza vo svojom návrhu. Prvoinštančný súd vychádzal pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení len z tvrdení žalobcu. Niektoré z týchto tvrdení nezodpovedajú skutočnosti, a to najmä skutočnosti ohľadom užívania predmetných nehnuteľností. Vecné bremeno zodpovedajúce právu doživotného užívania nehnuteľností bolo zriadené v prospech žalobcu ako fyzickej osoby. Napriek tomu však žalobca nehnuteľnosti využíva na výkon svojho podnikania. C. K. podniká na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom C. K., miesto podnikania: A. XXXX/XX, 955 XX C., IČO: 33134456. Hoci nemá C. K., IČO: 33134456 miesto podnikania evidované na adrese predmetných nehnuteľností, používa ich na svoje podnikanie. Podľa výpisu zo živnostenského registra má C. K., IČO: 33134456 zapísanú ako svoju prevádzkareň adresu predmetných nehnuteľností, avšak súhlas žalovanej v 1. rade ani žalovaného v 2. rade mu nebol na zriadenie prevádzkarne udelený. Žalobca navyše priamo zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade (predtým žalovanej v 1. rade), keď predmetné nehnuteľnosti dlhodobo prenajíma tretím osobám, konkrétne spoločnostiam: POLAR-M, s.r.o., Odbojárov 451/14, 955 01 Tovarníky, IČO: 35965649 a Evolutika, s.r.o., Kunov 193, 905 01 Senica, IČO: 45276579. Žalovaná v 1. rade nemá k dispozícii nájomné zmluvy uzavreté s týmito spoločnosťami, avšak má vedomosť o tom, že nájomné zmluvy uzavreté boli, a tieto subjekty uhrádzajú nájomné za užívanie časti prenajatých priestorov žalobcovi. Je teda v rozpore s obsahom zriadeného vecného bremena, ktoré bolo zriadené len v prospech žalobcu, aby žalobca prijímal finančné plnenie za užívanie nehnuteľností ďalšími subjektmi. Len vlastník nehnuteľností je oprávnený disponovať s nimi, t.z. prenajať tieto nehnuteľnosti iným osobám. Takéto správanie žalobcu má preto znaky konania odporujúceho dobrým mravom, dokonca možno hovoriť aj o finančnej ujme pre žalovaného v 2. rade ako vlastníka (predtým pre žalovanú v 1.rade). Žalovaný v 2. rade (predtým žalovaná v 1. rade) v žiadnom prípade nedal súhlas žalobcovi na prenechanie užívanie častí nehnuteľností iným osobám

a takéto konanie žalobcu je významným zásahom do vlastníckeho práva. Žalobca napriek výkonu podnikania a príjmu z prenájmu nepoukazuje žalovanému v 2. rade (predtým žalovanej v 1. rade) žiadne finančné prostriedky. Žalobca nereagoval na výzvu žalovanej v 1. rade uzavrieť nájomnú zmluvu, v ktorej by si vysporiadali vzájomné vzťahy presahujúce právo doživotného užívania nehnuteľností v jeho prospech ako fyzickej osoby a žalobca užíva nehnuteľnosti v celom rozsahu bez ohľadu na práva a oprávnené záujmy žalovaných. Žalovaný v 2. rade si splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z vlastníckeho práva a daň z nehnuteľnosti riadne uhradil. Žiadosti, ktoré adresoval Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s., a Západoslovenskej distribučnej, a.s. sú len výkonom jeho vlastníckeho práva. I keď žalobca za dodávku energií platí, táto povinnosť mu vyplýva z povahy vecného bremena, z ktorého vyplýva len právo bezodplatne užívať nehnuteľnosti ako také. Vlastník ako povinný z vecného bremena však nie je povinný uhrádzať za oprávneného z vecného bremena náklady spojené s užívaním nehnuteľností, keďže takéto náklady má znášať ten, čo tieto služby využíva. Napriek žiadostiam žalovaného v 2. rade dodávateľom energií, nebolo jeho žiadostiam vyhovené a tieto boli zamietnuté. Nakoľko zo strany žalovaných ani nie je možné prerušiť dodávku energií do predmetných nehnuteľností, nie je neodkladné opatrenie potrebné, dokonca je nadbytočné a žalobcovi nehrozí žiadna ujma. Zdôraznila, že žalobca užíva nehnuteľnosti v neoprávnenom rozsahu, nad rámec jeho práva doživotného užívania ako fyzickej osoby. V zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 19.12.2014 nebolo zmluvnými stranami dohodnuté, že žalobca môže využívať tieto nehnuteľnosti na svoje podnikanie a takýto súhlas mu nikdy zo strany vlastníka ani nebol daný. Žalovaní teda nepodnikajú kroky, ktoré by bránili žalobcovi v oprávnenom užívaní predmetných nehnuteľností. Oprávnenie žalobcu je limitované dohodou oprávneného a povinného z vecného bremena, pričom právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemôže bez právneho dôvodu nad mieru primeranú pomerom zasahovať do vlastníckych práv oprávneného z vecného bremena. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vzal do úvahy iba tvrdenia žalobcu, pričom mal na zreteli len práva žalobcu v súvislosti s výkonom práva doživotného užívania, avšak nezohľadnil práva, ktoré patria predovšetkým žalovanému v 2. rade ako vlastníkovi predmetných nehnuteľností. Pri vydaní rozhodnutia sa súd nezaoberal rozsahom vecného bremena doživotného užívania a posúdením oprávnenosti výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia (v minulosti v judikatúre ako predbežné opatrenia) musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nevyhnutnosť neodkladného opatrenia a bezprostrednosť ohrozenia svojho práva, ktoré má byť podľa návrhu „značné." Samotné konštatovanie žalobcu, že je tu nebezpečenstvo hroziacej ujmy, bez reálneho osvedčenia takejto obavy, nemôže byť postačujúce na operatívny zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Už vyššie uvedenými stanoviskami od dodávateľov energií preukázali, že žalobcovi žiadna ujma nehrozí a žalobca je naďalej oprávnený poberať elektrickú energiu aj plyn. K dočasnej úprave pomerov účastníkov uviedla, že súdna prax toto ustanovenie vykladá tak, že pod pojmom „dočasná úprava pomerov účastníkov" možno zahrnúť aj dočasné obmedzenie dispozície s majetkom z dôvodu ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Po začatí konania vo veci samej možno podľa tohto ustanovenia vydať zabezpečovacie alebo neodkladné opatrenie vtedy, ak treba dočasne upraviť pomery účastníkov, lebo je dôvodná obava, že by výkon súdneho rozhodnutia, ktoré bolo alebo bude v konaní vydané, mohol byť ohrozený. Výkon rozhodnutia vo veci sp. zn. 6C/4/2017 nemôže byť ohrozený nevydaním neodkladného opatrenia, ktoré sa vzťahuje na právo doživotného užívania nehnuteľností žalobcom, a nie na vlastnícke právo žalobcu, ktorého určenia sa žalobca vo veci sp. zn. 6C/4/2017 domáha. Žalobcom uvedené skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemajú vplyv na budúci výkon rozhodnutia, a preto je rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia v tejto veci nesprávne. Navyše nenariadením neodkladného opatrenia sa nijako nezhorší právne postavenie žalobcu v prebiehajúcom súdnom spore. K II. výroku v rámci neodkladného uviedla, že takto nariadené neodkladné opatrenie považuje za neurčité, nakoľko pojem „a iné", ktorý je súčasťou výroku II uznesenia o nariadení neodkladného

opatrenia je nezrozumiteľný, nejasný a v konečnom dôsledku aj nevykonateľný. Poukázala na to, že súd sa pri svojom rozhodovaní obmedzil len na konštatovanie, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými žalobcom v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd v tejto veci poskytol len stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia, podľa ktorého považuje základné zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia za splnené. Svoje úvahy pri splnení podmienok na takéto rozhodnutie bližšie neuviedol a jeho rozhodnutie je z hľadiska odôvodnenia nedostatočné. K podanému odvolaniu pripojila vyjadrenie Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. zo dňa 25.8.2007 pre JUDr. Soňu Krištofovú, o tej skutočnosti, že žalobca dňa 22.8.2017 doložil doklady o preukázaní vzťahu k nehnuteľnosti, na základe doručených dokladov a aktuálneho výpisu z LV vyplýva, že v prospech žalobcu bolo zriadené vecné bremeno - právo doživotného užívania dotknutej nehnuteľnosti, na základe ktorých skutočností žiadosti o ukončenie zmluvy o dodávke plynu pre odberné miesto Krušovská 63A/4634, Topoľčany nemôže vyhovieť. Ďalej pripojila mail adresovaný žalovanej v 1. rade dňa 4.9.2017 od Západoslovenskej distribučnej, a.s., že na základe zistených skutočností preukazujúcich vlastnícke vzťahy, žiadosť o odpojenie elektrickej energie zamieta, zmluva o pripojení na obchodného partnera - C. K., IČO: 33134456 a pripojenie odberného miesta naďalej zostáva platné a pripojila tiež aktuálny výpis zo živnostenského listu žalobcu k 5.9.2017, z ktorého vyplýva, že žalobca má uvedené miesto podnikania - C., A. XXXX/XX, IČO : 33134456, stále ma aktívne oprávnenie na podnikateľskú činnosť, ako adresu prevádzkarne má uvedenú adresu -K. XXA/XXXX, C..

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že mení uznesenie súdu prvej inštancie a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trval na tom, že nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj jeho odôvodnenie a dôkazy predložené žalobcom nespĺňajú všetky zákonné podmienky a tiež neobsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti a nedostatočne osvedčujú uplatnený nárok, ako aj potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami, resp. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Rovnako tak odôvodnenie uznesenia považuje za nedostatočné. Výrok I. neodkladného opatrenia je výrokom, ktorý je v rozpore s povahou a obsahom inštitútu neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie vyslovil prvým výrokom neodkladného opatrenia to, čo vyplýva žalovaným priamo zo zákona, t.z. žalovaní sú povinní z titulu existencie práva žalobcu na doživotné užívanie nehnuteľností, ktoré bolo založené zmluvou a je zapísané na príslušnom liste vlastníctva, rešpektovať a strpieť toto právo. Vyslovenie tejto povinnosti žalovaným v rámci neodkladného opatrenia je nadbytočné, nakoľko táto povinnosť vyplýva žalovaným priamo zo založenia právneho vzťahu oprávneného a povinného z vecného bremena a zo vzniku vecného bremena zákonným spôsobom. Ohľadom II. výroku neodkladného opatrenia uviedol, že žalovaní nerušia žalobcu v užívaní nehnuteľností, ani nemajú záujem rušiť výkon jeho práva doživotného užívania nehnuteľností v takom rozsahu, ako je uvedené na LV č. XXXX v časti „C": Ťarchy, k.ú. C.. Žalobca však užíva nehnuteľnosti nad rámec práva doživotného užívania, ktoré bolo zriadené v jeho prospech ako fyzickej osoby, čo jednoznačne vyplýva z kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.12.2014, ako aj zo zápisu na LV č. XXXX k.ú. C.. Je to práve žalobca, ktorý vykonáva svoje právo doživotného užívania v rozpore so zmluvou o zriadení vecného bremena a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca má vo vzťahu k nehnuteľnostiam len užívacie právo ako fyzická osoba, dočasným vlastníkom nehnuteľností na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 16.2.2016 je žalovaný v 2. rade, ktorého spoločníčkou a konateľkou je žalovaná v 1.rade. Predchádzajúcim výlučným vlastníkom bola žalovaná v 1. rade ako fyzická osoba. Na adrese predmetných nehnuteľností je aj sídlo obchodnej spoločnosti KRIŠTOF TRANS s.r.o., Krušovská 4634/63A, 955 01 Topoľčany, IČO: 48224634, ktorej jedinou konateľkou a spoločníčkou je žalovaná v 1. rade. Napriek týmto skutočnostiam žalobca od decembra 2015 znemožnil vstup žalovanej v 1. rade do nehnuteľností, a to výmenou zámkov a deaktiváciou čipových kariet. Túto skutočnosť žalobca potvrdil aj na pojednávaní konanom dňa 14.06.2017 vo veci sp. zn. 6C/4/2017. Žalobca teda absolútne nerešpektuje vlastnícke právo najprv žalovanej v 1. rade, v súčasnosti žalovaného v 2. rade, ktorého súčasťou je aj užívacie právo k nehnuteľnostiam, do ktorých má vlastník právo vstupovať a užívať ich. Žalobca teda užíva nehnuteľnosti výlučne a v celom rozsahu sám. Nie je pravdou, že by žalobca nijakým spôsobom neobmedzoval žalovaných, tak ako to uvádza vo svojom návrhu. Vecné bremeno zodpovedajúce právu doživotného užívania nehnuteľností bolo zriadené v prospech žalobcu ako fyzickej osoby. Napriek tomu však žalobca nehnuteľnosti využíva na výkon svojho podnikania. C. K. podniká na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom C. K., miesto podnikania: Brezová 2668/26, 955 01 Topoľčany, IČO: 33134456. Hoci nemá C. K., IČO: 33134456 miesto podnikania evidované na

adrese predmetných nehnuteľností, používa ich na svoje podnikanie. Podľa výpisu zo živnostenského registra má C. K., IČO: 33134456 zapísanú ako svoju prevádzkareň adresu predmetných nehnuteľností, avšak súhlas žalovanej v 1. rade ani žalovaného v 2. rade mu nebol na zriadenie prevádzkarne udelený. Žalobca navyše priamo zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade (predtým žalovanej v 1. rade), keď predmetné nehnuteľnosti dlhodobo prenajíma tretím osobám, konkrétne spoločnostiam: POLAR-M, s.r.o., Odbojárov 451/14, 955 01 Tovarníky, IČO: 35965649, a Evolutika, s.r.o., Kunov 193, 905 01 Senica, IČO: 45276579. Žalovaný v 2. rade nemá k dispozícii nájomné zmluvy uzavreté s týmito spoločnosťami, avšak má vedomosť o tom, že nájomné zmluvy uzavreté boli a tieto subjekty uhrádzajú nájomné za užívanie časti prenajatých priestorov žalobcovi. Je teda v rozpore s obsahom zriadeného vecného bremena, ktoré bolo zriadené len v prospech žalobcu, aby žalobca prijímal finančné plnenie za užívanie nehnuteľností ďalšími subjektmi. Len vlastník nehnuteľností je oprávnený disponovať s nimi, t.z. prenajať tieto nehnuteľnosti iným osobám. Takéto správanie žalobcu má preto znaky konania odporujúceho dobrým mravom, dokonca možno hovoriť aj o finančnej ujme pre žalovaného v 2. rade ako vlastníka (predtým pre žalovanú v 1. rade). Žalovaný v 2. rade (predtým žalovaná v 1. rade) v žiadnom prípade nedal súhlas žalobcovi na prenechanie užívanie častí nehnuteľností iným osobám a takéto konanie žalobcu je významným zásahom do vlastníckeho práva. Žalobca napriek výkonu podnikania a príjmu z prenájmu nepoukazuje žalovanému v 2. rade (predtým žalovanej v 1. rade) žiadne finančné prostriedky. Žalobca nereagoval na výzvu žalovanej v 1. rade, ako aj žalovaného v 2. rade uzavrieť nájomnú zmluvu, v ktorej by si vysporiadali vzájomné vzťahy presahujúce právo doživotného užívania nehnuteľností v jeho prospech ako fyzickej osoby a žalobca užíva nehnuteľnosti v celom rozsahu bez ohľadu na práva a oprávnené záujmy žalovaných. Žalovaný v 2. rade si splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z vlastníckeho práva a daň z nehnuteľností riadne uhradil. Žiadosti, ktoré adresoval Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s. a Západoslovenskej distribučnej, a.s. sú len výkonom jeho vlastníckeho práva. I keď žalobca za dodávku energií platí, táto povinnosť mu vyplýva z povahy vecného bremena, z ktorého vyplýva len právo bezodplatne užívať nehnuteľnosti ako také. Vlastník ako povinný z vecného bremena však nie je povinný uhrádzať za oprávneného z vecného bremena náklady spojené s užívaním nehnuteľností, keďže takéto náklady má znášať ten, čo tieto služby využíva. Napriek žiadostiam žalovaného v 2. rade dodávateľom energií, nebolo jeho žiadostiam vyhovené a tieto boli zamietnuté. Nakoľko zo strany žalovaných ani nie je možné prerušiť dodávku energií do predmetných nehnuteľností, nie je neodkladné opatrenie potrebné a žalobcovi nehrozí žiadna ujma. Zdôraznil, že žalobca užíva nehnuteľnosti v neoprávnenom rozsahu, nad rámec jeho práva doživotného užívania ako fyzickej osoby. V zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 19.12.2014 nebolo zmluvnými stranami dohodnuté, že žalobca môže využívať tieto nehnuteľnosti na svoje podnikanie a takýto súhlas mu nikdy zo strany vlastníka ani nebol daný. Žalovaní teda nepodnikajú kroky, ktoré by bránili žalobcovi v oprávnenom užívaní predmetných nehnuteľností. Oprávnenie žalobcu je limitované dohodou oprávneného a povinného z vecného bremena, pričom právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemôže bez právneho dôvodu nad mieru primeranú pomerom zasahovať do vlastníckych práv oprávneného z vecného bremena. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vzal do úvahy iba tvrdenia žalobcu, pričom mal na zreteli len práva žalobcu v súvislosti s výkonom práva doživotného užívania, avšak nezohľadnil práva, ktoré patria predovšetkým žalovanému v 2. rade ako vlastníkovi predmetných nehnuteľností. Pri vydaní rozhodnutia sa prvoinštnančný súd nezaoberal rozsahom vecného bremena doživotného užívania a posúdením oprávnenosti výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia (v minulosti v judikatúre ako predbežné opatrenia) musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupuje, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nevyhnutnosť neodkladného opatrenia a bezprostrednosť ohrozenia svojho práva, ktoré má byť podľa návrhu „značné." Samotné konštatovanie žalobcu, že je tu nebezpečenstvo hroziacej ujmy, bez reálneho osvedčenia takejto obavy, nemôže byť postačujúce na operatívny zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Už vyššie uvedenými

stanoviskami od dodávateľov energií preukázal, že žalobcovi žiadna ujma nehrozí a žalobca je naďalej oprávnený poberať elektrickú energiu aj plyn. K dočasnej úprave pomerov účastníkov uviedol, že súdna prax toto ustanovenie vykladá tak, že pod pojmom „dočasná úprava pomerov účastníkov" možno zahrnúť aj dočasné obmedzenie dispozície s majetkom z dôvodu ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Po začatí konania vo veci samej možno podľa tohto ustanovenia vydať zabezpečovacie alebo neodkladné opatrenie vtedy, ak treba dočasne upraviť pomery účastníkov, lebo je dôvodná obava, že by výkon súdneho rozhodnutia, ktoré bolo alebo bude v konaní vydané, mohol byť ohrozený. Výkon rozhodnutia vo vecí sp. zn. 6C/4/2017 nemôže byť ohrozený nevydaním neodkladného opatrenia, ktoré sa vzťahuje na právo doživotného užívania nehnuteľností žalobcom a nie na vlastnícke právo žalobcu, ktorého určenia sa žalobca vo veci sp. zn. 6C/4/2017 domáha. Žalobcom uvedené skutočnosti v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nemajú vplyv na budúci výkon rozhodnutia a preto je rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia v tejto veci nesprávne. Navyše nenariadením neodkladného opatrenia sa nijako nezhorší právne postavenie žalobcu v prebiehajúcom súdnom spore. K II. výroku uviedli, že takto nariadené neodkladné opatrenie považuje za neurčité, nakoľko pojem „a iné", ktorý je súčasťou výroku II uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia je nezrozumiteľný, nejasný a v konečnom dôsledku aj nevykonateľný. Súd sa pri svojom rozhodovaní obmedzil len na konštatovanie, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými žalobcom v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd v tejto veci poskytol len stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia, podľa ktorého považuje základné zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia za splnené. Svoje úvahy pri splnení podmienok na takéto rozhodnutie bližšie neuviedol a jeho rozhodnutie je z hľadiska odôvodnenia nedostatočné. K podanému odvolaniu pripojil vyjadrenie Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. zo dňa 25.8.2007 pre JUDr. B. K., o tej skutočnosti, že žalobca dňa 22.8.2017 doložil doklady o preukázaní vzťahu k nehnuteľnosti, na základe doručených dokladov a aktuálneho výpisu z LV vyplýva, že v prospech žalobcu bolo zriadené vecné bremeno - právo doživotného užívania dotknutej nehnuteľnosti, na základe ktorých skutočností žiadosti o ukončenie zmluvy o dodávke plynu pre odberné miesto Krušovská 63A/4634, Topoľčany nemôže vyhovieť. Ďalej pripojil mail adresovaný žalovanej v 1. rade dňa 4.9.2017 od Západoslovenskej distribučnej, a.s., že na základe zistených skutočností preukazujúcich vlastnícke vzťahy, žiadosť o odpojenie elektrickej energie zamieta, zmluva o pripojení na obchodného partnera - C. K., IČO: 33134456 a pripojenie odberného miesta naďalej zostáva platné a tiež pripojil aktuálny výpis zo živnostenského listu žalobcu k 5.9.2017, z ktorého vyplýva, že žalobca má uvedené miesto podnikania - Topoľčany, Brezová 2668/26, IČO : 33134456, stále ma aktívne oprávnenie na podnikateľskú činnosť, ako adresu prevádzkarne má uvedenú adresu -Krušovská 63A/4634, Topoľčany.

5. K odvolaniam žalovaných v 1. a 2. rade sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím a odôvodnením súdu prvého stupňa. Mal za to, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je dôvodné, správne a spravodlivé. Žalobca poukázal na aktivity žalovaných, z ktorých vyplýva snaha narúšať výkon práv žalobcu k nehnuteľnostiam, ktorých sa uznesenie týka. Doterajšie konanie žalovaných odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Je nepochybné, že žalovaní vyvíjali kroky, ktorými sa snažili zabrániť plnohodnotné užívanie nehnuteľností žalobcom. Žalobca nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vecného bremena, užíva. Užíva ich v súlade s účelom, na ktorý tieto nehnuteľnosti slúžia. Keďže predmetom zriadeného vecného bremena je právo žalobcu nehnuteľnosti užívať, považoval tvrdenia žalovaných za zavádzajúce. Na rozdiel od žalovaných, kde žalovaná v 1. rade si založila právnickú osobu, spoločnosť s ručením obmedzeným, kde je jedinou spoločníčkou a konateľkou, teda žalovaného v 2. rade a s ktorou navzájom obchodujú, žalobca podniká ako fyzická osoba. To, že v súlade s legislatívnymi podmienkami na to potrebuje živnostenské oprávnenie, neznamená, že ide o odlišné subjekty. Žalobca má zato, že užíva nehnuteľnosti v súlade so svojím právom plynúcim z vecného bremena. Ak majú žalovaní iný názor, právny poriadok im poskytuje dostatočné prostriedky, ako sa voči tomu brániť. Avšak zasahovať do žalobcovho užívacieho práva a rušiť mu dodávky energií k nehnuteľnostiam je neprípustné. Tvrdenia žalovaných o tom, že žalobca znemožnil vstup žalovanej v 1. rade do nehnuteľností považuje žalobca za irelevantné pre toto konanie. Žalovaná v 1. rade, ako skúsená právnička, a rovnako tak jej právny zástupca, určite poznajú spôsob, ako sa domáhať výkonu vlastníckych práv. S ohľadom na rôzne špekulatívne kroky žalovanej (zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti), je zrejmé, že ak by boli pravdivé tvrdenia žalovaných, tí by podnikli v súlade s právnym poriadkom také kroky, ktoré by viedli k uplatneniu ich práv. Avšak, nie je možné brániť sa údajnému zasahovaniu do svojich práv opätovaním zásahov do práv iného. Takýto postup, ktorým si žalovaní snažia ospravedlniť svoje konanie, je ignoranciou práva. Žalovaní tvrdia, že návrhy na zrušenie dodávok energií sú výkonom ich vlastníckeho práva, pričom

sami zároveň potvrdzujú, že energie platí žalobca. Uviedol, že obmedzenie (dodávok energií) odporuje účelu užívacieho práva, ktoré je v prospech žalobcu zriadené. Žalobca, ako oprávnený z vecného bremena, ohrozením že nebude mať dodávky elektrickej energie a plynu do nehnuteľností, je bezprostredne vystavený riziku zásahu do jeho vecného práva. Plnohodnotné užívanie nehnuteľností, ako sú dielne, garáže, či sociálne zariadenia, je bez týchto základných energií nemožné. V skratke, právo užívať nehnuteľnosti je spojené aj s právom na prístup k dodávkam energií do nehnuteľností. K tvrdenia žalovaných, že žalobca neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a teda že nedošlo k osvedčeniu hrozby zásahu do jeho práv uviedol, že toto nepovažuje za pravdivé, keďže má zato, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s odkazom na prílohy k tomu návrhu, je hroziaca ujma na jeho právach zrejmá a bezprostredná. Ak dôjde k odstávke energií, o čo sa žalovaní aktívne a preukázateľne pokúšajú, dôjde do zásahu práva žalobcu nehnuteľnosti užívať. Tieto skutočnosti sú preukázané, ako je preukázaná snaha žalovaných o zásah do práva žalobcu nehnuteľnosť pokojne užívať. Mal zato, že uznesenie je dostatočne odôvodnené, jeho výroky sú dostatočne určité, je vecne správne a spravodlivé. Výhrady žalovaných považuje za účelové. Slovné spojenie „a iné“, ktoré je obsiahnuté vo výroku uznesenia nemožno považovať za nedostatočne určité. Vzhľadom na to, že v zmysle tohto výroku sa majú zdržať žalovaní v rušení výkonu žalobcovho práva, ide o demonštratívny výpočet spôsobov, akým toto právo rušili. Je nepochybné, že na základe tohto výroku sú žalovaní povinní výkon žalobcovho práva nerušiť, a teda najmä nerobiť tie kroky, o ktoré sa už pokúsili (napr. odpájanie od plynu), no zároveň ani nepodnikať iné kroky s rovnakým cieľom.

6. Žalovaná v 1. rade sa plne stotožnila s odvolaním žalovaného v 2. rade.

7. Žalovaný v 2. rade sa plne stotožnil s odvolaním žalovanej v 1. rade.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 vec prejednal a dospel k záveru, že odvolania žalovaných sú dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 zmeniť a podaný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť ako nedôvodne podaný.

9. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 328 ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

15. Podľa § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy účastníkov sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným charakterom, vtedy však upravujú vzťahy účastníkov iba v základnom nevyhnutnom rozsahu a vzťahy účastníkov sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci, alebo trvalým charakterom, čo znamená, že vec môže byť skončená nariadením neodkladného opatrenia bez toho, aby bola vo veci samej podaná žaloba. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

18. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej.

20. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu

vymedzuje priamo § 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutý rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorázový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšia časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná a na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť právna ochrana.

21. Princíp subsidiarity neodkladného opatrenia sa aplikuje aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdny ochrana, najmä ak je dotknutý subjekt v danej súvislosti zo zákona povinný realizovať určitý úkon. Uvedené pravidlá sa primerane vzťahujú aj na iné právne inštitúty, prostredníctvom ktorých už sú práva a oprávnené záujmy navrhovateľa adekvátne a účinne chránené. Ide najmä o záložné práva, vecné bremená a pod., ktoré môžu vzhľadom na okolnosti prípadu vylučovať potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Princíp subsidiarity neodkladného opatrenia je zároveň nevyhnutné posudzovať vždy individuálne a s prihliadnutím na reálne právne účinky rozhodnutia vo veci samej.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 16.01.2017 na Okresný súd Topoľčany žalobu o určenie, že žaloba je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese C., obec C., kat. úz. C., zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1744 m2, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 53 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 9708 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané

plochy a nádvoria o výmere 182 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2; stavby: garáž, súp.č. XXXX nachádzajúca sa na parc.č. XXXX/X, dielne, súp.č. XXXX nachádzajúce sa na parc.č. XXXX/XX, sociálne zariadenie plus kotolňa, súp.č. XXXX nachádzajúce sa na parc.č. XXXX/XX. Žalobu odôvodnil tým, že v apríli 2014 mu bola diagnostikovaná rakovina hrubého čreva, ktorá informácia významným spôsobom ovplyvnila jeho rozhodovanie a strategické plánovanie vo vzťahu k obchodnému vedeniu svojej firmy a tiež k rozhodovaniu o svojom majetku. Prognóza vývoja choroby a stav jej rozšírenia indikoval rýchly progres, dôvodne mal za to, že mu zostáva pol roka života. Žalobca sa s touto správou zdôveril aj žalovanej v 1. rade, ktorá sa začala o žalobcu hneď intenzívne zaujímať. Na základe záujmu žalovanej v 1. rade a tiež pod tlakom choroby, ktorá mala vplyv na zhoršený úsudok žalobcu, vykonal právne úkony, ktoré smerovali k domnelému zachovaniu jeho majetku, kontinuity podnikania na krátky čas života, ktorý mu zostával. Zhoršeným úsudkom žalobcu nastal faktický stav, keď bez náležitého vyrovnania previedol svoj majetok na žalovanú v 1. rade. Ako vlastník predmetných nehnuteľností uzatvoril dňa 19.12.2014 so žalovanou v 1. rade kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľnosti v kat. úz. C., zapísaných na LV č. XXXX. Obsahom kúpnej zmluvy boli aj dojednania o zriadení vecných bremien k nehnuteľnostiam, spočívajúce v predkupnom práve na nehnuteľnosti v prospech žalobcu a v práve doživotného užívania nehnuteľností v prospech žalobcu. V zmluve bolo zároveň dojednané, že žalovaná v 1. rade nesmie nehnuteľnosti po dobu 25 rokov od nadobudnutia vlastníctva scudziť alebo zaťažiť záložným právom zabezpečujúcim pohľadávku nad 10.000 eur bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu. Žalovaná v 1. rade napriek tomu uzatvorila dňa 16.2.2016 so žalovaným v 2. rade zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorou zabezpečila pôžičku spoločnosti v prospech žalovanej 2. vo výške 4.900 eur, pričom tým zaťažila nehnuteľnosti. Mal za to, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná, uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, keďže stav v ktorom sa v čase podpisu zmluvy nachádzal, sa nedá popísať inak, než psychická tieseň. Kúpna zmluva bola navyše podpísaná za nápadne nevýhodných podmienok, hodnota nehnuteľností bola omnoho vyššia ako kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve. Žalovaná v 1. rade, ktorá zneužila slabé chvíle svojho otca, sa snažila predísť tomu, aby boli nehnuteľnosti zahrnuté do dedičstva. Skutočnosť, že vôľa žalovanej v 1. rade a žalobcu nikdy nesmerovala ku kúpe preukazuje tiež fakt, že žalovaná v 1. rade nikdy nezaplatila kúpnu cenu, zaplatenie kúpnej ceny bolo len predstierané, keď žalobca fyzicky dal peniaze žalovanej v 1. rade, ktoré ona následne na neho previedla bankovým prevodom. Je názoru, že ide o tzv. simulovaný právny úkon a ku predaju nehnuteľností nikdy nedošlo. Skutočná vôľa žalovanej v 1. rade a žalobcu smerovala ku darovaniu nehnuteľností pre prípad smrti žalobcu. Kúpna zmluva neodráža skutočnú vôľu zmluvných strán. Na žalovanú niky neprešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a preto je zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neúčinná. Dňa 23.08.2017 podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade strpieť výkon práva žalobcu doživotne užívať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese C., obec C., kat. úz. C., zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1744 m2, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 53 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 9708 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2, parcela č. XXXX/ XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2; stavby: garáž, súp.č. XXXX nachádzajúca sa na parc.č. XXXX/X, dielne, súp.č. XXXX nachádzajúce sa na parc.č. XXXX/XX, sociálne zariadenie plus kotolňa, súp.č. 4634 nachádzajúce sa na parc.č. XXXX/XX, zároveň žiadal súd, aby uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa akéhokoľvek rušenia užívania označených nehnuteľností žalobcom, najmä, ale nie len odpájaním nehnuteľností od prívodu elektrickej energie, plynu a iné. K návrhu ako listinné dôkazy priložil fotokópiu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 16.02.2016, uzavretú medzi žalovaným v 2. rade ako veriteľom a žalovanou v 1. rade ako dlžníkom, fotokópiu kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.12.2014, uzavretú medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou v 1. rade ako kupujúcou, fotokópiu výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C.. Zároveň predložil fotokópiu výzvy na preukázanie užívacieho práva k nehnuteľnosti zo dňa 08.08.2017, v ktorej Slovenský plynárenský priemysel, a.s. oznámil žalobcovi, že dňa 04.08.2017 požiadala p. B. K. o ukončenie zmluvy o dodávke plynu s demontážou meradla pre odmerné miesto Krušovská XXA/XXXX, C., predložila list vlastníctva, pričom na tomto odbernom mieste evidujú platnú Zmluvu o združenej dodávke plynu č. 9100082578 na meno

žalobcu a vyzval žalobcu s poukazom na čl. III bod 8 platných Obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu kategórie domácnosť, na predloženie dokladu užívacieho práva na predmetné odberné miesto do 29.8.2017. Priložil tiež fotokópiu výzvy na preukázanie vlastníckeho alebo užívacieho práva zo dňa 31.07.2017, v ktorej Západoslovenská distribučná, a.s. oznámila žalobcovi, že dňa 16.7.2015 bola medzi žalobcom ako žiadateľom a ich spoločnosťou ako prevádzkovateľom uzavretá Zmluva i pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy č. 121474292 pre odberné miesto Krušovská 63/VE, Topoľčany a dňa 26.07.2017 mu bola doručená žiadosť žalovaného v 2. rade o ukončenie zmluvy o pripojení a odpojenie odberného miesta od distribučnej sústavy, v ktorej žiadosti bolo uvedené, že žalobca ako odberateľ nemá užívacie právo k nehnuteľnosti/stavbe, na ktorej je odberné elektrické zariadenie zriadené, na základe ktorého by bol oprávnený zriadiť odberné elektrické zariadenie na takejto nehnuteľnosti/ stavbe, uzatvoriť zmluvu i pripojení a pripojiť odberné elektrické zariadenie na takejto nehnuteľnosti/ stavbe do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., že ako odberateľ nemáte súhlas vlastníka odberného elektrického zariadenia s uzatvorením zmluvy o pripojení a pripojením odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. Západoslovenská distribučná, a.s. vyzvala žalobcu na preukázanie, že má užívacie právo k nehnuteľnosti/stavbe, na ktorej je odberné elektrické zariadenie zriadené, na základe ktorého by bol oprávnený zriadiť odberné elektrické zariadenie na takejto nehnuteľnosti/stavbe, uzatvoriť zmluvu o pripojení a pripojiť odberné elektrické zariadenie na takejto nehnuteľnosti/stavbe do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. alebo preukázanie, že ako odberateľ elektriny má súhlas vlastníka odberného elektrického zariadenia s uzatvorením zmluvy o pripojení a pripojením odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

23. Podľa § 151m ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

24. Podľa § 151m ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

25. Podľa § 151m ods. 3 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

26. Vecné bremená obmedzujú vlastníka zaťaženej veci v prospech niekoho iného. Z vecného bremena teda vzniká právny pomer, v ktorom subjektom povinností je vždy vlastník zaťaženej (služobnej) nehnuteľnosti a oprávneným subjektom je buď rovnako vlastník inej (panujúcej) nehnuteľnosti, alebo určitá osoba. V právnom vzťahu vzniknutom z vecného bremena vystupuje teda a) subjekt oprávnenia, v prospech ktorého obmedzenie pôsobí, b) subjekt povinnosti zaťažený vecným bremenom. Oprávneným subjektom je ten, ktorému svedčí právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Môže ním byť vlastník určitej nehnuteľnosti alebo určitá osoba. Zo zákona nevyplýva, či by vecné bremená bolo možné zriadiť len v prospech fyzických osôb. Súdna prax pripúšťa, že to môže byť i právnická osoba Subjektom povinností tvoriacich obsah vecného bremena je vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, ktorého vlastnícke práva sú vecným bremenom obmedzené (môže to byť osoba fyzická, právnická i štát). Právo zodpovedajúce vecnému bremenu a) je spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo b) patrí určitej osobe. Oprávneným je tu každý vlastník panujúcej nehnuteľnosti (nie aj vlastník hnuteľnej veci), s ktorou je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ak dôjde k zmene vlastníka tejto nehnuteľnosti (najmä prevodom vlastníckeho práva k nej), zmení sa súčasne osoba, ktorej patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu je tu nerozlučne spojené s vlastníckym právom k panujúcej nehnuteľnosti. V druhom prípade patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu určitej (konkrétnej) fyzickej alebo právnickej osobe (servitutes personarum). Táto osoba nevykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu z panujúcej nehnuteľnosti. Osobné vecné bremeno sleduje osobu, ktorej patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu (servitia personalia sequuntur personam), a preto oprávnenie neprechádza na jej právneho nástupcu a nemožno ho vykonávať ani za pomoci inej osoby. Z pojmu vecného bremena vyplýva, že subjektom vecného bremena na strane povinného

je vždy vlastník zaťaženej (služobnej) nehnuteľnosti. Ide tu o subjekt, ktorý je určený na základe jeho vlastníckeho práva k určitej nehnuteľnosti. Subjektom vecného bremena na strane oprávneného však môže byť aj určitá osoba, teda konkrétne určená osoba bez viazanosti jej oprávnenia na vlastnícky vzťah k určitej nehnuteľnosti (R 37/1985, s. 155 ods. 5). Oprávneným subjektom, t. j. subjektom, ktorému prislúchajú práva zodpovedajúce vecnému bremenu, je buď vlastník (panujúcej) nehnuteľnosti (vtedy ide o vecné bremeno charakteru in rem), alebo konkrétna osoba (vtedy ide o vecné bremeno charakteru in personam). Oprávnený z vecného bremena môže užívať zaťaženú vec len pre seba a nesmie k užívaniu veci pribrať iného. Súdna prax nevylučuje v niektorých prípadoch odvodený právny dôvod užívania zaťaženej veci aj ďalším osobám. Tak je tomu najmä v prípade vecných bremien charakteru in personam, keď sa za takú oprávnenú osobu považuje manžel oprávneného z vecného bremena, prípadne ak ide o pobyt osôb, ktorý nemá charakter užívania. Ak panujúca nehnuteľnosť slúži na podnikanie, potom môže byť zaťažený pozemok užívaný na chôdzu a jazdu aj zamestnancami vlastníka tejto panujúcej nehnuteľnosti, ale len v súvislosti s tým druhom podnikania, ku ktorému mohol vecné bremeno využívať oprávnený (vlastník panujúcej nehnuteľnosti) (Ro NS ČR z 25. 7. 2006, sp. zn. 22 Cdo 973/2005). Vecné bremeno možno tiež zriadiť v prospech tretej osoby. Súhlas tretích osôb ako oprávnených z vecného bremena je nevyhnutným predpokladom pre vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Vecné bremeno však nie je možné zriadiť v prospech konkrétne neurčenej osoby alebo bez vzťahu k určitej nehnuteľnosti. Podstatnou vecných bremien je ich vecnoprávny charakter. Vecné bremeno obmedzuje vždy vlastníka určitej (zaťaženej) veci a ak sa prevedie vlastníctvo k tejto veci na niekoho iného, prejde na nadobúdateľa spolu s vecou aj povinnosť z vecného bremena. Ak teda vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom zomrie, obmedzuje rovnaké vecné bremeno aj jeho dediča. Podobne je to aj pri predaji nehnuteľnosti. Zákon rozoznáva dva základné druhy vecných bremien podľa toho, či sú práva im zodpovedajúce a) spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo či b) patria určitej osobe. Pri vecnom bremene in personam je oprávnený subjekt určený individuálne. Právo z takéhoto vecného bremena môže patriť určitej fyzickej alebo právnickej osobe bez toho, aby táto osoba bola vlastnícky viazaná k určitej nehnuteľnosti. Osobné vecné bremená sú časovo obmedzené a neprechádzajú na právneho nástupcu oprávnenej osoby, ale zanikajú smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby. Medzi tieto vecné bremená patrí napr. právo užívať byt alebo miestnosť v dome, právo zbierať ovocie na zaťaženej nehnuteľnosti, právo užívať zaťaženú nehnuteľnosť (ius vitalitius) a pod. Popri užívacom práve má oprávnená osoba aj právo požívať plody a úžitky užívanej veci. Jednému zo základných princípov súkromného práva - princípu zmluvnej slobody subjektov práva

- zodpovedá aj možnosť vlastníka nehnuteľnosti zmluvne ju zaťažiť vecným bremenom ad personam v rovnakom rozsahu užívania, ako by ju bolo možné zaťažiť zmluvou o nájme, a to aj za účelom podnikania vrátane jej ďalšieho prenajímanie formou podnájmu. Žiadne ustanovenie zákona nebráni tomu, aby právo doživotného užívania nehnuteľnosti bolo obmedzené len na osoby vlastníkovi blízke alebo aby sprevádzalo len zmluvy o prevode vlastníctva k daným nehnuteľnostiam. Pre osobu oprávnenú zo zmluvy je v uvedených prípadoch zriadenie vecného bremena spravidla výhodnejšie ako uzavretie zmluvy o nájme, ktorú možno vypovedať. To však samo o sebe neznamená, že tam, kde ekonomický účel užívania cudzej veci môže byť naplnený jej nájmom, nemalo by byť zriadené vecné bremeno užívania. Ak to nie je pojmovo ani zákonom vylúčené, nemožno potom uvažovať o obchádzaní zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (Ro NS ČR z 5. 5. 2009, sp. zn. 22 Cdo 2670/2007). Vecné bremená, a tým aj práva zodpovedajúce vecným bremenám, môžu mať najrôznejší obsah. Obsah vecných bremien spočíva v tom, že vlastník zaťaženej (služobnej) nehnuteľnosti je v prospech niekoho iného povinný a) niečo trpieť (pati), b) niečoho sa zdržať (omittere), c) niečo konať (facere).

27. Z obsahu spisu vyplýva, že vecné bremeno spočívajúce v práve doživotne užívať nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Mesta C., zapísané na liste vlastníctva č. LV č. XXXX Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1744 m2, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 53 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 9708 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2; stavby: garáž, súp.č. XXXX nachádzajúca sa na parc.č. XXXX/X, dielne, súp.č. XXXX nachádzajúce sa na parc.č. XXXX/XX, sociálne zariadenie plus kotolňa, súp.č. XXXX nachádzajúce sa na parc.č. XXXX/XX bolo v prospech žalobcu zriadené na základe čl. V bod 2 kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.12.2014 uzatvorenej

medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade. Podľa uvedeného článku sa účastníci zmluvy dohodli zriadiť k prevádzaným nehnuteľnostiam vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľností (bez ďalšej špecifikácie) v prospech žalobcu, ktorý bol označený ako fyzická osoba (bez uvedenia IČO), ktoré vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne, pričom predávajúci prehlásil, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu prijíma a nadobúdateľ nehnuteľností sa zaviazal toto právo trpieť.

28. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti a stavby na nich (garáž, dielne, sociálne zariadenie, kotolňa) využíva na garážovanie svojich motorových vozidiel, v dielňach vykonáva drobné opravy a montáže pre svoje potreby, využíva sociálne zariadenia a pozemky. Vo vyjadrení k podaným odvolaniam nepoprel tvrdenia žalovaných v 1.a 2. rade v podaných odvolaniach, že žalobca užíva predmetné nehnuteľnosti na výkon podnikania, predmetné nehnuteľnosti prenajíma tretím osobám, zamedzil vstup žalovaným do nehnuteľností (vymenil zámky a deaktivoval čipové karty na prístup do nehnuteľností), keďže žalobca k týmto tvrdeniam uviedol len toľko, že užíva predmetné nehnuteľnosti v súlade s účelom, na ktorý tieto nehnuteľnosti slúžia, v súlade s právom plynúcim mu z vecného bremena, podniká ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia a tvrdenie žalovaných v tom smere, že znemožnil žalovanej v 1. rade vstup do predmetných nehnuteľností považoval za irelevantné pre toto konanie. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu vo veci vyplýva, že užívanie predmetných nehnuteľností žalobcom súvisí aj s podnikateľskou činnosťou žalobcu, ktorú podnikateľskú činnosť podľa obsahu žaloby vo veci samej vykonával v predmetných nehnuteľnostiach aj pred prevodom predmetných nehnuteľností na žalovanú v 1. rade. Žalobca namietal, že užívanie nehnuteľností nie je možné bez prívodu elektrickej energie a plynu a všetky náklady za energie, spojené s ich užívaním uhrádza žalobca. Žalovaní v 1.a 2. rade nepopreli, že žalovaná v 1. rade dňa 4.8. 2017 požiadala Slovenský plynárenský priemysel, a.s., o ukončenie zmluvy o dodávke plynu s demontážou meradla pre odmerné miesto Krušovská XXA/XXXX, C. a že žalovaný v 2. rade dňa 26.07.2017 požiadal Západoslovenskú distribučnú, a.s., o ukončenie zmluvy o pripojení a odpojenie odberného miesta od distribučnej sústavy, v ktorej žiadosti bolo uvedené, že žalobca ako odberateľ nemá užívacie právo k nehnuteľnosti/stavbe, na ktorej je odberné elektrické zariadenie zriadené, na základe ktorého by bol oprávnený zriadiť odberné elektrické zariadenie na takejto nehnuteľnosti/stavbe, uzatvoriť zmluvu i pripojení a pripojiť odberné elektrické zariadenie na takejto nehnuteľnosti/stavbe do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., že ako odberateľ nemá súhlas vlastníka odberného elektrického zariadenia s uzatvorením zmluvy o pripojení a pripojením odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdil, že žalovaní v 1. a 2. rade rušia jeho užívacie právo titulom zriadeného vecného bremena iným spôsobom ako snahou o odpojenie nehnuteľností od prívodu elektrickej energie, ktorú odoberá žalobca na základe zmluvy so Západoslovenskou energetikou a.s. a od prívodu plynu, ktorý odoberá na základe zmluvy so Slovenským plynárenským podnikom a.s.

29. Podmienky dodávky a odberu elektrickej energie a plynu upravuje zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len Zákon o energetike).

30. Podľa § 39 ods. 7 Zákona o energetike vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Vlastník elektrickej prípojky je povinný zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy tak, aby elektrická prípojka neohrozila život, zdravie a majetok osôb alebo nespôsobovala poruchy v distribučnej sústave alebo v prenosovej sústave. Zasahovať do elektrickej prípojky môže vlastník elektrickej prípojky len so súhlasom prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

31. Podľa § 39 ods. 9 Zákona o energetike odberným elektrickým zariadením je zariadenie, ktoré slúži na odber elektriny a ktoré je možné pripojiť do prenosovej sústavy alebo do distribučnej sústavy, alebo na elektrickú prípojku. Odberné elektrické zariadenie zriaďuje, prevádzkuje a za údržbu, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku zodpovedá osoba, ktorá s prevádzkovateľom sústavy uzatvorila zmluvu o pripojení. Osoba, ktorá s prevádzkovateľom sústavy uzatvorila zmluvu o pripojení, je povinná udržiavať odberné elektrické zariadenie v technicky zodpovedajúcom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi sústavy v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a správy z odbornej prehliadky a z odbornej skúšky; ak nepredloží požadované údaje a správy prevádzkovateľovi sústavy v lehote 90 dní, považuje sa jej odberné elektrické zariadenie za technicky nevyhovujúce.

32. Podľa § 39 ods. 10 Zákona o energetike, ak žiadateľ o zriadenie odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky nie je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej má byť odberné elektrické zariadenie alebo elektrická prípojka zriadená, je povinný požiadať vlastníka nehnuteľnosti o súhlas so zriadením odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky. Vlastník nehnuteľnosti je povinný tejto žiadosti vyhovieť, ak nepreukáže, že v dôsledku zriadenia odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky budú neprimeraným spôsobom porušené jeho práva; ustanovenie odseku 12 tým nie je dotknuté. Odmietnutie žiadosti je povinný vlastník nehnuteľnosti odôvodniť.

33. Podľa čl. 1.7 obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu (kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) Slovenského plynárenského priemyslu a.s., zverejnené na internetovej stránke obchodné podmienky dopĺňajú a bližšie upravujú vzťahy upravené zákonom č. 251/2012 Z.z. o energetike, zákonom o regulácii č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach a ostatnými súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi.

34. Podľa čl. 3.7 obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu Slovenského plynárenského priemyslu a.s. pri uzatvorení zmluvy je odberateľ povinný dodávateľovi preukázať svoju totožnosť a mať užívacie právo k nehnuteľnosti/tiam, do ktorej/ ktorých sa bude uskutočňovať dodávka plynu vrátane tej/tých, na ktorej/ktorých sa nachádza jeho OPZ (ďalej len „dotknuté nehnuteľnosti“), prípadne preukázať toto užívacie právo alebo súhlas vlastníka dotknutých nehnuteľností s ich užívaním. Odberateľ je povinný počas trvania zmluvy na výzvu dodávateľa v lehote do 20 dní preukázať trvanie užívacieho práva k dotknutým nehnuteľnostiam alebo trvajúci súhlas vlastníka v zmysle predošlej vety, najmä ak vlastník trvanie tohto práva alebo súhlasu pred dodávateľom spochybní.

35. Princíp subsidiarity neodkladného opatrenia sa aplikuje aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana, najmä ak je dotknutý subjekt v danej súvislosti zo zákona povinný realizovať určitý úkon. Uvedené pravidlá sa primerane vzťahujú aj na iné právne inštitúty, prostredníctvom ktorých už sú práva a oprávnené záujmy navrhovateľa adekvátne a účinne ochránené. Ide najmä o záložné práva, vecné bremená, a pod., ktoré môžu vzhľadom na okolnosti prípadu vylučovať potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Princíp subsidiarity neodkladného opatrenia je zároveň nevyhnutné posudzovať vždy individuálne a s prihliadnutím na reálne právne účinky rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu k právnemu inštitútu vecného bremena nie je v danej právnej veci daná potreba neodkladnej úpravy pomerov voči žalovaným v 1.a 2. rade v rozsahu ako požadoval žalobca v podanom návrhu na neodkladné opatrenie, pretože už samotná existencia vecného bremena i s prihliadnutím na zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len Zákon o energetike) a obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu (kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) Slovenského plynárenského priemyslu a.s., zverejnené na internetovej stránke, ktoré obchodné podmienky dopĺňajú a bližšie upravujú vzťahy upravené zákonom č. 251/2012 Z.z. o energetike, zákonom o regulácii č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach a ostatnými súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi, poskytuje žalobcovi prostriedky účinnej právnej ochrany a nedochádza k takému ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, ktoré by vyžadovali zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. I keď v danej odvolacej veci je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého uznesenia o neodkladnom opatrení, z ktorého odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, odvolací súd naviac uvádza, že vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu v konečnom dôsledku potvrdzujú aj listinné dôkazy predložené v odvolacom konaní a to stanoviská dodávateľov elektrickej energie (Západoslovenská distribučná a.s.) a plynu (Slovenský plynárenský priemysel a.s.), ktorí dodávatelia nevyhoveli žiadostiam žalovaných v 1. a 2. rade o odpojenie žalobcu od dodávok týchto energií a rešpektovali právo vecného bremena žalobcu, ktoré má zriadené k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese C., obec C., kat. úz. C., zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1744 m2, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 53 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 9708 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2, parcela

č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2; stavby: garáž, súp.č. XXXX nachádzajúca sa na parc.č. XXXX/X, dielne, súp.č. XXXX nachádzajúce sa na parc.č. XXXX/XX, sociálne zariadenie plus kotolňa, súp.č. XXXX nachádzajúce sa na parc.č. XXXX/XX.

36. Odvolací súd zaoberajúc sa vecou z hľadiska vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutkových okolností, dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh žalobcu na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .