Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-10-2017.pdf
PDF · 160.77 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/10/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu JO-STEL s.r.o., so sídlom Štefánikova 26, Košice, IČO: 36 607 720, zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104321326/2016 zo dňa 16.11.2016, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104321326/2016 zo dňa 16.11.2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 103824046/2016 zo dňa 05.09.2016 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platiteľovi dane z pridanej hodnoty JO-STEL s.r.o., Štefánikova 26, 040 01 Košice, IČO: 36 607 720, DIČ: 2022204833, IČ DPH: SK2022204833, znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 zo sumy 10 239,98 eur na sumu 6 239,98 eur a určil rozdiel v sume 4 000 eur.
Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní 10 239,98 eur Nadmerný odpočet zistený vo vyrubovacom konaní 6 239,98 eur Rozdiel v sume nadmerného odpočtu 4 000 eur Nadmerný odpočet vrátený do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly 6 239,98 eur
2. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Daňového úradu Košice je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
3. V odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice žalobca navrhol, aby správca dane napadnuté rozhodnutie zrušil v plnom rozsahu podľa § 73 ods. 1 Daňového poriadku v rámci autoremedúry, resp. Finančné riaditeľstvo v postavení odvolacieho orgánu napadnuté rozhodnutie zrušilo, podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice korešpondujú so žalobnými námietkami a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
rozhodnutie Daňového úradu Košice číslo 103824046/2016 zo dňa 05.09.2016, ktorým bol podľa ustanovenia § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo sumy 10 239,98 eur na sumu 6 239,95 eur a ktorým bol určený rozdiel v sume 4 000 eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 daňovému subjektu JO-STEL s.r.o., Štefánikova 26, 040 01 Košice, IČO: 36 607 720, DIČ: 2022204833, IČ DPH: SK2022204833, potvrdil.
5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že daňový subjekt podal dňa 22.05.2015 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v predmetnom zdaňovacom období v sume 10 239,98 eur. Správca dane vykonal u daňového subjektu JO-STEL s.r.o. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2015, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 103236230/2016 zo dňa 30.05.2016. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 30.05.2016 doručený splnomocnenej zástupkyni daňového subjektu dňa 03.06.2016, čím bola daňová kontrola v zmysle ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku ukončená. Splnomocnený zástupca daňového subjektu doručil do elektronickej podateľne správcu dane dňa 17.06.2016 vyjadrenie k zisteniam správcu dane (zaevidované pod č. 607369784/2016). Správca dane uskutočnil dňa 23.08.2016 ústne pojednávanie za účelom prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103777087/2016 zo dňa 23.08.2016). Správca dane vydal dňa 05.09.2016 rozhodnutie č. 103824046/2016 zo dňa 05.09.2016, ktorým určil rozdiel v sume 4 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015.
6. Žalovaný uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovenia § 49 ods. 2 zákona písm. a/ v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), keďže nebolo preukázané, že prijaté reklamné služby použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
7. Žalovaný poukázal na to, že správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 4 000 eur z faktúry číslo 2015027 zo dňa 30.04.2015 vystavenej dodávateľom Public event, s.r.o., Kmeťova 13, 040 01 Košice (ďalej len „Public event, s.r.o.“, „dodávateľská spoločnosť“) za reklamné služby ako reklamného partnera futbalového klubu FC Lokomotíva Košice (na základe zmluvy o reklame a propagácii zo dňa 02.01.2015), základ dane 20 000 eur, DPH 4 000 eur, celková fakturovaná suma 24 000 eur.
8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľného obchodu v zmysle faktúry č. 2015027 zo dňa 30.04.2015 vystavenej dodávateľom - spoločnosťou Public Event s.r.o. a za týmto účelom vykonal dňa 15.10.2015 miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti uvedenej v Obchodnom registri SR (Kmeťova 13, Košice), na ktorej sa nenachádzalo označenie spoločnosti. Dňa 11.11.20115 vypočul svedka - konateľa dodávateľskej spoločnosti X.. Z. W. na základe Predvolania na výsluch svedka zo dňa 19.10.2015. Na ústnom pojednávaní, ktorého sa daňový subjekt nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil, sa svedok X.. W. vyjadril, že spolupráca s daňovým subjektom vznikla na základe dlhoročných vzťahov. S daňovým subjektom JO-STEL s.r.o. má uzatvorenú zmluvu o reklame, faktúru vystavil, zaevidoval a zaúčtoval v účtovníctve spoločnosti. Svedok uviedol, že spoločnosť JO-STEL s.r.o. je jedným zo sponzorov futbalového klubu FC Lokomotíva. Ďalej uviedol, že spoločnosť Public event s.r.o. nemá žiadnych zamestnancov, na základe objednávky nakupuje mediálny priestor od spoločnosti TREZ s.r.o., Košice, ktorá rieši ďalší postup pri reklame.
9. Žalovaný uviedol, že na základe vyjadrenia X.. W. (konateľa spoločnosti Public event, s.r.o.) o nákupe mediálneho priestoru od spoločnosti TREZ s.r.o., Kysucká 20, Košice, preveroval správca dane dňa 07.12.2015 sídlo spoločnosti a zistil, že ide o obytný blok, pričom v čase miestneho zisťovania správca dane nikoho nezastihol. Správca dane vyzval spoločnosť TREZ s.r.o. na predloženie dokladov (Výzva na predloženie dokladov č. 21416035/2015 zo dňa 08.12.2015) a dňa 27.01.2016 sa na Daňový úrad Košice dostavil konateľ spoločnosti TREZ s.r.o. - E. K., ktorý odovzdal požadované doklady spoločnosti a správca dane s ním uskutočnil pojednávanie. E. K. uviedol, že spoločnosť TREZ s.r.o. nemá žiadnych zamestnancov, faktúra vystavená spoločnosti Public event, s.r.o. je zaevidovaná a zaúčtovaná v
účtovníctve spoločnosti a na základe objednávky nakupuje mediálny priestor od spoločnosti CREO ART s.r.o. a bilbordy a internetovú kampaň od spoločnosti Vivanta s.r.o.. Správca dane na základe vyššie uvedených skutočností preveroval u spoločnosti CREO ART s.r.o. a spoločnosti Vivanta s.r.o. reklamnú kampaň. Z predložených dokladov vyplýva, že spoločnosť Vivanta s.r.o. vykonala pre objednávateľa - spoločnosť TREZ s.r.o. grafické spracovanie reklamy, internetovú kampaň a reklamu na bilbordoch a spoločnosť CREO ART s.r.o. prenajala spoločnosti TREZ s.r.o. vysielací čas na odvysielanie reklamnej kampane na LED obrazovkách (mediálny priestor).
10. Žalovaný ďalej uviedol, že počas miestneho zisťovania uskutočnenom dňa 14.03.2016 daňový subjekt FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s., Čermeľská 3, Košice, predložil správcovi dane Zmluvu o reklame a propagácii obchodného mena so spoločnosťou Public event, s.r.o. zo dňa 30.12.2014, ktorej predmetom je prepožičanie reklamných práv, loga a obchodného mena a značky spoločnosti na reklamné účely (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 102711871/2016 zo dňa 14.03.2016).
11. Žalovaný konštatoval, že na požiadanie správcu dane predložil daňový subjekt zoznam obchodných partnerov, s ktorými vznikla spolupráca v roku 2015 (Zápisnica o vykonaní úkonu č. 102795894/2016 zo dňa 22.03.2016) a na základe výzvy správcu dane (Výzva na predloženie dôkazov č. 102960822/2016) zaslal daňový subjekt stanovisko (zaevidované pod č. 6/05841616/2016 zo dňa 28.04.2016), v ktorom uviedol, že reklama pomohla daňovému subjektu k propagácii svojej činnosti a že v roku 2015 uzavrel daňový subjekt rámcové zmluvy s novými obchodnými partnermi.
12. Žalovaný poukázal na to, že v zozname obchodných partnerov, s ktorými daňový subjekt začal spolupracovať v roku 2015 boli uvedené aj spoločnosti SIMAC - scrap s.r.o., Bratislavská 44, Košice, IČO: 44 914 849, IČ DPH: SK2022870729 (ďalej len „SIMAC - scrap s.r.o.“) a KOVMETAL, spol. s r.o., Obrody 27, Košice, IČO: 36 196 185, IČ DPH: SK2020052540 (ďalej len „KOVMETAL, spol. s r.o.“). Správca dane za účelom preverenia opodstatnenosti odpočítania dane z faktúry za reklamu, preveroval spoluprácu daňového subjektu s vyššie uvedenými spoločnosťami a zistil, že spolupráca s daňovým subjektom a spoločnosťou KOVMETAL spol. s r.o. prebieha od roku 2010, v roku 2015 vystavil daňový subjekt pre uvedenú spoločnosť dve faktúry za predaj kovového odpadu (spolu v sume cca 520 eur) a spoločnosť KOVMETAL spol. s r.o. vystavila pre daňový subjekt faktúry spolu v sume 176 747 eur (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103074066/2016 dňa 05.05.2016). Pri preverovaní obchodnej spolupráce SIMAC - scrap s.r.o. správca dane zistil, že konateľ uvedenej spoločnosti pozná daňový subjekt už dlhšie, spolupráca prebieha od roku 2015, daňový subjekt JO-STEL s.r.o. pre uvedenú spoločnosť vystavil v roku 2015 dve faktúry s predmetom predaj kovového odpadu spolu v sume cca 9 450 eur (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103105862/2016 zo dňa 10.05.2016).
13. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný zaujal stanovisko k námietkam odvolávajúceho sa k uvedeným zisteniam a vyvodeným záverom správcu dane, pričom k námietke, že správca dane opomenul podstatný dôkaz - v rozhodnutí neuviedol zistenia o spoločnosti MINERPIN, a.s., Námestie Ľudovíta Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 31 401 333, DIČ: 2020326319, IČ DPH: SK2020326319 (ďalej len „MINERFIN, a.s.“), ktorá bola označená ako taká, s ktorou začal obchodnú spoluprácu v roku 2015. Žalovaný uviedol, že z informatívneho výpisu z Obchodného registra SR zistil, že spoločnosť MINERFIN, a.s., má obchodné sídlo, prevádzku v Bratislave a aj všetci členovia predstavenstva majú trvalý pobyt v Bratislave, čo spochybňuje možnosť, že by spolupráca tejto spoločnosti s odvolávajúcim sa daňovým subjektom vznikla práve na základe reklamnej kampane, ktorá mala lokálny charakter, pretože bola realizovaná v Košiciach a nie v Bratislave. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že daňový subjekt bol oboznámený so zisteniami správcu dane a ani vo svojom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly nežiadal o doplnenie dokazovania v súvislosti so spoločnosťou MINERFIN, a.s. a sám daňový subjekt skutočnosť, že spolupráca s touto spoločnosťou bola zabezpečená pôsobením reklamy, nepreukázal.
14. Žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré správca dane uviedol na str. 5 ako dôkazy nepreukázania vecného plnenia z prijatej faktúry, považuje za dôkazy o nepreukázaní účelu použitia reklamných služieb, keďže:
- konateľ spoločnosti Public event, s.r.o. X.. W. uviedol, že odvolávajúci sa je jedným zo sponzorov futbalového klubu FC Lokomotíva (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 21218478/2015 zo dňa 11.11.2015),
- daňový subjekt JO-STEL s.r.o. uviedol, že v roku 2015 získal nových obchodných partnerov, uvedené však nepreukázal a svojím vyjadrením sám spochybnil prínos reklamy (nemôže s určitosťou tvrdiť, či novovzniknuté obchodnoprávne vzťahy sú výsledkom zmluvného vzťahu so spoločnosťou Public event, s.r.o. alebo sú produktom dlhoročného úsilia spoločnosti),
- preverovaním spolupráce u niektorých obchodných partnerov bolo vyvrátené tvrdenie odvolávajúceho sa o tom, že spolupráca s týmito obchodnými partnermi vznikla v roku 2015, a to pôsobením reklamy,
- po uzatvorení zmluvy o reklame došlo k poklesu deklarovaného dodania tovaru a služieb v podaných daňových priznaniach na dani z pridanej hodnoty, ako aj k medziročnému poklesu obratu.
15. K námietkam týkajúcich sa nesprávnej aplikácie procesnoprávnych ustanovení žalovaný uviedol, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. Poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty, pričom správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota.
16. Žalovaný konštatoval, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonnej podmienky na odpočítané dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona číslo 222/2004 Z. z. z faktúry vystavenej spoločnosťou Public event, s r.o. boli vecne správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona číslo 222/2004 Z. z., ako aj Daňového poriadku. Daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly, následného vyrubovacieho konania, ani v odvolacom konaní nepreukázal, že dodaná reklamná kampaň mala priamu súvislosť s jeho podnikateľskou činnosťou a správcovi dane neozrejmil ani hospodársky dôvod jej obstarania.
17. Žalovaný ďalej uviedol, že daňový subjekt nepreukázal, že reklama smerovala k získaniu nových obchodných partnerov, t.j. nepreukázal jej použitie na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, čím nepreukázal splnenie podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona písm. a/ č. 222/2004 Z. z.. Reklamná kampaň nebola realizovaná len počas jedného mesiaca, ale po dobu jedného roka. Ročné obdobie dodanej mediálnej kampane je dostatočné dlhé, aby sa prejavili účinky a prínos z tejto kampane.
18. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný konštatoval, že postup správcu dane, keď znížil platiteľom dane deklarovaný nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 o sumu 4 000 eur, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi. Postup správcu dane zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti.
19. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 104321326/2016 zo dňa 16.11.2016 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
20. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že sa cíti byť na svojich právach ukrátený rozhodnutím žalovaného a postupom žalovaného, keď žalovaný rozhodol o potvrdení rozhodnutia daňového úradu a žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné v celom rozsahu, a to z dôvodov, ktoré sú zároveň dôvodmi preskúmania rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia daňového úradu správnym súdom v zmysle zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, § 191 ods. 1 písm.:
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
21. Žalobca konštatoval, že v rámci dokazovania preukázal reálnosť, pravdivosť a pravosť dokladov predložených k daňovej kontrole, ako aj preukázal potvrdenie materiálnej stránky dodanej služby, teda
nie len dokladov, ktoré predstavujú splnenie elementárnych podmienok, ale aj splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane z titulu skutočnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho reálneho dodania žalobcovi. Vyššie uvedené tvrdenie preukazujú skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu ako aj z rozhodnutia žalovaného, z ktorých vyplýva:
1. Preverovaním faktúry od Public event, s.r.o., sa zistilo, že dodávateľ žalobcu spoločnosť Public event, s.r.o. má faktúru riadne zaúčtovanú, bezhotovostne uhradenú a daň voči štátnemu rozpočtu vysporiadanú (uvedené vyplýva z textu na str. 3 rozhodnutia daňového úradu). Ďalej Daňový úrad Košice zistil, že spoločnosť Public event, s.r.o. nedodala celú službu sama, ale oslovila svojho dodávateľa spoločnosť TREZ, s.r.o.. 2. Preverovaním u spoločnosti TREZ, s.r.o. Daňový úrad Košice zistil, že táto má faktúru riadne zaúčtovanú, bezhotovostne uhradenú a daň voči štátnemu rozpočtu vysporiadanú (uvedené vyplýva z textu na str. 3 rozhodnutia daňového úradu), nemá žiadnych zamestnancov a sprostredkovala ďalšie spoločnosti - svojich obchodných partnerov, aby zabezpečili služby požadované spoločnosťou Public event, s.r.o., a to nasledovne: o Mediálny priestor od spoločnosti Creo art, s.r.o., o Bilbordy a internetovú kampaň od spoločnosti Vivanta, s.r.o.. 3. Ďalej sa preverovaním u spoločnosti Creo art, s.r.o. a spoločnosti Vivanta, s.r.o. potvrdilo, že menované spoločnosti dodali služby tak, ako ich deklarovali na faktúrach, čo sa konštatuje aj na str. 10 rozhodnutia žalovaného.
22. K spoločnosti FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. žalobca uviedol, že v tomto konaní nemá postavenie daňového subjektu, tak ako ho označuje zhodne žalovaný a Daňový úrad Košice, ale v súlade s § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z. z. má postavenie inej osoby ako daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a povinnosti sú správou daní dotknuté.
23. V tejto súvislosti žalobca nesúhlasil s tým, že neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko tak, ako bolo už niekoľkokrát judikované, dôkazné bremeno daňového subjektu nie je bezbrehé a v tomto smere poukázal na časť odôvodnenia judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011.
24. Žalobca uviedol, že zákon vyžaduje zásadne len splnenie podmienky, že obstaraná reklamná služba má byť za účelom použitia na dodávky tovarov a služieb. Teda nie je pravda, že každý obstaraný zdaniteľný obchod musí byť priamo ekonomicky a právne prepojený s konkrétnymi deklarovanými zdaniteľnými plneniami a naviac musí priniesť pozitívny ekonomický efekt, čo má byť podmienkou pri obstaraní zdaniteľného plnenia na uplatnenie práva na odpočítanie dane. V praxi však platiteľ dane obstaráva množstvo služieb, ktoré súvisia s jeho podnikaním, ale nie je možné preukázať priamu ekonomickú súvislosť a už vôbec nie pozitívny efekt, čo zákon o DPH ani nevyžaduje. Žalobca poukázal na to, že s touto námietkou sa žalovaný v jeho rozhodnutí vôbec nevysporiadal a ani neponúkol žiadne vysvetlenie k preukázaniu povinnosti priamej ekonomickej súvislosti s dopadom len na pozitívny efekt, čím je jeho konanie v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu SR sp. zn. lSžhpu/1/2009 zo dňa 30.12.2013.
25. Žalobca ďalej poukázal na to, že v rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Midland Bank (C-98/98) bol vyjadrený právny názor, že právo na odpočítanie dane sa priznáva aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi obstaraným osobitným plnením a jedným alebo viacerými plneniami dodávanými platiteľom dane.
26. Žalobca taktiež poukázal na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorého vyplýva, že podnikanie je činnosť, ktorá je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, to však neznamená, že ak podnikajúci subjekt urobí nesprávne rozhodnutie, zlý obchod, stratový biznis, alebo sa rozhodne investovať do reklamnej služby, u ktorej nevie z objektívnych príčin preukázať jednoznačný pozitívny ekonomický efekt a pod., tak že nevykonáva podnikanie, keďže nedosiahol zisk.
27. Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že zo strany žalovaného a Daňového úradu Košice prišlo k prekročeniu právomoci daných zákonom č. 333/2011 Z. z., zákonom č. 479/2009 Z. z., ako aj Daňovým poriadkom a zákonom o DPH, keď preverovali, či preverovaná reklamná kampaň spĺňa ciele reklamy.
28. Za právne zarážajúce považoval žalobca zdôvodnenie žalovaného na strane č. 13 rozhodnutia žalovaného, že reklamná kampaň žalobcu mala lokálny charakter, nakoľko bola realizovaná v Košiciach a nie Bratislave, čo má mať za vplyv, že reklamnou kampaňou nemohol byť získaný obchodný partner spoločnosť MINERFIN, a.s., a to z dôvodu, že spoločnosť má sídlo a prevádzku v Bratislave a aj všetci členovia predstavenstva majú trvalý pobyt v Bratislave. Tvrdiť, že keď členovia predstavenstva majú trvalý pobyt v Bratislave je vylučujúcim prvkom na získanie spoločnosti MINERFIN, a.s. ako obchodného partnera vôbec nevyvracia skutočnosť, že títo nemôžu pochádzať z Košíc alebo z blízkeho okolia, resp. že nemajú iné rodinné alebo priateľské väzby na Košice. Toto účelové tvrdenie zároveň zásadným spôsobom preukazuje absurditu neuznania nadmerného odpočtu.
29. V podanej žalobe žalobca ďalej poukázal na zistenia správcu dane týkajúce sa preverovania obchodných partnerov, ktorých žalobca označil ako nových, s ktorými začal obchodnú spoluprácu v roku 2015 a zistil, že so spoločnosťou SIMAC - scrap s.r.o. vznikla spolupráca v roku 2015, iba konateľ spoločnosti sa do zápisnice vyjadril, že žalobcu poznal už skôr a v tomto smere poukázal na str. 4 rozhodnutia daňového úradu.
30. O spoločnosti KOVMETAL, s.r.o. sa Daňový úrad Košice vyjadril, že spolupracovala so žalobcom skôr, pričom túto spoločnosť žalobca neoznačil ako nového obchodného partnera.
31. Žalobca zdôraznil, že označil spoločnosť MINERFIN, a.s., ktorú Daňový úrad Košice v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nespomenul, pritom mu bolo predložené saldo konto pohľadávok z účtovníctva žalobcu, z ktorého vyplýva, že v roku 2015 predstavoval obrat obchodov so spoločnosťou MINERFIN, a.s. 169 903,39 eur a so spoločnosťou SIMAC - scrap s.r.o. len 9 457,30 eur. Žalobca konštatoval, že Daňový úrad Košice zámerne opomenul podstatný dôkaz, ktorý mu bol žalobcom predložený.
32. Žalobca konštatoval, že v posudzovanom prípade je preukázané, že daň, ktorú si žalobca odpočítal, bola riadne v plnej výške priznaná platiteľom dane na predchádzajúcom stupni. Žalobca si teda uplatnením práva na odpočítanie dane z faktúry od Public event, s.r.o. nárokuje len vlastné peňažné prostriedky, ktoré zaplatil platiteľovi dane na predchádzajúcom stupni. Žalobca v žiadnom prípade nenadobudne a ani nemôže nadobudnúť žiadnu finančnú výhodu tým, že mu bude priznaný nadmerný odpočet v rozsahu spornej sumy 4 000 eur.
33. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že konanie žalovaného, ktorý spôsobom uvedeným vyššie v rozpore so zásadou dvojinštančnosti konania, svojím odôvodnením spochybňuje zásadný argument použitý Daňovým úradom Košice proti žalovanému, nakoľko ten celé zdaniteľné plnenie dodané žalobcovi posúdil ako SPONZORING a na tomto skutkovom základe potom viedol celé konanie a dokazovanie je v rozpore so zákonom. Žalobca sa totiž k zmenenej argumentácii v konaní na druhom stupni nemal možnosť vyjadriť a žalovaný nemôže v druhom stupni nahrádzať dôvody rozhodnutia daňového úradu, čo samo osebe zakladá nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov, čo podporuje aj rozhodovacia činnosť súdov.
34. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný a Daňový úrad Košice porušili zásadu objektívnej (materiálnej) pravdy tým, že neposudzovali všetky predložené a získané dôkazy, vrátane svedeckých výpovedí vo vzájomnej súvislosti s ohľadom na preukazovanú skutočnosť, teda reálnosť dodanej reklamnej služby, ale účelovo posudzovali jednotlivé dôkazy s cieľom nepriznať žalobcovi časť nadmerného odpočtu. Z uvedeného dôvodu na niektoré dôkazy prihliadol a na niektoré nie. Dôkazy, ktoré preukazujú reálnosť dodanej služby, uskutočnenie zdaniteľných plnení v obchodnom reťazci, ktorým sa zabezpečovala a v konečnom dôsledku dodávala reklamná služba žalobcovi, síce mal Daňový úrad Košice k dispozícii a na viacerých miestach napadnutého rozhodnutia ich dokonca uvádza ako preukazné, to mu však nebráni prijať záver úplne v rozpore s týmito dôkazmi.
35. Žalobca zastával názor, že Daňový úrad Košice svojim konaním, ku ktorému sa priklonil aj žalovaný
- vedením dokazovania - porušil ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku tým, že viedol dokazovanie predovšetkým smerom k zisteniu príčinnej súvislosti medzi obstaraným zdaniteľným plnením (reklamnou službou) a zdaniteľnými plneniami dodanými žalobcom, pričom vyžadoval preukázať pozitívny efekt reklamy.
36. Žalobca ďalej poukázal na to, že z celého dokazovania tak, ako ho uviedol Daňový úrad Košice je cítiť, ho viedol tak, ako by preveroval dodanie tovaru, teda išiel po obchodnom reťazci v snahe zistiť výrobcu - pôvodcu výrobku, pričom nerešpektoval, že v riešenom prípade preveruje reklamnú službu, ktorá bola dodaná, o čom svedčí nespočetné množstvo dôkazov vrátane obrazových a zvukových záznamov.
37. V závere podanej žaloby žalobca konštatoval, aj porušenie ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď v rozhodnutí Daňového úradu Košice absentujú úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov ako aj samotné vyhodnotenie niektorých dôkazov, niektoré dôkazy žalovaný vyhodnotil v rozpore s právnymi predpismi a taktiež možno skonštatovať, že rozhodnutie žalovaného obsahuje tie isté chyby. Úplne absentujú úvahy žalovaného, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov ako aj samotné vyhodnotenie niektorých dôkazov.
38. Žalobca namietal, že žalovaný a Daňový úrad Košice nesprávne viedol dokazovanie, dopustil sa porušení niekoľkých zásad správy daní, čím porušil ustanovenia § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku.
39. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.05.2017 k dôvodom žalobcu uviedol, že skutkový stav, ako aj zistenia a závery v danej veci sú podrobne uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí správcu dane.
40. Žalovaný nad rámec odôvodnenia uvedeného v žalobou napadnutom rozhodnutí k námietkam žalobcu uviedol, že z tvrdenia žalobcu o postavení spoločnosti FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. nie je zrejmé, ako podľa žalobcu súvisí s meritom veci a aký má vplyv na správnosť záverov správcu dane. Žalovaný súčasne poukázal na skutočnosť, že samotný žalobca spoločnosť FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. v podanom odvolaní na str. 3 označil termínom daňový subjekt.
41. Námietku o dôkaznom bremene žalobcu, ktoré nie je bezbrehé a poukázanie na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/l/2011 považoval žalovaný za neopodstatnenú, a to z dôvodu, že v prejednávanom prípade išlo o úplne odlišný skutkový stav - rozdiel dane z pridanej hodnoty bol vyrubený s odôvodnením, že daňový subjekt nepreukázal dodanie fakturovaného tovaru a fakturovaných služieb dodávateľom. Dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane u žalobcu bolo, že žalobca nepreukázal, ako dodanú reklamnú službu použil na dodávky svojich tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobcovi tak nebol uznaný nárok na odpočítanie dane na základe skutočností, ktoré tvorili jeho dôkazné bremeno a týkali sa priamo jeho a nie jeho dodávateľov.
42. K námietke o účelovej interpretácii ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že podmienky pre uznanie práva na odpočítanie dane sú pre všetky zdaniteľné obchody, teda aj v prípade reklamných služieb, úplne rovnaké (okrem výnimiek uvedených v ust. § 49 ods. 3 a 7 zákona č. 222/2004 Z. z.). Skutočnosť, že žalobca označil reklamnú službu za všeobecný náklad ho nezbavuje povinnosti preukázať, že pri obstaraní tejto služby sledoval to, že bude použitá na účely jeho podnikania. Ak teda, podľa žalobcu, túto reklamnú službu nemožno priradiť k jeho konkrétnym dodaniam tovarov alebo služieb, žalobca bol povinný preukázať, že tento „všeobecný výdavok“ slúžil, v žalobcom zvolenej forme a spôsobe, na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov, t.j. na uskutočňovanie zdaniteľných obchodov.
43. Žalovaný ďalej uviedol, že on ani správca dane od žalobcu nepožadovali preukázanie pozitívneho efektu prijatej reklamnej služby, správca dane preveroval, či reklamná služba bola obstaraná za účelom použitia na dodávky tovarov a služieb, čo žalobcom nebolo v daňovom konaní hodnoverne preukázané.
44. K námietke žalobcu týkajúcej sa argumentácie žalovaného o nemožnosti získať obchodného partnera MINERFIN, a.s., žalovaný uviedol, že žalobca bol oboznámený so zisteniami správcu dane, avšak ani vo svojom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní na ústnom pojednávaní splnomocnený zástupca žalobcu nenavrhol a nežiadal správcu dane o doplnenie dokazovania v súvislosti so spoločnosťou MINERFIN, a.s.. Žalobca túto námietku prvýkrát uplatnil až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Z uvedeného dôvodu žalovaný, po preštudovaní informatívneho výpisu z Obchodného registra SR uviedol domnienku, že usadenie tejto spoločnosti v Bratislave, vzhľadom na lokálny charakter reklamnej kampane žalobcu, spochybňuje možnosť, že by spolupráca tejto spoločnosti so žalobcom vznikla práve na základe reklamnej kampane. Žalovaný
zdôraznil, že jeho domnienka o nepravdepodobnosti vzniku spolupráce z dôvodu lokálneho charakteru reklamnej kampane nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej a nie je na nej založený záver o neuznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania použitia prijatej reklamnej služby na dodávky tovarov a služieb.
45. Žalovaný považoval námietky žalobcu týkajúce sa sponzoringu za neopodstatnené, a to z dôvodu, že správca dane na úvahách o sponzoringu nezaložil svoje rozhodnutie a celé konanie a dokazovanie neviedol na základe úvah o sponzoringu, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe. Dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane z preverovanej faktúry bola skutočnosť, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že reklamné služby boli obstarané za účelom podnikania žalobcu, t.j. na dodávky jeho tovarov a služieb.
46. K námietkam týkajúcich sa porušenia objektívnej pravdy žalovaný uviedol, že správca dane v súlade so zásadou materiálnej pravdy hodnotil dôkazy predložené žalobcom, ako aj dôkazy získané v daňovom konaní jednotlivo, v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v priebehu konania vyšlo najavo. Tvrdenie žalobcu o tom, čo žalovaný uviedol na str. 13 žalobou napadnutého rozhodnutia sa nezakladá na pravde, žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedol, že získal dôkazy z rôznych zdrojov a z uvedených dôvodov považoval žalovaný aj tieto námietky žalobcu za neopodstatnené.
47. V závere písomného vyjadrenia žalovaný konštatoval, že žalobca v priebehu daňovej kontroly, následného vyrubovacieho konania, ani v odvolacom konaní nepreukázal, že dodaná reklamná služba mala priamu súvislosť s jeho podnikateľskou činnosťou a správcovi dane neozrejmil ani hospodársky dôvod jej obstarania.
48. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 25.05.2017 poukázal na skutočnosti a dôvody, ktoré korešpondujú so žalobnými námietkami uvedenými v podanej žalobe. Ďalej uviedol, že z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že nárok žalobcu na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH bol zamietnutý z dôvodu, že v reklame nebol uvedený predmet činnosti žalobcu, pozitíva produktu a v reklame sa nenachádzali akciové ponuky vo vzťahu aj k vyššie uvedeným argumentom žalovaného. V tejto súvislosti žalobca opäť poukázal na právne neakceptovateľnú interpretáciu § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH žalovaným a Daňovým úradom Košice. Tieto skutočnosti v zmysle zásady zákonnosti podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nemôžu byť právnou skutočnosťou nepriznania nároku na odpočítanie dane.
49. Žalobca považoval za právne zavádzajúce aj vyjadrenie žalovaného na strane č. 6 k spoločností MINERFIN, a.s., a to vo vzťahu „lokálneho“ charakteru reklamy žalobcu , keď žalovaný uviedol, že: „po preštudovaní informatívneho výpisu z Obchodného registra SR uviedol domnienku, že usadenie tejto skutočnosti v Bratislave, vzhľadom na lokálny charakter reklamnej kampane žalobcu, spochybňuje možnosť, že by spolupráca tejto spoločnosti so žalobcom vznikla práve na základe reklamnej kampane. Žalovaný však zdôrazňuje, že jeho domnienka o nepravdepodobnosti o vzniku spolupráce z dôvodu lokálneho charakteru reklamnej kampane nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej a nie je na nej založený záver o neuznaní práva na odpočítanie dane...“.
50. Žalobca konštatoval, že právne argumenty žalovaného k spoločnosti MINERFIN, a.s. sa nachádzajú na strane č. 13 napadnutého rozhodnutia a vôbec nejde o domnienku v tomto konaní, nakoľko aj z tejto právnej argumentácie z vykonaného dokazovania žalovaným vyplýva, že aj na tomto dôkaze zakladá žalovaný neuznanie nároku žalobcu na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. V tejto súvislosti sa v plnom rozsahu pridŕžal jeho právneho názoru uvedeného na strane č. 7 žaloby: „Toto účelové tvrdenie zároveň zásadným spôsobom preukazuje absurditu neuznania nadmerného odpočtu.“.
51. Žalobca ďalej uviedol, že k spoločnosti MINERFIN, a.s. sa Daňový úrad Košice vôbec nevyjadril, a to aj napriek tomu, že žalobca mu predložil saldo konto pohľadávok z jeho účtovníctva, z ktorého vyplýva, že v roku 2015 predstavoval obrat obchodov so spoločnosťou MINERFIN, a.s. 169 903,39 eur. Daňový úrad Košice tento fakt zámerne opomenul a ide o podstatný dôkaz, ktorý mu bol predložený žalobcom v priebehu konania.
52. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný rovnako účelovo vyvracia námietku žalobcu vo vecí sponzorstva, a to vo vzťahu, že Daňový úrad Košice nezaložil svoje rozhodnutie a celé konanie na
základe úvah o sponzorstve. Skutkové okolnosti predmetného prípadu, tak ako vyplývajú z obsahu administratívneho spisu práve potvrdzujú opak. Je zrejmé, že zo strany žalovaného ide o tendenčný postup, nakoľko sponzorstvu sa v napadnutom rozhodnutí venoval na strane č. 14 napadnutého rozhodnutia, čím potvrdil námietky proti nesprávnemu právnemu posúdeniu zmluvy o reklame uvedené na strane č. 13 a 14 rozhodnutia Daňového úradu Košice.
53. Žalobca ďalej uviedol, že zo zákona o DPH vyplýva, že mechanizmus dane je ustanovený tak, aby rešpektoval daňovú neutralitu dane v tom zmysle, aby daň, ktorú je povinný znášať a uhradiť platiteľ dane pri obstaraní tovarov a služieb od platiteľa dane na predchádzajúcom stupni ho nezaťažovala a nebol povinný ju niesť. Z tohto dôvodu je v ustanovení § 49 ods. 1 zákona o DPH priznané pravo na odpočítanie dane, ktorou bol platiteľ dane zaťažený od iného platiteľa dane, od ktorého nadobudol zdaniteľné plnenie.
54. Žalobca konštatoval, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že daň, ktorú si žalobca odpočítal, bola riadne v plnej výške priznaná platiteľom dane na predchádzajúcom stupni. Žalobca si teda uplatnením práva na odpočítanie dane z faktúry od Public event, s.r.o. nárokuje len vlastné peňažné prostriedky, ktoré zaplatil platiteľovi dane na predchádzajúcom stupni. Žalobca v žiadnom prípade nenadobudne a ani nemôže nadobudnúť žiadnu finančnú výhodu tým, že mu bude priznaný nadmerný odpočet v rozsahu spornej sumy 4 000 eur.
55. V písomnom vyjadrení žalobca ďalej uviedol, že konanie žalovaného, ktorý spôsobom uvedeným vyššie v rozpore so zásadou dvojinštančnosti svojím odôvodnením odstraňuje zásadný dôkaz použitý Daňovým úradom Košice proti žalovanému, nakoľko ten celé zdaniteľné plnenie dodané žalobcovi posúdil ako SPONZORING a na tomto skutkovom základe potom viedol celé konanie je v rozpore so zákonom, čo zakladá samotnú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a v primeranom rozsahu aj rozhodnutia daňového úradu.
56. V závere písomného vyjadrenia žalobca uviedol, že na základe vyššie uvedených skutočností a s odkazom na tvrdenia uvedené v odvolaní žalobcu zo dňa 19.09.2016 a v podanej žalobe zo dňa 26.01.2017, ktorých sa v plnom rozsahu pridržiava, má za to, že v predmetnej veci boli flagrantným spôsobom porušené nielen hmotnoprávne ustanovenia zákona o DPH, ale aj procesnoprávne ustanovenia Daňového poriadku, a teda rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu veci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný a Daňový úrad Košice za základ svojich rozhodnutí je v rozpore s administratívnym spisom, čím je rozhodnutie žalovaného zrejme nezákonné. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 104321326/2016 zo dňa 16.11.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
57. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
58. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z. „), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
59. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.
60. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadriadený, avšak nemôže to by v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecné záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.
61. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňujú odpočet, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.
62. V predmetom daňovom konaní správca dane a žalovaný znížili žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo sumy 10 239,98 eur na sumu 6 239,95 eur a určili rozdiel v sume 4 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keďže nebolo preukázané, že prijaté reklamné služby použil žalobca na dodávky tovarov
a služieb ako platiteľ. Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 4 000 eur z faktúry číslo 2015027 zo dňa 30.04.2015 vystavenej dodávateľom Public event, s.r.o. za reklamné služby ako reklamného partnera futbalového klubu FC Lokomotíva Košice (na základe zmluvy o reklame a propagácii zo dňa 02.01.2015), základ dane 20 000 eur, DPH 4 000 eur, celková fakturovaná suma 24 000 eur. Zaťaženie žalobcu dôkazným bremenom v daňovom konaní predstavovalo povinnosť žalobcu preukázať, že reklamné služby fakturované už uvedenou faktúrou použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
63. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (str. 8 ods. 4) vyplýva, že, na požiadanie správcu dane predložil daňový subjekt zoznam obchodných partnerov, s ktorými vznikla spolupráca v roku 2015 a na základe výzvy správcu dane zaslal daňový subjekt stanovisko, v ktorom uviedol, že reklama pomohla daňovému subjektu k propagácii svojej činnosti a že v roku 2015 uzavrel daňový subjekt rámcové zmluvy s novými obchodnými partnermi. Žalovaný ďalej uviedol, že v zozname obchodných partnerov, s ktorými daňový subjekt začal spolupracovať v roku 2015 boli uvedené aj spoločnosti SIMAC - scrap s.r.o. a KOVMETAL, spol. s r.o., pričom správca dane za účelom preverenia opodstatnenosti odpočítania dane z faktúry za reklamu, preveroval spoluprácu daňového subjektu s vyššie uvedenými spoločnosťami, ktoré aj vyhodnotil a konštatoval, že správca dane vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že projekty s obchodnými partnermi uskutočnil na základe fakturovanej reklamy, teda nepreukázal účel použitia reklamných služieb, ani prínos reklamy pre jeho podnikanie.
64. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správcu dane vyplýva, že na základe výzvy správcu dane žalobca predložil správcovi dane zoznam obchodných partnerov, s ktorými ich spolupráca začala v roku 2015, pričom sa jednalo o MINERFIN, a.s., Nám. Ľudovíta Štúra 2, 811 02 Bratislava, KERGOL J.P., spol. s r.o., arm. gen. Svobodu, 080 01 Prešov, SIMAC - scrap s.r.o., Bratislavská 44, 040 11 Košice, KOVMETAL, spol. s r.o., Obrody 27, 040 11 Košice a X.. K. N. PAL-KOV, Bottova 845/43, 018 40 Dubnica nad Váhom. K uvedenému zoznamu obchodných partnerov, s ktorými začala spolupráca žalobcu v roku 2015, žalobca pripojil aj saldo konto na položkách týkajúce sa spoločnosti MINERFIN, a.s. v celkovej sume 169 903,39 eur. V administratívnom spise správcu dane sa taktiež nachádza objednávka spoločnosti MINERFIN, a.s., č. AN20NTF0904 zo dňa 13.08.2015 doručená žalobcovi ako predávajúcemu a taktiež sa nachádza aj objednávka X.. K. N. PAL-KOV zo dňa 13.11.2015 doručená žalobcovi, na základe ktorej si objednávateľ u žalobcu objednal materiál - druh FEdr6100, množstvo cca 25 t s dohodnutou cenou 158 eur/t s tým, že dodanie materiálu sa uskutoční v 45. kalendárnom týždni 2015.
65. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správca dane za účelom preverenia opodstatnenosti odpočítania dane z faktúry za reklamu preveroval spoluprácu žalobcu len so spoločnosťou KOVMETAL spol. s r.o. a spoločnosťou SIMAC - scrap s.r.o., pričom konštatoval, že žalobca vystavil pre spoločnosť KOVMETAL dve faktúry za predaj kovového odpadu spolu v sume cca 520 eur a pre spoločnosť SIMAC - scrap s.r.o. žalobca vystavil v roku 2015 dve faktúry s predmetom predaj kovového odpadu spolu v sume cca 9 450 eur.
66. V danom prípade však správca dane nepreveroval obchodnú spoluprácu so spoločnosťou MINERFIN, a.s., Nám. Ľudovíta Štúra 2, Bratislava, ktorú žalobca označil v zozname obchodných partnerov, s ktorými jeho spolupráca začala v roku 2015, pričom išlo o najväčšieho obchodného partnera žalobcu, čo vyplýva so žalobcom predloženého saldo konta týkajúceho sa spoločnosti MINERFIN, a.s. v celkovej sume 169 903,39 eur.
67. Správca dane teda žalobcom predložený a navrhovaný dôkaz nevyhodnotil a nepostupoval v súlade s ust. § 24 ods. 2, 4 Daňového poriadku aj napriek tej skutočnosti, že uvedeným dôkazom disponoval v priebehu daňového konania, pričom podľa názoru správneho súdu sa jednalo o podstatný dôkaz, vyhodnotením ktorého správca dane mohol dospieť k záveru, či preverovaná reklamná služba je takým všeobecným nákladom, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, t.j. na uskutočnenie zdaniteľných obchodov a teda, že prijaté reklamné služby použil žalobca na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
68. Žalovaný nevykonanie tohto dôkazu správcom dane, ktorý žalobca namietal už v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, ako aj v podanej žalobe, odôvodnil v napadnutom rozhodnutí, ako
aj v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 09.05.2017 tým, že po preštudovaní informatívneho výpisu z Obchodného registra SR uviedol domnienku, že usadenie tejto spoločnosti v Bratislave, vzhľadom na lokálny charakter reklamnej kampane žalobcu, spochybňuje možnosť, žeby spolupráca tejto spoločnosti so žalobcom vznikla práve na základe reklamnej kampane. Žalovaný uviedol, že jeho domnienka o nepravdepodobnosti vzniku spolupráce z dôvodu lokálneho charakteru reklamnej kampane nemala vplyv na rozhodnutie vo veci samej a nie je na nej založený záver o neuznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania použitia prijatej reklamnej služby na dodávky tovarov a služieb. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca túto námietku prvýkrát uplatnil až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane.
69. S vyššie uvedeným tvrdením žalovaného sa správny súd nemôže stotožniť, nakoľko žalovaným vyslovená domnienka nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní tak, ako to vyplýva z § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Pokiaľ žalovaný uviedol, že žalobca túto námietku prvýkrát uplatnil až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, k tomu správny súd uvádza, že správca dane žalobcom navrhovaným dôkazom týkajúcim sa obchodného partnera MINERFIN, a.s. disponoval už v priebehu daňového konania, a preto bolo povinnosťou správcu dane tento dôkaz verifikovať a teda vyhodnotiť v súlade s § 24 ods. 2, 4 Daňového poriadku. Až po vyhodnotení tohto dôkazu mohol správca dane, ako aj žalovaný vyvodiť záver, či spolupráca žalobcu so spoločnosťou MINERFIN, a.s. mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na tú skutočnosť, že správca dane a ani žalovaný v predmetnej daňovej veci nepostupovali v súlade s ust. § 24 ods. 2, 4 Daňového poriadku, pretože nevykonali žalobcom navrhovaný dôkaz týkajúci sa obchodnej spolupráce žalobcu so spoločnosťou MINERFIN, a.s. v roku 2015, a ani neodôvodnili prečo tento dôkaz nevykonali, nedostatočne zistili skutkový stav, a preto správny súd v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. e/ Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 104321326/2016 zo dňa 16.11.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
70. Po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného postupovať v zmysle právneho názoru správneho súdu. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
71. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, nakoľko mal žalobca vo veci celkom úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
72. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení zák. č. 333/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.