Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-67C/41/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudkyňou: JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci žalobcu: W.. J.. G. Ď., Y. XX, J., zastúpeného: Centrom právnej pomoci, Nám. slobody 12, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy spôsobené nesprávnym úradným postupom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.6.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 16.000,-eur titulom náhrady škody a sumy 1.000,-eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej neprávnym úradný postupom. V podanej žalobe uviedol, že dňa 15.5.2017 podpísal s I. C., bytom P. XX, Y., zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú podľa § 524 a nasl. Obč. zákonníka, na základe ktorej prešla pohľadávka, ktorá je predmetom konania, ako aj všetky práva s ňou spojené na žalobcu. Žalobu odôvodnil tým, že postupca dňa 11.3.2014 kúpil od K. E., zamestnanca žalovaného motorové vozidlo zn. Kia CEED, rok výroby 2013, EVČ: J. XXXFS. Kúpna cena bola vyplatená vo výške 12.000,-eur. Dňa 12.3.2014 kúpil motorové vozidlo zn. Peugeot 407, rok výroby 2005, EVČ: J. XXX A.. Kúpna cena bola vyplatená vo výške 4.000,-eur. Dňa 3.7.2014 vyšetrovateľ KR PZ v Bratislave vydal uznesenie Č.: T. - XXX/X E.-J.-XXXX P., ktorým "vrátil automobil poškodenému a to žalovanému, lebo pre ďalšie konanie už nie je potrebná a neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie a nie sú pochybnosti o práve menovaného na túto vec." Podstatným vo veci je fakt, že K. E. bol pri predaji motorových vozidiel výlučným vlastníkom vozidiel. K. E. bol v tom čase zamestnancom žalovaného a automobily boli pred jeho vlastníctvom vo vlastníctve žalovaného. Na základe medializácie sa postupca dozvedel o skutočnostiach, ktoré mali za následok vznik škody a to, že na prepis motorových vozidiel mal K. E. udelené generálne plnomocenstvo a prepis automobilov bol vykonaný v súlade s týmto plnomocenstvom. Žalovaný pochybil a K. E. konal na základe svojich právomocí udelených samotným žalovaným. K. E. nekonal protiprávne a neoprávnene, ale konal v rozsahu plnomocenstva, ktoré mu bolo riadne udelené. Plnomocenstvo udelené žalovaným K. E. malo všeobecný charakter a išlo o prepis. K. E. prepísal vozidlá na seba, až potom ich predával. Kúpa od neho bola v súlade so zákonom a nikto nemal vedomosť, že by išlo o automobily žalovaného. Predmetné automobily boli v trestnom konaní vrátené žalovanému, žalovaný preto neutrpel žiadnu škodu aj napriek skutočnosti, že sám vydal a splnomocnil svojho zamestnanca na úkon prepisu vozidiel v majetku Ministerstva hospodárstva SR. Postupca kúpil automobily na základe kúpnej zmluvy a riadne zaplatil kúpnu cenu 16.000,-eur. Keďže vlastník je v tomto prípade sporný, orgány činné v trestnom konaní mali vozidlá zobrať do úschovy a odkázať majiteľov na občianskoprávne konanie, čo sa nestalo. Plnomocenstvo udelené žalovaným malo za následok vznik

uplatňovanej škody. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný pochybil a to vydaním generálneho plnomocenstva svojmu zamestnancovi a ten následne nepostupoval v súlade s bežným postupom. Náhradu škody je možné od žalovaného požadovať aj z dôvodu, že žalovaný zodpovedá za konanie svojich zamestnancov, pričom plnú moc K. E.Á. nevypovedal hneď ako sa o tejto skutočnosti dozvedel a tak súhlasil s jeho konaním. Žalovaný nepostupoval správne, preto je zodpovedný za vzniknutú škodu. Žiadosti o predbežné prejednanie nároku postupca doručil Ministerstvu spravodlivosti dňa 5.9.2014 a 2.10.2015. Žiadosti boli postúpené žalovanému, ktorý listami zo dňa 19.4.2016 a 10.3.2015 nárok na náhradu škody neuznal. Žalovaný začal konať až niekedy v apríli 2014 a automobily boli kúpené 11.3.2014 a 12.3.2014. Žalobca nemá vedomosť o tom, kedy boli prepísané na K. E.. Žalovaný však nenamietal plnomocenstvo na prepis ani potom, čo sa dozvedel o tejto skutočnosti, neoznámil svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu, preto sa na to hľadí tak, že prekročenie schválil, aj keď je sporné, či išlo o prekročenie oprávnenia, keďže plnomocenstvo bolo na prepis.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) je štát. Najvyšší súd SR sa jednoznačne vyjadril, že v sporoch o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pasívne vecne legitimovaným subjektom je štát, keď uviedol, že "štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Tým je orgán štátu alebo orgán spoločenskej organizácie, na ktorú sa preniesli úlohy štátneho organu; pretože štát zodpovedá za tieto orgány, ony samy nie sú subjektmi zodpovednostného vzťahu. Ak žalobca podal žalobu proti iným subjektom než proti štátu, nemôžu byť tieto iné subjekty nositeľmi právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 58/1969 Zb., teda nemajú pasívnu legitimáciu v tomto konaní." (Rozsudok NS SR, sp. zn. 4Cdo 185/2007). Samotná skutočnosť, že štátny orgán ako žalovaný nie je v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom pasívne vecne legitimovaný, vyplýva z hmotného práva. Ak žalobca v žalobe neoznačí za stranu sporu na strane žalovaného nositeľa hmotnoprávnej povinnosti, nemožno za stranu sporu tento subjekt považovať, a to ani napriek tomu, že sa ho takéto konanie týka. Ak teda ide o nárok, kde nositeľom povinností je podľa právnej úpravy štát, musí uplatnenie tohto nároku pred súdom smerovať voči štátu ako strane sporu, nie voči niekomu, kto by prípadne v danej veci za štát ako štátny orgán mal konať. Žalovaný je teda toho názoru, že nie je pasívne vecne legitimovaný subjekt v predmetnom spore. Z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že ministerstvo je len orgán konajúci v mene štátu, nie je však nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. Žalovaný sa zároveň so žalobou na náhradu škody v plnom rozsahu nestotožňuje a žalobcom uplatňovaný nárok v žalobe neuznáva, keďže nie sú naplnené zákonné podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pričom ani jednu z týchto podmienok žalovaný nepovažuje za preukázanú. V žalobe žalobca uvádza, že dňa 15.5.2017 prevzal od I. C.Š. pohľadávku vo výške 16.000,- Eur titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom MH SR. Postupca - I. C. kúpil od K. E., bývalého zamestnanca MH SR na základe kúpnej zmluvy motorové vozidlo značky Kia CEED, rok výroby 2013, VIN: E., EVČ: J. XXX V. a taktiež motorové vozidlo značky Peugeot 407, rok výroby 2005, VIN: E., EVČ: J. XXX A., ktoré boli predtým vo vlastníctve MH SR, pričom tieto motorové vozidlá musel odovzdať KR PZ v Bratislave, pretože pochádzali z trestnej činnosti obvineného K. E.. Podľa vyjadrenia žalobcu skutočnosť, že MH SR udelilo generálne plnomocenstvo pre K. E. na prepis vozidiel, mala za následok vznik škody. K uvedenému tvrdeniu žalobcu MH SR uvádza, že predmetné vozidlá postupca kúpil priamo od obvineného ako fyzickej osoby a nie od MH SR v zastúpení podľa plnej moci K. E., ktorý mimochodom menovanému neudelil žiadne plné moci na predaj svojich motorových vozidiel tretím osobám. Obvinený K. E.Á. spáchal trestný čin podvodu a sprenevery, zneužil jemu udelené plnomocenstvo za účelom prepisu predmetných motorových vozidiel na jeho osobu bez právneho dôvodu, konal nad rámec svojho pracovného zaradenia ako referent dopravy a samotné MH SR nekonalo v rozpore so zákonom, ako sa tvrdí v žalobe. Žalovaný si nie je vedomý, že by vyššie uvedeným konaním spôsobil vznik škody žalobcovi. K. E. zo svojej pracovnej pozície nebol oprávnený uzatvárať žiadne zmluvy v mene MH SR. V zmysle platného Podpisového poriadku MH SR zo dňa 29.04.2013 akékoľvek zmluvy v zastúpení

ministerstva je oprávnený podpisovať len minister, štátny tajomník alebo vedúci služobného úradu. Zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Splnomocnenie MH SR pre K. E.Š. slúžilo menovanému na zastupovanie ministerstva vo veciach spojených s prihlasovaním, odhlasovaním a vykonávaním zmien na motorových vozidlách v správe ministerstva. Táto činnosť bola zo strany MH SR potrebná, nepriečila sa právnym predpisom ani poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov činnosti MH SR a preto nemožno udelenie plnomocenstva pre zamestnanca MH SR považovať za nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal nárok žalobcu na náhradu škody. MH SR svoju činnosť a svoje zákonom stanovené povinnosti vykonáva prostredníctvom svojich zamestnancov, a preto udelením vyššie uvedenej plnej moci pre svojho bývalého zamestnanca K. E. na plnenie uvedených úloh neporušilo žiadny právny predpis. Samotný zákon č. 514/2003 Z.z. je koncipovaný tak, že len ak sú splnené zákonné podmienky, nedáva štátu možnosť zbaviť sa zodpovednosti. Podľa názoru žalovaného neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody. Obvinený K. E. prepísal bez právneho dôvodu predmetné vozidlá MH SR na seba, teda zneužil jemu udelené plnomocenstvo. Z tohto dôvodu bolo aj na jeho osobu podané trestné oznámenie. Obvinený K. E. ďalej predal predmetné motorové vozidlá postupcovi už ako fyzická osoba bez plnej moci od MH SR, teda jednoznačne nemôže ísť o nesprávny úradný postup MH SR. Je preto irelevantné zo strany žalobcu argumentovať v žalobnom návrhu § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánu verejnej moci a neexistuje ani žiadna príčinná súvislosť medzi postupom orgánu verejnej moci a škodou, náhradu ktorej sa žalobca dožaduje. V súvislosti s náhradou škody spôsobenej orgánmi verejnej moci spôsobenej nesprávnym úradným postupom musí bezpodmienečne existovať tzv. kauzálny nexus - príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, teda vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. MH SR poukazuje na tú skutočnosť, že samotná existencia nesprávneho úradného postupu ešte neznamená právo na náhradu škody, prípadne nemajetkovej ujmy. Vo svojom vyjadrení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5Cdo/126/2009 zo dňa 30.06.2010, ako aj právoplatný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 15Co/9/2013 zo dňa 10.12.2013. Žalovaný je toho názoru, že pokiaľ vznikla žalobcovi škoda, tak vznikla protiprávnym konaním - trestnou činnosťou obvineného K. E. a nie nesprávnym úradným postupom MH SR. Zodpovednostný vzťah je založený v tomto prípade medzi predávajúcim K. E. ako fyzickou osobou a kupujúcim, nie medzi žalovaným a žalobcom. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje nárok na sumu 16.000,- Eur z titulu náhrady škody (kúpna cena oboch predmetných vozidiel) a zároveň nárok na zaplatenie sumy 1.000,- Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nemožnosti využívania motorových vozidiel. Tieto nároky si však môže žalobca uplatniť priamo u predávajúceho, obvineného K. E.O. ako fyzickej osoby v adhéznom konaní. Trestný súd v adhéznom konaní o nároku poškodeného rozhodne, príp. poškodeného s jeho nárokom odkáže na civilné konanie. V civilnom konaní o náhradu škody je právoplatný odsudzujúci rozsudok často kľúčovým dôkazom, ktorý sa vzťahuje tak k základu uplatneného nároku, ako aj k výške žalovanej sumy. Z uvedeného vyplýva, že v tomto konaní na preukázanie výšky škody, ktorá podľa žalobcu údajne vznikla nesprávnym úradným postupom MH SR, nestačí predloženie kúpno - predajnej zmluvy, či príjmového pokladničného dokladu o zaplatení kúpnej ceny za motorové vozidlá, tak ako to urobil žalobca. Žalovaný preto považuje uplatnenú sumu za nepreukázanú, ktorá vôbec nespĺňa predpoklady preukázanej škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu. S prihliadnutím najmä na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ako aj na základe vyššie uvedených skutočností, z ktorých vyplýva, že nie sú splnené predpoklady na vznik zodpovednosti štátu za škodu, MH SR navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

3. Na pojednávaní súdu dňa 6.12.2017 žalobca zotrval na podanej žalobe. Vo svojom vyjadrení uviedol, že na označení žalovaného tak ako je uvedený v žalobe trvá, nakoľko ho považuje za pasívne legitimovaného a riadne označeného.

4. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe, prioritne v konaní opakovane namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie.

5. Dňa 15.5.2017 bola medzi žalobcom a I. C., P. XX, Y. uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky predmetom ktorej bola pohľadávka voči žalovanému titulom náhrady škody vo výške 16.000,-eur spôsobenej nesprávnym úradným postupom ako aj pohľadávka na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,-eur.

6. Dňa 11.3.2014 bola medzi I. C., P. XX, Y. a K. E., P. X/A, J. uzavretá kúpno-predajná zmluva predmetom ktorej bolo motorové vozidlo zn. Kia Ceed, rok výroby 2013, VIN: E., EVČ: J. XXX V. za dohodnutú kúpnu cenu 12.000,-eur, ktorá mala byť uhradená v hotovosti do rúk predávajúceho ihneď pri podpise zmluvy.

7. Dňa 12.3.2014 bola medzi I. C., P. XX, Y. a K. E., P. X/A, J. uzavretá kúpno-predajná zmluva predmetom ktorej bolo motorové vozidlo zn. Peugeot 407, rok výroby 2005, VIN: E., EVČ: J. XXX A., za dohodnutú kúpnu cenu 4.000,-eur, ktorá mala byť uhradená v hotovosti do rúk predávajúceho ihneď pri podpise zmluvy.

8. Listom zo dňa 19.4.2016 žalovaný zaslal I. C. odpoveď k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnil z dôvodu nesprávneho úradného postupu vo výške 12.000,-eur.

9. Listom zo dňa 10.3.2015 žalovaný zaslal I. C. odpoveď k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnil z dôvodu nesprávneho úradného postupu vo výške 5.000,-eur.

10. Z obsahu splnomocnenia zo dňa 12.6.2013 vyplýva, že žalovaný udelil svojmu zamestnancovi, K. E., J. P.W. X/A, J., plnú moc na zastupovanie žalovaného vo veciach spojených s prihlasovaním, odhlasovaním a vykonávaním zmien na motorových vozidlách v správe majetku ministerstva na Oddelení evidencie vozidiel Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ SR Bratislava, so sídlom na Kopčianskej 84, Bratislava.

11. Z obsahu splnomocnenia zo dňa 6.11.2013 vyplýva, že žalovaný udelil svojmu zamestnancovi, K. E., J. P.W. X/A, J., plnú moc na zastupovanie žalovaného vo veciach spojených s prihlasovaním, odhlasovaním a vykonávaním zmien na motorových vozidlách v správe majetku ministerstva na Okresnom úrade Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Pri starej prachárni 14, Bratislava.

12. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.), na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. d, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

15. Podľa § 15 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

16. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

17. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

18. Podľa § 17 ods. 1, ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

19. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

20. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

23. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v časti náhrady nemajetkovej ujmy a napokon aj z dôvodu nedôvodnosti žaloby vo veci samej.

24. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu, účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a ak žalobca je nositeľom tvrdeného práva; ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku vecnej legitimácie. Nejedná sa o vadu žaloby, na odstránenie ktorej je súd povinný žalobcu vyzývať.

25. Žalobca v zastúpení Centom právnej pomoci, podal žalobu o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Podaním tejto žaloby začalo sporové konanie, v ktorom za žalovaného možno považovať iba ten subjekt, ktorého žalobca označil v žalobe. Žalobca v žalobe za žalovaného označil ústredný orgán štátnej správy (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) - právnickú osobu so samostatnou právnou subjektivitou. Napriek tomu, že žalovaný opakovane namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní a

poukazoval na to, že pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody uplatňovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je štát, pričom uviedol, že súd má žalobcu vyzvať na odstránenie tejto vady podania, žalobca zotrval na označení žalovaného tak, ako je uvedený v žalobe s tým, že má za to, že žalovaný je riadne označený. Tvrdenie žalobcu o riadnom označení žalovaného je z hľadiska posúdenia náležitostí žaloby bezpochyby správne, nakoľko označenie žalovaného, ktorý je samostatným subjektom práva nie je nejasné, ani nepresné, ani neúplné; nespôsobuje preto žiadnu prekážku, ktorá by bránila súdu pokračovať v konaní so žalovaným tak, ako ho v žalobe označil žalobca. Označenie žalovaného je však nesprávne z hľadiska posúdenia jeho pasívnej legitimácie. Vychádzajúc z ust. § 3 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., je zrejmé, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti - zodpovednosti za škodu uplatňovanú podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je štát, teda Slovenská republika, ktorú v konaní zastupuje orgán štátu uvedený v § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobca za žalovaného neoznačil štát, ale označil Ministerstvo hospodárstva SR, teda iný subjekt, ako ten, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.), o ktorú v konaní ide, preto súd žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného zamietol.

26. Žalobe by nebolo možné vyhovieť ani z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní a to v časti žaloby, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 1.000,-eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovaného, keď tento svoju aktívnu legitimáciu v konaní odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej s I. C., P. XX, Y. dňa 15.5.2017.

27. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy je subjektívnym osobnostným právom, neoddeliteľným od osobnosti fyzickej osoby, ktoré trvá po celú dobu života fyzickej osoby. Ide o právo rýdzo osobné, preto sa nemôže pred súdom úspešne domáhať občianskoprávnej ochrany nikto iný, ako sama dotknutá, určitá, konkrétna fyzická osoba. Na uplatnenie práva na náhradu nemajetkovej ujmy je preto aktívne legitimovaná vždy len tá fyzická osoba, voči ktorej smeroval neoprávnený zásah. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy zaniká smrťou tejto fyzickej osoby (§ 7 ods. 2 Obč. zákonníka), neprechádza ani na dedičov a nestáva sa ani predmetom dedenia. V zmysle ust. § 525 ods. 1 Obč. zákonníka, postúpenie pohľadávky, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, nie je možné. Nakoľko žalobca svoju aktívnu legitimáciu v konaní v časti žaloby, ktorou sa domáha zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1.000,-eur odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej s I. C., ktorému mala byť nesprávnym úradným postupom žalovaného spôsobená škoda, pričom postúpenie takejto pohľadávky zákon zakazuje, s poukazom na ust. § 39 Obč. zákonníka, v spojení s § 41 Obč. zákonníka, je zmluva o postúpení pohľadávky v tejto časti neplatná, čím nie je v tejto časti preukázaná ani aktívna legitimácia žalobcu.

28. Odhliadnuc od predchádzajúcich záverov, súd žalobu zamietol aj pre jej samotnú bezdôvodnosť.

29. Podanou žalobou sa žalobca domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá mala byť spôsobená jeho právnemu predchodcovi tým, že dňa 11.3.2014 kúpil od K. E., zamestnanca žalovaného motorové vozidlo zn. Kia CEED, rok výroby 2013, VIN: E., EVČ: J. XXX V. a dňa 12.3.2014 motorové vozidlo značky Peugeot 407, rok výroby 2005, VIN: E., EVČ: J. XXX A., ktoré predtým mali byť vo vlastníctve MH SR, a za ktoré motorové vozidlá zaplatil K. E. celkom sumu 16.000,-eur. Nesprávnosť úradného postupu žalobca videl v tom, že žalovaný udelil svojmu zamestnancovi K. E. všeobecnú plnú moc a po uzatvorení kúpnopredajných zmlúv nevyjadril nesúhlas s prekročením plnomocenstva. Uzatvorené kúpnopredajné zmluvy žalobca považuje za platné, pretože žalovaný nevyslovil nesúhlas s prekročením plnej moci.

30. Predovšetkým treba uviesť, že pokiaľ žalobca tvrdí, že uzatvorené kúpnopredajné zmluvy sú platnými právnymi úkonmi, a teda I. C. nadobudol vlastnícke právo k motorovým vozidlám, ktoré boli predmetom týchto kúpno-predajných zmlúv, pričom motorové vozidlá boli v trestnom konaní vrátené žalovanému, mohol sa I. C. domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou na ochranu vlastníka veci (§ 126 Obč. zákonníka), predovšetkým sa mohol domáhať vydania veci. Už len z tohto dôvodu je žaloba žalobcu uplatňovaná podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nedôvodná.

31. Zodpovednosť štátu je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie); štát však zodpovedá len vtedy, ak sú súčasne splnené aj ďalšie podmienky zodpovednosti: 1/ nesprávny úradný postup,

2/ vznik škody,

3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, štát zodpovednosť nenesie. V prejednávanej veci nie je splnená ani jedna z podmienok zodpovednosti štátu na nesprávny úradný postup.

32. Zákon nedefinuje nesprávny úradný postup, ale z obsahu tohto pojmu vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, z funkcie alebo z cieľov tejto činnosti. Správnosť úradného postupu treba posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti (R NS SR 5 Cdo 126/2009). O "úradný" postup však ide len vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy štátneho orgánu, a pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej moci. Podmienkou zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je teda skutočnosť, že štát prostredníctvom svojich orgánov vystupuje ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní (R NS ČR 28 Cdo 966/2008). Prívlastkom "úradný" mienil zákon zreteľne odlíšiť konanie osôb pri plnení úloh orgánu verejnej moci od ich iného konania. Vyžaduje sa teda, aby vždy išlo o úlohy, ktoré slúžia výkonu verejnej moci, a nie o iné úlohy orgánu verejnej moci. Z hľadiska vzniku zodpovednosti za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu musí ísť o postup orgánov verejnej moci, ktorý je v medziach úloh verejnej moci príslušného orgánu, pretože v opačnom prípade by prichádzala do úvahy nie zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale podľa Občianskeho zákonníka, prípadne podľa iného zákona. Žalobcom namietaný nesprávny úradný postup (udelenie všeobecnej plnej moci zamestnancovi K. E. a nevyjadrenie nesúhlasu s prekročením plnomocenstva), však nie je výkonom štátnej moci, pretože udelenie plnej moci v tomto prípade bolo spojené so zabezpečením vnútornej organizácie a činnosti žalovaného. Konanie, ktoré žalobca označil za nesprávny úradný postup, nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci nie je. Zodpovednosť žalovaného za konanie K. E. ako zamestnanca by mohla byť posudzovaná iba podľa všeobecných ustanovení Obč. zákonníka (§ 420 Obč. zákonníka), podľa ktorých by zodpovednosť žalovaného bola daná, ak by škoda bola spôsobená pri jeho činnosti tými, ktorých na túto činnosť použil. Na strane žalovaného však nie je daná ani zodpovednosť podľa § 420 Obč. zákonníka, nakoľko právne úkony - kúpnopredajné zmluvy, uzavrel I. C. s K. E. ako fyzickou osobou. K. E. pri uzatváraní kúpnopredajných zmlúv nekonal za žalovaného a v jeho mene, neplnil ani žiadne pracovné povinnosti, ktoré by mu vyplývali uzatvorenej pracovnej zmluvy. K. E. pri uzatváraní kúpnopredajných zmlúv konal sám za seba, vo vlastnom mene a na vlastný účet.

33. Ďalej treba uviesť, že K. E. bola udelená plná moc na zastupovanie žalovaného vo veciach spojených s prihlasovaním, odhlasovaním a vykonávaním zmien na motorových vozidlách v správe majetku ministerstva (nie všeobecná /generálna/ plná moc ako tvrdí žalobca). Samotné prihlásenie, odhlásenie, či vykonávanie zmien na motorových vozidlách, ktoré je uskutočňované podľa zákona č. 8/2009 Z.z. (§ 111 ods. 1) má však iba evidenčný charakter. So samotným prihlásením motorového vozidla nie je spojený vznik vlastníckeho práva a s jeho odhlásením nie je spojený zánik vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Na nadobudnutie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu je potrebná existencia právneho úkonu, na základe ktorého zmluvné strany prejavia svoju vôľu k prevodu a nadobudnutiu vlastníckeho práva k veci (kúpno-predajná zmluva, darovacia zmluva, iná zmluva). Predmetom udelenej plnej moci v prípade K. E. nebolo oprávnenie K. E. zastupovať žalovaného pri právnych úkonoch

- uzatváraní zmlúv, s ktorými by bol spojený prevod vlastníckeho práva k motorovým vozidlám v správe majetku žalovaného. Pokiaľ preto K. E. "prepísal" motorové vozidlo na svoju osobu bez toho, aby existoval právny titul, na podklade ktorého by bol takýto prepis dôvodný, nikdy nemohol a ani nenadobudol vlastnícke právo k motorovým vozidlám, ktoré boli predmetom kúpno-predajných zmlúv a to bez ohľadu na zápis v evidencii motorových vozidiel. V tejto súvislosti súd poukazuje na jednu zo základných zásad súkromného práva - všeobecnú právnu zásadu "nemo plus iuris ad alianum transferr potest quam ipse habet", teda zásadu podľa ktorej nikto nemôže nadobudnúť viac práv ako sám má, a ktorá dôsledne zohľadňuje okrem iného požiadavku právnej istoty účastníkov súkromno-právnych vzťahov. Dôsledné rešpektovanie tejto zásady vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ teda niekto, kto nie je vlastníkom veci, vykonáva práva, ktoré prináležia iba vlastníkovi veci a prevedie na iného vlastnícke právo k veci, hoci mu neprináleží s vecou nakladať, potom je takýto právny úkon v rozpore so zákonom a teda neplatný (§ 39 Obč. zákonníka). Neplatný právny úkon pôsobí voči každému a nemá žiadne právne účinky (nespôsobuje vznik, zmenu ani zánik práv a povinností), ktoré boli týmto

právnym úkonom sledované. Vyvoláva však vznik zodpovednostných vzťahov a to zodpovednosti za škodu, prípadne povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. V tomto prípade bezdôvodné obohatenie na strane K. E.. Je však potrebné podotknúť, že pri vynaložení minimálnej opatrnosti bolo aj v záujme I. C., žiadať od K. E. doklad preukazujúci nadobudnutie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu (právny titul), čo však neurobil a ľahostajne sa spoliehal iba na zápis v evidencii motorových vozidiel.

34. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku škody a jej výšky.

35. Z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že voči K. E. je vedené trestné konanie. Žalobca však nielenže nepreukázal ale ani netvrdil, že si poškodený I. C. riadne uplatnil nárok na náhradu škody aj v adhéznom konaní, resp. priamo proti K. E. v občianskom súdnom konaní, a ani nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania tohto svojho práva. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 199/2005, rozhodnutie najvyššieho súdu 4Cz 110/84 publikované vo Výbere rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu, rozhodnutie NS SR 6Cdo 9/2016, uznesenie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 361/09, uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 6/2017, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 1404/2004 podľa, ktorých nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má žalobca, resp. jeho právny predchodca pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech (čo bezpochyby má), má ten, kto tento prospech získal povinnosť ho vydať. Poškodený má teda možnosť uspokojenie svojej pohľadávky žiadať prioritne od K. E.. Kým žalobca nielenže nepreukázal ale ani netvrdil bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.

36. Napokon pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné aj preukázanie príčinnej súvislosti medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

37. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom (bezprostredným) tejto príčiny. Musí ísť pritom bez akýchkoľvek pochybností o príčinnú súvislosť priamu, bezprostrednú, neprerušenú a nesprostredkovanú. Medzi udelením plnej moci na zastupovanie žalovaného vo veciach spojených s prihlasovaním, odhlasovaním a vykonávaním zmien na motorových vozidlách v správe majetku žalovaného a uzatvorenými kúpnopredajnými zmluvami medzi I. C. a K. E. neexistuje žiadna priama a bezprostredná príčinná súvislosť, nakoľko z udelenej plnej moci K. E. nevyplývalo právo zastupovať žalovaného pri uzatváraní kúpnopredajných zmlúv. K. E., ako už bolo uvedené vyššie, pri uzatváraní kúpnopredajných zmlúv nekonal v mene a na účet žalovaného, neplnil si žiadne pracovné povinnosti, ale konal vo vlastnom mene a na vlastný účet vediac, že neexistuje právny titul, od ktorého môže svoje vlastnícke právo k motorovým vozidlách odvodzovať.

38. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobu zamietol. Súd nepristúpil k doplneniu dokazovania navrhovaného žalobcom, nakoľko toto by vzhľadom na dôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá neboli spôsobilé privodiť žiadnu zmenu v rozhodnutí súdu.

39. O trovách konania žalovaného bolo rozhodnuté podľa § 255 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), podľa ktorého v konaní úspešnému žalovanému patrí proti žalobcovi náhrada trov konania v celom rozsahu. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.