Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-166-2017.pdf
PDF · 112.15 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/166/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: P. E., nar. XX.XX.XXXX, M. R. XX, D. a P. E., nar. XX.XX.XXXX, F. X, K., o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 8P 53/2017-87 zo dňa 6. júla 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:
Výživné otca voči maloletej M. z v y š u j e s účinnosťou od 23.3.2017 do 31.8.2017 zo sumy 80 eur na 120 eur a s účinnosťou od 1.9.2017 na 150 eur, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica zo dňa 17.9.2014, č.k. 6P/182/2013-58 v časti výšky výživného na maloletú M..
II. Zročné výživné za obdobie od 23.3.2017 do 6.12.2017 v sume 421,66 eur súd otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 12 eur, ktoré splátky je povinný poukazovať spolu s bežným výživným k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú M. zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 78 ods. 1, § 26, § 62 ods. 1, 2, 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného nebol dôvodný, a to vzhľadom na neexistenciu zmeny pomerov závažnejšieho charakteru, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa. O zvýšení výživného bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/182/2013-58 zo dňa 17.09.2014, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2014. Súd má za to, že od tohto času nenastala podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom na mal. M. tak, ako to navrhla matka mal. dieťaťa. Pokiaľ ide o samotnú zmenu pomerov, na strane maloletej M. od poslednej úpravy výživného neprišlo k podstatnej zmene pomerov. Maloletá toho času chodí do 8. ročníka ZŠ, teda stále je na druhom stupni základnej školy. Maloletá nemá závažné ochorenia ani alergie, záujmové krúžky nenavštevuje. Náklady na mal. M. sú toho času v podstate totožné ako pri poslednej úprave výšky výživného, avšak má podľa vyjadrenia
matky má zvýšené náklady na stravu, nakoľko viac zje a taktiež na ošatenie. Mal. M. však nemá zvláštny druh stravy, resp. nie je alergická na určitý druh potravy, ktorý by odôvodňoval zvýšenie nákladov na stravu, kúpou špecifických potravín. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov, pričom sa zaoberal tým, či k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane rodičov. Pokiaľ ide o pomery na strane otca mal. dieťaťa, otcov príjem sa mierne zvýšil, teda možno konštatovať, že sa zmenili pomery na jeho strane, avšak nie podstatným spôsobom. V čase posledného rozhodovania mal otec priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 658,11 eur. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane príjmov otca, tieto sa mierne zvýšili a sú v súčasnosti vo výške v priemere asi 862,77 eur mesačne v čistom, z tejto sumy mu pravidelne zráža zamestnávateľ bežné výživné na mal. deti a pôžičku v priemere asi v sume 145 eur. Okrem vyživovacej povinnosti na mal. M. vo výške 80 eur mesačne, má ešte aj už toho času k plnoletej G. vo výške 110 eur mesačne. Na strane matky nastala zmena pomerov v jej príjmoch, kým pri poslednej úprave dosahoval jej príjem výšku cca 645 eur mesačne v čistom, momentálne poberá podporu v nezamestnanosti vo výške približne 480 eur mesačne a príležitostne si zarába brigádami, pričom súdu výšku príjmu z brigád neuviedla. Matka je v súčasnej dobe nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce. Súd prihliadol aj na to, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bola skutočnosť, že matka si nesplnila pracovnú povinnosť. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, možno povedať, že tie sú obdobné, bez výraznejšej zmeny oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, a preto pri rozhodovaní súdu neboli rozhodujúcimi. Naviac je potrebné si uvedomiť, že výživné má podľa zákona prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloletú a o domácnosť. Súd nemal teda v konaní preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane účastníkov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, tak ako popísal vyššie. Na strane maloletej M. sú v podstate totožné výdavky ako pri poslednej úprave výživného. Zvýšené výdavky má toho času podľa tvrdenia matky na oblečenie vo výške 70 eur mesačne, avšak je možné konštatovať, že mesačné náklady na oblečenie v tejto výške nemožno považovať za odôvodnené výdavky. Matkou prezentované výdavky na oblečenie, či stravu nepovažoval za tak podstatné, že by samé o sebe odôvodňovali zvýšenie výživného na mal. M.. Matka taktiež uviedla, že maloletá máva silné angíny a musí jej kupovať kvalitnejšie lieky, pričom ich výšku si vyčíslila na 40 eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletá netrpí žiadnymi vážnejšími ochoreniami, ani alergiami, súd túto skutočnosť tiež nemohol brať do úvahy ako odôvodnené výdavky a posúdiť ich ako podstatnú a dlhodobú zmenu pomerov na strane dieťaťa. Na strane povinných, teda otca sa pomery zmenili v tom, že sa mu mierne zvýšil priemerný mesačný príjem na sumu 862,77 eur v čistom, z tejto sumy mu však je exekučne zrážaná suma na bežné výživné na mal. M. a toho času plnoletú G. a pôžička od zamestnávateľa. Súd túto zmenu však nepovažoval za podstatnú oproti poslednej úpravy výživného. Na strane matky sa príjem taktiež zmenil len mierne, nakoľko v súčasnosti poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 480 eur mesačne a príležitostne si zarába na brigádach, pričom súdu výšku príjmu z brigád uviesť nevedela. Matka bola do novembra 2016 zamestnaná v spoločnosti F. K. Q., v.o.s., kde poberala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 645 eur. Pracovný pomer bol dňa 15.11.2016 ukončený dohodou. Súd zisťoval z akého dôvodu došlo k strate zamestnania, nakoľko z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.11.2016 táto skutočnosť nevyplýva. Matka na pojednávaní uviedla, že pracovný pomer bol ukončený z dôvodu neplnenia si pracovných povinností, teda možno konštatovať, že samotná matka mal. M. si zapríčinila stratu zamestnania, a preto toto nemôže byť dôvod na zvýšenie výživného povinného rodiča - otca, v dôsledku takto zapríčinenej zmeny pomerov na strane matky. V súčasnosti má teda matka zabezpečený príjem poberaním podpory v nezamestnanosti na obdobie šesť mesiacov a príležitostne si privyrába brigádami. Zároveň súd konštatuje, že je v možnostiach a schopnostiach matky, čo najskôr si nájsť novú prácu, aby mohla zabezpečovať chod domácnosti a podieľať sa okrem otca na výžive svojich detí. Prihliadnuc na všetky tieto okolnosti má súd za to, že nie je možné návrhu matky na zvýšenie výživného toho času vyhovieť, nakoľko tento návrh je predčasný, pretože z výsluchu matky na pojednávaní mal súd preukázané, že mal. M. v septembri 2017 nastúpi na strednú školu, a teda až po nástupe sa podstatným spôsobom zmenia pomery na strane oprávneného, t.j. mal. dieťaťa, a teda táto skutočnosť bude dôvodom na zvýšenie výživného. Súd má za to, že pri zohľadnení odôvodnených potrieb maloletej M. ako i schopností a možností obidvoch rodičov je naposledy stanovená výška výživného pre maloleté dieťa i naďalej dostačujúca. Zmena pomerov na strane otca, matky i maloletej pri hodnotení všetkých zákonom stanovených kritérií neodôvodňuje zvýšenie výživného a preto súd návrh matky zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zvýši výživné otca k maloletej M. od 23.03.2017 zo sumy 80 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne a od 01.09.2017 na sumu 150 eur mesačne. Rozhodnutie napadla v celom rozsahu, s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, pretože súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Naposledy bolo o výživnom rozhodované pred 3 rokmi a je zrejmé, že už samotným uplynutím tejto doby možno konštatovať, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej M.. Táto je vekovo staršia, je v období dospievania a sú podstatne zvýšené náklady oproti stavu posledného rozhodovania. V konaní bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia došlo k podstatnému zvýšeniu zárobku otca a to v priemere o 204,66 eur. Zvýšenie zárobku je teda ďalšou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje súd k tomu, aby zvýšil výživné otca k maloletej M.. V konaní preukázala, že maloletá M. v školskom roku 2016/2017 končí dochádzku na základnej škole a od 01.09.2017 bude žiačkou Strednej odbornej školy v Holíči a z toho dôvodu je zrejmé, že dôjde k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu výdavkov z dôvodu zabezpečenia jej školských potrieb. Pokiaľ ide o výdavky spojené s nástupom do školy vyššieho stupňa, je zrejmé, že táto zmena jednoznačne je podstatnou zmenou pomerov oproti stavu v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
4. Otec a procesný opatrovník odvolací návrh nepodali.
5. K doručenému odvolaniu sa vyjadril otec maloletej. S odvolaním nesúhlasí, stotožňuje sa s napadnutým rozhodnutím. Poukázal na to, že matka si svojim prístupom k životu a zodpovednosti ukončila pracovný pomer s bývalým zamestnávateľom dohodou, nie výpoveďou ako predtým uvádzala takže dôvodom bolo nesplnenie pracovných povinností, ktoré si spôsobila sama. Kolízny opatrovník navrhol výživné ponechať v doterajšej výške s odôvodnením, že u maloletej M. sa pomery nezmenili. Podstatná zmena pomerov môže nastať až nástupom M. na strednú školu. M. nemá žiadne zdravotné problémy, nevyžaduje zvláštny druh stravy, nie je diabetička. Mierne zvýšenie príjmu otca neznamená automaticky navyšovanie výšky výživného. Náklady na oblečenie maloletej nemožno považovať za dôvod pre zvýšenie výživného. Navrhuje preto, aby napadnutý rozsudok bol potvrdený.
6. K odvolaniu sa vyjadrila matka maloletej. Trvá na zvýšení výživného. Zasiela pracovný posudok od bývalého zamestnávateľa, ktorým preukazuje, že vždy chodila do práce a plnila si povinnosti. Maloletá má právo na životnú úroveň svojej matky aj svojho otca. K vyjadreniu priložila rozhodnutie Centra právnej pomoci z 24.10.2011 o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci, výpočet dane a daňové zhodnotenie otca za rok 2007, 2008, pracovný posudok zo dňa 31.07.2017 a prepis komunikácie medzi otcom a dcérou G..
7. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletej, ktorý odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie. Stotožňuje sa s napadnutým rozhodnutím. Staršia dcéra G. je už plnoletá, k vyjadreniu doložil zmluvu o poskytnutí návratnej bezúročnej pôžičky so svojim zamestnávateľom zo dňa 11.05.2009 a čestné prehlásenie S. U. zo dňa 25.09.2017, že požičal otcovi sumu 2.000 eur dňa 11.05.2009.
8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. (ďalej len „CMP“), pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené podmienky na zvýšenie výživného.
11. Matka maloletej sa návrhom podaným na súde 23.3.2017 domáhala zvýšenia výživného na maloletú M. zo sumy 80 eur na sumu 180 eur mesačne.
12. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného, keď prvoinštančný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, nesprávne dospel k záveru, že návrh matky bol podaný predčasne, pretože maloletá M. v septembri 2017 nastúpi na strednú školu a až následne sa podstatným spôsobom zmenia pomery na strane oprávnenej.
13. V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 231 CSP, dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
16. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy,
ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
18. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletej s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného. K určeniu výživného na maloletú M. došlo rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 6P/182/2013-58 zo dňa 17.9.2014 (právoplatný dňa 21.11.2014 v časti výživného). Vtedy bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a otcovi bolo určené výživné na G. sumou 110 eur mesačne a na M. sumou 80 eur mesačne. V tom čase rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. Matka mala príjem 645 eur mesačne a otec mal príjem 18 150 Kč/658,11 eur. Maloletá M. v tom čase navštevovala 6. ročník základnej školy. Na strane maloletej došlo k zmene pomerov tým, že od ostatnej úpravy výživného vyrástla, je staršia, fyzicky i duševne vyspelejšia, v dôsledku čoho sa úmerne veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb pre jej výchovu, vývoj a výživu. Maloletá M. býva u matky, ukončila dochádzku do základnej školy a od 1.9.2017 nastúpila na Strednú odbornú školu v Holíči, teda došlo k nárastu výdavkov v súvislosti s postupom na vyšší stupeň vzdelávania. Otec svoj osobný stav nezmenil, je zamestnaný, príjem sa mu zvýšil na 862,77 eur, oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o 204,66 eur mesačne. Matka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce od 16.3.2017, poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 480 eur mesačne, príležitostne si privyrobí brigádami, a dôvodom skončenia pracovného pomeru bola dohoda so zamestnávateľom ku dňu 15.11.2016. Staršia dcéra rodičov maloletej G. ukončila strednú školu maturitou, pričom matka uviedla, že na vysokú školu nejde a hľadá si zamestnanie.
19. Prvoinštančný súd nezistil zmenu pomerov výraznejšieho charakteru, ktorá by bola dôvodom pre zvýšenie výživného otca na maloletú M.. Zvýšenie príjmu u otca zo sumy 658,11 eur na 862,77 eur, súd vyhodnotil ako zmenu pomerov nie podstatným spôsobom. Odvolací súd sa však s uvedeným záverom nestotožňuje, pretože zvýšenie príjmu otca o 204,66 eur predstavuje 31 % navýšenie príjmu, ktorá skutočnosť nepochybne u otca viedla k zvýšeniu životnej úrovne, na ktorej majú právo podieľať sa aj deti v zmysle § 62 ods. 2 vety druhej Zákona o rodine. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 25 - 30% z jeho príjmu, čo súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného nedostatočne zohľadnil. Vzhľadom na existenciu dvoch vyživovacích povinnosti u otca, a vek detí ku ktorým má výživovaciu povinnosť, je dôvodným pri úvahe o určení výšky zvýšeného výživného vychádzať zo sumy 30% z príjmu otca, čo predstavuje sumu 258 eur, ktorú sumu je potom potrebné rozdeliť medzi dve deti. Pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb, ich možností a schopností odvolací súd dospel k záveru, že otec maloletej má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletej M. 120 eur mesačne od 23.3.2017 do 31.8.2017 a od 1.9.2017 (kedy maloletá M. nastúpila na strednú školu) naďalej 150 eur mesačne, pričom súd vychádzal zo skutočnosti, že na staršiu dcéru M. má otec určené výživné 110 eur mesačne. Sumu zvýšeného výživného môže otec maloletej zo svojho príjmu uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletej.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otcovi zvýšil výživné na maloletú na sumu 120 eur mesačne od 23.3.2017 do 31.8.2017 a následne na sumu 150 eur mesačne od 1.9.2017, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
21. Dlh na zročnom výživnom vzniknutý spätným zvýšením výživného pre maloletú a platením výživného otcom za rozhodné obdobie od 23.3.2017 (podanie návrhu na súd) do 6.12.2017 (rozhodnutie
odvolacieho súdu) predstavoval sumu 421,66 eur, keďže povinný mal v uvedenom období zaplatiť výživné v sume 1.084,89 eur (výživné od 23.3.2017 do 31.3.2017 v sume 34,89 eur, t. j. 120 eur : 31 dní x 9 dní, výživné od 1.4.2017 do 31.8.2017 v sume 600 eur, t. j. 120 eur x 5 mesiacov, výživné od 1.9.2017 do 30.11.2017 v sume 450 eur, t.j. 150 eur x 3 mesiace), od ktorej sumy odrátal odvolací súd sumu 663,23 eur, ktorú sumu povinný v uvedenom období zaplatil (výživné od 23.3.2017 do 31.3.2017 v sume 23,23 eur, t. j. 80 eur : 31 dní x 9 dní, výživné od 1.4.2017 do 30.11.2017 v sume 640 eur, t. j. 80 eur x 8 mesiacov). Zameškané výživné celkom v sume 421,66 eur uložil odvolací súd povinnému zaplatiť v splátkach po 12 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak otec zmešká, čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh.
22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s ustanovením § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 CMP.
23. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).