Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-97-2011.pdf
PDF · 106.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-11C/97/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: M. L., J.. XX.XX.XXXX, bytom U. Z.. M. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 1987,71 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1733,61 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1620,21 Eur od 16.03.2008 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkách vo výške 50,- Eur, s tým že prvá splátka je splátna k 15- temu dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok, a každá ďalšia splátka do 15 dňa toho ktorého mesiaca, až do úplného zaplatenia dlhu, s tým že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.12.2008 domáhal zaplatenia sumy 1987,71 s príslušenstvom.
2. Uznesením č.k. 11C/97/2011-100 zo dňa 13.05.2016 súd konanie zastavil v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 1.620,21 eur od 15.10.2008 do zaplatenia a úroku z omeškania 6% ročne zo sumy 226,87 eur od 15.10.2008 do zaplatenia a zároveň pripustil zmenu žaloby, tak že ďalej konal o petite nasledujúceho znenia: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.985,26 eur, úrok 16,40% ročne z úveru 1.620,21 eur od 15.10.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 1.620,21 eur od 15.10.2008 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 226,87 eur od 15.10.2008 do zaplatenia, sumu 2,45 eur s úrokom 25% ročne zo sumy 2,45 eur od 19.10.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX medzi pôvodným veriteľom a žalovanou, pôvodný veriteľ poskytol žalovanej spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 55000,- Sk, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 60tich mesačných anuitných splátkach vo výške 1355 Sk. Pôvodný veriteľ si so žalovanou dohodol, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 16,60 % ročne. . Vzhľadom na neplatenie splátok predmetného úveru bola vyhlásením pôvodného veriteľa žalovanému celá suma úveru 15.03.2008 vyhlásená za splatnú.
4. Zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb Č. K. zo dňa XX.XX.XXXX si žalovaná zriadila bežný účet. Debetný zostatok na tomto účte ku dňu XX.XX.XXXX predstavoval sumu 74 Sk, ktorý sa úročí sumou 25 % ročne. Debetný zostatok žalovaná do podania žaloby nezaplatil.
5. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila tak, že jej príjem je 80 eur mesačne, dlžnú čiastku preto jednorázovo nie je schopná zaplatiť a požiadala súd splátky vo výške 20 eur mesačne.
6. Na pojednávanie nariadené na deň 06.12.2017 sa nedostavili PZ žalobcu a žalovaná - doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané, lehota na prípravu na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 2 CSP bola zachovaná. Svoju neúčasť neospravedlnili a ani nežiadali o odročenie pojednávania. Na základe uvedeného súdu rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti PZ žalobcu a žalovanej.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (najmä posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky z XX.XX.XXXX vrátane doručenky, oznámenie o zosplatnení úveru vrátane doručenky, zmluvou o Č. N. Ú., obchodnými podmienkami, úrokovými sadzbami, , zmluvou o bežnom účte a balíku produktov, podmienkami vedenia bežného účtu, obchodnými podmienkami pre Č. N. Ú., výpisom z bežného účtu č.l. 79, výplatnými páskami žalovanej a dohodou o vykonaní pracovnej činnosti, zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane prílohy č. 1, platobnou históriou č.l. 192 -195, výpismi č.l. 16-50 a zistil nasledovný skutkový stav veci.
8. Žalovaná a právny predchodca žalobcu uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb Č. K., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť a viesť pre žalovanú bežný účet. Žalovaná sa zaviazala v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov vzniknutý debetný zostatok uhradiť. Vzniknutý debetný zostatok sa v zmysle vyhlásených úrokových sadzieb úročí debetnou sadzbou 25 %, pričom ku dňu 18.10.2008 predstavoval 23,45 eur.
9. Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa XX.XX.XXXX so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 55000,- Sk , pri pevnej úrokovej sadzbe 16,40% ročne, výške splátky a splatnosti 1355 Sk mesačne k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosťou prvej splátky 15.01.2007, splatnosťou úrokov a poplatkov mesačne, ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci, počtom splátok 60, konečnou splatnosťou úveru 15.12.2011, RPMN 23,91%.
10. Z platobnej histórie č.l. 50 sú zistil, že žalovaná z úveru čerpala 55000,- Sk
11. Výzvou z 25.01.2008 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že splácanie pohľadávky je v omeškaní a vyzval ju na uhradenie dlžnej sumy bez meškania , v opačnom prípade pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Uvedená výzva bola žalovanej doručená dňa 30.01.2008.
12. Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 17.03.2008 právny predchodca žalobcu vyhlásil celú pohľadávku vo výške 54590,06 Sk Eur k u dňu 15.03.2008 za splatnú, a vyzval žalovanú na jej zaplatenie do 28.03.2008. Uvedené oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 20.03.2008.
13. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (Československá obchodná banka, a. s., IČO: 36 854 140, so sídlom v Bratislave, Michalská 18) ako postupcom a žalobcom (spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803) ako postupníkom a prílohy č. k uvedenej zmluve vyplýva, že predmetná pohľadávka bola12.09.2016 postúpená na žalobcu.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
16. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
17. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „ZoSÚ“), a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci (1). Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (2).
19. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
21. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (3).
22. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu- banka a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej banka poskytla žalovanej úver vo výške 55000,- Sk a žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 1355 Sk.
23. Súd dospel k záveru, že medzi bankou a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. 24. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
25. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
26. Žalovanej bol poskytnutý úver v celkovej výške 55000,- Sk, keďže sa dostala z platením splátok do omeškania právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 15.03.2008 mimoriadnu splatnosť úveru. Ako vyplýva z výpisu č.l. 16 ako aj samotného vyjadrenia žalobcu a platobnej histórie č.l. 192. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávka právneho predchodcu žalobcu pozostávala z nezaplatenej istiny vo výške 1620,21 Eur a z úrokov z úveru splatných do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 110,95 eur spolu vo výške 1731,16 eur.
27. Súd žalobcovi nepriznal uplatnený úrok z úveru 16,40% ročne z úveru 1.620,21 eur od 15.10.2008 do zaplatenia, vzhľadom na to, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou
úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014)
28. Na základe uvedeného vzniklo žalobcovi len právo na zaplatenie nezaplatenej istiny vo výške 1620,21 eur a úroku splatného do zosplatnenia úveru vo výške 110,95 eur, ktorých zaplatenie súd žalobcovi priznal a v prevyšujúcej časti istiny vrátane úroku z úveru vo výške 16,40% ročne zo sumy 1.620,21 eur od 15.10.2008 do zaplatenia zamietol.
29. Žalobca si voči žalovanej uplatnil aj neuhradený debetný zostatok na bežnom účte žalovanej ku dňu 18.10.2008 ktorý predstavoval sumu 74 Sk. Kedže v konaní bolo preukázané že na bežnom účte žalovanej bol k 18.10.2008 debetný zostatok vo výške 74 sk, súd v tejto časti žalobcovi vyhovel a priznal mu nárok vo výške 2,46 eur. V časti uplatnenej úrokovej sadzby 25 % ročne však musel žalobu žalobcu zamietnuť nakoľko, , dospel k záveru, že pri dojednaní o sankčnej úrokovej sadzbe 25 % sa jedná o zmluvnú pokutu, keďže v čl. I bod 2 zmluvy o bežnom účte sa žalovaná zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sankčnú úrokovú sadzbu v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte, teda táto sankcia zabezpečovala povinnosť žalovanej neprečerpať účet nad rozsah voľných peňažných prostriedkov na ňom. Dohoda o zmluvnej pokute, musí mať písomnú formu a musí v nej byť uvedená výška zmluvnej pokuty. Podľa citovaného ustanovenia zmluvy má debetnú úrokovú sadzbu vyhlasovať právny predchodca žalobcu. Nie je preto možné hovoriť o dohode o výške zmluvnej pokuty resp. spôsobe jej určenia. Chýba preto podstatná náležitosť dohody o zmluvnej pokute v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň je uvedené dojednanie neplatné aj s poukazom na ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, keďže bolo právnym predchodcom žalobcu vopred pripravené, žalovaná ho nemohla ovplyvniť a jeho neprijateľnosť je daná tým, že určenie výšky sankcie j iba na vôli žalobcu, ktorý určuje výšku tejto sankčnej sadzby, čo vnáša značnú nerovnováhu do práv a povinností zmluvných strán na neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Právnemu predchodcovi žalobcu a teda ani žalobcovi nárok na zaplatenie 25% sankčnej úrokovej sadzby od 18.10.2008 nevznikol a preto bola žaloba žalobcu aj v tejto časti zamietnutá.
30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania odporcu, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, odporcu výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Čo sa týka uplatnených úrokov z omeškania súd dospel k záveru, že v danom prípade sa žalovaná dňom 16.03.2008 dostala do omeškania zo zaplatením sumy 1620,21 eur a žalobca má preto nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1620,21 Eur od 16.03.2008, t.j. od
prvého dňa omeškania zo zaplatením uvedenej sumy). Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. 33. S poukazom na ust. § 232 ods. 4 C.s.p. súd povolil žalovanej, zaplatenie dlhu v mesačných splátkach po 50 eur. Prihliadol pritom na výšku peňažného plnenia, ako aj majetkové a sociálne pomery žalovanej, ( nízky mesačný príjem cca 80 eur ,) ako aj samotné vyjadrenie žalobcu, ktorý s mesačnými splátkami vo výške 50 eur vyjadril na pojednávaní dňa 25.10.2017 súhlas. Žalovaná žiadala splátky maximálne vo výške 20 eur mesačne. Súd je však toho názoru , že len majetkové pomery žalovanej nemôžu odôvodniť povolenie splácania dlžnej sumy v splátkach po 20 eur, čo by znamenalo splácanie pohľadávky viac ako 12 rokov(t.j do roku 2029 čiže 21 rokov po splatnosti), s prihliadnutím aj na skutočnosť, že pohľadávka vznikla ešte v roku 2008, pričom žalovaná mohla svoj dlh splácaním v ňou požadovaných sumách k dnešnému dňu žalobcovi takmer v cele výške splniť.V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky žalovaná stráca výhodu splátok a vznikne jej povinnosť uhradiť dlh jednorazovo.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1985,26 eur , úrok 16,40% ročne z úveru 1.620,21 eur od 15.10.2008 do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie vo výške 2978,41 eur, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 1.620,21 eur od 15.10.2008 do vyhlásenia rozsudku prvej inštancie vo výške 1333,94, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 226,87 eur od 15.10.2008 do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie vo výške 186,79 eur, sumu 2,45 eur s úrokom 25% ročne zo sumy 2,45 eur od 19.10.2008 do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie vo výške 5,60 eur. Žalobca si taktiež uplatnil úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 1.620,21 eur od 15.10.2008 do rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania v tejto časti (13.05.2016) vo výške 736,95 eur a úrok z omeškania 6% ročne zo sumy 226,87 eur od 15.10.2008 do rozhodnutia súdu prvej inštanci o zastavení konania v tejto časti(13.05.2016) vo výške 104,35 eur. Celkovo si tak žalobca v konaní uplatnil sumu 7333,75 eur.
36. Súd žalobe vyhovel v časti vo výroku II. pričom istina 1733,61 eur s priznaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie (1340,20 eur)predstavovala celkovo 3073,81 eur. (41,91 % žalovanej sumy)
37. Je teda možné vo zvyšnej časti, v ktorej súd žalobu zamietol bol žalobca neúspešný t.j. bol neúspešný v časti uplatneného nároku 4259,94 eur (58,09 % uplatneného nároku. Čo zároveň predstavuje úspech žalovanej. Čistý úspech žalovanej teda predstavoval 16,18 % (úspech 58,09 % po odčítaní neúspechu 41,91%).
38. Žalovaná by teda mala nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,18 %. Vzhľadom na to, že žalovaná si trovy konania neuplatnila, / v konaní jej žiadne trovy nevznikli a ani jej žiadne z obsahu spisu nevyplývajú / súd prvej inštancie rozhodol, ta že jej náhradu trov konania nepriznal.
39. Je nepochybné že v prípade rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanej, by jej v následnom rozhodnutí o výške týchto trov bolo povinnosťou súdu priznať 0,- Eur. Takýto postup by však bol v priamom rozpore zo zásadami vyjadrenými v čl. 17 C.s.p a to zásadou hospodárnosti resp. neprimeraného zaťažovania strán sporu a samozrejme zásady predchádzaniu zbytočným prieťahom. Takýto postup zároveň prispeje k odstránenia právnej neistoty strán sporu skôr keďže k právoplatnému skončeniu sporu čo do jeho meritórnej časti ako aj rozhodovania o nároku na náhradu trov konania a ich výške dôjde súčasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.