Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-6C/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Brezne, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom AK Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanej Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. č. XXX, zast. JUDr. Petrom Milecom, advokátom, so sídlom AK Lazovná 20, Banská Bystrica, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa vo veci domáhal toho, aby súd určil, že dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi L. N., nar. XX.XX.XXXX a žalovanou, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Okresný úradom Brezno, katastrálnym odborom, dňa XX.XX.XXXX pod č. O na základe ktorej nadobudla žalovaná do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území Z., zapísané na LV č. XXXX, je voči žalobcovi neúčinná.

2. Na zdôvodnenie žaloby uviedol, že medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou METALREZ, spol. s r.o., Strojárenská 19, Valaská - Piesok, IČO: 36 638 480, ako dlžníkom bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá úverová zmluva, neskôr k nej boli uzavreté ďalšie dodatky, posledný dňa XX.XX.XXXX, ďalej bola medzi rovnakými účastníkmi uzavretá dňa XX.XX.XXXX ďalšia úverová zmluva, modifikovaná spolu tromi dodatkami, posledným zo dňa XX.XX.XXXX. Na zabezpečenie pohľadávok z uvedených úverových zmlúv sa za tieto v celom rozsahu zaručil L. N., nar. XX.XX.XXXX, Zmluvou o ručení č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX a Zmluvy o ručení č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Svoj peňažný záväzok menovaný uznal aj v notárskej exekučnej zápisnici z 10.10.2011. Rozhodnutiami Okresného súdu Banská Bystrica bol na pôvodného dlžníka spoločnosť METALREZ, s.r.o. vyhlásený konkurz (dňa 15.03.2013), následne bolo povolené reštrukturalizačné konanie (12.06.2013), toto bolo neskôr zastavené, bolo začaté konkurzné konanie a konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku (16.02.2016). Žalobca bol v konkurze na majetok dlžníka uspokojený iba čiastočne v rozsahu 53 329,91 Eur, pričom pohľadávky žalobcu predstavovali ku dňu 24.09.2015 spolu 187 440,86 Eur. L. N. ako ručiteľ, ktorý už v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu vo februári 2013 musel mať vedomosť o výške všetkých záväzkov dlžníka a rovnako aj o výške majetku dlžníka, ktorý bude podliehať konkurzu, najprv návrhom zo dňa 30.07.2012 uplatnil na súde zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou ako svojou manželkou, následne po právoplatnosti zrušenia BSM uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so žalovanou dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Z., zapísanú na LV č. XXXX, čo v súvislosti s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu v marci 2013 jednoznačne nasvedčuje úmyslu ručiteľa realizovať kroky smerujúce k

ukráteniu pohľadávok žalobcu. Tento si musel byť plne vedomý toho, že výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu nebude postačovať na uspokojenie pohľadávok žalobcu a žalobca tak bude musieť pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky aj voči jeho osobe. V dôsledku prevodu vlastníckeho práva sa nemôže úspešne domáhať uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku ručiteľa.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a uviedla, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, keďže v zmysle a nasl. po vyhlásení konkurzu prináleží právo odporovať právnym úkonom týkajúcim sa majetku dlžníka primárne ustanovenému konkurznému správcovi, veriteľ môže toto právo realizovať len vtedy, ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Po vyhlásení konkurzu odporovanie právnym úkonom dlžníka podliehajú právnemu režimu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, žaloba podaná v zmysle a nasl. je tak v súčasnosti irelevantná, pretože individuálne uspokojovanie pohľadávok veriteľov z majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu nie je možné. Žalovaná ďalej argumentovala neplatnosťou ručiteľského záväzku dlžníka voči žalobcovi z toho dôvodu, že v čase, keď jej manžel uzavrel dve zmluvy o ručení so žalobcom, urobil tak v rozpore s ust. , kde je nepochybné, že účinky ručiteľského záväzku by sa v prípade exekučného vymáhania pohľadávky z úverov prejavili aj vo sfére spoločných vecí u žalovanej a jej manžela a v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR v takýchto prípadoch ide o právny úkon, týkajúci sa vybavovania spoločných vecí, pretože žalovaná v dôsledku účinkov právneho úkonu môže byť v rámci exekúcie pozbavená spoluvlastníctva svojho majetku.

4. O ručiteľských zmluvách sa žalovaná dozvedela až na základe podanej žaloby v tejto veci, v zmysle ust. sa však dovoláva neplatnosti týchto zmlúv. Okrem toho konanie účastníkov zmluvy o úvere aj ručiteľských zmlúv je podľa názoru žalovanej v rozpore s dobrými mravmi v zmysle , pretože ručiteľ na rozdiel od hlavného dlžníka ručí za predmetné záväzky celým svojim majetkom a dokonca tým vystavuje riziku aj svojho manžela, pričom hlavný dlžník je z povahy svojej právnej formy zodpovedný za záväzky len v obmedzenom rozsahu, čo sa týka možného postihu jeho spoločníkov.

5. Súd preskúmal žalobu na základe hore uvedených argumentov strán a predložených listinných dôkazov a dospel k nasledovným záverom:

6. V zmysle , , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinne. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovu z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

7. Ako vyplýva z citovaného právneho predpisu, zákon stanovuje pre uplatnenie práv veriteľa a pre odporovanie právneho úkonu viacero podmienok, ktoré musia byť splnené, a to kumulatívne. Jednou z nich je prekluzívna trojročná lehota, počas ktorej si veriteľ toto právo musí uplatniť, inak mu zaniká. Lehota začína plynúť od právneho úkonu, ktorým malo dôjsť k ukráteniu veriteľa, pričom v zmysle súdnej praxe pri prevode nehnuteľnosti (resp. právnych úkonoch, ktoré sa nehnuteľnosti týkajú) je táto lehota počítaná až od toho dňa, ktorým nastanú vecno-právne účinky takéhoto úkonu, typicky teda od vkladu do katastra nehnuteľností. Dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá dňa 06.02.2013, do katastra nehnuteľností bola zavkladovaná pod č. O dňa XX.XX.XXXX. Žaloba v tejto veci bola podaná dňa 18.03.2016, teda včas, v rámci plynutia trojročnej prekluzívnej lehoty. Táto zákonná podmienka pre uplatnenie predmetného nároku teda bola splnená.

8. Ďalšou zákonnou podmienkou pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu je ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Zákon okrem toho vyžaduje aj vedomosť osoby, s ktorou bol právny úkon urobený, o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, v prípade blízkej osoby sa takáto vedomosť predpokladá a dôkazné bremeno o opaku spočíva v takom prípade na žalovanej osobe. Ukrátenie

znamená vyvolanie takej situácie, pri ktorej je v porovnaní s pôvodným stavom (pred odporovaným úkonom) buď úplné znemožnenie alebo aspoň zhoršenie možnosti uspokojenia pohľadávky. K tomu môže dôjsť napríklad zbavením sa majetku či majetkových hodnôt dlžníka, u ktorého tak nebude čo speňažovať (exekvovať), ďalej čiastočným zbavením sa majetku či majetkových hodnôt dlžníka, u ktorého tak speňaženie (exekvovanie) neprinesie dostatočný výťažok, alebo zaťažením či iným znížením hodnoty majetku, z ktorého rovnako nebude môcť byť dosiahnutý dostatočný výťažok. Ide tu teda o tzv. kvalifikované zmenšenie majetku, tj. do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. To, či odporovaný úkon dlžníka je skutočne ukracujúci, musí v konaní tvrdiť, zdôvodniť a preukázať žalobca. Možno dodať, že právna domnienka, aká je zákonom stanovená v otázke existencie vedomosti blízkej osoby, uvádzaná vyššie, sa na túto skutočnosť nevzťahuje.

9. Predmetný právny úkon bol urobený medzi dlžníkom právneho predchodcu žalobcu a manželkou tohto dlžníka, išlo teda o blízku osobu v zmysle . Jej vedomosť o úmysle ukrátiť svojho veriteľa u manžela je daná ako právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná. Avšak kumulatívny charakter zákonných podmienok odporovateľnosti znamená, že aj v prípade, že v konaní žalovaná strana priamo nevyvracia svoju vedomosť o úmysle dlžníka, odporovateľnosť daná nebude, ak sa v konaní ukáže absencia inej nevyhnutnej podmienky, napr. ukracujúceho charakteru predmetného úkonu.

10. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na obsah listinného dôkazu, citovaného vyššie, teda dohody o vyporiadaní BSM zo XX.XX.XXXX, v zmysle ktorej žalovaná mala okrem predmetných nehnuteľností prevziať na seba aj záväzok na splatenie zostatku úveru v Prima banke Slovensko, a.s., vo výške cca 80 000,- Eur. Tento záväzok bol zabezpečený záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam, na liste vlastníctva mala byť ťarcha vedená pod V XXXX/XX v prospech Dexia banka Slovensko, a.s. Z obsahu dohody je zároveň nepochybné, že išlo o rovnaké nehnuteľnosti, v spojitosti s ktorými je uplatnená odporovateľnosť.

11. Z verejne dostupného internetového portálu katastra nehnuteľností vyplýva, že na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Z., katastrálneho odboru, pre katastrálne územie Z., uvedené dva pozemky a rozostavaný rodinný dom sú v súčasnosti vedené ako výlučné vlastníctvo W. M., bytom O. XXXX, U. K., ČR, s uvedením titulu nadobudnutia dobrovoľnou dražbou dňa 10.09.2018. Nehnuteľnosti tu už ťarchou zaťažené nie sú.

12. Na okolnosť existujúcej ťarchy v jednom zo svojich vyjadrení poukázala aj žalovaná, najmä však uviedla, že žalobca sa v doterajšom priebehu konania nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa Prima banka Slovensko, a.s. (vyjadrenie zo dňa 23.12.2016, keď ťarcha skutočne na liste vlastníctva zapísaná bola). Žalovaný k tomuto argumentu uviedol, že odporovaniu dotknutého právneho úkonu nebráni skutočnosť, že na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech banky. Ak by dohoda o vyporiadaní BSM medzi žalovanou a ručiteľom nebola napadnutá odporovacou žalobou, po uspokojení oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Prima banka Slovensko, a.s. by bol prípadný prebytok poukázaný žalovanej. Avšak v prípade úspešného odporovania bude tento prebytok použitý v prospech všeobecnej podstaty, t.j. v prospech ostatných veriteľov. Predmetné konanie tak v konečnom dôsledku je vedené v záujme všetkých veriteľov ručiteľa, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu vyhláseného na jeho majetok.

13. Uvedenú spornú argumentáciu vyhodnotil súd v prospech žalovanej, a to s ohľadom na súčasný vlastnícky stav nehnuteľností a na citovaný obsah dohody o vyporiadaní BSM, ktorá uvedenú ťarchu na nehnuteľnostiach konštatovala a zároveň stanovovala, ktorý z manželov tento záväzok voči banke preberie. Zaťaženie nehnuteľností a záväzok splácania poskytnutého úveru na predmetnej nehnuteľnosti prešli spolu s nehnuteľnosťami na žalovanú, hodnota prevzatého záväzku bola v dohode vyčíslená na približne 80 000,- Eur, ktoré bude potrebné v budúcnosti ešte splatiť. Išlo teda nie o sumu poskytnutého úveru, ktorý sa spláca, ale o hodnotu záväzku v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM. Zo zákonnej úpravy exekučného konania vyplýva, že v prípade speňažovania tohto majetku a získaného výťažku by boli peňažné prostriedky prednostne použité na uspokojenie pohľadávok záložného veriteľa, titulom konkrétneho peňažného záväzku a súvisiaceho zaťaženia nehnuteľností záložným právom. V exekúcii by rozvrh výťažku bol po uspokojení trov exekúcie použitý prednostne na zabezpečenú pohľadávku (§ 157 Exekučného poriadku). K ukráteniu žalobcu, resp. jeho právneho

predchodcu predmetnou dohodou o vyporiadaní BSM by teda došlo len v tom prípade, ak by pri takomto speňažovaní majetku (predmetných nehnuteľností) a po použití získaného výťažku zostal prebytok na strane žalovanej, z ktorého by mohol byť uspokojený aj iný než záložný veriteľ.

14. V čase realizácie odporovaného úkonu dlžníka naozaj nie je ešte isté, či budúce uspokojovanie pohľadávky veriteľa bude alebo nebude úspešné. Preto v zákonnej lehote uplatnená odporovateľnosť spočíva v tvrdení a dokazovaní ohrozenia vymáhateľnosti, nie v dokazovaní neúspechu vymáhania. V tejto časti argumentácie súd mohol dať žalobcovi za pravdu, existencia záložného práva sama o sebe skutočne nevylučuje možnosť uspokojenia pohľadávky iného než záložného veriteľa z prípadného prebytku po realizácii záložného práva. Aj v takomto prípade teda postačí v otázke ukrátenia preukázať čo i len ohrozenie vymáhateľnosti predmetným úkonom dlžníka. Ak je však v čase rozhodovania súdu už zrejmé (resp. nepochybne zistiteľné), či po výkone záložného práva zostal alebo nezostal prebytok, či táto ťarcha skutočne spôsobila vylúčenie iných veriteľov z uspokojovania ich pohľadávok zo zaťažených nehnuteľností alebo nie, potom už na strane žalobcu je potrebné preukazovať tieto okolnosti, inými slovami namiesto hypotetického ohrozenia preukázať skutočný stav vymáhateľnosti. Z dostupného výpisu listu vlastníctva č. XXXX, ako je citovaný vyššie, vyplynulo, že tam vedené nehnuteľnosti boli predmetom dobrovoľnej dražby, dňa 10.09.2018 na jej základe nehnuteľnosti do svojho vlastníctva nadobudla W. M.. Celkom zrejme teda došlo k realizácií záložného práva uvedeného vyššie, pričom v konaní nebolo zo strany žalobcu tvrdené ani dokazované, či z takejto realizácie záložného práva zostal alebo nezostal akýkoľvek peňažný prebytok. Za takejto dôkaznej situácie bolo možné konštatovať, že odporovaný úkon dlžníka nemal vplyv na vymáhateľnosť žalobcovej pohľadávky, resp. nebol ukracujúci.

15. Na pojednávanie v tejto veci dňa 10.05.2022 sa žalobca nedostavil z dôvodu hospodárnosti konania a na základe ním prezentovaného presvedčenia, že doteraz predložené listinné dôkazy a formulovaná argumentácia postačujú pre vyhovenie žalobe. Z procesného hľadiska sa však touto absenciou pripravil o možnosť reagovať na vzniknutú skutkovú situáciu, odpovedať na prípadné otázky protistrany či súdu, aj o možnosť doplniť svoj procesný útok a preukázať danosť nároku. Vo vzťahu k hore uvedenej zákonnej podmienke odporovateľnosti tak zostal jeho procesný útok nedostatočný a žaloba musela byť vyhodnotená ako nedôvodná.

16. Súd na základe uvedeného konštatoval, že pre odporovateľnosť nebola splnená jedna zo zákonných podmienok, tj. ukracujúci charakter predmetnej dohody. Súd preto ani ďalej neskúmal ďalšie namietané skutočnosti a argumenty či už v prospech alebo v neprospech sporových strán a žalobu zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodoval podľa a , keď úspešná v konaní bola žalovaná, ktorá má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).