Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-256-2016.pdf
PDF · 196.63 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/256/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: EFEKTÍVNE STAVBY, s.r.o., Komárňanská 3, Nové Zámky, IČO: 44 633 475, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 10. 11. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. 104157012/2016 zo dňa 21. 10. 2016, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil, že na základe oznámenia správcu dane zo dňa 06. 11. 2014 sa u žalobca dňa 10. 12. 2014 začala daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014. V uvedený deň bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľa žalobcu a externej účtovníčky žalobcu a správcovi dane boli odovzdané tam uvedené doklady.
2. V predloženom administratívnom spise sa nachádza zmluva o „Výpomoci pri montážach a stavebných prácach“ č. 079/2014 zo dňa 16. 04. 2014 uzavretá medzi spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. (zastúpená S.. Q. Z. splnomocnenou na konanie v mene spoločnosti na všetky právne úkony, konateľ D. I.) ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom, pričom v čl. II tejto zmluvy je uvedený jej predmet. Na základe tejto zmluvy spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. ako dodávateľ vystavila pre žalobcu ako odberateľa faktúru č. 00736/2014 zo dňa 08. 10. 2014 na sumu 587,26 eur, č. 00737/2014 zo dňa 08. 10. 2014 na sumu 1.252,33 eur, č. 00738/2014 zo dňa 08. 10. 2014 na sumu 1.728,50 eur, č. 00740/2014 zo dňa 10. 10. 2014 na sumu 2.791,10 eur, č. 00741/2014 zo dňa 10. 10. 2014 na sumu 3.124,32 eur, č. 00742/2014 zo dňa 10. 10. 2014 na sumu 4.529,79 eur, č. 00801/2014 zo dňa 30. 10. 2014 na sumu 3.855,95 eur, č. 00802/2014 zo dňa 30. 10. 2014 na sumu 3.260,10 eur, č. 00803/2014 zo dňa 30. 10. 2014 na sumu 3.588,- eur (všetky s predmetom fakturácie služieb na základe zmluvy č. 079/2014 zo dňa 16. 04. 2014
- murárske a ostatné práce podľa dodacieho listu na zákazke: N. Zámky - ul. Nábrežná 15-17, pričom ku všetkým faktúram bol pripojený dodací list, príjmový pokladničný doklad a súpis prác bez dátumu vyhotovenia a mena osoby, ktorá ho vyhotovila), faktúru č. 00804/2014 zo dňa 30. 10. 2014 na sumu 4.165,43 eur s predmetom fakturácie služieb na základe zmluvy č. 079/2014 zo dňa 16. 04. 2014 - murárske a ostatné práce podľa dodacieho listu na zákazke: N. Zámky - ul. Novomestská 10-12, pričom
k faktúre bol pripojený dodací list, príjmový pokladničný doklad a súpis prác bez dátumu vyhotovenia a mena osoby, ktorá ho vyhotovila). Všetky dodacie listy a príjmové pokladničné doklady vyhotovila osoba s menom X.. E. L.-T., ktorej meno je taktiež uvedené i na faktúrach s poznámkou „fakturoval“.
V predloženom administratívnom spise sa nachádza i daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014, ktoré podala spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. dňa 09. 11. 2014 (S.. T. K. - splnomocnený na podanie daňového priznania), v ktorom sú uvedené všetky údaje v nulovej hodnote. Dňa 02. 12. 2014 podala táto spoločnosť dodatočné daňové priznanie za uvedené zdaňovacie obdobie, v ktorom je uvedená daň v sume 95.523,74 eur, odpočítanie dane v sume 95.523,72 eur a vlastná daňová povinnosť na úhradu v sume 0,02 eur. Ďalšie dodatočné daňové priznanie za uvedené zdaňovacie obdobie bolo podané dňa 12. 12. 2014 a v ňom sú uvedené taktiež všetky údaje v nulovej hodnote, pričom ako osoba oprávnená na podanie daňového priznania je uvedený S.. T. K..
2. Následne bola ako svedkyňa predvolaná na výsluch D. I. (konateľka spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o. od 29. 04. 2011 do 31. 12. 2014, ktorá bola podľa predložených faktúr dodávateľom žalobcu), pričom zásielka zasielaná na adresu sídla uvedenej spoločnosti rovnako ako i zásielka zasielaná menovanej ako fyzickej osobe sa vrátila ako neprevzatá v úložnej dobe.
3. V priebehu začatej daňovej kontroly bolo správcovi dane oznámené (oznámenie č. 5 zo dňa 15. 01. 2015), že spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. sa premenovala na CHARITATÍVNA ORGANIZÁCIA SV. ALŽBETY, s.r.o., ktorá rozporuje všetky faktúry vystavené pre spoločnosť žalobcu v roku 2014 a tieto boli vyradené z účtovníctva, nakoľko nebolo uskutočnené daňové plnenie.
4. V zmysle oznámenia zo dňa 05. 02. 2015 o rozšírení daňovej kontroly bolo žalobcovi oznámené, že daňová kontrola začatá dňa 10. 12. 2014 bude rozšírená o daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 až október 2014. Správca dane opätovne zaslal predvolanie na pojednávanie pre fyzickú osobu D. I. a spoločnosť CHARITATÍVNA ORGANIZÁCIA SV. ALŽBETY, s.r.o., pričom obe zásielky sa vrátili ako neprevzaté v odbernej dobe.
5. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola s konateľom žalobcu spísaná dňa 11. 03. 2015 za účelom oboznámenia s doterajšími zisteniami a odovzdania ďalších dokladov v súvislosti s rozšírením daňovej kontroly. Konateľovi žalobcu bolo oznámené, daňový subjekt NIKKACCIA, s.r.o. podal za zdaňovacie obdobie jún - december 2014 negatívne daňové priznania, na ktorých je ako osoba oprávnená na podanie daňového priznania uvedené meno S.. Q. Z.. V novembri 2014 spoločnosť podala dodatočné daňové priznania a v decembri 2014 opakovane podala negatívne dodatočné daňové priznania, v ktorých boli negované všetky tuzemské dodania, priznané podaním dodatočných daňových priznaní. Žalobca bol vyzvaný, aby preukázal svoje tvrdenia v zmysle predložených listinných dokladov a reálnosť zdaniteľných plnení tak, ako ich deklaroval v daňových priznaniach. Konateľ žalobcu oznámil, že zabezpečí osobnú účasť ním navrhnutých svedkov.
6. Následne správca dane požiadal Daňový úrad Žilina o vypočutie svedkyne D. I. (bývalej konateľky spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o.) a opätovne zaslal predvolanie na pojednávanie pre spoločnosť CHARITATÍVNA ORGANIZÁCIA SV. ALŽBETY, s.r.o. s výzvou na predloženie dokladov (predvolanie sa opätovne vrátilo ako neprevzaté v odbernej lehote).
7. Dňa 08. 04. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, ktorý bol opätovne oboznámený s priebehom daňovej kontroly, doterajšími zisteniami a s tým, že adresa osoby menom S.. Q. Z. v registri obyvateľov SR nebola zistená. Konateľ žalobcu navrhol vypočuť ako svedkov K.. K. J. a H. D. ohľadne úhrad faktúr prijatých od spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o. ako dodávateľa. Žalobca bol opätovne vyzvaný, aby preukázal reálnosť zdaniteľných plnení tak, ako ich deklaroval v daňových priznaniach.
8. Dňa 27. 05. 2015 bol za účasti konateľa žalobcu vypočutý ako svedok D.. K. J., ktorý uviedol, že dodávky stavebných prác pre žalobcu za spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. zabezpečoval pán I. a jednalo sa o fasádne práce. Taktiež bol dvakrát prítomný, keď konateľ žalobcu tejto osobe uhrádzal faktúry za stavebné práce vykonané spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o.. Na otázku konateľa žalobcu svedok uviedol, že vie o tom, že dodávateľom stavebných prác pre žalobcu pri obnovách bytových domov bola spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. a zastupoval ju pán I.. Svedkyňa K.. H. D. (manželka konateľa žalobcu)
bola vypočutá dňa 11. 06. 2015 a uviedla, že spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. dodávala pre žalobcu rôzne stavebné práce, počula telefonáty s pánom I. a taktiež ho videla v Nitre v súvislosti s úhradou za fakturované práce.
9. Správca dane zistil, že osoba s menom A.. X.. K. I. má od 08. 09. 2011 vedený pobyt v T., a predvolanie mu zaslal verejnou vyhláškou.
10. Daňový úrad Žilina v podaní zo dňa 08. 07. 2015 správcovi dane vykonávajúcemu u žalobcu daňovú kontrolu oznámil na základe jeho dožiadania zo dňa 24. 03. 2015, že D. I. (nar. XXXX) bola dvakrát riadne predvolaná na pojednávanie, ale zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Predvolanie sa nepodarilo doručiť ani pri miestnom zisťovaní, pretože na uvedenej adrese sa nikto nenachádzal. D. I. nebolo možné ani predviesť, nakoľko podľa oznámenia OR PZ v Žiline zo dňa 29. 06. 2015 a údajov poskytnutých jej manželom S. I. je po silnom infarkte a má doporučený kľudový režim.
11. Dňa 05. 08. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol konateľ žalobcu oboznámený s doterajším priebehom daňovej kontroly a zistenými skutočnosťami. Správa dane opakovane vyzval žalobcu ako daňový subjekt, aby svoje tvrdenia vyplývajúce z predložených listinných dokladov preukázal. Následne žalobca v podaní zo dňa 13. 08. 2015 navrhol, aby správca dane preveril kontrolné výkazy k dani z pridanej hodnoty vystavené spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. za obdobie jún
- október 2014.
12. Správca dane dňa 16. 10. 2015 spísal protokol z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún - október 2014, v ktorom zopakoval výsledky daňovej kontroly a zo záverov ktorého vyplýva, že za zdaňovacie obdobie október 2014 žalobca v daňovom priznaní uviedol daň celkom v sume 11.567,35 eur, uplatnil si odpočítanie dane z pridanej hodnoty celkom v sume 11.325,37 eur a vlastnú daňovú povinnosť uviedol v sume 241,98 eur, pričom daňovou kontrolou bola zistená daň celkom v sume 11.567,35 eur, odpočítanie dane celkom v sume 6.511,57 eur a vlastná daňová povinnosť žalobcu v sume 5.055,78 eur, čo je rozdiel v sume 4.813,80 eur (5.055,78 eur - 241,98 eur). Jednalo sa o odpočítanie dane z pridanej hodnoty v tejto sume na základe faktúr vystavených spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. ako dodávateľom za dodanie stavebných prác v mesiaci október 2014, pričom daňový subjekt nepreukázal reálne uskutočnenie dodania služieb uvedenou spoločnosťou.
13. Protokol z daňovej kontroly bol doručený žalobcovi dňa 26. 10. 2015 spolu s výzvou zo dňa 16. 10. 2015 na vyjadrenie sa k nemu.
14. Žalobca podal vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, v ktorom navrhol doplniť dokazovanie.
15. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 12. 01. 2016 a jeho účelom bolo prerokovanie pripomienok žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. Žalobca zastúpený právnou zástupkyňou v podaní zo dňa 02. 02. 2016 navrhol doplniť dokazovanie (okrem iného preveriť, či D. I. je z hľadiska zdravotného stavu spôsobilá vypovedať a v kladnom prípade ju vypočuť na okolnosti podania dodatočných daňových priznaní a kontrolného výkazu k dani z pridanej hodnoty, preveriť spôsob zániku funkcie konateľa u nej, preveriť osobu O. K.), pričom okrem iného oznámil i adresu X.. A.. K. I. a predložil čestné prehlásenie X.. U. I. o tom, že videl na zákazkách realizovaných žalobcom v roku 2014 v prospech Novozámockého bytového družstva vykonávať fasádne montážne práce 8 - 12 ľudí v závislosti od počasia.
16. Následne správca dane opakovane predvolal X.. A.. K. I. z udanej adresy (ktorú i preveroval v registri obyvateľov), ale zásielka sa vrátila s tým, že adresát je neznámy. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že na udanej adrese je opustený rodinný dom, v ktorom menovaný nebýva.
17. Správcovi dane boli poskytnuté informácie z daňovej správy, že spoločnosť CHARITATÍVNA ORGANIZÁCIA SV. ALŽBETY, s.r.o. podala dodatočné kontrolné výkazy k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún až september 2014 a október 2014, ktoré boli vyhodnotené ako nesprávne a nie sú v nich evidované žiadne transakcie. Taktiež boli podané i dodatočné daňové priznania, ktoré sú negatívne a k priznaniu zdaniteľných plnení nedošlo. Dňa 15. 06. 2015 boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní a ako svedok bol vypočutí K. A. a K. J..
18. Dňa 25. 07. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti právneho zástupcu žalobcu, na ktorom boli oboznámené výsledky dokazovania vo vyrubovacom konaní.
19. Dňa 02. 08. 2016 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil za zdaňovacie obdobie október 2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4.813,80 eur, (daň vyrubená v daňovom priznaní podanom dňa 25. 11. 2014 v sume 241,98 eur, daň zistená správcom dane v sume 5.055,78 eur, rozdiel v sume 4.813,80 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
20. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 21. 10. 2016 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca si v zdaňovacom období október 2014 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 4.813,80 eur na základe faktúr vystavených dodávateľom NIKKACCIA, s.r.o., ktoré boli správcovi dane predložené spolu so súpismi vykonaných prác, z ktorých nie je zrejmé, kto ich vypracoval, odsúhlasil a kto stavebné práce vykonal. Predložené súpisy nie je možné identifikovať vo väzbe na jednotlivé obdobia a faktúry. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosť dodávateľa zmenila obchodné meno i konateľa, pričom pôvodná konateľka neposkytla správcovi dane žiadne vysvetlenia a dôkazy, odmietala osobnú účasť na pojednávaní a z dôvodu zdravotného stavu ju nebolo možné ani predviesť. Osobu s menom S.. Q. Z., uvedenú na predloženej zmluve a daňovom priznaní spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o., rovnako ako osobu s menom X.. E. L.-T., uvedenú na faktúrach, dodacích listoch a príjmových pokladničných dokladoch nebolo možné identifikovať a nebol objasnený ani ich vzťah k deklarovanému dodávateľovi stavebných prác.
V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný zaoberal námietkami žalobcu v podanom odvolaní, poukázal na daňové priznania podávané deklarovaným dodávateľom stavebných prác, ktoré nepreukazujú vykonanie prác pre žalobu, popísal dôkazy vykonané správcom dane a zistený skutkový stav so záverom, že nebolo relevantne preukázané dodanie stavebných prác žalobcovi podľa ním predložených faktúr, ktoré mal vystaviť dodávateľ, t.j. spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. Na základe výsledkov dokazovania nebolo teda preukázané, že žalobcom deklarovaný konkrétny dodávateľ dodal žalobcovi služby podľa predložených faktúr. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozoberal a vyhodnocoval vykonané dôkazy so záverom, že oprávnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nemôže byť posudzovaná výlučne podľa formálnych náležitostí predložených dokumentov. Ak nebolo preukázané, že dodávateľ službu dodal, potom mu nevznikla ani daňová povinnosť a ak nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, potom žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt si nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Taktiež nie je možné prijať ako oprávnený názor, že existencia stavby je dostatočným dôkazom preukazujúcim dodanie služby zo strany konkrétneho dodávateľa. Ohľadne nesprávneho hodnotenia dôkazov správcom dane žalovaný uviedol, že ani jeden svedok sa nevedel konkrétne vyjadriť k deklarovanému dodaniu služieb a skutočnosť, že svedkovia sa stretli, nie je dôkaz o tom, že deklarované služby dodal uvedený dodávateľ. K rozloženiu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že daňový subjekt mal povinnosť preukázať, že pre neho poskytol plnenie iný dodávateľ, teda primárne ťažisko dôkazného bremena bolo na žalobcovi, ktoré však nesmie byť vnímané absolútne. Žalobca tvrdil, že uzavrel obchodný vzťah s dodávateľom stavebných prác, pričom jediným konateľom dodávateľa v tom čase bola D. I.. Spoločníkmi dodávateľa (NIKKACCIA, s.r.o.) bola v čase uzavretia obchodného vzťahu D. I. a spoločnosť BUUKOZZA, s.r.o., ktorej konateľom bol A.. X.. K. I.. Na vystavených dokladoch za dodávateľa však figuruje meno S.. Q. Z. alebo X.. E. L.-T., čo žalobca nepreveroval a taktiež nepreveroval, na základe akého oprávnenia vystupuje za dodávateľa A.. X.. K. I.. Správca dane sa v priebehu dokazovania zaoberal každým návrhom, ktorý by mohol mať vplyv na správne určenie dane u žalobcu, ale vykonaným dokazovaním nebola preukázaná oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty pri faktúrach vystavených deklarovaným dodávateľom, t.j. spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o., a preto žalovaný rozhodnutie správcu dane zo dňa 02. 08. 2016 o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 ako vecne správne potvrdil.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
21. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 10. 11. 2016 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 10. 2016.
Namietal nesprávne právne posúdenie pre nesprávny výklad príslušných (konkrétne uvedených) ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, nedostatočne zistený skutkový stav a rozpor medzi obsahom administratívneho spisu a skutkovým stavom. Tieto výhrady žalobca zhrnul pod výhrady týkajúce sa otázky dokazovania v rámci daňového konania a daňovej kontroly a mal za to, že vykonal všetky dôkazy, ktoré bolo reálne možné a spravodlivé od neho požadovať, ale žalovaný na takto vykonané dokazovanie neprihliadol a nezohľadnil ani judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, hoci má takúto povinnosť v zmysle zásad o záväznosti tejto judikatúry. Naviac v konaní nebola vypočutá konateľka D. I. napriek tomu, že za jej pôsobenia boli vykonané služby a ona bola zodpovedná za realizáciu týchto obchodov na strane dodávateľa ako aj za riadne účtovanie a zdaňovanie obchodných transakcií.
Daňové orgány neuznali žalobcovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné plnenie dodané spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o., čo odôvodnili v podstate tým, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení konkrétnym daňovým subjektom ako platiteľom dane, ale samotné faktické zrealizovanie stavebných prác sporné nebolo a bolo preukázané samotným zhotovením diela žalobcom, jeho odovzdaním investorovi a vykonaným dokazovaním (najmä čestným vyhlásením stavebného dozoru a svedeckými výpoveďami svedkov).
Žalovaný vo vzťahu ku konateľke dodávateľa stavebných prác D. I. sám skonštatoval, že ju nevypočul pre chorobu, pričom ďalšie návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania ohľadne zistenia jej zdravotného stavu a možnosti podať svedeckú výpoveď nevykonal. Výpoveď tejto svedkyne by podľa názoru žalobcu však mala vypovedaciu hodnotu najmä k otázke splnomocnenia spoločnosti na zastupovanie dodávateľa a k otázkam týkajúcim sa kontrolných výkazov na dani z pridanej hodnoty. Bolo preto potrebné zistiť, ktorá verzia kontrolného výkazu je správna a čo viedlo konateľku tieto výkazy zmeniť a či vôbec mala vedomosť o zmene a kto tieto zmeny v kontrolných výkazoch a daňových priznaniach realizoval.
V podanej žalobe žalobca taktiež namietal, že žalovaný najmä nevzal do úvahy svedecké výpovede svedkov a žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo tieto výpovede vyhodnotil v neprospech žalobcu. V priebehu daňového konania žalobca žiadal, aby správca dane zabezpečil do administratívneho spisu kontrolné výkazy podané platiteľom dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Skutočnosť, že v pôvodnom daňovom priznaní a kontrolných výkazoch bolo vykonanie prác dodávateľom potvrdené, žalovaný pri hodnotení dôkazov nevzal do úvahy a rovnako ako správca dane poukazoval na dodatočné daňové priznania a dodatočné kontrolné výkazy, ktoré boli negatívne, ale žalobca spochybňuje oprávnenosť ich podaní. V čase podania týchto výkazov bola konateľkou dodávateľa D. I. a správca dane nezistil podstatnú skutočnosť, ktorou boli dôvody, pre ktoré mala konateľka zmeniť pôvodné kontrolné výkazy a daňové priznania a tieto negovať dodatočnými, keď v krátkom časovom slede po skončení funkcie bolo doručené správcovi dane podanie osôb, ktoré navonok nemali žiadny právny vzťah k spoločnosti dodávateľa žalobcu. Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že výlučne skutočnosť, že správca dane nevypočul konateľku spoločnosti dodávateľa D. I. a táto nepotvrdila dodanie služieb bola dôvodom, pre ktorý nárok žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nebol uznaný. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že jej zdravotný stav nedovoľuje vo veci vypovedať, toto však nemôže byť vyhodnotené na ťarchu žalobcu ako neunesenie dôkazného bremena. Reálne uskutočnenie prác vyfakturovaných spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. nie je spochybnené a správca dane túto skutočnosť ani nenamieta, pričom zabudovanie materiálov a dodanie prác je i dnes preukázateľné na stavbe samotnej.
Žalobca namietal, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s obsahom administratívneho spisu, zistenia žalovaného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a z celého procesu daňovej kontroly priamo nevyplývajú. Daňové orgány zároveň nezohľadnili v dostatočnej miere výpovede vypočutých svedkov, ktorí jednoznačne potvrdzovali tvrdenia žalobcu. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný nevyhodnotil dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a na dôkazy v prospech daňového subjektu neprihliadol vôbec. Celé daňové konanie a jeho výsledok spočívali výlučne v tom, či dodávateľ služby toto dodanie potvrdí alebo nie. Za týchto okolností bolo potom zo strany žalovaného vykonanie dokazovania len formalitou, keď žalovaný mal vopred ujasnené,
že jeho záver bude závisieť od toho, či dodávateľ bude alebo nebude v konaní so správcom dane spolupracovať.
Žalovaný nezistil v dokladoch u žalobcu žiadne nezrovnalosti alebo porušenia právnych predpisov. Žalobca si svoju povinnosť v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov splnil a má za to, že dodávateľovi daňová povinnosť vznikla, a pokiaľ si ju nesplnil, mal žalovaný konať proti nemu.
V ďalšej časti podanej žaloby žalobca namietal, že žalovaný sa neriadil vo svojom rozhodnutí judikatúrou Súdneho dvora EÚ, hoci je pre jeho rozhodovaciu činnosť rovnako záväzná, ako je záväzná pre rozhodovaciu činnosť súdu. Rozhodnutie žalovaného nie je súladné so záväznou judikatúrou, ktorá upravuje otázky týkajúce sa nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti žalobca namietal, že bol zaťažený neprimeraným dôkazným bremenom, ktoré nevedel uniesť ani pri vynaložení neprimeraného úsilia, pretože sa týkalo iného subjektu. Právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa daňového subjektu a dodávateľových subdodávateľov nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu, ktorý z týchto skutočností nemôže znášať ani dôkaznú núdzu. V tomto smere žalobca poukazoval aj na viacero rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok v spojených prípadoch C-354/03 - Optigen, C-355/03 - Fulcrun Elektronics a C-484/03 - Bond House, v spojených veciach C-80/11 a C-142/11) ako i rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (rozsudok v konaní pod sp. zn. 6Sžf/10/2012 a v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2010, v ktorom súd otázku zásadného právneho významu vyriešil vyslovením právnej vety, v zmysle ktorej, v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti v osobe dodávateľa, keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi, ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade týkajú iného daňového subjektu a za ktoré zodpovedá iný daňový subjekt.
Žalobca bol toho názoru, že splnil všetky formálne a materiálne predpoklady pre priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia dôkazov v daňovom konaní, dôkazného bremena žalobcu a nevykonania podstatných dôkazov, ktorými je tak vypočutie konateľky D. I. na otázku dodania služieb ako aj na otázku zmeny daňového priznania a kontrolných výkazov mimo zdaňovacieho obdobia v neprospech žalobcu.
22. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 30. 03. 2017 (k vyjadreniu žalovaného zo dňa 06. 02. 2017) poukázal na dôvody podanej žaloby s tým, že žalovaný pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy vykonané dokazovanie, ktoré bolo v prospech žalobcu a ktorým žalobca preukázal dodanie služieb deklarovaným dodávateľom, t. j. spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o.. Žalobca zotrval na názore o potrebe a z procesného hľadiska možnosti realizácie vypočutia svedkyne D. I., ktorá bola v kontrolovanom zdaňovacom období jedinou konateľkou dodávateľa. Žalobou napadnutým nezákonným rozhodnutím bolo zasiahnuté do práv žalobcu, a to v dôsledku nevykonania podstatného dôkazu, ktorý mohol mať pre rozhodnutie zásadný význam. Žalobca opätovne navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného
23. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 06. 02. 2017. Uviedol, že žalobca si v zdaňovacom období október 2014 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 4.813,80 eur na základe faktúr vystavených spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. ako dodávateľom, pričom predmetom fakturácie boli služby - murárske a ostatné práce. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uplatnenie práva na odpočítanie dane žalobcom na základe predložených faktúr je neoprávnené, pretože skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektu na nich uvedenom ako dodávateľ (NIKKACCIA, s.r.o.). Dodávateľ vykonanie a dodanie služieb nepotvrdil, je dlhodobo nekontaktný, osoba oprávnená konať za dodávateľa vedome odmieta poskytnúť správcovi dane v danej veci doklady, dôkazy a vysvetlenia, pričom dodávateľ uskutočnenie služieb pre žalobcu nepriznal, nehlási sa k ich vykonaniu a v mene dodávateľa vystupujú osoby, ktorých vzťah k dodávateľovi nie je zrejmý a nebol zrejmý ani žalobcovi. Svedkovia, navrhnutí žalobcom, dodanie služieb jednoznačne nepotvrdili a nepreukázali.
K jednotlivým dôvodom žaloby žalovaný uviedol, že žalobca uvádza identické námietky ako v odvolacom konaní a žalovaný sa s nimi už vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca nepreukázal opodstatnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty a v jeho neprospech svedčia aj dôkazy, ktoré získal správca dane v priebehu dokazovania. Za nedôvodnú považoval žalovaný i námietku žalobcu spočívajúcu v nesprávnom vyhodnotení dôkazov v daňovom konaní. Žalobca disponoval dostatkom informácií, ktoré by ho oprávňovali predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane uvedeného dodávateľa - vystaviteľa faktúr.
Ohľadne nevykonania dôkazu vypočutím konateľky dodávateľa D. I.alovaný uviedol, že táto bola jedinou konateľkou dodávateľa oprávnenou za neho konať. Jej osobnú účasť na ústnom pojednávaní a jej vyjadrenie k veci sa správca dane snažil zabezpečiť prostredníctvom inštitútu predvolania (celkom 4 x), miestneho zisťovania i predvedenia. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline oznámilo, že pri predvádzaní D. I. sa im podarilo skontaktovať s jej manželom, ktorý uviedol, že v dôsledku zdravotných problémov v spojení s jej vysokým vekom (rok narodenia XXXX) predvedenie D. I. nie je možné. Konateľka dodávateľa teda správcovi dane neposkytla žiadne vysvetlenie, ani dôkazy. Osobnú účasť na ústnom pojednávaní z dôvodu zlého zdravotného stavu odmieta a písomnosti zaslané správcom dane nepreberá. Vedome sa teda vyhýba súčinnosti so správcom dane. Žalovaný bol toho názoru, že správca dane využil všetky zákonné možnosti na zabezpečenie jej vyjadrenia a s požiadavkou žalobcu vypočuť ošetrujúceho lekára D. I. sa správca dane dostatočne vysporiadal vo svojom rozhodnutí.
Za zdaňovacie obdobie október 2014 podal dodávateľ v zákonom stanovenej lehote riadne daňové priznanie dňa 09. 11. 2014, v ktorom neuviedol nijaké dodanie, či nadobudnutie tovarov a služieb a rovnako si neuplatnil ani právo na odpočítanie dane - daňové priznanie bolo negatívne (nulové). Prvé dodatočné daňové priznanie podal dodávateľ dňa 02. 12. 2014 a priznal v ňom dodanie tovarov a služieb. V identickej sume si zároveň uplatnil právo na odpočítanie dane. Posledné dodatočné daňové priznanie bolo podané dňa 12. 12. 2014 a dodávateľ ním deklaroval, že v zdaňovacom období október 2014 neuskutočnil nijaké dodanie, či nadobudnutie tovarov a služieb a rovnako si neuplatnil právo na odpočítanie dane, teda daňové priznanie bolo negatívne. Dodávateľ služieb v uvedenom zdaňovacom období podľa daňového priznania nerealizoval svoju ekonomickú činnosť, a teda nedodal ani služby pre žalobcu. Za zdaňovacie obdobie október 2014 podal kontrolný výkaz dňa 02. 12. 2014 spolu s prvým dodatočným daňovým priznaním. Príslušné oddelenie žalovaného vyhodnotilo kontrolný výkaz ako nesprávny a nie sú v ňom evidované žiadne transakcie. Za uvedené zdaňovacie obdobie bolo podané aj druhé dodatočné daňové priznanie, ktoré je negatívne, t. j. nedošlo k priznaniu zdaniteľných plnení a práve toto priznanie je aktuálne a treba naň prihliadať. Riadne daňové priznanie je negatívne - nulové a dodávateľ v ňom neuviedol dodanie služieb pre žalobcu.
Všetky daňové priznania a kontrolné výkazy dodávateľa boli podané pod identifikátorom, ktorý bol dodávateľovi pridelený. Správca dane nemal dôvod pochybovať o tom, že daňové priznanie boli podané osobou na to oprávnenou. Žalobca mohol získať predstavu o dôveryhodnosti svojho obchodného partnera aj na základe informácií, ktoré ponúka portál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
- obchodný register. D. I. a X.. A.. K. I. figurujú, resp. figurovali ako spoločníci alebo štatutári v množstve rôznych spoločnosti, u ktorých neobvykle často dochádza k zmenám. Žalobca v podanej žalobe uvádza námietky, ktoré nemajú vplyv na výrok rozhodnutia správcu dane, ani žalovaného, pričom všetky námietky boli žalobcom uplatnené v odvolacom konaní a žalovaný sa s nimi vysporiadal.
Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako bezdôvodne podanú.
V ďalšom vyjadrení zo dňa 18. 04. 2017 (k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30. 03. 2017) žalovaný zdôraznil, že žalobca nekonal s konateľkou deklarovaného dodávateľa D. I., ale s inou osobou, u ktorej nemal ani potrebu preskúmať jej vzťah k označenému dodávateľovi. Napriek tejto skutočnosti sa domáha vypočutia bývalej konateľky, čo odôvodňuje tým, že jej výpoveď by mohla prispieť k objasneniu veci. Žalovaný poukázal na postup správcu dane, ktorý sa pokúšal opakovane predvolať a vypočuť túto osobu, čo vzhľadom na jej vek, zdravotný stav a vedomé odmietanie výpovede, nebolo možné. Bol toho názoru, že vzhľadom na skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly, vykonané dokazovanie a zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu, by ani prítomnosť D. I. na pojednávaní nebola podstatným dôkazom ovplyvňujúcim výrok rozhodnutia v predmetnej veci.
V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na dôvody svojho, žalobou napadnutého rozhodnutia, ako i na svoje vyjadrenie, ktoré v predmetnej veci podal.
V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
24. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 10. 2016, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
25. Podľa § 2, písm. b/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, predmetom dane je b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, Podľa § 8 písm. a/, b/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.
Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.
Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,
26. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 10. 2016, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
27. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2014 v sume 4.813,80 eur (ako rozdielu medzi daňou vyrubenou v daňovom priznaní žalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 241,98 eur a daňou zistenou správcom dane v sume 5.055,78 eur pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa stavebných prác, t. j. spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o.
28. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 pri ním tvrdenej dodávke stavebných prác od deklarovaného dodávateľa (spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o.) podľa zmluvy o „výpomoc pri montážach a stavebných prácach“ č. 079/2014 zo dňa 16. 04. 2014 uzavretej medzi zhotoviteľom - NIKKACCIA, s.r.o. a objednávateľom - žalobcom ako i podľa predložených faktúr uvedených v bode 2 tohto rozsudku, t.j. faktúr č. č. 00736/2014, 00737/2014, 00738/2014, č. 00740/2014, 00741/2014, 00742/2014, 00801/2014, 00802/2014, 00803/2014, (všetky s predmetom fakturácie služieb na základe zmluvy č. 079/2014 zo dňa 16. 04. 2014 - murárske a ostatné práce podľa dodacieho listu na zákazke: N. Zámky - ul. Nábrežná 15-17) a faktúry č. 00804/2014 zo dňa 30. 10. 2014 na sumu 4.165,43 eur (s predmetom fakturácie služieb na základe zmluvy č. 079/2014 zo dňa 16. 04. 2014 - murárske a ostatné práce podľa dodacieho listu na zákazke: N. Zámky - ul. Novomestská 10-12).
Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní stavebných prác spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť. 29. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na jej odpočítanie, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom doklade, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach vystavených dodávateľom (spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o.) v mesiaci október 2014. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona
jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru (služby), ktorý mu mal dodať ním deklarovaný a vyššie označený dodávateľ len v prípade, ak by pri tomto tovare (službe) vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom konateľa žalobcu a svedkov, resp. i preverovaním spoločnosti, ktorá mala byť v zdaňovacom období október 2014 dodávateľom žalobcu.
30. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane zmluvu o „výpomoc pri montážach a stavebných prácach“ č. 079/2014 uzavretú dňa 16. 04. 2014 medzi zhotoviteľom - NIKKACCIA, s.r.o. a odberateľom - žalobcom, faktúry uvedené v bode 2 tohto rozsudku, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia október 2014, ďalej predložil súpisy prác s označením stavby „Nábrežná 15-17, Nové Zámky“, resp. „Novomestská 10-12, Nové Zámky“ (bez uvedenia mena osoby, ktorá súpis vyhotovila a bez dátumu jeho vyhotovenia) ako i dodacie listy s vyššie uvedeným označením stavieb.
31. Predloženie uvedených dokladov - faktúr (na ktorých je uvedené meno X.. E. L.-T. s poznámkou „fakturoval“), dodacích listov (na ktorých je opäť uvedené meno X.. E. L.-T. s poznámkou „vystavil“) a súpisov prác za zdaňovacie obdobie október 2014 (i keď sú opatrené pečiatkou deklarovaného dodávateľa a nečitateľným podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie podľa predložených faktúr, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie podľa dokladov realizovať. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať.
32. Za účelom objasnenia deklarovaného obchodného vzťahu spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o. (zhotoviteľ prác podľa zmluvy) a žalobcu (objednávateľ prác) správca dane bezúspešne zasielal predvolanie na adresu sídla tejto spoločnosti a taktiež predvolal na pojednávanie ako svedkyňu D. I. (konateľka spoločnosti v čase, keď sa mala obchodná transakcia uskutočniť) s výzvou na predloženie listinných dokladov. Obe zásielky sa vrátili správcovi dane ako neprevzaté v odbernej lehote. Spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. od 31. 12. 2014 zmenila obchodné meno na CHARITATÍVNA ORGANIZÁCIA SV. ALŽBETY, s.r.o., zmenila i sídlo (na Hlavná 14, Strážne) a od uvedeného dátumu nemá konkrétneho štatutárneho zástupcu. Zásielka adresovaná tejto spoločnosti (CHARITATÍVNA ORGANIZÁCIA SV. ALŽBETY, s.r.o.) na uvedenú adresu sa opakovane vrátila správcovi dane ako neprevzatá v odbernej lehote, rovnako ako zásielka adresovaná na adresu bývalej konateľky D. I..
Za takejto situácie podľa názoru súdu správne postupoval správca dane, keď požiadal Daňový úrad Žilina o vypočutie D. I. ako bývalej konateľky spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o. Daňový úrad Žilina oznámil správcovi dane, že predvolaná osoba si opakovane neprevzala zásielku v odbernej lehote a nereagovala ani na predvolanie, ktoré jej bolo vložené do poštovej schránky pri miestnom zisťovaní vykonanom za účelom osobného doručenia predvolania na pojednávanie. Podľa oznámenia OR PZ v Žiline zo dňa 29. 06. 2015 D. I. (nar. v roku XXXX) nebolo možné ani predviesť na pojednávanie (na základe požiadavky Daňového úradu Žilina), nakoľko podľa oznámenia jej manžela je po silnom infarkte a od ošetrujúceho lekára má doporučený oddych a vyhýbanie sa stresovým situáciám. Správca dane takto vyčerpal všetky zákonom mu dané možnosti na zabezpečenie a dosiahnutie výpovede bývalej konateľky spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o., ktorá podľa predložených dokladov mala byť dodávateľom stavebných prác pre žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období.
V tejto súvislosti je ale potrebné uviesť, že D. I. bola uvedená ako konateľka spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o. na zmluve č. 079/2014 uzavretej so žalobcom, pričom túto spoločnosť mala zastupovať osoba s menom S.. Q. Z. ako „splnomocnená na konanie v mene spoločnosti na všetky právne úkony“. Podľa zistení správcu dane sa osoba s uvedeným menom v registri obyvateľov SR nenachádza a nebolo ju možné identifikovať a predvolať za účelom jej vypočutia, pričom ani žalobca neoznámil žiadne údaje týkajúce s tejto osoby. Na žalobcom predložených faktúrach vystavených deklarovaným dodávateľom NIKKACCIA, s.r.o. je uvedené meno X.. E. L.-T. s poznámkou „fakturoval“. Totožné meno je uvedené i na dodacích listoch k jednotlivým faktúram s poznámkou „vystavil“ ako i na príjmových pokladničných
dokladoch s poznámkou „vyhotovil“. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania neposkytol žiadane údaje o osobe s menom X.. E. L.-T.. Na daňovom priznaní spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 (v ktorom sú uvedené nulové hodnoty) je S.. T. K. uvedený ako osoba splnomocnená na podanie daňového priznania za osobu podávajúcu daňové priznanie a toto meno je uvedené i v druhom dodatočnom daňovom priznaní, ktoré bolo podané 12. 12. 2014. Ani k tejto osobe neboli správcovi dane poskytnuté žiadne relevantné údaje. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05. 11. 2015 k protokolu z daňovej kontroly uviedol, že na rokovaniach o dodaní murárskych a ostatných prác sa zúčastňoval A.. X.. K. I., čo podľa jeho názoru nebolo podozrivé, ani neobvyklé, lebo menovaný bol konateľom spoločnosti BUUKOZZA, s.r.o. a táto bola spoločníkom spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o., ktorej konateľkou bola D. I.. Podľa žalobcu sa jednalo o personálne a majetkovo prepojené spoločnosti. Žalobca správcovi dane navrhol výsluch A.. X.. K. I., čo správca dane akceptoval a menovaného predvolal na pojednávanie z adresy uvedenej žalobcom, ktorá bola potvrdená i v evidencii obyvateľov SR. Zásielka s predvolaním sa však opakovane vrátila správcovi dane ako nedoručená s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy. Pri miestnom zisťovaní na udanej adrese v obci F. bolo zistené, že menovaný má na udanej adrese hlásený trvalý pobyt, ale nikdy tam nebýval. Z uvedeného potom vyplýva, že výsluch A.. X.. K. I. nebol možný, nakoľko nebol zistený jeho aktuálny pobyt.
33. V priebehu daňovej kontroly u žalobcu, resp. v priebehu vyrubovacieho konania boli ako svedkovia vypočutí D.. K. J. (uviedol, že pán I. zabezpečoval pre žalobcu dodávky stavebných prác za spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o., jednalo sa o fasádne práce, bol prítomný pri úhrade faktúr za stavebné práce pánovi I.), K.. H. D. (manželka konateľa žalobcu, ktorá vedela, že spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. dodávala žalobcovi rôzne stavebné práce, počula telefonáty a v súvislosti s úhradou faktúr pána I. i videla), K. A. (o stavebných prác vedel z počutia) a K. J. (o druhu stavebných prác pre žalobcu nemal informácie).
34. Žalobca bol s výsledkami daňovej kontroly priebežne oboznamovaný na ústnom pojednávaní dňa 11. 03. 2015, 08. 04. 2015 a dňa 05. 08. 2015 (kedy bol konateľ žalobcu vyzvaný na predloženie dokladov, preukázanie tvrdení uvedených v podanom daňovom priznaní a preukázanie reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom). S výsledkami vyrubovacieho konania bol právny zástupca žalobcu oboznámený na pojednávaní konanom dňa 25. 07. 2016. Zároveň mu bolo oznámené, že správcovi dane nie je známe meno ošetrujúceho lekára, a preto nevedel preveriť, či je D. I. spôsobilá vypovedať ako svedok a taktiež to, že písomné oznámenie zo dňa 15. 01. 2015 podpísané osobou s menom O. K. nepovažuje správca dane za relevantný dôkaz svedčiaci proti žalobcovi. Správca dane konštatoval, že ani dokazovanie vykonané vo vyrubovacom konaní na základe návrhov žalobcu nemá vplyv na výsledky daňovej kontroly uvedené v protokole zo dňa 16. 10. 2015 z daňovej kontroly.
35. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach stavebných prác od vyššie označeného dodávateľa v mesiaci október jún 2014 bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok týchto prác spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o., resp. jej dodávateľmi. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť deklarovaných dodávok stavebných prác zo strany spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o., resp. jej dodávateľov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy vykonanie deklarovaných dodávok stavebných prác spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. nepreukazujú. Taktiež nebol označený žiadny iný subjekt, ktorý by ako dodávateľ tejto spoločnosti stavebné práce vykonal.
36. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie stavebných prác od spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o. ako dodávateľa). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu -
žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.
37. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne vykonanie zdaniteľného plnenia deklarovaným subjektom, resp. jeho konkrétnym dodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci október 2014 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované obchodné transakcie (dodávka stavebných prác) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr a dodacích listov za zdaňovacie obdobie október 2014, ako i súpisov prác bez uvedenia dátumu vyhotovenia a mena osoby, ktorá ich vyhotovila) žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany deklarovaného dodávateľa (resp. jeho dodávateľa) ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že služby (stavebné práce) boli i reálne dodané od dodávateľa uvedeného na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61).
38. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie stavebných prác žalobcovi spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. nie je preukázané predloženými faktúrami a dodacími listami vystavenými v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014, ani súpismi prác, ale ani výpoveďou žalobcom navrhnutých a správcom dane vypočutých svedkov. Z týchto svedeckých výpovedí nie je zrejmé, aké stavebné práce boli vykonané, nie je zrejmý rozsah prác, kto ich vykonal (nie je preukázané, či to boli zamestnanci deklarovaného dodávateľa, alebo sa malo jednať o práce vykonané subdodávateľsky) a kto ich prevzal.
39. Správca dane sa snažil preveriť dodanie stavebných prác i u žalobcom deklarovaného dodávateľa NIKKACCIA, s.r.o., resp. u bývalej konateľky tejto spoločnosti D. I. (nakoľko po zmene obchodného mena dodávateľa na CHARITATÍVNA ORGANIZÁCIA SV. ALŽBETY, s.r.o. táto spoločnosť od 31. 12. 2014, teda i v čase vykonávania daňovej kontroly už nemala konateľa), čo však vzhľadom na zmeny v tejto spoločnosti, na jej nekontaktnosť, resp. nespoluprácu bývalej konateľky spoločnosti neviedlo k relevantným zisteniam. Správca dane vykonal všetky jemu dostupné procesné úkony smerujúce k výsluchu bývalej konateľky deklarovaného dodávateľa žalobcu, napriek tomu sa jej výsluch nezrealizoval. Je však potrebné uviesť, že žalobca ani netvrdil, že by s konateľkou deklarovaného dodávateľa niekedy jednal o dodávke stavebných prác. Dňa 16. 04. 2014 pri uzatváraní zmluvy o „výpomoc pri montážnych a stavebných prácach“ č. 079/2014 mala spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. zastupovať osoba menom S.. Q. Z. a podľa predložených faktúr vykonané práce mala za dodávateľa fakturovať osoba s menom X.. E. L.-T., ktorá mala vyhotoviť i dodacie listy a príjmové pokladničné doklady. Žalobca neposkytol žiadne údaje týkajúce sa týchto osôb a osobu menom S.. Q. Z. nebolo možné identifikovať ani v registri obyvateľov SR.
Nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade vyššie uvedených žalobcom deklarovaných dodávok stavebných prác správca dane neodôvodňuje nekontaktnosťou bývalej konateľky dodávateľa (ako na to poukazuje žalobca v podanej žalobe), resp. iných osôb, ale tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenie, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane mu dodal ním deklarovaný dodávateľ, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze, čo správcu dane viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane.
40. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri stavebných prácach, ktoré mu mal dodať deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o., aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia a jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby
sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, v opačnom prípade, by z verejne prístupného obchodného registra obchodných spoločností jednoducho zistil, že osoba s menom D. I. je, resp. v čase uzatvárania obchodného vzťahu so žalobcom bola konateľkou viacej ako 30 obchodných spoločností a osoba s menom A.. X.. K. I. (s ktorým mal žalobca jednať ohľadne stavebných prác) bola v tom čase taktiež konateľom niekoľkých desiatok obchodných spoločností (cca 80 spoločností). Už pri základnej opatrnosti a obozretnosti podnikateľa, ktorá je nevyhnutná pri uzatváraní obchodných kontraktov, by tieto zistenia museli byť pre žalobcu (ktorý nesporne nejednal s konateľkou spoločnosti) minimálne neobvyklé. Žalobca si neoveril ani to, na základe čoho je S.. Q. Z. oprávnená konať za spoločnosť NIKKACCIA, s.r.o. a rovnako si neoveril, na základe čoho je oprávnený konať za túto spoločnosť A.. X.. K. I.. S poukazom na uvedené zistenia, na ktoré poukazovali i daňové orgány, potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturované práce dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.
41. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný (čo žalobca podľa názoru súdu jednoznačne nebol, keď mu bolo zrejmé, že napr. zmluvu neuzatvára s konateľkou dodávateľskej spoločnosti, ale napriek tomu nežiadal, aby osoba, ktorá za túto spoločnosť konala, predložila doklad oprávňujúci ju na konanie), aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.
42. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
43. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania stavebných prác sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/, v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení
však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov alebo odberateľa, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka stavebných prác) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol opakovane preukázateľne vyzývaný (na pojednávaní konanom dňa 11. 03. 2015, 08. 04. 2015 a dňa 05. 08. 2015 - záver zápisnice o ústnom pojednávaní), aby predložil doklady a dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly neboli ešte predložené, resp. aby preukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období tam uvedeným dodávateľom. Týmto výzvam predchádzalo oboznámenie žalobcu s výsledkami vykonaného dokazovania, a to na pojednávaniach konaných vo vyššie uvedené dni.
44. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty). Tu je potrebné uviesť, že podľa predložených listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označeným dodávateľom stavebných prác a bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o vykonaní stavebných prác deklarovaným dodávateľom. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie stavebných prác od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o., v dôsledku čoho bolo potom spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnenia od tohto dodávateľa, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil.
45. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House) a rozsudok Najvyššieho súdu SR (v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011), súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Z tejto judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná, čo je podľa názoru súdu i tento prípad). Nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, (due diligence), ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho prípadnej účasti na daňovom podvode.
46. K námietke žalobcu v podanej žalobe ohľadne nevykonania „podstatného“ dôkazu správcom dane (nevypočutie D. I. ako bývalej konateľky spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o.) správny súd poukazuje na bod 39 tohto rozsudku. Správca dane vykonal všetky procesné úkony za účelom jej výsluchu (ktorý napokon nebol realizovaný, nakoľko menovanú zo zdravotných dôvodov nebolo možné predviesť na výsluch ani príslušníkmi polície), ale sám žalobca uviedol, že s bývalou konateľkou ohľadne dodávky stavebných prác ani nejednal. Vykonanie zisťovania u ošetrujúceho lekára (ktorého meno nebolo správcovi dane oznámené), kedy bude možné jej výsluch vykonať, je podľa názoru súdu i s poukazom na zistený skutkový stav nadbytočné a nedôvodné. Taktiež správny súd, rovnako ako správca dane, nepovažoval za potrebné zisťovať dôvody podávania daňových priznaní spoločnosťou NIKKACCIA, s.r.o. s rôznym obsahom. V predloženom administratívnom spise sa nachádza a je teda nepochybné, že riadne daňové priznanie spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014
bolo podané dňa 09. 11. 2014 ako negatívne (s nulovými hodnotami). Dodatočné daňové priznanie bolo podané dňa 02. 12. 2014 a bola v ňom uvedená daň v sume 95.523,74 eur a odpočítanie dane v sume 95.523,72 eur. Druhé dodatočné daňové priznanie bolo podané dňa 12. 12. 2014 opätovne negatívne (s nulovými hodnotami). S poukazom na doteraz zistené skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, je správny súd toho názoru, že pre účely daňovej kontroly u žalobcu a preukazovania dodania stavebných prác žalobcovi zo strany uvedenej spoločnosti, je výsluch D. I. ako bývalej konateľky spoločnosti NIKKACCIA, s.r.o. ohľadne opakovaného podávania daňových priznaní a podávania kontrolných výkazov touto spoločnosťou nadbytočný a právne irelevantný. Na doplnenie súd uvádza, že nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade dodávok stavebných prác, správca dane neodôvodnil podávaním týchto priznaní a kontrolných výkazov, resp. nevykonaním prác, ale spochybnil žalobcom predložené doklady o dodaní prác zo strany deklarovaného dodávateľa, čo súvisí so vznikom daňovej povinnosti u tohto dodávateľa a následne i s právom žalobcu na odpočítanie dane.
47. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 02. 08. 2016 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 v sume 4.813,80 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 02. 08. 2014 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 21. 10. 2016. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
48. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že stavebné práce vykonal deklarovaný dodávateľ, resp. nebolo preukázané, kto vôbec tieto stavebné práce vykonal). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
49. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
50. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
51. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.