Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_23S-96-2017.pdf
PDF · 127.36 KB
No categories available
23S/96/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: P.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ. E. XXX/X, XXX XX M., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Lucia Príčová, advokátka, Strážovská 4, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 50 601 881, proti žalovanému: Riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB-135-011/2017 zo dňa 03.05.2017, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č. PPZ-HCP- BB-135-011/2017 zo dňa 3. mája 2017 a disciplinárny rozkaz riaditeľa Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica č. 1 zo dňa 18. januára 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t. j. v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Disciplinárnym rozkazom riaditeľa Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica (orgán verejnej správy 1. stupňa) č. 1 zo dňa 18.01.2017 bolo žalobcovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.) disciplinárne opatrenie, a to zníženie služobného platu o 5 % na dobu jedného mesiaca, za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobca sa mal disciplinárneho previnenia dopustiť ako referent Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica v stálej štátnej službe tým, že neoprávnene poskytol informáciu z informačného systému Policajného zboru, čím porušil článok 9 písm. e) nariadenia ministra vnútra SR č. 164 zo dňa 12.11.2013 o ochrane osobných údajov. Uvedeného disciplinárneho previnenia sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 04.10.2016 v čase o 15:09 hod. bola z jeho konta X. vykonaná v informačnom systéme Policajného zboru lustrácia osoby Y. C. a údaje z informačného systému boli následne poskytnuté osobe Y. W. P.. 2. Prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal z informácií podaných odborom inšpekčnej služby Stred, úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, z vyjadrení žalobcu zo dňa 04.01.2017 a 09.01.2017, z listinných dôkazov preukazujúcich, že žalobca bol poučený o povinnostiach pri nakladaní s osobnými údajmi a absolvoval príslušné vzdelávanie týkajúce sa ochrany osobných údajov, ako aj z plánu služieb oddelenia. 3. Pri ukladaní sankcie prvostupňový orgán verejnej správy prihliadol na následok protiprávneho konania a na to, že nebola prejavená ľútosť zo strany žalobcu a svoje konanie odôvodňoval účelovým a svojvoľným výkladom zákonov a interných predpisov. Prvostupňový orgán verejnej správy zároveň
prihliadol na to, že žalobcovi bolo v minulosti štyrikrát uložené disciplinárne opatrenie za porušenie základných povinností policajta, z tohto v troch prípadoch vo forme písomného pokarhania. 4. Proti uvedenému disciplinárnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica (žalovaný) rozhodnutím č. PPZ-HCP- BB-135-011/2017 zo dňa 03.05.2017 tak, že odvolanie podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. zamietol a prvostupňové rozhodnutie - disciplinárny rozkaz potvrdil. 5. Žalovaný považoval rozhodnutie prvostupňového orgánu za správne a stotožnil sa s jeho odôvodnením. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia poukázal na to, že žalobca v deň, kedy malo dôjsť k disciplinárnemu previneniu, nemal plánovanú službu, navyše išlo o čas mimo oficiálnych úradných hodín oddelenia. Poukázal aj na informácie o lustráciách, ktoré boli vykonané z konta žalobcu v období od 01.01.2016 do 31.01.2017, z čoho 14 lustrácií žalovaný vyhodnotil ako neoprávnene vykonaných. V závere svojho rozhodnutia uviedol, že skutku sa mal žalobca dopustiť dňa 04.10.2016 o 17:09 hod. 6. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, žiadal ich zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie, z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP, a uplatnil si aj náhradu trov konania. Alternatívne žalobca žiadal, aby správy súd upustil od uloženia disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie, keďže podľa jeho názoru účel správneho trestania bol dosiahnutý samotným prejednaním veci. 7. V správnej žalobe žalobca namietal nepreskúmateľnosť, nezákonnosť a vecnú nesprávnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy 1. stupňa. Namietal aj vadu pri doručovaní rozhodnutia žalovaného, a to doručenie fotokópie rozhodnutia namiesto doručenia originálneho rovnopisu do vlastných rúk. 8. Žalobca odkázal na obsah vyjadrení, ktoré podal v priebehu disciplinárneho konania a namietal, že tieto neboli vzaté do úvahy, ale došlo k jeho priamočiaremu potrestaniu. Zdôraznil, že neposkytol osobné údaje a zachovával mlčanlivosť o osobných údajoch dotknutej osoby. Údaj o ukončení pobytu nepovažoval žalobca v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov za osobný údaj. Ak by aj orgány verejnej správy dospeli k názoru, že došlo k disciplinárnemu previneniu, žalobca zdôraznil, že zákon dáva možnosť riešiť vec aj výčitkou, čo by s prihliadnutím na následky, trvanie a závažnosť bolo v danej veci podľa jeho názoru adekvátne. 9. Žalobca namietal, že nemal možnosť obhájiť sa pred komisiou riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície v zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Poukázal na to, že mu bolo doručené len oznámenie, že nebude rozhodnuté do 60 dní, a následne bolo rozhodnuté až 03.05.2017. Vyjadril presvedčenie, že ide o procesné pochybenie spočívajúce v dlhom časovom úseku na rozhodnutie (odvolanie podal v januári 2017 a rozhodnuté bolo v máji 2017). 10. Žalobca ďalej poukázal na § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť objektívne zistený skutočný stav veci. Správne orgány podľa žalobcu vo svojich písomnostiach menili podozrenie z disciplinárneho previnenia, čo dávalo právnu neistotou možnej obrany a zváženia ochranných prostriedkov. Zdôraznil, že výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi a vyjadril svoje presvedčenie, že pomoc človeku, ktorý prišiel so svojím problémom za príslušníkom PZ, je v súlade s dobrými mravmi. Zotrval na svojom vyjadrení, že podaním informácie sa predišlo možnému porušeniu zákona o pobyte cudzincov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany cudzinca. Svojím postupom dodržiaval heslo všeobecne osvojené vedením polície, a to: „Pomáhať a chrániť“. 11. Žalobca uviedol, že si svedomito plní svoje povinnosti, o čom svedčia aj jeho hodnotenia zo strany nadriadeného. 12. Zistenie odvolacieho orgánu ohľadne lustrácii nemalo podľa žalobcu vplyv na prejednávanú vec, keďže odvolací orgán nemohol takýto dôkaz objektívne vyhodnotiť bez jeho vyjadrenia. Podľa žalobcu spáchanie disciplinárneho previnenia nebolo preukázané objektívne, jasne a určito a zdôraznil, že na uvedené konanie je možné subsumovať aj princípy trestného konania, a to „in dubio pro reo“, prípadne benefit „beneficium cohaesionis“. XX. Žalobca poukázal aj na súvisiacu judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne aj na rozhodnutie R 51/2011 a na právnu vetu v ňom obsiahnutú : „Vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia, tiež je, ak nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia, s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia“. 14. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe odkázal na obsah preskúmavaných rozhodnutí a uviedol nasledujúce skutočnosti : 15. Podnetom na začatie disciplinárneho konania bola informácia odboru inšpekčnej služby Stred, úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR č. SKIS-IS-OISS-
OPČ-291-014/2016 o podozrení z disciplinárneho previnenia príslušníka PZ. Žalobca v prvotnom zázname o podaní informácie poprel akúkoľvek lustráciu cudzincov z iných ako oficiálnych dôvodov. Zároveň uviedol, že lustráciu pod jeho menom mohol vykonať aj niekto iný, pretože ak je v práci, neodhlasuje sa z informačných systémov a prístupové heslá má poznačené v notese, ktorý má uložený v zásuvke v stole. Disciplinárne konanie preto bolo začaté z dôvodu porušenie čl. 9 písm. b) resp. e) nariadenia ministra vnútra č. 164/2013. 16. Obsah vyjadrenia žalobcu zo dňa 05.01.2017 bol odlišný oproti tomu, čo uviedol do záznamu zo dňa 01.12..2016, čo odôvodňuje následný postup orgánu verejnej správy 1. stupňa, v rámci ktorého žalobcu opätovne vyzval na vyjadrenie, reagujúc na nové skutočnosti uvedené žalobcom v písomnom vyjadrení. Následne bolo doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.01.2017. Z vyjadrení žalobcu zo dňa 05.01.2017 a 09.01.2017 bol vyvodený záver, že žalobca pripustil, že lustráciu osoby v informačnom systéme vykonával a svoje prístupové práva neposkytol inej osobe, preto sa prvostupňový orgán v ďalšom konaní otázkou porušenia článku 9 písm. b) nariadenia ministra vnútra č. 164/2013 už nezaoberal. 17. Podľa článku 9 písm. e) nariadenia ministra vnútra č. 164/2013 oprávnená osoba pri plnení úloh a pri získavaní a spracovaní osobných údajov najmä zachováva mlčanlivosť o osobných údajoch, s ktorými príde do styku, pričom ich nesmie využiť ani pre osobnú potrebu. 18. Definícia pojmu osobných údajov je obsiahnutá v § 4 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov. Osobnými údajmi môžu byť akékoľvek údaje týkajúce sa konkrétnej osoby, a preto zákon o ochrane osobných údajov neobsahuje presný výpočet údajov, ktoré možno považovať za osobné. Poskytuje iba výpočet charakteristík, ktoré určujú, alebo môžu určiť osobu, pričom môžu byť k dispozícii v akejkoľvek forme (fotografickej, zvukovej, papierovej alebo v informačnom systéme). Rozsah osobných údajov spracovávaných v konaniach o víza a v konaniach o pobyte cudzincov je vymedzený v § 129 zákona č. 404/2011 Z. z . o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 129 ods. 2 tohto zákona na účely konania o pobyte cudzincov je policajný útvar oprávnený s poukázaním na § 129 ods. 1 písm. b) tohto zákona spracovávať aj údaje o predchádzajúcich pobytoch žiadateľa o pobyt. Z uvedeného je zrejmé, že údaje o stave pobytu na území SR, týkajúce sa konkrétnej osoby, evidované v informačnom systéme PZ, sú osobným údajom a na ich ochranu sa v podmienkach Ministerstva vnútra SR vzťahuje nariadenie č. 164/2013. Spôsob poskytovania informácií z informačného systému potom bližšie upravuje článok 8 nariadenia ministra vnútra č. 8/2002. 19. Žalobca je oprávnenou osobou k tomu, aby mal prístup k informačnému systému a o právach a povinnostiach oprávnenej osoby bol v súlade s § 21 zákona o ochrane osobných údajov riadne poučený, naposledy dňa 26.09.2016. Pravidelne (najmenej jedenkrát ročne) je preškoľovaný z predpisov upravujúcich ochranu osobných údajov (naposledy dňa 03.06.2016) a z predpisu upravujúceho používanie informačného systému Evidencia cudzincov (naposledy dňa 04.04.2016). Dňa 04.10.2011 absolvoval žalobca odborný seminár na tému zákon o ochrane osobných údajov. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany nadriadeného boli vykonané dostatočné opatrenia na to, aby bol žalobca oboznámený s problematikou ochrany osobných údajov. 20. V odvolaní žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodovanie o porušení služobnej disciplíny. V rámci odvolacieho konania boli ako podklad k posúdeniu vyžiadané informácie o vykonaných lustráciách v informačných systémoch z konta žalobcu za obdobie od 01.01.2016 do 31.01.2017. Vyhodnotením lustrácií bolo zistené, že minimálne 9 lustrácií bolo vykonávaných mimo plánovaného času služby žalobcu a v čase lustrácie nemali lustrované osoby v konaní žiadnu žiadosť, t. j. žalobca nemal dôvod na lustráciu osoby. Zároveň bolo zistené, že skutočný čas lustrácie osoby Y. C., ktorá bola predmetom disciplinárneho konania, bol deň 04.10.2016 o 17:09 hod., ktorý pripadol na utorok, t. j. na deň, kedy oddelenie nemá úradné hodiny. Časový rozdiel medzi pôvodne uvádzaným časom lustrácie 15:09 hod. a skutočným časom 17:09 hod bol spôsobený tým, že časy lustrácie uvádzané prevádzkovateľom informačného systému boli vo formáte UTC (koordinovaný svetový čas), pričom v strednej Európe je používaný čas UTC+2. 21. V priebehu disciplinárneho konania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa svojím konaním dopustil porušenia článku 9 písm. e) nariadenia ministra vnútra SR č. 164/2013. Pri začatí disciplinárneho konania nebolo možné presne ustáliť, ktorú povinnosť žalobca porušil a boli sporné aj jeho vyjadrenia, keď pôvodne tvrdil, že jeho prístupové práva boli zneužité inou osobou a po oboznámení sa s obsahom spisu svoje vyjadrenie upravil v tom, že lustráciu osoby vykonal osobne. Disciplinárne konanie bolo preto začaté z dôvodu porušenia článku 9 písm. b) resp. e) nariadenia ministra vnútra SR č. 164/2013. Následne v priebehu disciplinárneho konania bolo ustálené, že žalobca porušil článok 9 písm. e) predmetného nariadenia.
22. Zákon č. 73/1998 Z. z. umožňuje ukončiť disciplinárne konanie za porušenie služobnej disciplíny aj bez uloženia disciplinárneho opatrenia, avšak len v prípadoch, ak na nápravu policajta, na obnovenie služobnej disciplíny, postačí výčitka. Žalobca v rámci disciplinárneho konania neoľutoval svoje konanie, vo vyjadreniach v rámci disciplinárneho konania uvádzal účelový a svojvoľný výklad k poskytovaniu osobných údajov oprávnenou osobou, a teda nedával žiadnu záruku nápravy. 23. V súlade s povinnosťou riadne preskúmať celý spisový materiál, dôkazy vykonané nadriadeným a argumenty uvádzané žalobcom, nebolo rozhodnuté o odvolaní v zákonnej lehote 60 dní od podania odvolania. O tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený listom č. PPZ-HCP-BB-135-006/2017 zo dňa 24.03.2017 v súlade s platnou právnou úpravou. 24. Za účelom jednotného postupu pri ochrane osobných údajov v podmienkach Ministerstva vnútra SR bolo vydané nariadenie č. 164/2013 a podľa článku 4 tohto nariadenia gestor, správca a oprávnená osoba osobné údaje poskytujú tretej strane, alebo poskytujú, alebo sprístupňujú príjemcovi podľa osobitného predpisu spôsobom ustanoveným interným aktom riadenia. G. predpisom sa v poznámke pod čiarou k tomuto ustanoveniu uvádza napr. nariadenie ministra vnútra SR č. 2/2018 o používaní informačného systému evidencia cudzincov s povoleným pobytom na území SR, nariadenie ministra vnútra SR č. 161/2012 o prevádzke automatizovaného Informačného systému Policajného zboru IPOLDAT a manuálnej operatívno-taktickej evidencie. Z uvedených interných predpisov vyplýva, že žalobca ako oprávnená osoba mohol v informačnom systéme evidencia cudzincov zisťovať len informácie a osobné údaje potrebné pre služobnú činnosť. Oprávnenie na poskytovanie údajov z informačného systému vyplýva výhradne prevádzkovateľovi systému, ktorým je Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ Bratislava. S oboma internými predpismi bol žalobca riadne oboznámený. 25. Zo záznamov na oboch rozhodnutiach vyplýva, že rozhodnutia boli žalobcovi riadne vyhlásené, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom, a teda nemožno hovoriť o vade v doručovaní. 26. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol. 27. V replike žalobca zdôraznil, že nedošlo k disciplinárnemu previneniu, nakoľko neboli poskytnuté osobné údaje. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis, rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn neurčujú, že informácia „má zrušený pobyt na území Slovenskej republiky“ je osobným údajom. 28. Nad rámec správnej žaloby uviedol, že ustanovenie § 129 zákona č. 404/2011 Z. z. upravuje spracovanie osobných údajov a iných údajov, čiže z dikcie možno usudzovať, že spracúvanie údajov o predchádzajúcich pobytoch žiadateľa o pobyt, bude súvisieť s inými údajmi. Osobným údajom by podľa názoru žalobcu v danom prípade bol údaj o adrese, ktorý ale neposkytol. Údaj o poslednej adrese pobytu cudzinca poskytla bývalá manželka cudzinca, ktorá bola garantom jeho pobytu na území SR. 29. Ďalej žalobca ešte poukázal na to, že dostal možnosť vyjadriť sa k disciplinárnemu previneniu, ako aj k iným písomnostiam a túto možnosť a právo aj využil. Vyjadril svoj názor, a preto jeho tvrdenia nemožno zo strany žalovaného posudzovať ako účelový smer obrany. 30. Sporné vyjadrenia neuviedol úmyselne, ale pri výkone služby sa dostáva do styku s množstvom ľudí a nie je možné objektívne požadovať, aby v priebehu 10 minút presne písal skutočnosti, ktoré sa stali 2 a viac mesiacov dozadu. 31. K disciplinárnym opatreniam uloženým v minulosti žalobca uviedol, že toto nepovažuje za smerodajné. V nejednom prípade by bolo preukázané, že k porušeniu povinnosti policajta nedošlo, ak by z jeho strany bolo podané odvolanie. 32. Zákon č. 73/1998 Z. z. nepodmieňuje uloženie výčitky ľútosťou zo strany policajta a nariadenie ministra vnútra č. 2/2018 upravuje spôsob poskytovania informácií z informačného systému evidencie cudzincov v rámci útvarov a jednotlivých policajných zložiek a nemá súvis s poskytnutím informácie zo strany žalobcu v posudzovanom prípade. 33. Ďalej ešte žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/9/2016 zo dňa 31.05.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že disciplinárne previnenie musí byť vo výroku rozhodnutia, ako aj v jeho odôvodnení, vymedzené dostatočne na to, aby nebolo zameniteľné s iným skutkom, a výrok rozhodnutia musí spĺňať požiadavky určitosti, konkrétnosti a zrozumiteľnosti. 34. Žalovaný v duplike neuviedol žiadne ďalšie doplňujúce informácie. V prílohe priložil upozornenie sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR k dodržiavaniu ochrany osobných údajov a bezpečnostnej politiky Ministerstva vnútra SR pre oblasť informačných systémov zo dňa 08.09.2017. 35. Správny súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). 36. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
37. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
38. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
39. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, zohľadňujúc aj možnú aplikáciu § 195 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná. Rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa preto podľa § 191 ods. 1 písm. d) a ods. 3 SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
40. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veciach správneho trestania, v ktorých správny súd nie je viazaný len rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, ak v konaní orgánov verejnej správy došlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a/ až e/ SSP. V prejednávanej veci správny súd nad rozsah žalobných bodov nezistil vady vymedzené v § 195 SSP, preto nebol dôvod na postup podľa § 196 SSP.
41. Z administratívneho spisu bolo správnym súdom zistené, že žalobca bol a je oprávnenou osobou, ktorá sa v rámci výkonu funkcie referenta v stálej štátnej službe môže oboznamovať s osobnými údajmi fyzických osôb pri plnení svojich služobných úloh. Nepochybné je tiež to, že v súvislosti s problematikou osobných údajov absolvoval aj príslušné školenia a bol aj zodpovedajúcim spôsobom poučený.
42. Žalobca v správnej žalobe namietal, že mu bolo doručené rozhodnutie žalovaného len vo fotokópii a mal mu byť podľa jeho názoru doručený originál rovnopisu. Túto žalobnú námietku žalobcu správny súd považoval za nedôvodnú.
43. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.; rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak.
44. Podľa § 266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.; rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán.
45. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.; rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a § 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou "do vlastných rúk"; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.
46. Právna úprava doručovania rozhodnutí, vydaných v rámci disciplinárneho konania, je obsiahnutá v ust. § 266 zákona č. 73/1998 Z. z. a uprednostňuje oznámenie rozhodnutí ich ústnym vyhlásením. Až v prípade, že nie je možné oznámiť policajtovi rozhodnutie ústnym vyhlásením, nasleduje jeho doručovanie (odovzdanie a prevzatie jeho písomného vyhotovenia). Vychádzajúc z ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia je ale zrejmé, že tento režim oznamovania rozhodnutí neplatí pre rozhodnutia odvolacích orgánov, ktoré sa vždy oznamujú doručením ich odpisu. Žalobcom namietaná povinnosť doručiť originál rovnopisu rozhodnutia žalovaného z relevantnej právnej úpravy nevyplýva. Je nepochybné, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk v zrozumiteľnej forme (rozhodnutie si prevzal) a s jeho obsahom sa v celosti oboznámil, o čom svedčí aj podaná správna žaloba. Postupom pri doručovaní žalobca nebol podľa správneho súdu ukrátený na svojich právach.
47. Ďalej žalobca namietal, že v priebehu disciplinárneho konania došlo k zmene právnej kvalifikácie a bol dvakrát vyzvaný na podanie vyjadrenia. Správny súd ani námietky vznesené v tomto smere nepovažuje za dôvodné.
48. Z administratívneho spisu vyplýva, že pri podaní informácie do záznamu, ktorú poskytol žalobca inšpekčnej službe (prvé vyjadrenie žalobcu v predmetnej veci), uviedol, že nič nespáchal a nikdy nič nelustroval bez oficiálneho dôvodu. Uviedol tiež, že niekedy sa neodhlásil z konta príslušného systému a k počítačom, na ktorých lustruje, sa mohol dostať ktorýkoľvek kolega. Uviedol, že lustráciu v jeho konte mohol vykonať ktokoľvek iný a prístupové heslá má v notese, ktorý je v zásuvke v stole a tento si neuzamyká. Ďalej sa vyjadril, že osobu menom Y. C. nelustroval, resp. si to nepamätal, nevedel ani, či dňa 04.10.2016 bol v práci alebo nie. V dôsledku uvedenej výpovede žalobcu bolo disciplinárne konanie začaté pre podozrenie z porušenia čl. 9 písm. b/ resp. e/ nariadenia ministra vnútra č. 164/2013. 49. Následne vo vyjadrení k podozreniu zo spáchania disciplinárneho previnenia zo dňa 04.01.2017 (doručené orgánu verejnej správy 1. stupňa 05.01.2017) žalobca uviedol, že vlastným šetrením zistil, že dňa 04.10.2016 dotknutého cudzinca lustroval, po tom, čo bol neznámou osobou zastihnutý na stálej službe. Uviedol, že tam bol mimo službu, pretože sa vrátil po osobné veci a chcel sa uistiť, kedy má znovu službu. Takto ho zastihla neznáma osoba, ktorá sa dopytovala na pobyt svojho bývalého manžela
- cudzinca.
50. Na uvedené vyjadrenie žalobcu (zásadne odlišné od prvého vyjadrenia, ktoré bolo podkladom pre začatie disciplinárneho konania), potom nadväzoval dopyt orgánu verejnej správy 1. stupňa zo dňa 05.01.2017, ktorým bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie: podľa akého právneho predpisu postupoval pri vybavovaní žiadosti o poskytnutie informácie, akú služobnú činnosť vykonával dňa 04.10.2016 v čase o 15:09 hod., keď nemal plánovaný výkon služby a prečo nedodržal článok III ods. 2 prílohy k príkazu riaditeľa OCP PZ BB, ktorým bola upravená metodika výkonu stálej služby na oddelení.
51. V prípadoch správneho trestania (analogicky ako v trestnom konaní) je potrebné prísne dbať na dodržiavanie zásady zákonnosti. V rámci tejto zásady je dôležité, aby osoba obvinená z protiprávneho konania, od momentu oboznámenia sa so začatím konania vedeného proti nej, vedela, aký skutok a s akou právnou kvalifikáciou sa jej kladie za vinu. Napriek tomuto záveru nepovažuje správny súd v prejednávanej veci za dôvodné námietky žalobcu, týkajúce sa postupu orgánu verejnej správy 1. stupňa, konkrétne úpravy právnej kvalifikácie a výziev na vyjadrenie. Z administratívneho spisu vyplýva, že k úprave resp. k zmene v právnej kvalifikácii došlo v dôsledku vyjadrenia podaného žalobcom, v ktorom uviedol nové skutočnosti, zásadne odlišné od tých, ktoré boli orgánu verejnej správy 1. stupňa známe pri začatí disciplinárneho konania a ktoré vyplývali zo záznamu spísaného úradom inšpekčnej služby. Orgán verejnej správy 1. stupňa v podstate vyprecizoval právnu kvalifikáciu a opakovanými výzvami na vyjadrenie dal žalobcovi priestor na to, aby sa dôsledne s prejednávanou vecou a postupom oznámil a mal možnosť sa k skutku a k jeho právnej kvalifikácii vyjadriť, prípadne navrhnúť dôkazy. Alternatíva v počiatočnej právnej kvalifikácii skutku bola následným postupom orgánu verejnej správy 1. stupňa odstránená a žalobca mal možnosť vyjadriť sa k jednoznačnej právnej kvalifikácii.
52. Pokiaľ žalobca namietal, že odvolací orgán rozhodol v dlhšom časovom rozpätí a nedodržal zákonnú lehotu na rozhodnutie, správny súd aj k tejto žalobnej námietke uvádza, že je nedôvodná. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že dňa 30.01.2017 bolo odvolanie žalobcu predložené na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Následne bola kreovaná poradná komisia, so zložením ktorej bol žalobca oboznámený a voči jej zloženiu neuviedol žiadne výhrady. Predseda poradnej komisie následne žiadal Útvar hraničnej a cudzineckej polície PZ, Odbor cudzineckej polície, Oddelenie centrálneho vízového orgánu Bratislava o informáciu o tom, aké lustrácie boli vykonávané z konta žalobcu v predmetnom informačnom systéme v období od 01.01.2016 do 31.01.2017. Keďže informácia nebola poskytnutá obratom a v dôsledku toho nebolo možné rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, žalobcovi bolo prípisom zo dňa 24.03.2017 oznámené, že nebude rozhodnuté v lehote 60 dní z dôvodu „prebiehajúceho riadneho posúdenia veci a získavania relevantných podkladov pre rozhodnutie.“ Uvedeným postupom bolo dodržané ust. § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého má odvolací orgán rozhodnúť bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak zákon neustanovuje inak. Ak odvolací orgán nemôže o odvolaní rozhodnúť v uvedenej lehote 60 dní odo dňa podania odvolania, je v zmysle zákonnej právnej úpravy povinný o tom policajta vyrozumieť, čo zo strany žalovaného bolo dodržané.
53. Ďalšími žalobnými námietkami žalobca namietal nepreskúmateľnosť, nezákonnosť a vecnú nesprávnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Žalobca namietal, že podanie informácie o tom, či osoba má platné povolenie na pobyt, nebolo osobným údajom. Podľa jeho názoru išlo o výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, v súlade s dobrými mravmi a o dodržanie hesla „Pomáhať a chrániť“. Žalobca uviedol, že osoba, ktorá od neho informáciu žiadala, disponovala osobnými údajmi cudzinca, preto by mala platiť domnienka disponovania súhlasom cudzinca.
54. Správny súd považuje za dôvodný ten okruh žalobných námietok, ktorými žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa.
55. Predovšetkým správny súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, konkrétne na jeho výrokovú časť. V oblasti administratívneho trestania sa analogicky uplatňujú zásady, ktoré platia aj v trestnom konaní, v konaní o trestných činoch. Jednou z požiadaviek, ktorá je kladená na rozhodnutia, ktorými sú ukladané sankcie za správne delikty, je potom aj požiadavka súvisiaca s vymedzením skutku a jeho právnej kvalifikácie vo výroku rozhodnutia. Žalobca v správnej žalobe a aj v replike namietal nepreskúmateľnosť preskúmaných rozhodnutí a poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá sa dotýka potreby dostatočného vymedzenia disciplinárneho previnenia nezameniteľným spôsobom vo výroku rozhodnutia.
56. Vymedzenie skutku, z ktorého sa disciplinárne obvinený uznáva za vinného, s uvedením miesta, času, spôsobu jeho spáchania a ďalších konkretizujúcich popisných informácií, ako aj s uvedením relevantnej právnej kvalifikácie, je zárukou dodržiavania zásady zákonnosti a nezameniteľnosti skutku. Vymedzenie skutku nezameniteľným spôsobom je dôležité predovšetkým pre aplikáciu zásady ne bis in idem, teda aby postihovaná osoba nebola opätovne postihnutá za to isté konanie. Od jednoznačného a nezameniteľného vymedzenia skutku závisí aj posúdenie správnosti právnej kvalifikácie, ale v priebehu disciplinárneho konania sa od neho odvíjajú aj významné práva obvinenej osoby, ako je napr. právo na obhajobu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/238/2009 zo dňa 19.05.2010.
57. V prejednávanom prípade vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa úplne absentuje popis skutku a skutkové okolnosti sú vymedzované len v rámci odôvodnenia s poukazom na jednotlivé podklady rozhodnutia. Navyše, ako to vyplýva z rozhodnutia žalovaného a aj z jeho vyjadrenia k správnej žalobe, pochybným sa stal konkrétny čas spáchania skutku, keď žalovaný uvádzal, že správne mal byť čas skutku dňa 04.10.2016 o 17:09 hod., a nie o 15:09, ako to bolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Uvedený nesúlad mal byť spôsobený tým, že bol nesprávne nastavený čas v počítačovom systéme. Nepresnosť v časovom údaji, týkajúcu sa hodiny a minúty, považuje správny súd za zásadnú, najmä s ohľadom na charakter konania, ktorým sa mal žalobca disciplinárneho previnenia dopustiť. Takáto nepresnosť je tiež dôkazom toho, že v prvostupňovom rozhodnutí absentovalo vymedzenie skutku nezameniteľným spôsobom, ktoré by garantovalo dodržanie ďalších zásad, napríklad zásady ne bis in idem.
58. Žalobca dôvodne namietal aj to, že v odvolacom konaní bol obstaraný ďalší dôkaz, a to výpis o lustráciách vykonaných z jeho konta v období od 01.01.2016 do 31.01.2017, a tento dôkaz bol žalovaným vyhodnotený bez toho, aby bol s týmto dôkazom žalobca oboznámený a mohol sa k nemu vyjadriť. Uvedený dôkaz nebol podľa správneho súdu podstatný vo vzťahu k posúdeniu zodpovednosti žalobcu za spáchanie skutku žalovaným v prejednávanej veci. Napriek tomu za zásadný nedostatok v postupe žalovaného správny súd považuje to, že žalovaný tento dôkaz vyhodnotil, pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia ho zobral do úvahy, žalobcu s týmto dôkazom neoboznámil a uprel mu právo vyjadriť sa k nemu.
59. Rovnako boli na mieste aj tie žalobné námietky, ktorými žalobca poukazoval na to, že neprejavenie ľútosti nemôže byť brané do úvahy ako jedna z okolností, na ktorú sa prihliada pri uložení sankcie. Vyjadrenie ľútosti disciplinárne obvineným je možné zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť. Naopak neprejavenie ľútosti nemôže byť na ťarchu disciplinárne obvineného.
60. Orgán verejnej správy 1. stupňa pri ukladaní sankcie zohľadnil aj to, že žalobca bol riadne poučený o povinnostiach pri poskytovaní informácií a pri nakladaní s osobnými údajmi, a napriek tomu svoje
konanie podľa prvostupňového orgánu odôvodňoval svojvoľným a účelovým výkladom zákonov a interných predpisov. V priebehu disciplinárneho konania je disciplinárne obvinený oprávnený brániť sa a uvádzať skutočnosti na svoju obranu, a to vo vzťahu k skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, a k jeho právnej kvalifikácii. Orgán rozhodujúci o disciplinárnom obvinení je oprávnený vyhodnotiť, či je disciplinárne obvineným prednášaná obrana relevantná vo vzťahu k zodpovednosti za protiprávne konanie. Disciplinárne obvinenej osobe ale nemôže byť na ťarchu pri ukladaní sankcie to, že v rámci svojej obrany prednesie výklad právnych noriem, s ktorým orgán rozhodujúci o disciplinárnom previnení vyjadrí nesúhlas.
61. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno vyvodiť zo všeobecných ústavných požiadaviek na uplatňovanie verejnej moci, zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách. Jedným zo základných nezáväzných dokumentov Rady Európy je Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R(91)1 členským štátom o správnych sankciách. V odporúčaní sa vymedzujú zásady, ktoré predstavujú základný štandard ochrany subjektov v rámci správneho trestania. Odporúčanie ustanovuje nasledovné zásady: 1. zásadu zákonnosti, 2. zásadu zákazu retroaktivity, 3. zásadu ne bis in idem, 4. zásadu konania o správnom delikte v primeranej lehote, 5. zásadu ukončenia správneho konania o delikte rozhodnutím, 6. špeciálne zásady ako právo osoby byť informovaná o obvinení voči nej, právo byť vypočutá, právo na odôvodnenie rozhodnutia, právo na obhajobu a pod., 7. zásadu, že dôkazné bremeno nesie správny orgán a zásadu preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia nezávislým súdom. Zásada zákonnosti je vo všeobecnosti vyjadrená v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V rámci zásady zákonnosti sa dodržiava princíp nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege, t. j. nie je správneho deliktu a správneho postihu bez toho, aby to zákon výslovne stanovil. V zmysle odporúčania sa tiež uplatňuje požiadavka na určité, jasné a presné formulovanie a znenie skutkových podstát správnych deliktov, a k tomu prislúchajúci výpočet sankcií, ktoré možno uložiť za jednotlivé správne delikty. 62. Zodpovedanie žalobných námietok, ktorými žalobca dôvodil, že nešlo o osobné údaje cudzinca a v dôsledku toho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, by vzhľadom na konštatovanú nepreskúmateľnosť rozhodnutí, bolo podľa správneho súdu predčasné.
63. Správny súd vyhovel žalobnému návrhu, ktorým sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaných rozhodnutí a vrátenia veci na ďalšie konanie, preto odpadol dôvod na rozhodovanie o žalobcom alternatívne navrhovanom upustení od potrestania.
64. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia správneho súdu (§ 175 ods. 2 SSP). 65. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.