Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1C/8/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Jánom Šoltésom, advokát, advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej: Q. G., J.. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX N., o zaplatenie 6079,41 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 08.01.2016 domáhal toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 6079,41 eur s príslušenstvom a trovy konania z dôvodu, že žalovaná nesplatil riadne a včas úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu (t.j. Consumer Finance Holding a.s., a to cez vydavateľa platobných kariet Všeobecná úverová banka, a.s. - č. účtu 40253328). 2. Žalobca žalobu dôvodil tým, že dňa 05.06.2008 uzatvoril so žalovanou právnym predchodcom žalobcu (t.j. Consumer Finance Holding a.s. cez vydavateľa platobných kariet Všeobecná úverová banka, a.s. - č. účtu 40253328) (Ďalej len Zmluva), v ktorej obchodné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Na základe Zmluvy mala žalovaná ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu schválený úver vo výške 2550,- eur a bola povinná splácať úver mesačne vo výške 85,- eur. Žalovaná ani po viacerých pokusoch žalobcu neuhradila dlžnú sumu z poskytnutého úveru, ktorá predstavuje sumu 6079,41eur, a je zložená z istiny v sume 2532,96 eur, poplatkov v sume 2953,05 eur, sankčného úroku v sume 589,52 eur a štandardného úroku v sume 2661,88 eur. 3. Žalovaná sa k prejednávanému sporu nevyjadrila. 4. Na základe výzvy súdu zo dňa 03.03.2017 v súvislosti s uplatneným nárokom súd vyzval žalobcu, aby preukázal kedy bolo oznámenie o postúpení pohľadávky a vypovedanie zmluvy (vyhlásenie predčasnej splatnosti) doručené žalovanej.

5. Súd v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. pojednal vec v neprítomnosti žalobcu, splnomocnenca a žalovanej. Všetky strany sporu a splnomocnenec majú doručenie vykázané riade a včas a na prípravu bola zachovaná päťdňová lehota v zmysle ust. § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V prejednávanej veci neexistoval žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Vo veci bolo možné rozhodnúť aj bez vypočutia strany sporu na základe listinných dôkazov.

6. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou/Žiadosťou o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro č. účtu 0025237864 zo dňa 05.06.2008, všeobecnými zmluvnými podmienkami VÚB Banky, výpismi z Pôžičkovej karty Quatro k č.ú. SK42020000001850385159, zmluvou o postúpení pohľad a prílohou Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 16.08.2016, Oznámením o vyhlásení

predčasnej splatnosti úveru zo dňa 02.02.2013, , históriou čerpania a splácania úveru žalovanou , oznámením o postúpením pohľadávky zo dňa 30.09.2016, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci: 7. Obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava uzavrela so žalovanou, ako fyzickou osobou, dňa 05.06.2008 zmluvu o aktivácii Pôžičkovej karty Quatro na základe, ktorej bol žalovanej poskytnutý úver so schváleným úverovým rámcom 2550,- eur, mesačnou splátkou 85,- eur, úrokovou sadzbou 22,80% ročne. 8. Z obsahu predložených Výpisov z Pôžičkovej karty Quatro k č.ú. SK4202000000185085159 žalovanej a zmluvy súd zistil, že žalovaná reálne vyčerpala poskytnutý úver vo výške 3116,49,- eur. Výpisy boli predložené za obdobie od 01.01.209 do 30.11.2015. Banka účtovala náklady vymáhania po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru , a to dňa 02.02.2013. 9. Spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. (veriteľ predmetného úveru) ( ďalej len „VÚB“) je obchodnou spoločnosťou ( bankou), pričom jedným z predmetom jej podnikania (činnosti) je poskytovanie spotrebiteľských úverov bankovým spôsobom. Žalovaná je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, čo nakoniec nebolo ani medzi účastníkmi sporné.

10. Spoločnosť VÚB súčasne s obchodnou spoločnosťou Consumer Fiunance Holding a.s. (postupca) uzatvorili so žalobcom (postupníkom) obchodnou spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok ( evidovaný v Správnom denníku Okresného súdu Skalica pod 1OpP/2/2017) spolu s Prílohou rámcovej zmluvy so špecifikáciou pohľadávky vo vzťahu k žalovanej.

11. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná bola písomne vyzvaná , ako klient banky bankou t.j. VÚB na plnenie peňažného záväzku.

12. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

16. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

17. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Skôr ako sa súd začal bližšie zaoberať uplatneným nárokom, zistil, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

19. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od toho, že na základe Rámcovej Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding a.s., Všeobecná úverová banka a.s. a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. , mal nadobudnúť pohľadávku pôvodného veriteľa (VÚB a.s.) voči dlžníkovi (žalovanej).

20. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaná), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

21. Veriteľ VÚB a.s. dňa 02.02.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. 22. V podmienkach spotrebiteľskej zmluvy č. účtu SK4202000000185085159 zo dňa 05.06.2008 uzatvorenej medzi VÚB a.s. a žalovanou je upravené, že v zmysle:

- v Čl. X. bod 58. Banka je oprávnená zmluvu písomne zrušiť Kartový účet. Oznámenie o výpovedi a zrušení kartového účtu zašle Banka písomne doporučenou listovou zásielkou Účinnosť skončenia zmluvy nastáva deň po doručení.

- v Čl. XII. ZASIELANIE ustanovené doručovanie písomností Klientovi, kedy sa zásielka považuje za doručenú, ak sa vráti ako nedoručená z adresy, ktorú Klient uviedol ako svoju korešpondenčnú adresu v Zmluve ( ak ide o doporučenú zásielku). Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené Klientovi piaty deň po dni keď bola písomnosť podľa údajov Banky alebo Správcu daná na poštovú prepravu.

23. Vo veci bolo v konaní s p o r n é, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia.

24. Žalobca sa v konaní od žalovanej domáha splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovanej. V konaní bolo Zmluvou/Žiadosťou o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro č. účtu 0025237864 zo dňa 05.06.2008 a Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding a.s., Všeobecná úverová banka a.s. a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. , mal nadobudnúť pohľadávku pôvodného veriteľa (VÚB

a.s.) zistené, že pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právnym úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Zo zmluvy o úvere je dlžník povinný druhej strane - veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok. Žalobca v konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným požadovať po žalovanej mu niečo dať a že je oprávnený to požadovať z dôvodu, že sa stal namiesto banky veriteľom žalovanej.

25. V zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať.

26. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 stal žalobca veriteľom žalovanej, súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. Z tvrdenia žalobcu a prílohám k zmluve o postúpení pohľadávky je zrejmé, že sa žalovaná dostala do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Banka vyhlásila dňa 02.02.2013 mimoriadnu splatnosť úveru.

27. Žalobca vychádzal z toho, že pôvodný veriteľ VÚB a.s. zákonom predpísaný právny úkon v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách urobila. K tomu súd uvádza, že právny úkon banky, pokiaľ sa týka povinnosti banky urobiť písomný právny úkon (výzvu- oznámenie) v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách voči žalovanej (dlžníkovi) je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle, vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú a podrobil ho skúmaniu, či bol právny úkon urobený v súlade so zákonom. Účelom právneho úkonu sa rozumie jeho hospodárske určenie, ktoré je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. V zmysle § 1 zákona o bankách zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením ale aj podnikaním a zákon o bankách upravuje právo banky poskytovať úvery ako podnikateľovi. V záväzkovoprávnom vzťahu má práve banka ako veriteľ právo požadovať plnenie od dlžníka, jej právo je platnou právnou úpravou chránené a predpokladá sa aj u banky vôľa a úsilie urobiť všetko pre to, aby dlžník splnil to, na čo sa banke zaviazal.

28. Zo strany žalobcu nebol a právny úkon VÚB a.s. nemohol účinne požiadať žalovanú o zaplatenie celej pohľadávky z úveru naraz. Jednostranný právny úkon VÚB a.s., ako pôvodného veriteľa, ktorý má podľa zákona povinnosť voči dlžníkovi urobiť banka podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nebol v tomto skonaní preukázaný, že by bol urobený a doručený žalovanej. Teda písomné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosť úveru, ak existuje nedoplatok jednej splátky úveru trvajúci viac ako 3 mesiace alebo dvoch splátok úveru. VÚB a.s., ako pôvodný veriteľ, a ani terajší žalobca nepreukázali, že by bolo oznámenie o vyhlásené mimoriadnej splatnosti doručené žalovanej resp. že sa dostalo do jej sféry dispozície. 29. Ak v konaní nebolo preukázané, že VÚB a.s. urobila platne zákonom predpísaný právny úkon, smerujúci k tomu, aby mohla postúpiť pohľadávku v súvislosti s omeškaním žalovanej s plnením jeho záväzku, má súd za to, že nebol ani splnený v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a v konaní preukázaný zákonný predpoklad na postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu, ktorý bankou nie je a nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi bankou a žalobcom z dôvodu, že nedošlo k predpokladanému platnému právnemu úkonu banky.

30. Ak zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranný právny úkon, ktorým si banka a žalobca mienili upraviť svoje vzájomné práva a povinnosti. Zmluva o postúpení pohľadávky je podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným a nedovoleným, z ktorého nemohol nadobudnúť žalobca právo veriteľa domáhať sa po žalovanej (ako dlžníkovi) splnenia záväzku pre neplatnosť právneho úkonu banky. Na strane žalobcu nie je daná aktívna legitimácia v konaní, právo mu objektívne nesvedčí, čo je dôvodom vedúcim súd k z a m i e t n u t i u žaloby.

31. Z uvedených dôvodov žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa súd nezaoberal dôvodnosťou samotného nároku žalobcu.

32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania súd vychádzal súd ust. § 255 ods. 1, C.s.p. a fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov o konania, o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení musí aj bez návrhu rozhodnúť súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania žalovanej princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).