Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-6C/594/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a.s., Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zast.: PERSPECTA Legal, s.r.o., Ružová dolina 25, Bratislava so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti žalovanej W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. 6, D., o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.10.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 248,95 eur spolu s 8,75 %-ným úrokom z omeškania z dlžnej čiastky od 26.10.2012 do zaplatenia titulom nároku na zmluvnú pokutu na základe faktúry vystavenej právnym predchodcom žlobcu spol. Slovak telekom a.s. dňa 8.10.2012. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako záujemca uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom Zmluvu o pripojení a Dodatok k Zmluve o pripojení Fixdňa 27.04.2011, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, za poskytnutie ktorej sa žalovaná zaviazala od právneho predchodcu žalobcu túto odoberať a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku o pripojení.

2. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.6.2014 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanej v žalovanej výške na postupníka - žalobcu.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, v konaní zostal nečinná.

4. Podľa ust. § 297 ( osobitné ustanovenia o pojednávaní ) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Na prejednanie veci samej sa v zásade nariaďuje pojednávanie. Ustanovenie § 177 Civilného sporového poriadku v odseku 2 upravuje prípady, kedy pojednávanie nie je potrebné nariaďovať. Ide tu o vyjadrenie fakultatívnosti nariadenia pojednávania, a teda je na rozhodnutí súdu, či aj v prípade, ak je naplnený niektorý z dôvodov predpokladaných v odseku 2 pre nenariadenie pojednávania, pojednávanie nariadi.

6. Predmetom konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 70,70 eur s príslušenstvom. Civilný sporový poriadok upustil od inštitútu ,,drobný spor ,, ale kritérium hodnoty sporu zachoval a viaže ho na hodnotu 2.000.-eur v prípade strany sporu - spotrebiteľa 1.000.-eur ( ust. § 297 ).

7. Súd pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako i na pripojené listiny predložené žalobcom.

8. Z listín predložených žalobcom, a to: hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok s pripojeným kontrolným lístkom ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 23.12.2007 so žalovanou Zmluvu / Dodatok k Zmluve o pripojení Fix (ďalej ako „Zmluva“), v zmysle ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal odporcovi aktivovať príslušný program služieb Fix, ktorá bude vo vzťahu k SIM karte realizovaná v priebehu dňa, v ktorý Zmluva nadobudne účinnosť. Žalovaná sa zároveň touto zmluvou zaviazala právnemu predchodcovi žalobcu riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy/ Dodatkov, Všeobecných podmienok a Osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb. Faktúrou vyhotovenou dňa 8.10.2012, splatnou do 25.10.2012 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur. Neoddeliteľnými súčasťami Zmluvy boli okrem VP aj Osobitné podmienky pre poskytovanie služby Fix, Cenník služby Fix. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že žalobca okrem Osobitných podmienok pre poskytovanie služby Fix ďalšie súčasti Zmluvya Zmluvu samotnú, Cenník , Všeobecné obchodné podmienky ako aj prípadne existujúce dodatky k nej nepredložil.

9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 491 ods. 1 záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

11. Podľa § 43 ods. 1 ZEK zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

12. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

13. Podľa § 43 ods. 2 ZEK podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

14. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

16. Podľa § 53a ods. 1 prvá veta ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

17. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovanou boli v právnom vzťahu. Dňa 27.4.2011 uzavreli strany sporu Zmluvu o pripojení Fix resp. Dodatok k Zmluve o pripojení Fix, ktorý

spĺňa náležitosti zmluvy o pripojení v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Ohľadom ceny za službu sa strany dohodli odkazom na tarifu, ktorými v danom prípade mali byť Osobitné podmienky pre poskytovanie služby Fix a Cenník služby Fix. Nakoľko zo žalobcom predložených listinných dôkazov nevyplýva za aké konkrétne porušenie zmluvných povinností, by sa mala zmluvná pokuta vzťahovať, súd žalobe nevyhovel ažalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. V súvislosti s vyššie uvedeným v danom prípade súd skúmal právny vzťah medzi stranami, jeho vznik a obsah a posúdil ho ako vzťah občiansko-právny, keď vychádzal z charakteru právneho postavenia strán sporu. Predmetný právny vzťah medzi stranami charakterizuje právna prax ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko žalovanú možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy /dodatku nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane poskytovateľa, právneho predchodcu navrhovateľa možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou 93/13/EHS, ktorá bola do nášho právneho poriadku transponovaná zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2008, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán je stanovené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom účelom tejto úpravy je nahradiť formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktoré medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný len pozitívnym vonkajším zásahom k samotným účastníkom zmluvy, pričom je stanovené, že vnútroštátny súd má ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky.

20. S ohľadom na to, že zmluvná pokuta rovnakého významu uplatňovaná žalobcom v obdobných súdnych konaniach bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd v zmysle ust. 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh uplatnenia nároku na zmluvnú pokutu v plnom rozsahu zamietol. Ustanovenie § 53a ods. 1 zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Z činnosti súdu je všeobecne známe, že túto skutočnosť si je vedomý aj žalobca, ktorý bezdôvodne zaťažuje činnosť všeobecných súdov SR.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods.1 CSP, podľa procesného úspechu. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto mala nárok na náhradu trov konania. Žalovanej však v konaní žiadne trovy nevznikli a ani si ich neuplatnila. O náhrade trov konania súd rozhodol súlade s Čl. 4 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Žalovaná ako procesne úspešná strana sporu má právo na náhradu trov. Súdu sa javí ako nehospodárne vydávať ďalšie rozhodnutie o výške trov konania vo výške nula, keď v uvedenom rozhodnutí by súd nemal aké trovy žalovanej priznať, preto súd rozhodol tak, ako je to vo výroku tohto rozsudku uvedené.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).