Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/506/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: T. V., bytom M., K. 2, o zaplatenie 6.562,07 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25. februára 2016, č. k. 7C/203/2015-49, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 686,57 eur zastavil, vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol, vo výroku III. žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 34,30 eur po právoplatnosti rozsudku a vo výroku IV. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 497, § 261 ods. 1 až 6, § 397, § 401 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 451 Občianskeho zákonníka. Vychádzal zo zistenia, že dňa 21.06.2004 bola medzi žalobcom, dlžníkom M. F., spoludlžníkom U. F. a žalovaným ako ručiteľom uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX 1 03 a stavebnom úvere č. 1040931 4 02. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho úveru pod č. XXXXXXX 1 03 vo výške 600 000,-Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny úver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny úver mal zmeniť na stavebný úver pod číslom 1040931 4 02 vo výške 300 000,-Sk. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaviazal splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 3.895,-Sk. Dlžník sa tiež zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 3.000,-Sk. Touto zmluvou žalovaný ako ručiteľ písomným prehlásením prebral voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia. Dlžník prestal úver splácať, preto žalobca listom zo dňa 06.12.2010 odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval dlžníka v lehote 7 dní vrátiť zostatok úveru, pričom dlžník peňažné prostriedky nevrátil. Žalovanému bolo odstúpenie od zmluvy doručené dňa 10.12.2010. Súd uviedol, že pohľadávku voči dlžníkovi žalobca vymáha v rámci exekučného konania na základe notárskej zápisnice N 292/2004, Nz 53484, pričom po podaní žaloby došlo k úhrade pohľadávky vo výške 686,57 eur, v ktorej časti súd konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Zostávajúca dlžná suma zostala vo výške 5 875,50 eur s prísl.. Súd uviedol, že napriek tomu, že predmetná zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom

na to, že ide o formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné túto zmluvu posúdiť aj z pohľadu spotrebiteľského práva. V čase uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu bol takýmto právnym predpisom zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb.. Podľa názoru súdu nie je v súčasnosti možné rozlišovať medzi spotrebiteľskými vzťahmi, ktoré vznikli do doby, kým zákonodarca vývojom nedospel k záveru, že sa za spotrebiteľské zmluvy považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a zmluvami, ktoré sú uzatvárané v súčasnosti. Aj na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v súčasnom znení. Ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy prikazovalo aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie o predĺžení zákonnej premlčacej lehoty účastníkov spotrebiteľskej zmluvy v neprospech spotrebiteľa v čl. VIII. bod 4 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je pre rozpor s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, spôsobujúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Toto písomné vyhlásenie žalovaného o predĺžení premlčacej lehoty podľa ustanovení Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Ďalej súd uviedol, že žalobca od uzatvorenej zmluvy riadne odstúpil a požiadal o vrátenie peňažných prostriedkov v stanovenej lehote, pričom žalovanému bolo odstúpenie od zmluvy doručené dňa 10.12.2010. Tým bola predmetná zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Pokiaľ bola žaloba podaná na súde dňa 09.10.2014, došlo k tomu po uplynutí 2 ročnej premlčacej doby. Súd vychádzal z toho, že v danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú bolo potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, keďže stanovuje kratšiu premlčaciu dobu ako ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka. Žalovaný ako ručiteľ mal pritom právo uplatniť voči pohľadávke všetky námietky ako dlžník, vychádzajúc z § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda aj námietku premlčania. Preto súd vzhľadom na námietku premlčania, vznesenú žalovaným, žalobu v zostávajúcej časti zamietol. Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku v sume 34,30 eur súd odôvodnil ust. § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že on neaplikoval zmluvné dojednanie o predĺžení premlčacej lehoty, ale pri uplatňovaní svojho nároku vychádzal z toho, že zmluva o úvere je absolútny obchod, ktorý sa spravuje výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka a upravuje premlčaciu dobu v ust. § 387 a nasl., kde podľa § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4 roky. Podľa neho nie je možné uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka vykladať tak, že umožňuje vylúčiť použitie zákonných ustanovení. Je toho názoru, že on si uplatnil svoj nárok na súde prvej inštancie v premlčacej lehote, ktorú ustanovuje platný právny predpis. Poukázal na ust. 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis. Súd prvej inštancie v danom prípade aplikoval Občiansky zákonník ako lex specialis, čo podľa neho odporuje uvedenému ustanoveniu Obchodného zákonníka. Poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 27.03.2013, č.k. 6MCdo/4/2012, podľa ktorého právna úprava zmluvy o úvere sa má spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. To, že nie všetky právne vzťahy, kde na jednej strane vystupuje spotrebiteľ, sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka vyplýva aj z jeho novely - zákona č. 102/2014 Z.z. v spojení so zákonom č. 151/2014 Z.z., konkrétne ust.§ 52 ods. 2, ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť až 01.04.2015 a do nadobudnutia účinnosti podľa jeho názoru sa zmluva o úvere spravovala výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka. K uvedenému zaujala stanovisko aj Národná banka Slovenska, ktorá uviedla, že vzhľadom na to, že platí zásada zákazu retroaktivity, právna norma pôsobí do budúcnosti. Má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď na uvedený vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú premlčanie a nie ustanovenia Obchodného zákonníka. V súvislosti s trovami konania žiadal, aby mu boli priznané trovy spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie na základe jeho námietky premlčania správne aplikoval právnu normu a tým správne posúdil právny vzťah, keď zmluvu o úvere posudzoval

podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 v napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo konanie v časti zaplatenia sumy 686,57 eur zastavené a vo výroku o vrátení súdneho poplatku v sume 34,30 eur žalobcovi odvolaním napadnutý nebol, preto v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu v zmysle ust. § 367 ods. 2 nedotknutý.

6. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie žalobcu bolo podané pred 01.07.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ust. § 470 ods. 1 zakotvuje okamžitú aplikáciu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia ako aj základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd v danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku.

8. Žalobca v odvolaní uplatnil ako odvolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ .

9. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) bol daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

10. V preskúmavanej veci žalobca opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu videl v tom, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, keď mal správne použiť ustanovenia Obchodného zákonníka.

11. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX 4 02 bola medzi žalobcom ako veriteľom a M. F. ako dlžníkom, U. F. ako spoludlžníčkou a žalovaným ako ručiteľom uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere č. X040931 1 03 a stavebnom úvere č. XXXXXXX 4 02, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi a spoludlžníčke mimoriadny medziúver vo výške 19.916,35 eur (600 000,-Sk), pričom do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník a spoludlžníčka zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,79 % ročne, a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 129,29 eur (3 895,-Sk). Dlžník a spoludlžníčka sa tiež zaviazali uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne v pravidelných mesačných splátkach vo výške 99,58 eur (3 000,-Sk). Žalovaný prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak túto neuspokoja dlžník a spoludlžníčka. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že dlžník a spoludlžníčka si neplnili svoje povinnosti, ku ktorým sa predmetnou zmluvou zaviazali a neuhrádzali peňažné prostriedky riadne a včas. Na základe porušenia dojednaných zmluvných podmienok vyplývajúcich z článku VII. bod 7 zmluvy, žalobca odstúpil listom zo dňa 06.12.2010 od úverovej zmluvy a vyzval dlžníka, aby v lehote 7 dní vrátil zostatok poskytnutých úverových prostriedkov. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy predstavovala sumu 8 064,46 eur. Žalovanému bolo odstúpenie od zmluvy doručené dňa 10.12.2010.

12. Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2004 zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola

prebratá i Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je zrejmé z ustanovenia § 879 g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 01. 04. 2004 v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka a zmluvy podľa § 55 Občianskeho zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách, napr. v úverových zmluvách. účinný v čase uzatvorenia zmluvy právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a ani právnu úpravu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vôbec neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonník priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri úverových zmluvách je potrebné vychádzať z ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka upravujúcich analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

13. Uzavretý zmluvný vzťah medzi žalobcom, dlžníkom, spoludlžníčkou a žalovaným ako ručiteľom na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Nič nemení na skutočnosti, že zmluva o úvere bola medzi účastníkmi uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník, spoludlžníka a žalovaný (ručiteľ) v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, aj keď nejde o spotrebiteľský úver. Je preto potrebné uzavrieť, že vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie z uvedeného zmluvného vzťahu podľa Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa výhodnejší. Za situácie, keď žalovanému bolo dňa 10.12.2010 doručené odstúpenie od zmluvy, pričom žaloba na súde prvej inštancie bola uplatnená dňa 09.10.2014 (žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku), súd prvej inštancie správne považoval nárok žalobcu za premlčaný a žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď sa nestotožnil s názorom žalobcu, že na daný vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a teda 4 ročnú premlčaciu dobu.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, keď súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške týchto trov v zmysle ust. § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .