Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/9/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: Ľ. Z., D.. XX.X.XXXX, H. N. N., H. XX proti žalovanému: S. L., D..X.X.XXXX, H. N. N., N. XX o zaplatenie 2.750 eur takto

rozhodol:

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

III.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1.Žalobca si v žalobe podanej 18.1.2016 od žalovaného uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.750 eur z dôvodu, že žalovaný ako vodič spôsobil dopravnú nehodu na jeho aute BMW 5, a žalobcovi vznikla škoda vo výške 2.750 eur.

2. Na výzvu súdu žalobca v doplnení žaloby z 9.3.2016 uviedol, že privolaná hliadka skonštatovala, že haváriu spôsobil žalovaný, vozidlo bolo potom odtiahnuté do autoservisu, kde bolo konštatované, že oprava by prevyšovala jeho hodnotu. Odporučili vozidlo odpredať na súčiastky, s čím žalovaný súhlasil. Auto bolo predané za sumu 700 eur. Žalobca preto žiada škodu 2.750 eur, čo je rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou vozidla. V tomto zmysle sa dohodol so žalovaným, čo žalovaný potvrdil v čestnom vyhlásení na úrade.

3. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil listinné dôkazy : čestné vyhlásenie žalovaného z 17.8.2011, dohoda o kúpe ojazdeného vozidla z 6.9.2010.

4. Žalovaný vo vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť, keď dlh bol vyrovnaný. Spolu sediacim pri dopravnej nehode v aute bol žalobca, pričom šoférovaniu predchádzala spoločná zábava a popíjanie alkoholu v byte na N. X.. Žalobca vedel, že žalovaný popíjal alkohol spolu s ním, vydal žalovanému kľúče od jeho motorového vozidla a nechal žalovaného šoférovať. Po príchode polície bola vyčíslená škoda na 1.800 eur ako bolo v policajnom protokole. Po dohode, že mu túto sumu bude splácať mu dal prvú splátku 400 eur. Žalobca obýval od apríla 2010 s družkou byt na N. XX, dohodnuté nájomné 200 eur neplatil. Po dlhšom čase sa o tom žalovaný zmienil bratovi, žalobca mu predložil čestné vyhlásenie ku dopravnej nehode. Ústne sa so žalovaným dohodli na vyrovnanie dlhu tak, že nevyrovnané nájomné 18 mesiacov

- 3.600 eur, bude vyrovnané jeho dlhom za poškodené vozidlo bez ďalších nárokov pre obe strany na uplatnenie vymáhania dlhu a rozdielu. Potom považoval celú záležitosť za vybavenú.

4. Na preukázanie svojej obrany žalovaný navrhol : overené čestné vyhlásenie pani N., R. XX.X.XXXX, výsluch svedkov V. L. - brat žalovaného a O. N. .

5.Žalobca ku vyjadreniu žalovaného uviedol, že so žalovaným nepopíjal, ani nemal vedomosť, že žalovaný popíjal alkohol; ďalej, že nebola medzi ním a majiteľom bytu žiadna dohoda o užívaní bytu, lebo tento mala v prenájme pani N., nie je mu známe ako mala dohodnuté s nájomcom nájomnú zmluvu ani výšku nájomného. Vyjadrenie pani N. mal za bez významu, lebo na byt chodil ako návšteva, so súhlasom nájomcu.

5. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že trvá na tom, že žalobca obýval byt s družkou od apríla 2010, ústne bolo dohodnuté nájomné 200 eur.

6. Súd vykonal vo veci všetky stranami navrhnuté/označené dôkazy.

7. Z Dohody o kúpe ojazdeného vozidla uzavretej medzi kupujúci - žalobca a predávajúci O. O. súd zistil, že jej predmetom bolo vozidlo N. XXX H., F. XXXX s počtom najazdených km 270.000. Dohodnutá cena s DPH je 3.400 eur.

8.Z Čestného vyhlásenia podpísaného žalovaným z 17.8.2011, podpis úradne overený, súd zistil, že žalovaný v ňom vyhlásil, že dňa 14.8.2011 spôsobil dopravnú nehodu na zapožičanom vozidle N. X N. XXX R., ktorého majiteľ je žalobca, ktorému vznikla škoda približne 2.000 eur. V prípade vyššej škody doplatí sumu. Na základe uvedeného preberá na seba trovy súvisiace s opravou vozidla BMW.

9.Svedok V. L., brat žalovaného uviedol, že vie, že brat spôsobil žalobcovi škodu. Spoločne si sadli a zistili, že jeden a pol roka sa neplatilo nájomné 200 eur, ktorá suma prevyšovala čiastku ktorú má brat zaplatiť. Pri stretnutí sa dohodli, že to anulujú nájomné proti škode na aute. Žalobca zostal u nich bývať ďalej. Vec mal preto za uzavretú.

10.Svedykňa O. N. uviedla, že bývala v byte u žalovaného 4-5 rokov. Býval tam s ňou aj žalobca, jej partner. Nájomné sa dovtedy neplatilo, dohodli sa, že nájomné sa nebude platiť, že to bude suma za auto. Dlžné nájomné sa malo vykompenzovať sumou za auto. Vie, že žalovaný aj začal splácať, dal asi 400 eur. Dal dvakrát, videl to aj syn.

11.Z Čestného prehlásenia O. N., podpis overený na matrike z 31.5.2016 ,súd zistil, že od r. 2010 bývala spoločnej domácnosti so žalobcom u žalovaného , nepodieľali sa na žiadnom platení nájmu. Mali v r. 2012 doplatiť dlžnú sumu za nájom. Na základe dohody sa dlžné nájomné anulovalo s tým, že žalovaný nebude musieť zaplatiť dlžnú sumu za poškodenie za auto. Boli prítomní strany sporu, svedkyňa a brat žalovaného.

12. Vo veci nebolo sporné, že v r. 2011 došlo haváriou spôsobenou žalovaným ku poškodeniu motorového vozidla N. X Š. : XXX R., ktorého vlastníkom je žalobca. Škodu spôsobil žalovaný ako vodič, ktorého zavinenie, podľa zhodného tvrdenia strán sporu konštatovala aj polícia. Žalobca nadobudol vozidlo za kúpnu cenu 3.400 eur v r. 2010. Strany sporu sa dohodli na úhrade škody na vozidle vo výške 1.800 eur, na ktorú sumu sa zaviazal žalovaný aj podľa úradne overeného čestného vyhlásenia. Žalobca následne ale nedal vozidlo opraviť, a odpredal ho za cenu 700 eur na súčiastky.

13.Vo veci bolo medzi stranami sporné, či dohodnutá výška škody medzi stranami bola žalovaným uhradená, resp. jeho dlh zanikol na základe dohody medzi o stranami o kompenzácii; ďalej bola sporná výška škody, nakoľko žalobca si uplatnil škodu vo výške 2.750 eur, hoci podľa dohody táto bola dojednaná na 1.800 eur. Žalobca nesúhlasil, že došlo k dohode o kompenzácii škody nárokom žalovaného na nájomné, lebo v byte neprebýval tak, ako uvádzal žalovaný. Žalovaný sa bránil, že škoda bola uhradená - kompenzovaná na základe ústnej dohody strán, že uhradil žalobcovi sumu ešte 400 eur, čo potvrdila svedkyňa pani N.. Trval na tom, že žalobca byt užíval a neplatil.

14.

Podľa §420 ,

Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2)

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

17. Podľa § 442 OZ,

Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

18. Podľa § 443 OZ, Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

19. Podľa §450 OZ, Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

20.Podľa § 580 OZ, Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

21. Škodou na veci sa rozumie jej strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo. Škoda je majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. Za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Ak o to poškodený požiada a súčasne ak je to účelné a možné, umožňuje zákon uhradiť škodu navrátením do pôvodného stavu. Naturálna náhrada (náhrada navrátením do pôvodného stavu) teda neprichádza do úvahy bez žiadosti poškodeného. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.

22.Započítanie je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa. Tým odpadá dvojité splnenie vzájomných pohľadávok. Základným predpokladom započítania je vzájomnosť pohľadávok, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej pohľadávky a naopak, rovnaký druh plnenia - spravidla ide o peňažné pohľadávky, spôsobilosť pohľadávok ku započítaniu, právny úkon smerujúci ku započítaniu. Pri kompenzácii je potrebné , aby jeden z účastníkov učinil úkon smerujúci ku kompenzácii. Forma pre tento úkon nie je predpísaná, stačí aj ústny prejav.

23.Žalovaný vo svojich vyjadreniach, podporených písomným čestným vyhlásením svedkyne, ako aj svedeckou výpoveďou, a svedeckou výpoveďou brata preukázal, že sa strany dohodli na tom, že pohľadávka, ktorú má žalobca proti žalovanému bude vyrovnaná pohľadávkou nájomného zo strany žalovaného. Uvedené potvrdili obaja svedkovia, a aj žalovaný. Žalobca uvedené namietal, že on nemal povinnosť platiť nájomné, keď tam chodil len na návštevy cez víkendy. Uvedené tvrdenie však bolo vyvrátené výsluchom svedkov. Žalobca na svoje tvrdenie neoznačil iný dôkaz.

24.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Bola preukázaná obrana žalovaného - vyjadrením žalovaného, výpoveďou svedkov : pani N., pán Ivan, listina

- Čestné vyhlásenie pani N., že došlo v r. 2012 ku zániku dlhu žalovaného a to vzájomným započítaním kryjúcich sa pohľadávok strán. Žalobca mal proti žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 1.800 eur a žalovaný mal proti žalobcovi nárok na nájomné 3.600 eur. Žalobca síce s uvedeným nesúhlasil, ale na preukázanie svojich tvrdení neoznačil/nepredložil žiadne ďalšie dôkazy. Jeho tvrdenia boli vyvrátené výsluchmi svedkov, ktorí zhodne uviedli, že strany sa na kompenzácii vzájomných nárokov vzájomne dohodli. Na podporu uvedeného svedčí, že žalobca sa ani v nasledujúcom období nedomáhal svojho

práva na náhradu škody voči žalovanému, a to ani po skončení jeho bývania v danom byte. Z uvedeného súdu vychádza s daným riešením bol tvrdením stotožnený. Žalobu na súd podal až s odstupom dlhšieho času.

25.Súčasne žalobca nepreukázal ani, ako dospel ku výške škody 2.750 eur, keď vozidlo nedal opraviť, tak ako bolo uvedené v čestnom vyhlásení. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Pri určení výšky škody nemožno preto vychádzať z kúpnej ceny veci , ako uvádzal žalobca. Žalobca žiadne dôkazy na svoje tvrdenie o výške škody 2.750 eur neoznačil/nenavrhol, neuviedol, z čoho pozostáva rozdiel , ktorý si uplatňuje v inej výške ako bolo v čestom prehlásení žalovaného. Jeho tvrdenie o výške škody preto nebolo ničím preukázané. Z uvedeného dôvodu sa súd preto ďalej nezaoberal ďalšími predpokladmi nároku na náhradu škody - porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a jej výškou a porušením právnej povinnosti. Aj z uvedeného dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

26.O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v spore plne úspešný, súd mu preto priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

27.O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím, vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( § 38 zák. č. 233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z.z.).