Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/157/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Petrom Rajňákom v právnej veci žalobcu: B. V.S., K.. XX.XX.XXXX, X.. Q. X, K. G., štátny občan SR,právne zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., JUDr. Ing. Petra Štofková , advokát, Podzámska 32, Nové Zámky, IČO:36 813 401 proti žalovanému: Obec Podhájska so sídlom Zdravotnícka 2, Podhájska, IČO: 00 309 192 právne zastúpený: Mgr. Roman Desát, advokát, Hasičská 9, Šurany, IČO: 422 886 14 o zaplatenie 1 710,-eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2945,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1710,- eur od 10.06.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1235,- eur od 08.09.2017 do zaplatenia.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou na súd dňa 10.06.2015 sa žalobca cestou svojej právnej zástupkyne domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1710,-eur s príslušenstvom a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca má vo vlastníctve nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastri Obce Podhájska, katastrálne územie Svätuša a sú vedené na liste vlastníctva číslo XXXX (spoluvlastnícky podiel) vo veľkosti XXX/XXXX U. K. J. Č.. XXXX (spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXX. Spoluvlastnícke podiely na týchto nehnuteľnostiach nadobudol žalobca titulom dedenia, na základe osvedčenia o dedičstve 8 D 206/2010 zo dňa 08.09. 2010. Žalobca nemôže nehnuteľnosti ako vlastník riadne užívať a ani s nimi ako vlastník disponovať z dôvodu, že sa na nich nachádza obecný cintorín, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Z uvedeného dôvodu žalobca ponúkol žalovanému predmetné pozemky na predaj. Žalovaný však situáciu neriešil. Z uvedeného dôvodu žalobca 16.01.2013 prostredníctvom právnej zástupkyne zaslal žalovanému výzvu na majetkovo-právne usporiadanie pozemkov v zmysle zák. 66/2009 Z.z. žalobca nemal záujem o poskytnutie náhradného pozemku ale prejavil záujem o vyplatenie finančnej náhrady, ktorú navrhol vo výške 20.-eur za m2, teda za jeho výmeru 806,42 m2 sumu 16 128,-eur. žalobca teda žiadal o odplatu za vecné bremeno, kt. vzniklo priamo zo zákona č. 66/2009 Z.z.. Žalovaný žiadnu náhradu žalobcovi neposkytol a ani nenavrhol výšku primeranej náhrady. Z tohto dôvodu si žalobca na vlastné náklady dal vypracovať znalecký posudok, ktorý vypracoval Ing. Štefan Motúz, podľa tohto posudku bola všeobecná hodnota vecného bremena stanovená na sumu 0,701 eur/m2 za rok, teda ročná náhrada za vecné bremeno predstavuje sumu 570,- eur. dňa 02.04.2015 zaslal žalobca žalovanému cestou svojej právnej zástupkyne výzvu za zaplatenie náhrady za 3 roky spätne vo výške 1710,-eur, žalovaný však náhradu neposkytol a ani sa k veci nevyjadril.

2.Žalovaný žiada, aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 10.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 1710,-eur.

3.Okresný súd Nové Zámky vo veci vydal dňa 29.06.2015 platobný rozkaz číslo konania: 18 C 157/2015 , ktorým žalobcovi vyhovel v plnom rozsahu.

4.Žalobca podal voči platnému rozkazu dňa 17.07.2015 odpor. Podľa vtedy platného ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p. po podaní odporu s odôvodnením sa platobný rozkaz zrušil zo zákona v plnom rozsahu.

5.Podaním doručeným na súd 8.09.2017 právna zástupkyňa žalobcu žiadala, aby súd pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 945,-eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1710,-eur od 10.06.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1235.-eur od 08.09.2017 do zaplatenia. Návrh na zmenu petitu odôvodnila tým, že žalobou doručenou súdu 10.06.2015 bola náhrada za užívanie pozemkov žalobcu uplatnená 3 roky spätne. Nakoľko od podania žaloby uplynuli už viac ako 2 roky , pričom stav užívania pozemkov vo vlastníctva žalobcu zo strany žalovaného trvá, žalobca týmto rozširuje podanú žalobu o náhradu za užívanie za ďalšie obdobie a to za obdobie od 10.06.2015 do 10.08.2017, teda za ďalších 26 mesiacov. Vychádzajúc zo znaleckého posudku predloženého do konania, kde bola určená náhrada za užívanie dotknutých pozemkov vo výške 570,-eur ročne žalobca rozširuje žalobu o sumu 1235,-eur.

6.O návrhu na zmenu petitu súd rozhodol na pojednávaní dňa 13.10.2017 uznesením, ktoré na tomto pojednávaní vyhlásil. Preto, že voči vyhlásenému uzneseniu nie je prípustné odvolanie a vzhľadom na skutočnosť, že právni zástupcovia obidvoch sporových strán sú na pojednávaní prítomní upustil od písomného vyhotovenia vyhláseného uznesenia.

7.V priebehu konania právna zástupkyňa žalobcu opätovne poukázala na to, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu vzniklo zákonné vecné bremeno podľa Zák. 66/2009 Z.z.. žalobca sa podľa nej pokúšal so žalovaným doriešiť majetkové vzťahy k pozemkom od r. 2010, teda odkedy nadobudol predbežné pozemky titulom dedenia, no z dôvodu nečinnosti žalovaného sa musí domáhať svojich práv súdnou cestou. Pokiaľ je žalovaný takého právneho názoru, že vlastník pozemku zaťaženého zákonným vecným bremenom nemá nárok na akúkoľvek náhradu, znamenalo by to jednostranné zvýhodňovanie žalovaného na úrok vlastníka, čo by bolo protiústavné. Poukázal aj na to, že žalovaný sám uviedol, že nejaký finančný nárok žalobcu nepopiera. Od začiatku sporu však k žiadnemu reálnemu návrhu nedošlo.

8.Právna zástupkyňa žalobcu záverom k veci uviedla, že nárok žalobcu bol v konaní preukázaný v celom rozsahu. Je nesporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. Svätuša, obec Podhájska, ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva číslo XXXX U. Č.. XXXX, čo bolo preukázané listami vlastníctva. Zároveň je nesporné, že predmetné pozemky užíva žalovaný. Žalobcovi teda vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď nájomná zmluva medzi stranami sporu uzavretá nebola. Výška uznaného nároku vychádza zo znaleckého posudku.

9.Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným na súd dňa 25.05.2016. Poukázal na to, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný, nakoľko náhrada za zákonné vecné bremeno je jednorázová a patrí osobe, ktorá je vlastníkom pozemku v čase vzniku zákonného vecného bremena. Poukázal na to, že žalobca nebol vlastníkom pozemku v čase vzniku zákonného vecného bremena, ktoré viazne na pozemku, preto nie je aktívne vecne legitimovaný. Poukázal na analógiu prípadu, s uplatňovaním vecného bremena na zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, resp. na náhradu za zákonné vecné bremeno uplatňovanú podľa zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike. Podľa právneho zástupcu žalovaného a podľa ním citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR č.7Cdo 26/2014 zo dňa 24.03.2015 finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorázová a nemá charakter opakovaného plnenia. Je nelogické , aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno.

10.Poukázal ďalej na to, že žalobcom vymáhaná pohľadávka je premlčaná. Podľa neho je peňažná náhrada za vznik vecného bremena právom majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu podľa § 100 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej premlčacej lehote v trvaní 3 roky, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Podľa právneho zástupcu žalovaného sa žalobcom uplatňované právo mohlo vykonať v deň účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z. teda 01.03.2009, trojročná premlčacia lehota

uplynula teda 01.03.2012. na plynutie premlčacej lehoty nemá vplyv zmena v osobe veriteľa ako dlžníka, teda nie je právne významné, žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku v r. 2010.

11.V priebehu konania ďalej uviedol , že doba trvania vecného bremena, nie je právne relevantné kritérium pre právne posúdenie náhrady za predmetné vecné bremeno. Podľa doterajšej právnej praxe patrí vlastníkovi za obmedzenie jeho vlastníckeho práva v dôsledku zákonného vecného bremena, kt. vznikol vo verejnom záujme jednorázová náhrada.Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.I.US474/2013 , ktorý považoval za ústavné konformný záver o jednorázovej náhrade za zákonné vecné bremeno pod bytovým domom.

12.V priebehu konania ďalej poukázal na to, že vo veci bude musieť zistiť názor starostu a aj obecného zastupiteľstva. Viackrát poukazoval na to, že žalovaný má záujem o mimosúdne vyriešenie sporu, je však viazaný názorom obecného zastupiteľstva Obce Podhájska. Pozemky vo vlastníctva žalobcu , resp. ich majetkové časti má žalovaný záujem odkúpiť. Malo by dôjsť k takej dohode , že pozemok, resp. jej časť na ktorej stojí cintorín, by mala byť odkúpená, zároveň by mala byť uplatnená náhrada za užívanie pozemkov za 5 rokov vo výške 2850,-eur. navrhol , aby súd doplnil dokazovanie obhliadkou pozemku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve obce. Na pozemku sú pomníky, ktoré nie sú vo vlastníctve obce ale súkromných osôb. Podľa neho obec pozemok nepoužívania preto, že tam nie sú postavené stavby obce, obec plní iba svoju zákonnú povinnosť a vykonáva starostlivosť o areál.

13.Súd vykonal dokazovanie listami vlastníctva číslo 1476 a 1774, výzvou žalobcu zo dňa 16.01.2013, výzvou žalobcu zo dňa 13.04.2015, znaleckým posudkom Ing. Štefana Motúza č. 76/2015, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

14.Z listu vlastníctva číslo XXXX pre obec Podhájska, k. ú. Svätuša mal súd preukázané, že žalobca je spoluvlastníkom parcely číslo XXX U. XXX , jeho spoluvlastnícky podiel je XXX/XXXX. Žalobca nadobudol podielové spoluvlastníctvo na nehnuteľnostiach osvedčením o dedičstve 8 D 206/2010 zo dňa 08.09.2010 .

15.Z výpisu z LV č. XXXX, obec Podhájska, k. ú. Svätuša mal súd preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXX/X v pomere XX/XXX, vlastnícke právo nadobudol osvedčením o dedičstve 8 D 206/2010 zo dňa 08.09.2010.

16.Z výzvy žalobcu , resp. jeho právnej zástupkyne zo dňa 16.01.2013 mal súd preukázané, že žalobca cestou svojej právnej zástupkyne vyzval žalovaného o majetko -právne usporiadanie pozemkov v zmysle zák. č. 66/2009 Z.z. Vo výzve uviedol, že nemá záujem o poskytnutie náhradného pozemku , navrhol náhradu vo výške 20 ,- eur za m2 a žiadal ,vyplatenie sumu 1820,-eur do 7 dní odo dňa doručenia ponuky. Súd nemal preukázané, že by žalovaný na výzvu , ktorú prezval dňa 17.01.2013 reagoval.

17.Z výzvy žalobcu zo dňa 13.04.2015 mal súd preukázané, že žalobca cestou svojej právnej zástupkyne poukázal na to, že požiadal znalca o určenie všeobecnej hodnoty náhrady za zákonné vecné bremeno a na základe znaleckého posudku žiadal náhradu za vecné bremeno vo výške 570,- eur ročne. Žalovaný túto výzvu prevzal dňa 16.04.2015, súd na túto výzvu neodpovedal.

18.Zo znaleckého posudku znalca Ing. Štefana Motúza č.76/2015 zo dňa 02.04.2015 mal súd preukázané, že na pozemkoch , ktoré sú v spoluvlastníctve žalobcu je zriadený miestny cintorín a dom smútku (bod 2.1.1.1.1. posudku). Znalec určil všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalobcu na sumu 7 100,-eur a hodnotu nájmu spoluvlastníckej časti na pozemkoch sumou 570,-eur za rok.

19.Podľa § 4 ods.1 zákona číslo 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

20.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22.Podľa § 102 Občianskeho zákonníka pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

23.Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

24.Podľa § 151o ods.1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

25.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 26.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy je výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa § 142 ods.1 C.s.p. o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

28.Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca je spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX U. XXXX v obci Podhájska, k. ú. Svätuša v pomeroch, ktoré sú uvedené v žalobe. Medzi sporovými stranami nebolo sporné ani to, že na uvedených pozemkoch sa nachádza cintorín, resp. dom smútku. Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh na dokazovanie obhliadkou cintorína tak ,ako to navrhoval právny zástupca žalobcu. Vlastnícke právo k pomníkom nie je z hľadiska tohto konania dôležité, obhliadka cintorína by z hľadiska posúdenia sporu nemala pre súd žiadny zmysel.

29.Súd mal preukázané, že v prospech žalovaného bolo na základe zákona č. 66/2009 Z.z. účinného od 01.07.2009 zriadené vecné bremeno. Súd mal ďalej preukázané, že žalobca sa viackrát pokúšal so žalovaným na usporiadaní vlastníckych vzťahov k sporným pozemkom dohodnúť, žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval.

30. Súd je toho názoru, že žalobca má aktívnu legitimáciu v konaní. Súd nemal preukázané , že by právny predchodca žalobcu , teda osoba, po ktorej žalobca dedil uplatnil nárok na náhradu vecného bremena. Vecné bremeno na sporných pozemkoch vzniklo zo zákona s účinnosťou od 01.07.2009 , žalobca nadobudol vlastnícke právo k podielom na sporných pozemkoch osvedčením o dedičstve zo dňa 08.09.2010 - je teda veľmi pravdepodobné , že právny predchodca žalobcu nemohol reálne právo na náhradu vecného bremena uplatniť. Podľa názoru súdu , ak právny predchodca ( teda pôvodný vlastník nehnuteľnosti) neuplatnil nárok na náhradu za vecné bremeno ktoré vzniklo zo zákona alebo ak mu náhrada za vecné bremeno nebola poskytnutá , prechádza toto právo na osobu , ktorá vlastnícke právo k nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom nadobudla. Opačný výklad by viedol k neprípustnému obmedzeniu vlastníckeho práva nového vlastníka nehnuteľnosti bez náhrady. Podľa názoru súdu teda žalobca má nárok na náhradu za vecné bremeno na jeho pozemkoch ( ako to v konečnom dôsledku uznal aj sám žalovaný ).

31.Súd sa nestotožňuje s námietkou premlčania , vznesenú právnym zástupcom žalovaného. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo. Je nepochybné, že žalobca uplatnil u žalovaného právo na náhradu za vecné bremeno prvýkrát výzvou zo dňa 16.01.2013, ktorá bola žalovanému doručená dňa 17.01.2013. Premlčacia doba teda začala plynúť žalobcovi dňa 17.01.2013 , žaloba bola na súd podaná dňa 10.05.2015 v trojročnej premlčacej lehote teda včas.

32.Žalovaný v priebehu konania nepoprel, že by mal žalobca nárok na jednorázovú náhradu za vecné bremeno, ktoré vzniklo zo zákona. Súd je toho názoru, že žalobcovi náhrada za vecné bremeno patrí. Pri určení výšky náhrady za vecné bremeno, súd vychádzal zo znaleckého posudku podľa ktorého je hodnota nájmu (ktorú možno chápať aj ako hodnotu jednorázovej náhrady vecného bremena za rok) v sume 510,-eur.

33.Súd posúdil spor medzi sporovými stranami aj z hľadiska dobrých mravov. Zásada dobrých mravov patrí medzi základné zásady platného Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Samotný zákonník však pojem dobrých mravov nedefinuje. Možno však usudzovať, že dobré mravy sú súborom pravidiel a mravných zásad, ktoré zákon presne nevymedzuje, ale očakáva, že výkon práv a povinností s nimi bude v súlade. Zásada dobrých mravov a jej aplikácia na výkon subjektívnych práv a povinností v konkrétnom práve dáva súdu silný nástroj na vyriešenie konkrétneho sporu podľa zásad morálneho príkazu rozhodovať vždy slušne a spravodlivo. „Spravodlivosť musí byť prítomná vždy v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo, ako hodnotový systém. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný pre všetky demokratické právne poriadky. Zásada súladu práv, resp. ich výkonu s dobrými mravmi predstavuje dôležitý princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti (ekvity). Pojem „dobré mravy“ nemožno chápať len ako súbor morálnych pravidiel používaných ako korektív či doplňujúci obsahový faktor výkonu subjektívnych práva povinností, ale ako príkaz sudcovi rozhodovať v súlade s ekvitou“ (Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 06.09.2005 Sp. zn. I ÚS 643/04).

34.Je spravodlivé , aby žalovaný , ktorý nepochybne využíva majetok žalobcu na základe zákonného vecného bremena za užívanie majetku zaplatil primeranú cenu. Súd poznamenáva, že priznaním jednorázovej náhrady za užívanie spoluvlastníckych podielov na pozemkoch ( za obdobie v ktorom žalovaný majetok žalobcu užíval) vo vlastníctve žalobcu nie je vyriešený celý problém medzi žalobcom a žalovaným. Je žiaduce, aby sporové strany vlastnícke pomery medzi nimi uzavreli tak, ako bolo naznačované obidvoma právnymi zástupcami , teda odkúpením spoluvlastníckych podielov žalovanými za primeranú cenu , teda aby medzi nimi do budúcnosti nevznikali nové spory.

35.Súd je teda toho názoru , že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v tomto prípade a že žaloba bola podaná v čas. Výšku náhrady určenú znaleckým posudkom a uplatnenú za obdobie uvedené po pripustení zmeny petitu súd považuje za primeranú , preto žalobe vyhovel čo do istiny v plnom rozsahu.

36.Pokiaľ ide o výšku uplatnených úrokov z omeškania súd je toho názoru, že žalobca uplatnil úroky z omeškania správne, čo do výšky úroku z omeškania, času, kedy sa žalovaný do omeškania dostal a sumy, z ktorej sú úroky z omeškania uplatnené. V priebehu konania žalovaný uplatnenú výšku úrokov z omeškania, čas, kedy sa žalovaný do meškania a dostal a sumu, z ktorej sú úroky z omeškania požadované nerozporoval. Súd preto vyhovel žalobe aj v tejto časti.

37. O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 s prihliadnutím na 262 ods. l CSP. Žalobca bol v konaní úspešná v plnom rozsahu , preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).