Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cob-79-2017.pdf
PDF · 96.15 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/79/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci navrhovateľa: Gabriel ÖSZI - CONTENT, s miestom podnikania Hlavná 209/7, Nová Stráž, 945 04 Komárno, IČO: 14 144 697, zastúpený: JUDr. Štefan Mesároš, advokát, so sídlom Štefánikova 84, 949 01 Nitra, proti odporcovi: Roľnícke družstvo Vrbová nad Váhom, so sídlom 946 65 Vrbová nad Váhom 63, IČO: 34 122 818, zastúpený: Mgr. Marcel Moravčík, advokát, so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 17.306,- eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/176/2014-293 zo dňa 21.06.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/176/2014-293 zo dňa 21.06.2016 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 17.306,- eur s príslušenstvom, tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a súčasne navrhovateľovi priznal 100 % náhrady trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 536, § 537, § 546, § 548, § 554, § 358, § 369 Obch. zák.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že podľa zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania uzatvorený záväzko-právny vzťah medzi účastníkmi konania v písomnej podobe spĺňa všetky zákonom požadované podstatné náležitosti platného záväzku a to zmluvy o dielo z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti. Povinnosťou navrhovateľa ako zhotoviteľa bolo dielo zhotoviť, vykonať v súlade s podmienkami uzatvorenej zmluvy a po vykonaní diela riadne podľa dohodnutých podmienok odporcovi ako objednávateľovi dielo odovzdať. Povinnosťou objednávateľa - odporcu bolo zaplatiť cenu za zhotovenie diela podľa dohodnutých podmienok v uzatvorenej zmluve o dielo.
4. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že v predmetnom prípade k odovzdaniu diela podľa dohodnutých podmienok v článku 3 Zmluvy zo dňa 30.04.2010 navrhovateľom, t. j. zhotoviteľom objednávateľovi, t. j. odporcovi nedošlo.
Účastníci zmluvy v článku 3 Zmluvy o dielo dojednali podmienky za ktorých dochádza k odovzdaniu diela. V článku III 3.8 Zmluvy o dielo dojednali účastníci samotný popis odovzdávacieho a preberacieho protokolu kde uviedli, že dielo bude odovzdané bez vád a nedorobkov.
5. Podľa súhlasného udania účastníkov konania ako i z predložených listinných dôkazov súd nemá za preukázané, že v predmetnom prípade došlo k splneniu vyššie uvedených podmienok, teda, že by došlo k odovzdaniu diela navrhovateľom odporcovi, dôsledkom ktorej skutočnosti by mala nastať splatnosť ceny za vykonané dielo. Tu súd poznamenáva, že účastníci zmluvy v článku III. Zmluvy o dielo dojednali podmienky za ktorých dochádza k odovzdaniu diela, teda až po splnení vyššie uvedených podmienok dochádza k jeho riadnemu odovzdaniu a prevzatiu diela a až následne nastane splatnosť ceny za vykonané dielo. Vydanie samotného kolaudačného rozhodnutia ako i oznámenie zo strany odporcu PPA na preplatenie časti ceny projektu nemajú vplyv na odovzdanie diela podľa dohody účastníkov konania, tým pádom neovplyvnia ani moment odovzdania diela zhotoviteľom objednávateľovi. Vyššie citované listiny preukazujú iba skutočnosť, že navrhovateľ dielo zhotovil - ukončil a už ďalšie práce nevykonával.
6. Predmetom tohto sporu však nie je zaplatenie celej ceny diela, ale zaplatenie dohodnutej zálohy na cenu diela vo výške 17.306,- eur, táto cena podľa ustanovenia § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka je dohodnutým preddavkom na cenu za celé dielo. Preddavok na cenu za dielo sa považuje za čiastočné plnenie zo strany objednávateľa zaplatiť za vykonané dielo. Účastníci konania v článku VI. uzatvorenej Zmluvy o dielo spojitosti s Dodatkom č. 1 ku zmluve o dielo zo dňa 22.02.2012 dojednali fakturáciu stavebných prác a to tak, že zhotoviteľ bude fakturovať stavebné práce podľa skutočne realizovaného objemu vždy k poslednému dňu bežného kalendárneho mesiaca. Práce budú odsúhlasené objednávateľom.
7. Navrhovateľ listinnými dôkazmi preukázal, že z jeho strany došlo k vystaveniu faktúry č. 2012/0161 dňom 28.09.2012 s dátumom splatnosti 12.10.2012 dôvodne, nakoľko uvedené vyúčtovanie preddavku na cenu za dielo spĺňa všetky dohodnuté náležitosti v článku VI. uzatvorenej Zmluvy o dielo, nakoľko obsahuje krycí list čerpania stavby, rekapituláciu rozpočtu, krycí list čerpania rozpočtu, obsahuje ako prílohu prehľad rozpočtových nákladov a obsahuje i súpis vykonaných prác. Uvedené listiny sú odsúhlasené tak zo strany zhotoviteľa ako i objednávateľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vyúčtovaná faktúra zo strany navrhovateľa spĺňa podmienky dojednané v zmluve o dielo, preto súd považoval túto faktúru za dôvodnú.
8. Zo strany odporcu ako objednávateľa došlo k vykonaniu čiastkových úhrad a to dňa 23.10.2012 v sume 12.061,20 eura, dňa 23.10.2012 v sume 30.000,- eur a dňa 10.12.2012 v sume 13.000,- eur.
9. Nakoľko však dielo doteraz odovzdané nebolo, súd ani neskúmal vady celého diela, ale vzhľadom ku viazanosti s návrhom navrhovateľa dokazovanie zameral na prípadné vady za vykonané stavebné práce tvoriace podklad uplatnenej preddavkovej faktúry. Z uvedeného dôvodu súd na námietku odporcu týkajúcu sa poskytnutia zľavy z ceny diela ustálené na 444.000,- eur neprihliadol.
10. Zo strany odporcu uplatnená istina nie je spôsobilá na započítanie, nakoľko nepreukázal v súdnom konaní, že nastala splatnosť uvedenej pohľadávky.
11. Pre posúdenie dôvodnosti započítacieho prejavu odporcu bolo potrebné vychádzať z bodu 9.1 uzatvorenej Zmluvy o dielo, ktorý rieši prípad oneskoreného odovzdania diela, kedy vzniká nárok objednávateľovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % z ceny diela bez DPH za každý deň omeškania až do riadneho ukončenia diela.
12. Vzhľadom k tomu, že zo strany odporcu nedošlo k preukázaniu dôvodnosti a najmä splatnosti jeho započítacieho prejavu, súd nemohol použiť a ani nepoužil inštitút započítania jeho nároku proti pohľadávke navrhovateľa v predmetnom konaní.
13. Vychádzajúc z ustanovenia článku IX. bod 9.2 Zmluvy o dielo súd navrhovateľovi priznal i dohodnutú zmluvnú pokutu a to vo výške 0,05 % denne z dlžnej čiastky, nakoľko odporca sa so zaplatením istiny
dostal do omeškania. Takéto dojednanie v uzatvorenej zmluve má všetky podstatné náležitosti inštitútu zmluvnej pokuty a jeho výška nie je v rozpore so zásadami poctivých obchodných vzťahov.
14. O priznaní z úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. a o náhrade trov konania podľa § 151 ods. 1 OSP.
15. Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že napadnutý Rozsudok trpí závažnými nedostatkami a na mnohých miestach v ňom si tvrdenia súdu navzájom odporujú. Súd nevykonal potrebné dokazovanie, a to, ktoré vykonal, vykonal nedostatočne a dospel k zjavne nesprávnym zisteniam a záverom, a navyše tieto závery nesprávne právne posúdil. Súd napokon bezdôvodne odmietol zobrať do úvahy obranu žalovaného (najmä zápočet pohľadávok), čím znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva na obranu a to tak, že došlo k závažnému porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu.
16. Súd mal pri otázke, či došlo k odovzdaniu diela, dôsledne zobrať do úvahy všetky predložené listinné dôkazy (najmä vyššie uvedené protokoly), mal sa oboznámiť so stavebným denníkom, kde sa skutočnosti okolo odovzdávania diela nepochybne zaznačujú, a mal zobrať do úvahy aj skutočnosť, že dielo odporca dnes užíva, teda ho zjavne niekedy prevzal (aj keď s vadami). Následne mal súd zhodnotiť, či došlo k odovzdaniu diela v zmysle § 554 ObZ, či sa obsah záväzku odporcu ako zhotoviteľa (riadne vykonané dielo) odovzdaním diela (aj keď zjavne s vadami) nezmenil v zmysle § 324 ods. 3 ObZ, tak, že by zodpovedal nárokom objednávateľa z vadného plnenia.
17. Ak súd vyhodnotil, že k odovzdaniu diela nedošlo, mal skúmať, či teda nedošlo k zániku navrhovateľom uplatnenej pohľadávky z dôvodu jej započítania s pohľadávkou odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty - tak ako to tvrdí odporca.
18. Je právne irelevantné, či odporca zvolí obranu len do rozsahu pohľadávky navrhovateľa (čo zákon v § 98 in fine OSP označuje ako obranu proti návrhu), alebo si odporca uplatní v konaní proti navrhovateľovi viac než uplatnil navrhovateľ, čo zákon v § 98 OSP označuje ako vzájomný návrh. V oboch prípadoch je súd povinný sa s takouto obranou zaoberať a vysporiadať.
19. Ak odporca v konaní tvrdí, že pohľadávka navrhovateľa zanikla zápočtom ich vzájomných pohľadávok, je povinnosťou súdu skúmať, dôvodnosť oboch pohľadávok, a to bez ohľadu na to, ktorú pohľadávku uplatnil navrhovateľ, a ktorú započítal odporca. Súd musí teda skúmať pri oboch prípadoch právny dôvod vzniku oboch pohľadávok a ak vzniknú v tejto súvislosti akékoľvek otázky (napr. ustálenie momentu do ktorého sa počíta zmluvná pokuta - v danom prípade moment odovzdania diela), tak je súd povinný si tieto otázky vyriešiť. Ak k započítaniu skutočne došlo, zanikol tým navrhovateľom uplatnený nárok (a to ešte pred podaním žaloby), čoho dôsledkom musí byť zamietnutie žaloby. Preto sa súd musel a mal vysporiadať s touto otázkou započítania.
20. V prípade, že k odovzdaniu diela skutočne nedošlo (ako to tvrdí súd), uvedeným zápočtom zanikol záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi pohľadávku uplatnenú v tomto konaní v celom rozsahu, a to podľa § 580 OZ. Navrhovateľ preto nemohol byť úspešný so svojou žalobou v predmetnom konaní.
21. Súd mal zobrať do úvahy (pri riešení otázky či došlo k odovzdaniu diela) aj to, že dielo reálne odporca užíva, prevádzkuje ho v rámci svojej podnikateľskej činnosti a to aj keď má dielo vady.
22. Súd v priebehu konania posúdil vec bez ohľadu na dôkazy označené odporcom a bez ohľadu na jeho tvrdenia, a vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia a z nesprávneho právneho posúdenia, čím odporca znemožnil uplatňovanie obrany svojich práv.
23. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, pričom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že rozsudok súdu prvého stupňa zodpovedá a vychádza z vykonaného dokazovania, netrpí žiadnymi závažnými nedostatkami, ako je uvedené v odvolaní a ani tvrdenia súdu si navzájom neodporujú. Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a to tak výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré
predložil navrhovateľ, ako i odporca. Súd prvého stupňa sa taktiež vysporiadal s otázkou, či došlo k odovzdaniu diela a aký bol obsah záväzku medzi navrhovateľom a odporcom.
24. Fakturácia bola na diele BPS Vrbová nad Váhom realizovaná čiastkovo po vykonaní prác a ich odsúhlasení objednávateľom, teda odporcom. Tak to bolo aj v prípade faktúry č. 2012/0161, ktorej úhrady sa v tomto spore voči odporcovi domáha navrhovateľ. Fakturácia bola rozdelená na dve časti a to na fakturáciu stavebných prác, o ktoré v spore medzi navrhovateľom a odporcom ide a na fakturáciu na dodávku a montáž technológie, ktorá nie je predmetom sporu medzi navrhovateľom a odporcom. Odporca stále zdôrazňoval a zdôrazňuje tú skutočnosť, že mu z titulu diela BPS Vrbová nad Váhom vznikla vo vzťahu k navrhovateľovi pohľadávka, ktorá bola započítaná ešte pred podaním žaloby, a teda došlo k zápočtu oboch pohľadávok, teda k zániku navrhovateľovej pohľadávky, ktorú si na súde prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi uplatňoval.
25. Predmetom tohto sporu však nebola úhrada faktúry za technologickú časť diela, ale za navrhovateľom vykonané stavebné práce, kde bol dohodnutý odlišný spôsob platby. Za dôležitý moment, čo sa týka predmetu tohto sporu, ku ktorému sa odporca nevyjadril, navrhovateľ považuje aj tú skutočnosť, že odporca z predmetnej faktúry č. 2012/0161, ktorá bola vystavená na sumu 72.367,20 eura uhradil väčšinu tejto čiastky a predmetom bol len zostatok vo výške 17.306,- eur. Navrhovateľ poukazuje na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, že ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Samotná faktúra a k nej doložené prílohy preukazujú to, že práce boli vykonané a odporcom odsúhlasené.
26. Súd prvého stupňa poskytol navrhovateľovi, ako i odporcovi dostatočný priestor na preukázanie ich tvrdení, ako i na predloženie dôkazov podporujúcich tieto tvrdenia. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o tom, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie a že by súd prvého stupňa konal v rozpore so zásadami Občianskeho súdneho konania.
27. K podanému vyjadreniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca pričom poukázal na to, že ak zhotoviteľ diela nesprávne (vadne) dodal nejakú časť diela, môže si objednávateľ uplatniť voči nemu svoje nároky z vád celého diela bez ohľadu na to, o ktorú (vadnú) časť diela ide, pričom, ak ide o nárok z vád - zľavu z ceny diela, myslí sa tým naozaj zľava z ceny diela (celého). Zákon nespája uplatňovanie tohto nároku (zľavu z ceny diela) len s cenou nejakej konkrétnej časti diela; zákon umožňuje uplatniť tento nárok vo vzťahu k celej cene diela.
28. Navrhovateľ si zjavne zamieňa záväzok odporcu poskytnúť navrhovateľovi súčinnosť pre účely splnenia záväzku navrhovateľa vyhotoviť dielo, so záväzkom odporcu zaplatiť cenu diela.
29. Súd by sa mal v konaní v prvom rade vysporiadať s otázkou, či došlo alebo nedošlo k odovzdaniu diela. A ak k nemu došlo, rovnako sa musí vysporiadať s otázkou momentu odovzdania diela. Tieto otázky si súd musí vyriešiť prejudiciálne.
30. Ak by sa preukázalo, že k odovzdaniu diela došlo, nemal by navrhovateľ voči odporcovi nárok na zaplatenie uplatnenej pohľadávky. V takom prípade (kvôli existencii množstva vád, ktoré boli vytýkané a neboli odstraňované - čo vyplýva z dokazovania) odporca až do doby odstránenia vád nie je povinný zaplatiť časť ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené, a to v zmysle § 439 ods. 4 ObZ v spojení s § 564 ObZ.
31. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 219 ods. 3 CSP.
32. Rozsudok bol vyhlásený dňa 05.12.2017.
33. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým súd prvej inštancie podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania.
34. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
35. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
36. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov.
37. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom podanej žaloby bol navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie zostatku Fa č. 2012/0161 z celkovej sumy 72.367,20 eura, čo predstavuje zostatok v sume 17.306,- eur. Predmetná faktúra bola navrhovateľom vystavená v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o dielo a medzi ním a odporcom zo dňa 30.04.2010. Samotné vystavenie faktúry navrhovateľom, ako aj samotnú fakturovanú sumu odporca v konaní nerozporoval, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že odporca dňa 28.04.2014 doručil navrhovateľovi písomné započítanie pohľadávok. Z jeho obsahu vyplýva, že odporca si voči pohľadávke navrhovateľa započítal zmluvnú pokutu vo výške 108.778,70 eura pričom celková výška fakturovanej zmluvnej pokuty odporcom je v sume 485.416,15 eura.
38. Faktúru č. 2013217 na zmluvnú pokutu v sume 485.416,15 eura navrhovateľ po jej doručení dňa 14.03.2014 odporcovi vrátil. Úprava započítania vyplýva z ustanovení § 358 až § 364 Obch. zák., je teda zrejmé, že proti splatnej pohľadávke možno započítať len splatnú pohľadávku. Splatnosť pohľadávky nepochybne podmieňuje aj jej dôvodnosť. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu nebolo jednoznačne preukázané, či a kedy došlo k riadnemu odovzdaniu predmetu diela, nebol preukázaný jednoznačný rozsah a výskyt vád na predmete diela a taktiež nebola preukázaná zodpovednosť tej ktorej zmluvnej strany za prípadné vady diela pokiaľ by sa preukázala ich existencia. V nadväznosti na uvedené je teda možné konštatovať, že pokiaľ nebola preukázaná zodpovednosť navrhovateľa za omeškanie z ukončením a odovzdaním predmetu diela odporcovi, vystavenie faktúry odporcom č. 2013217 možno považovať za predčasné, resp. nie je možné z obsahu samotnej faktúry s odkazom na príslušné ustanovenie zmluvy podielom špecifikovať vyčíslenú sumu zmluvnej pokuty, ktorá bola následne predmetom započítania zo strany odporcu.
39. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné považovať Fa č. 2013217 zo dňa 15.01.2014 za splatnú pohľadávku odporcu, pričom teda táto preto nemohla byť spôsobilá vyvolať právne účinky jednostranného zápočtu odporcu zo dňa 24.04.2014.
40. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd aj s odkazom na odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia ako vecne správne potvrdil.
41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, tak že odvolací súd ich priznal plne úspešnému navrhovateľovi, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
42. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).