Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/22/2016

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Lučenec v spore žalobkyne W. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. X. XXX, T. M., právne zastúpenej JUDr. Erikou Golskou, advokátkou, so sídlom T.G. Masaryka 29, Lučenec proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, za ktorého vykonáva nútenú správu nútená správkyňa V.. R. M., so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 34 833,38 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 34 833,38 Eur s 5%-ným úrokom z omeškania ročne od 01.05.2016 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28.07.2016 domáhala zaplatenia sumy 34 833,38 Eur s príslušenstvom od žalovaného, pričom uviedla, že dňa 02.04.2009 v právnom postavení poistníka uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, obsahom ktorej bolo životné poistenie, úrazové pripoistenie a pripoistenie pre prípad kritických chorôb. Poistná doba bola dojednaná od 03.04.2009 do 03.04.2020, pričom výška poistného predstavovala 174,95 Eur ročne. Žalovaný pre svojich klientov ponúkal okrem poistenia aj možnosť pre poistníka kedykoľvek vložiť na účet svojej poistnej zmluvy mimoriadne poistné a to bez obmedzenia výšky vkladu. Vložené poistné sa žalovaný zaviazal úročiť nasledovne 4,25% p.a. pri výške vkladu od 1 000,01 Eur a 2,50% p.a. pri výške vkladu do 1 000,- Eur. Uvedenú možnosť žalobkyňa využila a na základe odporučenia zamestnankyne žalovaného, že sa má jednať o bezpečnú investíciu postupne od roku 2009 vkladala na účet svojej poistnej zmluvy rôzne sumy podľa finančných možností, pričom ku dňu 30.06.2016 suma žalobkyňou vložených finančných prostriedkov na mimoriadne poistné vrátane žalovaným garantovaných úrokov v podobe výnosov predstavovala 34 833,38 Eur. V priebehu trvania poistného vzťahu žalobkyňa nielen vkladala mimoriadne poistné na účet svojej poistnej zmluvy, ale finančné prostriedky v prípade potreby žiadala vyplatiť, kedy žalovaný finančné prostriedky vždy aj vyplatil v požadovanej výške v priebehu niekoľkých dní. Aj z uvedených dôvodov považovala komunikáciu so žalovaným za serióznu a vklady mimoriadneho poistného za bezpečné investovanie. V mesiaci apríl 2016 žiadala žalovaného o výplatu celkovej sumy vložených vkladov mimoriadneho poistného, nakoľko finančné prostriedky nutne potrebovala. Žalovaný však na žiadosť o výplatu nereagoval a bezvýsledné boli aj opakované urgencie. Žalovaný nereagoval ani na predžalobnú upomienku zo dňa 21.07.2016 zo strany jej právnej zástupkyne. Žalobkyňa poukázala na to, že realizovanými vkladmi mimoriadneho poistného na úkor svojho majetku sa žalovaný bezdôvodne obohatil a získal majetkový prospech, pretože v zmysle poistnej zmluvy bola povinná žalobkyňa platiť poistné v sume 174,95 Eur ročne. Okrem samotnej istiny v sume 34 833,38 Eur spočívajúcej v realizovaných vkladoch mimoriadneho poistného a v žalovaným garantovaných výnosoch z vkladov žalobkyne si voči žalovanému uplatňuje aj úroky z omeškania v zmysle § 563 OZ. Žalovaný sa pritom dostal do omeškania počnúc dňom 01.05.2016 s poukazom na obvyklé podmienky vyplácania

finančných prostriedkov. Žalobkyňa preto žiada zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 34 833,38 Eur s 5%-ným ročným úrokom z omeškania od 01.05.2016 do zaplatenia.

2. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak: a. sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b. žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

3. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

4. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný spolu s poučením o možnosti rozhodnutia súdu kontumačným rozsudkom v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, pričom žalobkyňa prítomná na pojednávaní súdu vyhlásenie kontumačného rozsudku tejto postup navrhla. Za splnenia podmienok vydania kontumačného rozsudku na pojednávaní súd preto rozhodol v predmetnej veci kontumačným rozsudkom, ktorého odôvodnenie obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku žalobcu a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

5. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), v znení ku dňu 02.04.2009, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

6. Podľa § 788 ods. 2 OZ, v znení ku dňu 02.04.2009, poistná zmluva obsahuje najmä: a. výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b. výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c. poistnú dobu, d. údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e. práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f. výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

7. Podľa § 788 ods. 3 OZ, v znení ku dňu 02.04.2009, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

8. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

9. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Identifikácia procesného nároku žalobkyne vyplýva z predloženej poistnej zmluvy pre poistenie EurokapitálPlus uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným podľa § 788 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v spojení s Všeobecnými zmluvnými podmienkami "Zmluvného dojednania pre poistenie EurokapitálPlus". V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení v spojení s poistnou zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, súd v predmetnej veci rozhodol pre neprítomnosť žalovaného na pojednávaní žalobkyňou navrhovaným kontumačným rozsudkom a právo žalobkyni priznal.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej preto priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (§ 356 písm. b/), okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.