Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/69/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. decembra 2017 prejednal odvolania prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica a poškodených Z.. G. Z. a P.. Z. Z. v trestnej veci obžalovaného

S. A.,

nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom M. č. XXX, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/93/2011 zo dňa 7. apríla 2017 a takto

rozhodol:

I.

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

II.

Podľa § 316 ods. 1 Tr.por. sa odvolanie poškodených Z.. G. Z. a P.. Z. Z. zamieta, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný S. A. podľa § 285 písm. c/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp.zn. XIV Gv 47/2010 zo dňa 1. júla 2011, v ktorej mu bolo kladené za vinu, že sa mal dopustiť trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. účinného do 1.9.1999 na tom skutkovom základe, že 30. júla 1999 v čase od 06.00 hod do 08.00 hod. v katastri obce Kostolná - Záriečie, okres Trenčín, v časti zvanej Prúdik, úmyselne obzvlášť surovým a trýznivým spôsobom usmrtil G. Z., narodenú XX. januára XXXX, trvale bytom B. E. číslo XXX tak, že túto počas cesty do práce na bicykli, po chodníku vedúcom popri hrádzi okolo rieky Váh, fyzicky napadol, pričom ju zhodil z bicykla, odkiaľ ju násilím zatiahol do kukuričného porastu vedľa hore uvedeného chodníka, kde ju nezisteným spôsobom udieral najmä do oblasti hlavy, prevažne pravej strany, čím jej spôsobil podľa znaleckého posudku, okrem iného na pravej polovici tváre opuch, viaceré podliatiny, odreniny, podkožné krvné výrony pravej ušnice a zaušnicového priestoru, drobnú tržnozmliaždenú ranu hornej pery, masívny krvný výron na dolnej pere vľavo, odreninu pod nosom vľavo nad hornou perou, jemné povrchové odreniny a škrabance na ľavej polovici tváre, zlomeninu sánky kompletne s posunom v mieste medzi 2. a 3. zubom vpravo, následne ju násilím vyzliekol v spodnej časti tela a vykonal na nej pohlavný styk a v dôsledku následného hrdúsenia rukami až do úplnej straty vedomia a naloženia na jej krk škrtidla z oceľového drôtu s priemerom 3 mm s vytvorenými dvomi okami, z ktorých jedno otočil okolo jej krku a oko ovíjaním jednotlivých pradien drôtu okolo seba vo forme závitu zatiahol na obvod

24 cm, keď obvod jej krku bol 33 cm, spôsobil G. Z. smrť udusením, pričom G. Z. bola v tom čase v 16. až 18. týždni gravidity, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. boli poškodení P.. Z. Z. a Z.. G. Z. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania prokurátor a poškodení, ktoré zahlásili do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku.

V písomnom odôvodnení odvolania prokurátora je uvedené najmä nasledovné. Prokurátor sa s oslobodzujúcim rozsudkom nestotožnil. Podľa jeho názoru sú skutkové zistenia súdu prvého stupňa nejasné, neúplné, vzbudzujú pochybnosti o ich správnosti a došlo k opomenutiu niektorých okolnosti. Súd prvého stupňa aj po doplnení dokazovania nerešpektoval závery uvedené v uznesení odvolacieho súdu z 23.7.2015 a dôkazy opätovne vyhodnotil v rozpore so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 12 Tr.por, a to jednoznačne v prospech obžalovaného S. A.. V úvode písomných dôvodov odvolania prokurátor vymenoval doterajšie súdne rozhodnutia vo veci samej po podaní obžaloby, keď už dva predchádzajúce oslobodzujúce rozsudky Okresného súdu Trenčín (sp.zn. 8T/93/2011 zo dňa 2.2.2012 a 14.1.2015) boli zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa dvomi uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (sp.zn. 23To/65/2012 zo dňa 14.5.2013 a sp.zn. 23To/44/2015 z o dňa 23.7.2015). V ďalšom prokurátor zopakoval niektoré dôvody oslobodzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa.

Ďalej prokurátor uvádzal konkrétne okolnosti a svoje úvahy týkajúce sa najmä hodnotenia vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní. K výpovedi o obrane obžalovaného najmä uviedol, že tento nevedel vysvetliť, ako sa mohlo 10 spermatických stôp s jeho DNA nájsť na šatách poškodenej, pričom obrana obžalovaného je vykonanými dôkazmi vyvrátená. So šatami nebohej, na ktorých sa našli predmetné stopy, sa nemanipulovalo, pretože to vylúčili rodičia nebohej, brat nebohej, ako aj bývalý priateľ nebohej. Práve spôsob uskladnenia šiat v papierovom vreci v pivnici umožnil následné izolovanie biologického materiálu. Prokurátor nevidel problém ani v tom, že predmetné šaty nebohej, boli len 3 metre od tela nebohej nájdené až na druhý deň. Autenticita spermatických stôp je nespochybniteľná najmä z nasledovných dôvodov. Celkove išlo o 10 zmiešaných biologických stôp obžalovaného a nebohej poškodenej. Predmetné stopy boli masívne, a preto nemohli vzniknúť inak ako oterom. Nemohli pritom vzniknúť pred činom ani po ňom. Zo znaleckého posudku znalkyne P.. B. S. vyplýva vylúčenie možnosti vytvorenia zmiešanej biologickej stopy nanesením biologického materiálu obžalovaného na biologický materiál poškodenej. Tieto stopy vznikli pri sexuálnej aktivite obžalovaného s poškodenou, pričom neexistuje iné logické zdôvodnenie ako sa spermatický materiál obžalovaného zmiešal s biologickým materiálom poškodenej. V tejto súvislosti prokurátor vyhodnotil znalecké dokazovanie k predmetným biologickým stopám (znalci mjr. Z.. F. T., P.. B. S., Z.. A. N., Q.. X. S.) tak, že analýza DNA bola úspešná a spermatické stopy mohli vzniknúť výlučne pri skutku.

K vieryhodnosti výpovede svedka N. D. prokurátor uviedol, že svedok si na vec pamätal po dlhšiu dobu preto, že to bolo niečo výnimočné (opoznanie obžalovaného). Už bezprostredne po čine hovoril tento svedok pred príslušníkmi kriminálnej polície o jednom chlapovi, ktorý tri dni predtým bol na mieste činu a zaoberal sa sexuálnou aktivitou (masturbáciou). Toto vyplýva aj z úradného záznamu z 31.7.1999, z ktorého vyplýva, že medzi kontrolovanými osobami na mieste činu bol aj tento svedok.

Prokurátor tiež uviedol zo znaleckého posudku o súdnej pitve poškodenej, vrátane jeho doplnku vyplýva aj záver o možnom pohlavnom styku poškodenej s mužom, avšak tento mohol končiť ejakuláciou mimo jej pohlavné orgány. Eventuálne pred smrťou poškodenej mohlo dôjsť k manipulácii s jej pohlavnými orgánmi a k ukájaniu sa nad jej telom. Taktiež z psychiatrického, psychologického a sexuálneho znaleckého dokazovania (prof. D., MUDr. B.) nie je vylúčené, že obžalovaný mohol spáchať predmetný trestný čin, resp. to nebolo jednoznačne vylúčené. K úvahám súdu prvého stupňa o tzv. detektore lži prokurátor uviedol, že výsledky takejto skúšky je možné využiť v prípravnom konaní ako taktický prostriedok overenia hypotézy, či tlaku k priznaniu. V súdnom procese však takéto dokazovanie nemá právnu hodnotu dôkazu (zhodne prof. D.).

Napokon prokurátor sa v časti dôvodov odvolania zaoberal menenou povahou výsledkov dokazovania v podobe DNA, keď zmiešaná biologická stopa a jej autenticita podľa druhého uznesenia odvolacieho súdu mohla vzniknúť výlučne stykom poškodenej s obžalovaným v súvislosti so žalovaným skutkom. Podľa

znaleckého posudku z odboru genetiky (Mgr. A. Z.) je zmiešaná stopa DNA akákoľvek DNA stopa, ktorá vykazuje po analýze DNA prítomnosť DNA od viac ako jednej osoby. Dá sa však vyrobiť aj dodatočne, avšak pri biologickom zmiešanom materiáli, v ktorom je ejakulát, ide o špecifickú zmiešanú stopu, ktorú dodatočne vytvoriť je v tomto prípade ťažko predstaviteľné.

V závere prokurátor uviedol, že motívom konania obžalovaného S. A. bol sexuálny motív. Dôkazy tvoria vo svojom súhrnne logickú neporušovanú a uzavretú reťaz dôkazov, vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru pri tomto skutku. Prokurátor navrhol rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný S. A. prostredníctvom svojho obhajcu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za zákonné a správne. Postup orgánov činných v trestnom konaní v prípade usmrtenia G. Z. bol od počiatku neodborný, dôkazy neboli zabezpečované tak, aby neexistovali o nich žiadne pochybnosti, dochádzalo k ovplyvňovaniu svedkov, vyhotovovanie úradných záznamov, ktoré neodzrkadľovali realitu, k manipulácii s dôkazmi a k strate dôkazov. Obhajca konkrétne namietal postup orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní DNA na šatách poškodenej, keď najmä predmetné šaty nemôžu byť v konaní použité ako dôkaz. Obhajca tiež poukazoval na nedostatky v evidencii a ničení vecných stôp orgánmi činnými v trestnom konaní. Obhajca uviedol, že podľa znaleckého posudku Z.. Z. zmiešaná stopa môže vzniknúť dodatočne, neúmyselne a vôbec nemusí znamenať, že sa nositelia DNA v zmiešanej stope museli reálne stretnúť. V tejto súvislosti poukazoval na pomer mužskej a ženskej frakcie v zmiešanej stope, ktorý bol 1:20. Obhajca v závere zhrnul existujúce priame a nepriame dôkazy v prospech a neprospech obžalovaného, keď priame dôkazy neexistujú. Nepriame dôkazy čiastočne usvedčujúce sú šaty a znalecké posudky Kriminalisticko- expertízneho ústavu PZ, keď aj keby sa pripustilo to, že na šatách boli spermie obžalovaného, automaticky by to neznamenalo, že obžalovaný skutok spáchal. Nájdenie DNA je iba jeden z dôkazov. Nepriame dôkazy v podobe výpovedí kriminálnikov K. a D. sú nepresvedčivé. Nepriamych dôkazov ospravedlňujúcich obžalovaného je však podstatne viac: neexistencia motívu, neexistencia vražedného predmetu, nenájdenie jedinej bunky obžalovaného A. na celom tele obete, na oblečených šatách, žiadna pachová stopa, stopa pod nechtami, daktyloskopická stopa. Obhajca vyslovil tiež úvahy o „prekrývaní“ motívu (sexuálny, majetkový, pomsta) a pripravenosti páchateľa na tento trestný čin. V závere obhajca poukázal na postup pri hodnotení nepriamych dôkazov (ich jasnosť a sila), keď z viacerých pravdepodobností sa nedá v trestnom konaní vytvoriť vierohodnosť. Súd prvého stupňa vyhodnotil všetky zákonné dôkazy správne, zákonne a logicky vo všetkých súvislostiach sa dôkazy vzájomne dopĺňajú. Teda okresný súd nemal inú možnosť ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, čo súd prvého stupňa aj podrobne odôvodnil. Obhajca navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach strany nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica poukázal na písomné dôvody svojho odvolania, keď urobil záver, že priame a nepriame dôkazy v plnom rozsahu usvedčujú obžalovaného S. A.. Konečný návrh predniesol v zhode s písomným odvolaním. Odvolanie poškodených navrhol zamietnuť ako podané neoprávnenými osobami. Obhajca obžalovaného S. A. tu uviedol, že výsledky znaleckého dokazovania DNA nie sú zákonné a presvedčivé a dôvodné na to, aby mohli slúžiť ako podklad o vine obžalovaného. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné a odvolanie poškodených zamietnuť ako podané neoprávnenými osobami. Poškodená Z.. G. Z. na verejnom zasadnutí najmä uviedla, že celé je to o vzťahoch medzi ženami a mužmi. S. E. nemal problémy vo vzťahoch k ženám, zatiaľ čo obžalovaný mal. K ohliadke miesta činu poškodená uviedla, že hoci bolo vidieť do 21.00 hod., táto skončila príliš skoro, lebo tí, čo ju vykonávali, išli za svojimi záujmami.

Odvolací súd z podnetu odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že vo veci vykonané dôkazy s prihliadnutím k zásade „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ neumožňovali vo veci konajúcim súdom prvého a druhého stupňa urobiť jednoznačný záver o vine obžalovaného. Odvolanie poškodených zároveň odvolací súd vyhodnotil ako podané neoprávnenými osobami.

I.

1) Senát odvolacieho súdu sa predovšetkým musel vysporiadať s tou odvolacou námietkou prokurátora, podľa ktorej súd prvého stupňa sa nedôsledne riadil predchádzajúcim uznesením odvolacieho súdu. Týmto uznesením sp.zn. 23To/44/2015 zo dňa 23. júla 2015 bol predchádzajúci oslobodzujúci rozsudok súdu prvého stupňa v tejto veci podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušený a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Podstatné výsledky dovtedajšieho dokazovania, pokiaľ ide o „zmiešanú biologickú“ stopu boli v tomto uznesení zhrnuté nasledovne:

„1) Na kvetovaných šatách poškodenej boli zistené spermatické stopy. 2) Tieto spermatické stopy boli zmiešané biologické stopy muža a ženy. 3) Mužská frakcia týchto zmiešaných biologických stôp na základe DNA analýzy pochádzala len od obžalovaného S. A.. 4) Ženská frakcia týchto zmiešaných biologických stôp pochádzala len od poškodenej G. Z.. 5) Takáto zmiešaná biologická stopa pritom nemohla dodatočne vzniknúť mechanickým zmiešaním dvoch biologických stôp muža a ženy. 6) Tento znalecký posudok potvrdil výsledky predchádzajúceho znaleckého dokazovania - znalecký posudok Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická biológia a genetická analýza.“

Senát odvolacieho súdu teda výslovne v tomto uznesení uviedol, že predmetné zmiešané biologické stopy vznikli výlučne stykom poškodenej s obžalovaným, a to v súvislosti so žalovaným skutkom. Prítomnosť ženskej frakcie v spermatickej stope pritom bez akýchkoľvek pochybností mala dokazovať, že táto spermatická stopa vznikla za života poškodenej („dráždenie“ pohlavných orgánov poškodenej vyprodukovalo ženskú frakciu v spermatickej stope). Podľa znalca MUDr. U. N. malá časť výtoku z pošvy poškodenej mohla byť spôsobená práve mechanickým dráždením pošvy poškodenej, avšak toto dráždenie muselo byť spôsobené počas života poškodenej.

Odvolací súd preto súdu prvého stupňa v tomto predchádzajúcom uznesení vytýkal, že sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, hoci na potrebu vyhodnotenia „zmiešanej biologickej stopy“ bol už predtým (v poradí prvé uznesenie odvolacieho súdu o zrušení pôvodného oslobodzujúceho rozsudku sp.zn. 23To/65/2012 zo dňa 16.5.2013) osobitne upozornený. Senát odvolacieho súdu vtedy tiež súd prvého stupňa upozornil, že ak nebude spochybňovaná autenticita spermatickej stopy obžalovaného, ďalšie uvádzané okolnosti súdom prvého stupňa (obsah výpovedí svedka N. D., postup pri vyšetrovaní, typ osobnosti obžalovaného) už nebudú a nie sú tak významné, aby spochybňovali, že obžalovaný konal spôsobom uvedeným v obžalobe prinajmenšom do doby, kedy u obžalovaného došlo k výronu ejakulátu. Súdu prvého stupňa bola preto uložená povinnosť vysporiadať sa predovšetkým aj s výsledkami dokazovania vyplývajúcimi zo zmiešanej biologickej stopy, resp. stôp nájdených na mieste činu.

K týmto dôvodov predchádzajúceho uznesenia odvolacieho súdu je potrebné uviesť že súd prvého stupňa v ďalšom konaní a rozhodnutí naďalej spochybňoval autenticitu predmetnej spermatickej stopy a na svojich predchádzajúcich skutkových záveroch zotrval (nedokázanie vykonania pohlavného styku na nebohej G. Z., nedokázanie, že skutok uvedený v obžalobe spáchal obžalovaný S. A.).

V tejto súvislosti s prihliadnutím na predchádzajúce závery odvolacieho súdu musel senát aktuálne rozhodujúci o odvolaní prokurátora znovu sa zaoberať výsledkami najmä znaleckého dokazovania vo vzťahu k „zmiešanej biologickej stope“. Tu vzhľadom aj na doplnené dokazovanie pred súdom prvého stupňa musel revidovať svoj pôvodný záver o možnosti vzniku predmetnej biologickej stopy výlučne pri súčasnom styku pohlavných orgánov obžalovaného a poškodenej v súvislosti so žalovaným skutkom za života poškodenej. Pre takýchto jednoznačný záver už nesvedčia viaceré výsledky doplneného znaleckého dokazovania. Predovšetkým zmiešaná DNA stopa neznamená, že sa nositelia zistených DNA museli reálne stretnúť.

Prakticky všetci v tejto veci pribratí znalci „nevylúčili“ možnosť vytvorenia zmiešanej DNA stopy dodatočne. Znalec Mgr. A. Z. - odbor genetiky, výslovne uviedol, že zmiešaná DNA stopa môže vzniknúť rôznymi spôsobmi, najčastejšie fyzickým kontaktom osôb, pohlavným stykom. Môže však vzniknúť aj následnou kontamináciou. Tento znalec súčasne zistil, že na predmetných šatách poškodenej je prítomný prevažne biologický materiál ženského pôvodu pochádzajúci od jedného jedinca. Tento

výsledok je pritom logicky v súlade s reálnym stavom v tom, že poškodená predmetné šaty nosila oblečené na sebe. Súčasne tento výsledok znaleckého dokazovania korešponduje so závermi znalca MUDr. A. N., CSc. - odvetvie patológia, z ktorých vyplýva, že bunky zistené v náteroch pochádzajú najpravdepodobnejšie z kože poškodenej G. Z. (ploché dlaždicové bunky takmer výlučne bez prítomnosti bunkových jadier - povrchový krycí epitel s rohovatením).

Znalec z odboru genetiky súčasne uviedol, že skúmaním biologického materiálu vo vzorkách č. 1, 2, 3, 5, 6, 7, 9 a 14 (vo vzorkách 1, 2, 3, 7, 9 a 14 zistená DNA aj obžalovaného S. A.) bol zistený pomer ženského a mužského biologického materiálu 20:1, čo znamená, že ženský biologický materiál vo vzorkách jednoznačne dominuje.

Z vyššie uvedených výsledkov aj doplneného dokazovania je potom významne spochybnený pôvodný názor odvolacieho súdu v tom, že „zmiešaná biologická stopa“ vykazujúca znaky DNA obžalovaného a poškodenej mohla byť „vytvorená“ výlučne stykom pohlavných orgánov poškodenej a obžalovaného a „zmiešaním“ ejakulátu obžalovaného s výtokom z pošvy poškodenej na základe jej dráždenia počas jej života.

Za najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku „zmiešanej biologickej stopy“ pochádzajúcej od poškodenej a obžalovaného sa potom javí „zmiešanie“ ejakulátu obžalovaného s mikročiastkami kože poškodenej na jej šatách.

2) Vo vzťahu k svojim zmeneným skutkovým záverom oproti obžalobe (nevykonanie pohlavného styku na poškodenej, skutok nespáchal obžalovaný) uviedol súd prvého stupňa najmä nasledovné. Skutok uvedený v obžalobe sa stal s výnimkou vykonania pohlavného styku na nebohej G. Z.. Podľa názoru súdu prvého stupňa by záver o vykonaní aj pohlavného styku na poškodenej bol len na úrovni fikcie. Zmiznutie hodnotných vecí nebohej poukazuje aj na prípadný zištný motív páchateľa.

K skutkovým zisteniam týkajúcich sa obžalovaného S. A. uviedol súd prvého stupňa, že obžalovaného s predmetným skutkom spájajú jedine nepriame dôkazy. Jednak sú to výsledky znaleckého dokazovania (podrobne uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa), ďalej je to výpoveď svedka N. D.. Napokon súd prvého stupňa poukázal aj na výpoveď svedka Z. K., prakticky spochybnenú výpoveďou svedkyne P. R..

Súd prvého stupňa pripustil, že najrelevantnejšie nepriame dôkazy sú výsledky znaleckého dokazovania v tom, že bola zaistená spermatická stopa na kvetovaných šatách nebohej G. Z., z ktorej bola izolovaná DNA obžalovaného S. A.. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti pripustil, že ide o nesmierne dôležitý dôkaz, avšak len za predpokladu preukázanej autenticity tohto dôkazu. Podľa názoru súdu prvého stupňa je však táto autenticita tak spochybnená, že tieto výsledky dokazovania nemôžu slúžiť ako dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného. Senát odvolacieho súdu tu zhrňuje nasledovné okolnosti, o ktoré súd prvého stupňa oprel tento svoj vyššie uvedený názor:

Predmetné šaty neboli nájdené hneď počas prvej ohliadky miesta činu, hoci sa nachádzali len pár metrov od miesta nálezu tela nebohej, pričom nájdené boli až na druhý deň; nebolo dostatočne preukázané zabezpečenie miesta činu do druhej obhliadky na druhý deň; v roku 1999 nebol na týchto šatách nebohej nájdený biologický materiál cudzej osoby, len krv nebohej G. Z., pričom tieto šaty prehliadol znalec RNDr. X. S.; dňa 24.2.2000 boli tieto šaty (spolu s ďalšími vecami) vrátené poškodeným pozostalým po nebohej, pričom tieto sa nachádzali v pivnici ich rodinného domu; dňa 9.3.2010 predmetné šaty od poškodených znovu prevzal vyšetrovateľ; za pomoci svetla inej vlnovej dĺžky ako je denné svetlo bol na predmetných šatách nájdený biologický materiál pochádzajúci od obžalovaného S. A..

Tieto okolnosti viedli potom súd prvého stupňa k nasledovným úvahám a záverom: Predmetné šaty boli 10 rokov nezabezpečené mimo dosahu orgánov činných v trestnom konaní; teda neboli zabezpečené pred kontamináciou a pred možnou manipuláciou inými osobami; prístup k predmetným šatám teda mali rôzne osoby, vrátane aj pôvodne podozrivého S. E.; nebol vykonaný žiadny dôkaz objasňujúci spôsob ako sa predmetný biologický materiál obžalovaného dostal na šaty nebohej poškodenej; zo znaleckých posudkov (Mgr. A. Z., Ing. B. S.) vyplýva aj reálnosť vytvorenia predmetnej zmiešanej biologickej stopy pred činom, ale aj dodatočne a cielene v laboratórnych podmienkach.

Pri hodnotení dôkaznej situácie súd prvého stupňa významne prihliadol na podľa neho závažné a ťažko pochopiteľné nedostatky, resp. pochybenia orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti so zabezpečovaním dôkazov: nájdenie šiat až pri doohliadke; nezabezpečenie šiat pred ich kontamináciou; zmiznutie predmetu (drôt), ktorým bola spôsobená smrť poškodenej; podozrenie na snahu orgánov činných v trestnom konaní o prispôsobenie dôkazov v neprospech obžalovaného (úradný záznam proti čestnému vyhláseniu N. L.).

Napokon k vyššie uvedenému súd prvého stupňa uzavrel, že dodatočné a cielené vytvorenie predmetnej zmiešanej biologickej stopy je relevantné.

K vyhodnoteniu obsahu výpovede svedka N. D.. Tento svedok jednak spochybnil obranu obžalovaného, že sa pár dní pred skutkom nemal nachádzať na mieste činu, pričom vypovedal o podozrivom správaní obžalovaného na mieste činu tri dni pred skutkom (možná masturbácia). Nevierohodnosť tohto svedka súd prvého stupňa ale oprel o úvahy, že po viac ako 10 rokoch by zrejme nemal opoznať obžalovaného S. A.; pôvodne nepresne tento svedok popísal obžalovaného, pokiaľ ide o dĺžku jeho vlasov; snaha orgánov činných v trestnom konaní o prispôsobenie dôkazov v neprospech obžalovaného.

Súd prvého stupňa vzhľadom vyššie uvedenému urobil záver, že nemožno hovoriť o jednoznačnej vierohodnosti tohto svedka.

Ďalej súd prvého stupňa prakticky v prospech obžalovaného S. A. vyhodnotil aj výsledky znaleckého dokazovania v oblasti psychiatrie, psychológie a sexuológie týkajúce sa obžalovaného Tu obžalovaný nebol vyhodnotený ako „modelová osobnosť vraha“; agresivita mu síce nie je cudzia, ale nie je dominantnou črtou; popísané trestné násilné sexuálne správanie nie je pre obžalovaného typické aj keď ho nemožno u obžalovaného vylúčiť; obžalovaný nie je sexuálny deviant; vzhľadom na brutalitu činu by bola pravdepodobnejšia aj recidíva takéhoto činu.

Súd prvého stupňa vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní uviedol, že z nich vyplýva aj podozrenie, že predmetný skutok mohli spáchať aj iné osoby (uvedené v dôvodoch rozsudku súdu prvého stupňa).

V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že vyššie uvedené dva nepriame dôkazy po ich vyhodnotení jednotlivo i vo vzájomnom súhrne s ostatnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní nevytvárajú ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich spáchanie skutku obžalovaným.

3) S prihliadnutím a s poukazom na vyššie uvedené dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré si senát odvolacieho súdu v zásade osvojil konkrétne k odvolaniu prokurátora uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Pokiaľ ide o námietku prokurátora o nerešpektovanie predchádzajúceho názoru odvolacieho súdu, k tomu sa odvolací súd podrobne vyjadril už vyššie v úvode dôvodov svojho rozhodnutia.

Rovnako nemožno súhlasiť s názorom prokurátora o hodnotení dôkazov len v prospech obžalovaného. Predovšetkým je potrebné uviesť, že najmä vo vzťahu ku skutkovej otázke týkajúcej sa páchateľa žalovaného trestného činu existovala „dôkazná núdza“. Pritom jediné dva nepriame dôkazy, ktoré by mohli svedčiť o tom, že predmetný skutok by mohol spáchať obžalovaný, súd prvého stupňa podrobne vyhodnotil v súlade s § 2 ods. 12 Tr.por. Súdu prvého stupňa tu nemožno vytknúť, že by nevychádzal z vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností tak, ako to koniec koncov vyplýva z podrobného odôvodnenia významných okolností, úvah a záverov súdu prvého stupňa tak, ako sú vyššie podrobne uvedené.

Zo zásady, že obvinený nie je povinný preukazovať svoju nevinu, súčasne vyplýva, že tomuto nemôže slúžiť k tiaži, že on sám, „nevedel“ vysvetliť pôvod predmetných 10 svojich spermatických stôp na šatách poškodenej.

To, že nedošlo k manipulácii s predmetnými šatami poškodenej počas toho ako boli 10 rokov v rodinnom dome poškodených, je len ničím neodôvodnený názor prokurátora. Veď napr. otec nebohej A. Z. uviedol,

že vrece s vecami nebohej boli najskôr v jej izbe a potom dal toto vrece do pivnice. S. E. (snúbenec nebohej - pôvodne tiež podozrivý) ich pritom navštevoval aj po spáchaní predmetného skutku.

Vo vzťahu k podrobnému odôvodneniu odvolania prokurátora týkajúcemu sa „spermatických stôp“ obžalovaného S. A. je potrebné uviesť, že niet pochybnosti (nemá ich súd prvého stupňa ani odvolací súd) o tom, že tieto stopy vykazujú DNA znaky obžalovaného S. A.. Nedostatok autenticity týchto stôp je ale v tom, že nebolo bez akýchkoľvek pochybnosti zistené, že tieto vznikli práve a len pri skutku uvedenom v obžalobe.

K vierohodnosti výpovede svedka N. D. z pohľadu súdu prvého stupňa, senát odvolacieho súdu uvádza, že tento svedok vypovedal len o tom, že mal vidieť obžalovaného S. A. na mieste činu tri dni pred skutkom uvedeným v obžalobe. Možnú masturbáciu obžalovaným v tej dobe prakticky tento svedok dovodil až z toho, čo sa stalo o tri dni neskôr. Naviac tento svedok vypovedal aj o inej osobe, ktorú videl ešte pred obžalovaným, že priestor okolo miesta činu pozoruje dokonca ďalekohľadom.

Názor znalcov v tom, že pohlavný styk s poškodenou mohol skončiť ejakuláciou mimo jej pohlavné orgány sám o sebe vôbec nepreukazuje, že k pohlavnému styku aj skutočne došlo. Výtok z pošvy poškodenej pritom súvisel s jej tehotenstvom.

Senát odvolacieho súdu na základe svojich skúsenosti s hodnotením znaleckých posudkov týkajúcich sa duševného (vrátane sexuálneho) stavu obvineného konštatuje, že záverom o tom, že nie je vylúčené, že predmetný skutok mohol spáchať práve obžalovaný, nemožno pripisovať vysokú dôkaznú hodnotu. Len ťažko si totiž možno predstaviť „stopercentný“ záver o tom, že určitá osoba nemohla spôsobiť určitý skutok, ak takýto záver vyplýva len z hodnotenia „vnútra - duševna“ určitej osoby.

Už vyššie sa senát odvolacieho súdu vyjadril aj k možnému sexuálnemu motívu usmrtenia poškodenej. Pre sexuálny motív svedčí stav, v akom bola poškodená nebohá nájdená na mieste činu. Pre majetkový motív by zase svedčilo zmiznutie viacerých cenných šperkov (náušnice, prstene, retiazky, prívesky - pozri č.l. 316-318 vysvetlenie a príloha matky poškodenej), ktoré mala na sebe v čase činu poškodená. Je potom len ťažké ustáliť, ktorý motív bol primárny a či nešlo o „prekrývanie, resp. zakrývanie“ primárneho motívu. Napríklad nezistenie žiadnej biologickej stopy na tele poškodenej, vrátane vnútra pošvy poškodenej by napokon mohlo dokonca skôr svedčiť pre motív majetkový.

Úplne na záver k odvolaniu prokurátora, senát odvolanie súdu uvádza nasledovné. Vôbec nemožno prisvedčiť názoru prokurátora o tom, že vykonané dôkazy tvoria vo svojom súhrne logickú neporušovanú a uzavretú reťaz dôkazov, vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver o vine obžalovaného S. A. a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru pri tomto skutku.

Nepriamy dôkaz v podobe spermatickej stopy pochádzajúcej od obžalovaného S. A. bol zadovážený „spôsobom“ (pozri vyššie), ktorý neumožňuje súdom urobiť spravodlivé rozhodnutie o tom, že poškodenú G. Z. násilne usmrtil práve a len tento obžalovaný. Tento dôkaz pri neexistencii ďalších priamych a nepriamych dôkazov a pri nespochybnení jeho autenticity v konečnom dôsledku by mohol svedčiť len o „prítomnosti“ obžalovaného na mieste činu. Svedok N. D. pritom vypovedal len o možnej prítomnosti obžalovaného na mieste činu tri dni pred skutkom.

Bolo by preto porušením zásady v pochybnostiach v prospech obvineného, ak by odvolací súd vo vzťahu k obžalovanému S. A. dospel k inému záveru, ako to urobil súd prvého stupňa. Tu odvolací súd nemohol neprihliadnuť aj k tomu, že odsúdenie nevinného je z pohľadu spravodlivosti „väčšie zlo“, ako oslobodenie páchateľa trestného činu. Táto právna úvaha senátu odvolacieho súdu platí, o to viac, ak sa má „odsúdenie“ týkať trestného činu vraždy, za ktorý možno uložiť až výnimočný trest odňatia slobody.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, že odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

II.

K odvolaniu poškodených Z.. G. Z. a P.. Z. Z. uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Výrok o odkázaní poškodených s ich nárokmi na náhradu škody podľa § 288 ods. 3 Tr.por. na civilný proces, je výrokom obligatórnym, ktorý musí súd urobiť vždy, ak obžalovaného spod obžaloby oslobodí. V takomto prípade nie je poškodený oprávnený napádať odvolaním oslobodzujúci rozsudok, a to ani výrok o náhrade škody, ktorý sa ho dotýka. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 316 ods. 1 Tr.por. odvolanie poškodených Mgr. Evy Mikušaťovej a Ing. Miloslava Mikušaťa zamietol, pretože bolo podané neoprávnenými osobami.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.