Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-6C/195/2010

Uznesenie

Okresný súd Svidník, v spore žalobcu D. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, so sídlom Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov proti žalovaným 1/ I. G., rod. H., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, XXX XX P., štátna občianka SR a 2/ D.. I. R., rod. W., nar. X.X.XXXX, bytom E. 6, XXX XX P., štátna občianka SR, obe zastúpené Mgr. Branislavom Granecom, advokátom, so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v danom prípade o nároku na náhradu trov konania, takto

rozhodol:

Žalovaná 1/ má nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 26.10.2010 voči pôvodne žalovanej 1/ domáhal, aby súd určil, že pozemok - parcela registra E parcelné číslo 99/1 - orná pôda vo výmere 3974 m2, zapísaný na LV č. 425, k. ú. Roztoky patrí do dedičstva po jeho nebohom otcovi Jánovi Osifčinovi, nar. 31.5.1902, naposledy bytom Roztoky 67.

2. Na základe návrhu žalobcu súd uznesením č. k. 6C/195/2010-45 zo dňa 13.4.2011 pripustil, aby do konania vstúpila ako žalovaná 2/ JUDr. Anna Šafčáková, rod. Žiaková, nar. 7.1.1958.

3. Súd rozsudkom č.k. 6C/195/2010-261 zo dňa 13.11.2014 žalobu proti žalovanej 1/ zamietol. Určil, že pozemok registra E, parc. č. 99/1 - orná pôda vo výmere 3974 m2, zapísaný na LV č. 425 k.ú. Roztoky, patrí do dedičstva po nebohom Jánovi Osifčinovi, nar. 31.5.1902, naposledy bytom Roztoky č. 67 v celosti. Žalovanej 1/ náhradu trov konania nepriznal s poukazom na vtedy platné ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., keď poukázal na dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov ako úspešnej strane konania. Žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 343,71 eura na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Škraba, trovy konania vo výške 844 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mareka Bujdoša, žalobcovi súdny poplatok vo výške 99,50 eura a povinnosť zaplatiť na trovách štátu sumu 16,20 eura.

4. Proti vyššie uvedenému rozsudku podali včas odvolanie žalované. Krajský súd 6C/195/2010 -2- v Prešove ako odvolací súd uznesením č.k. 8Co/168/2015-279 zo dňa 31.3.2016 potvrdil rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 1/ a 2/. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 5. Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 8Co/168/2015-279 zo dňa 31.03.2016 podala žalovaná 1/ dňa 13.7.2016 sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ktorou namietala porušenie svojich základných a iných práv. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 638/2016-32 zo dňa 21.2.2017 bolo rozhodnuté, že vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a

žalovanou 1/ bolo porušené základné právo žalovanej 1/ na súdnu ochranu, právo na spravodlivé súdne konanie a právo na majetok a bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 8Co/168/2015-279 zo dňa 31.3.2016 v časti potvrdzujúcej rozsudok Okresného súdu Svidník č. k. 6C/195/2010-261 zo dňa 13.11.2014 vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 1/ a v časti výroku o trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 1/ a v rozsahu zrušenia bola vec Krajskému súdu v Prešove vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Odvolací súd uznesením č. k. 8Co/48/2017-310 zo dňa 17.8.2017 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nepriznaní trov konania žalovanej 1/ a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR odôvodnil tým, že žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bola súdu prvej inštancie doručená dňa 26.10.2010 a žalovaná 1/ spornú nehnuteľnosť darovala žalovanej 2/ už 3.9.2010 a v rovnaký deň bol na Okresný úrad Svidník, katastrálny odbor doručený návrh na vklad vlastníckeho práva, na základe ktorého bol vklad povolený dňa 18.11.2010. Žaloba bola žalovanej 1/ doručená 17.12.2010, t.j. v čase, kedy už nebola vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Žalovaná 1/ na nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie poukazovala už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.2.2011 a následne aj v priebehu konania, napr. na pojednávaní dňa 14.6.2011. Súd žalobu voči nej z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietol až napadnutým rozsudkom. Aktívna obrana žalovanej 1/ v konaní bola výsledkom procesného opomenutia prvoinštančného súdu, prípadne žalobcu, nakoľko voči žalovanej 1/ nevzal žalobu späť a preto žalovanú 1/ ako plne úspešnú v konaní nemožno sankcionovať nepriznaním náhrady trov konania. 7. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení. Keďže súd žalobu voči žalovanej 1/ zamietol, je zrejmé, že žalovaná 1/ mala v konaní plný úspech, na základe čoho súd priznal žalovanej 1/ proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

10. Súd len na záver podotýka, že pri určení, či vo vzťahu k uplatnenému nároku sú správne označené strany, súd musí brať do úvahy ich procesnú subjektivitu, ktorú posudzuje 6C/195/2010 -3- ako podmienku konania a ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Súd musí skúmať aj to, či strany sú aj hmotnoprávne vecne legitimované. V takom prípade je posúdenie vecnej hmotnoprávnej legitimácie záležitosťou meritórneho rozhodnutia o žalobe. Posúdenie hmotnoprávnej vecnej legitimácie strán nijako nesúvisí s posúdením procesnej legitimácie strán. Procesnú zodpovednosť za označenie strán v žalobe vždy nesie žalobca v tom zmysle, že zodpovedá za nesprávne označenie vecne nelegitimovaných strán. V prejednávanom spore žalobca v podanej žalobe zo dňa 26.10.2010 označil ako žalovanú vlastníčku spornej nehnuteľnosti, ako to vyplývalo aj z výpisu z listu vlastníctva tiež zo dňa 26.10.2010, pripojeného ako listinný dôkaz k žalobe. Na základe návrhu žalobcu súd uznesením pripustil, aby do konania vstúpila ako žalovaná 2/ JUDr. Anna Šafčáková, rod. Žiaková, ktorá sa stala vlastníčkou spornej nehnuteľnosti po podaní žaloby. Aktívna obrana žalovanej 1/ v konaní, že nie je pasívne vecne aktívne legitimovaná v tomto spore, tak nebola výsledkom procesného opomenutia prvoinštančného súdu, ako to konštatoval Ústavný súd SR vo svojom náleze, nakoľko o tejto jej obrane, či námietke súd po vykonanom dokazovaní mohol rozhodnúť až meritórnym rozsudkom o žalobe, čo aj urobil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6C/195/2010

-4-

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.