Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-434-2011.pdf
PDF · 123.22 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/434/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcov: X/ P. všetci zastúpení advokátkou JUDr. Ľubicou Višňovskou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Tr. SNP č. 48/A, 040 11 Košice o určenie vlastníckeho práva k pozemkom
rozhodol:
I. N e p r i p ú š ť a zmenu žaloby podľa návrhu žalobcov zo dňa 8.11.2017.
II. Žalobu z a m i e t a .
III. Strany sporu n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ až 3/ dňa 19.12.2011 podali na tunajší súd žalobu pôvodne voči žalovaným 1/ až 20/ o určenie, že nehnuteľnosti v :
- O. na Mesto Košice v podiele X/X k celku, .- O.
- O. na Mesto Košice v podiele 1 k celku,
- O. na Mesto Košice v podiele 1 k celku, patria do vlastníctva žalobkyne 1/ v podiele X/XX k celku (X/X k celku), do vlastníctva žalobkyne 2/ v podiele X/XX k celku (X/XX k celku) . a do vlastníctva žalobcu 3/ v podiele X/XX k celku (X/XX k celku). Zároveň sa domáhali náhrady trov konania. 2. Svoj žalobný návrh skutkovo odôvodnili tým, že žalobcovia sú právnymi nástupcami po pôvodných pozemno-knižných vlastníkoch nehnuteľností katastrálne územie V. štv. siah a to po pozemno-knižnom vlastníkovi Q. a to žalobkyňa 1/. Predmetné nehnuteľnosti boh prejednané po pôvodnom pozemno- knižnom vlastníkovi Q. ktoré prevzal otec žalobkyne X/. a pojeho smrti bolo prejednané dedičstvo pod č. 35D 645/1995, ktoré nehnuteľnosti prevzala následne žalobkyňa 1/. Ďalším podielovým spoluvlastníkom Q. bola zapísaná právna predchodkyňa žalobcov v 2/ a 3/ pod B5g v podiele X/XX Y., po ktorej dedičstvo bolo prejednané pod D 242/1995 Dnot 66/1995, ktoré nehnuteľnosti po tejto poručiteľke prevzali žalobcovia každý v rovnakom diele. Žalobcovia dňa 26.10.2010 z rozhodnutia Správy katastra Košice vo veci vkladového konania Q. zistili, že nie sú vlastníkmi týchto nehnuteľností, ale je ním žalovaný v podiele 1/6 k celku a to na základe Hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva N. zák. č. 138/91 Zb. o majetku obcí a na základe N.. Z tohto zápisu je zároveň zrejmé, že sa jednalo o podiely zapísané v F.. Žalobcovia prehlasujú, že ani voči ním ale ani voči ich právnym predchodcom nikdy nebolo konané vyvlastňovacie konanie, vydané vyvlastňovacie rozhodnutie, na základe ktorého by vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam mohlo prejsť na štát, ani títo neuzatvorili so štátom žiadnu kúpnu zmluvu. 3. Na tieto skutkové tvrdenia žalobcovia označili dôkazy : D. Rozhodnutie Správy katastra Košice z 26.10.2010, Osvedčenie o dedičstve č. D 242/95. 4. Žalovaný 19/ vo vyjadrení k žalobe dňa 4.4.2012 uviedol, že keďže v predmetnej právnej veci sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva len vo vzťahu k svojmu podielu, tak nie je pasívne
vecne legitimovaný, nakoľko výsledok súdneho konania nebude mať žiaden vplyv na jeho hmotnoprávne postavenie a žiadnym spôsobom nezasiahne do jeho vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na dotknutých nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom sporu, okrem žalobcov a žalovaného 1/ Mesto Košice. 5. Podaním zo dňa 23.2.2015 žalobcovia 1/ až 3/ zobrali žalobu voči žalovaným 2/ až 19/ späť a žiadali v tejto časti konanie zastaviť. 6. Uznesením pod sp. zn. 38C/434/2011-185 z 9.3.2015, v spojení s opravným uznesením pod sp. zn. 38C/434/2011-235 z 21.12.2015 Okresný súd Košice I. konanie voči žalovaným v 2. - 20. rade zastavil a nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že v konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu, je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu právny osud jednotlivých podielov sa posudzuje samostatne (judikatúra Najvyššieho súdu SR napr. R 30/2011, alebo 3Cdo 27/2005). 7. Krajský súd Košice rozhodnutím pod sp. zn. 11Co/163/2016-242 zo dňa 10.4.2017 zrušil uznesenie v napadnutom výroku, v ktorom bolo rozhodnuté o trovách konaniach vo vzťahu žalobcov v 1/ až 3/ a žalovaného 19/ a v tomto rozsahu vec vrátil súdu na ďalšie konanie, na základe čoho prvostupňový súd uznesením pod sp. zn. 38C/434/2011-247 z 24.7.2017 rozhodol tak, že žalovaným 2/ až 18/, žalovanému 20/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva, a žalovaný 19/ má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 8. Žalovaný 1/ (ďalej v texte už len „žalovaný bez číslovania“) vo vyjadrení k žalobe dňa 22.1.2014 uviedol, že svoje vlastnícke právo k predmetným parcelám odvodzuje od vyvlastňovacích rozhodnutí, ktorými boli žalované parcely vyvlastnené v prospech Československého štátu a hospodárskymi zmluvami bolo následne vlastnícke právo prevedené na Mesto Košice. Konkrétne išlo o rozhodnutia:
- vyvlastňovacie rozhodnutie číslo: Q. pod bodom XX bola týmto vyvlastnená pôvodná parc. C. táto parc. bola prevedená do vlastníctva Mesta Košice na základe Hospodárskej zmluvy č. N. od Čsl. štátu
- Stavoinvesta, i. o. Košice;
- vyvlastňovacie rozhodnutie číslo: Q., pod bodom XX. bola týmto vyvlastnená pôvodná parc. C. táto parcela bola prevedená do vlastníctva Mesta Košice na základe Hospodárskej zmluvy č. N. od Čsl. štátu
- Stavoinvesta, i. o. Košice;
- vyvlastňovacie rozhodnutie číslo: Q. pod bodom XX bola týmto vyvlastnená pôvodná parc. C. ktorá bola prevedená do vlastníctva Mesta Košice na základe Hospodárskej zmluvy č. N. od Čsl. štátu - Stavoinvesta, i. o. Košice;
- vyvlastňovacie rozhodnutie číslo: Q. bola týmto vyvlastnená pôvodná parc. C., katastrálne územie V.; táto parcela bola prevedená do vlastníctva mesta Košice na základe Hospodárskej zmluvy C. od Čsl. štátu - Stavoinvesta, i. o. Košice. 9. Na tieto skutkové tvrdenia žalovaný označil dôkazy : Vyvlastňovacie rozhodnutie číslo: Q. zo dňa 9.2.1989, Hospodárska zmluva č. N. zo dňa 29.12.1990, Vyvlastňovacie rozhodnutie číslo: Q. zo dňa 4.12.1987, Hospodárskej zmluvy C.1 zo dňa 29.12.1990, Vyvlastňovacie rozhodnutie číslo: Q.Go zo dňa 10.4.1985, M. zo dňa 29.12.1990, Vyvlastňovacie rozhodnutie číslo: Q. zo dňa 15.5.1985, Hospodárskej zmluvy č. N. zo dňa 29.12.1990. 10. Dňa 9.11.2017 žalobcovia vo svojom písomnom podaní navrhli zmenu žaloby tak, aby súd určil, že nehnuteľnosti katastrálne územie V. Mesto Košice v podiele 1 k celku, nehnuteľnosť katastrálne územie V. Mesto Košice v podiele 1 k celku, nehnuteľnosť katastrálne územie A. v podiele 1 k celku, nehnuteľnosť katastrálne územie V.11. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. 12. Podľa § 140 ods.1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. 13. Podľa § 140 ods.2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. 14. Podľa § 142 ods.1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. 15. Zmena žaloby je podaním vo veci samej (pozri § 123 ods. 2 CSP). Zmena žaloby je dispozitívnym úkonom žalobcu a je prejavom jeho slobody v dispozícii s konaním a predmetom konania. Žalobca takto môže meniť žalobu, ale len so súhlasom súdu. 16. Na pojednávaní dňa 5.12.2017 v zmysle § 140 ods.1 CSP rozhodol tak, že nepripustil zmenu žaloby z dôvodu, že pre toto konanie nebolo doposiaľ vykonávané žiadne dokazovanie a navyše, ani takáto zmena by nemala žiaden vplyv na výsledok sporu.
Súd v y k o n a l navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení za p r e u k á z a n é skutkové okolnosti považuje: 17. Je nesporné, že Rozhodnutím pod číslom : Q. zo dňa 9.2.1989 odbor výstavby ÚPAaD ObNV Košice I. ako vyvlastňovací orgán podľa zákona č. 50/1976 Zb. z. z dôvodu realizácie stavby „XI. Sídelný obvod
- III. okrsok“ vyvlastnil pozemky v kat. území V. právnych predchodcov žalobcov, a to F.o vyvlastňovacej výmere XXXX mX, zapísanú v pozemno-knižnej vložke č. XXX takto : vo vlastníckom podiele X/XX voči Q. za finančnú náhradu vo výške X.XXX,XX Kčs. Na základe toho bola táto parcela prevedená do vlastníctva Mesta Košice na základe Hospodárskej zmluvy č. N. zo dňa 29.12.1990 od Čsl. štátu - Stavoinvesta, i. o. Košice. 18. Rozhodnutím pod číslom : Q. zo dňa 4.12.1987 odbor výstavby ÚPAaD ObNV Košice I. ako vyvlastňovací orgán podľa zákona č. 50/1976 Zb. z. z dôvodu realizácie stavby „XI. Sídelný obvod - sanácia strže-Záchytná priekopa“ vyvlastnil pozemky v kat. území V. právnych predchodcov žalobcov, a to parc.., zapísaná v pozemno-knižnej vložke C., takto : vo vlastníckom podiele X/XX voči Q. za finančnú náhradu vo výške 35,20 Kčs. Na základe toho bola táto parcela prevedená do vlastníctva Mesta Košice na základe Hospodárskej zmluvy č. N. zo dna 29.12.1990 od Čsl. štátu - Stavoinvesta, i. o. Košice. 19. Rozhodnutím pod číslom : Q.-Go zo dňa 10.4.1985 (verejnou vyhláškou) odbor výstavby ÚPaA ObNV Košice I. ako vyvlastňovací orgán podľa zákona č. 50/1976 Zb. z. z dôvodu realizácie stavby „XI. Sídelný obvod - sanácia strže“ vyvlastnil pozemky v kat. území V. právnych predchodcov žalobcov, a to parc.č. XXXX/X vo vyvlastňovacej výmere XXXX mX,. zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. XXX, . takto : vo vlastníckom podiele X/XX voči Q., r. W., za finančnú náhradu vo výške 479,20 Kčs. Na základe toho bola táto parcela prevedená do vlastníctva Mesta Košice na základe Hospodárskej zmluvy č. N. zo dna 29.12.1990 od Čsl. štátu - Stavoinvesta, i. o. Košice. 20. Rozhodnutím pod číslom : Q. zo dňa 15.5.1985 (verejnou vyhláškou) odbor výstavby ÚPaA ObNV Košice I. ako vyvlastňovací orgán podľa zákona č. 50/1976 Zb. z. z dôvodu realizácie stavby „XI. Sídelný obvod V. - I. stavba“ vyvlastnil pozemky v kat. území V. právnych predchodcov žalobcov, a to parc.C. zapísaná v pozemno-knižnej vložke č.. takto : vo vlastníckom podiele X/XX voči Q. a vo vlastníckom podiele X/XX voči Y. za finančnú náhradu vo výške 851,60 Kčs. Na základe toho bola táto parcela prevedená do vlastníctva Mesta Košice na základe Hospodárskej zmluvy č. N. zo dna 29.12.1990 od Čsl. štátu - Stavoinvesta, i. o. Košice. 21. Z Hospodárskej zmluvy č. N. zo dňa 29.12.1990 vyplýva, že odovzdávajúca organizácia Československý štát - Stavoinvesta, i.o. Košice odovzdal preberajúcemu Magistrátu Mesta Košice nehnuteľnosti podľa L. zo dňa 12.12.1987 v k. ú. Q. Hospodárskou zmluvou č. N. zo dňa 29.12.1990 odovzdávajúca organizácia Československý štát - Stavoinvesta, i.o. Košice odovzdal preberajúcemu Magistrátu Mesta Košice nehnuteľnosti podľa L.23. Podľa Hospodárskej zmluvy č. N. zo dňa 29.12.1990 odovzdávajúca organizácia Československý štát - Stavoinvesta, i.o. Košice odovzdal preberajúcemu Magistrátu Mesta Košice nehnuteľnosti podľa L. ako t vyplýva z prílohy č. 1 k M. kde pod bodom č. XXX. je uvedené, že bola prevedená parcela C.24. Podľa Hospodárskej zmluvy č. N. zo dňa 29.12.1990 odovzdávajúca organizácia Československý štát - Stavoinvesta, i.o. Košice odovzdal preberajúcemu Magistrátu Mesta Košice nehnuteľnosti podľa L. z 20.5.1985 v k. ú. V. t.j podľa prílohy č. 1 k M. pod bodom č. XX. je uvedené, že bola prevedená parcela č. XXXX/X vo výmere XXXX mX. 25. Na pojednávaní dňa 19.9.2014 právna zástupkyňa žalobcov 1/ až 3/ tvrdila, že vyvlastňovacie konanie nebolo platné a účinné, pretože nemalo zákonné náležitosti, t.j. nekonalo sa podielovými spoluvlastníkmi v rámci vyvlastňovacieho konania, neboli ako boli zapísaní v pozemno-knižnej vložke, ďalej im nikdy nedoručili žiadne rozhodnutie o vyvlastnení a vyvlastňovacie rozhodnutie nemalo formálne a materiálne náležitosti v zmysle zákona o vyvlastňovaní majetku, napr. neriešilo sa vyvlastňovacie konanie zo dňa 9.9.1989 formou verejnej vyhlášky, ako v ostatných prípadoch, tvrdila, že účel pre ktorý sa vyvlastnili príslušné parcely nebol realizovaný v tom čase, pričom podľa platného zákona v tom čase sa musela stavba zrealizovať do troch rokov od vyvlastnenia, a napokon, vyvlastňovaným osobám neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky za vyvlastnenie týchto nehnuteľnosti, ďalej v prípade vyvlastňovaného Q., menovaný zomrel ešte v roku XXXX,. pričom vyvlastňovacie rozhodnutia pochádzajú z rokov 1985, 1987 a z roku 1989, z čoho je zrejmé, že sa uskutočnilo dávno po smrti vyvlastňovanej osoby a teda, žiadne finančné prostriedky tejto osobe nemohli byť poskytnuté. Ďalšia vyvlastňovaná osoba - Y., teda až po vyvlastňovacom rozhodnutí, ale ani ona nikdy neobdŕžala vyvlastňovacie rozhodnutie a ani žiadne finančné náhrady za vyvlastnenie pozemkov. 26. Na pojednávaní dňa 17.2.2015 poverený zástupcu žalovaného 1/ tvrdil, že sporné parcely sú v súčasnosti zastavené a užívané Mestom Košice, ktoré nadobudol žalovaný 1/ tak, že pozemky najprv nadobudol štát vyvlastnením v zastúpení Stavoinvesta i.o., ktorá na nich realizovala výstavbu, t.j. na parcele C. je postavené sídlisko, na parcele C.e komunikácia a zeleň, na parcele C. je spojovacia
komunikácia Y. a takisto zeleň a na parcele C. je odvodňovací kanál a V. pričom tieto pozemky na základe zákona č. 138/91 Z.z. prešli do vlastníctva Mesta Košice. 27. Dňa 22.4.1992 Q. požiadal pozemkový úrad o vysporiadanie pozemkov podľa Zákona č. 229/1991 Zb. z. ako majiteľ nehnuteľnosti pozemkov v lokalitách O. ktoré neboli majetkovo vysporiadané. 28. Rozhodnutím pod č. XXX/XXX/XXXX-Ga a pod č. XXX/XXX/XXXX-Ga. zo dňa 25.10.2012 Obvodný pozemkový úrad Košice - Mesto rozhodol o tom, že Q. ako oprávnená osoba v čase uplatnenia reštitučného nároku spĺňal podmienky zákona pre priznanie nároku uvedeného v § 6 ods. 1 písm. n/ zákona č. 229/1991 Zb. z. a to vo vzťahu k pozemku parc. C.XX. Rozhodnutím pod C. zo dňa 22.11.2012 Obvodný pozemkový úrad Košice - Mesto rozhodol o tom, že Q. aj právom nebohej manželky P. ako oprávnená osoba v čase uplatnenia reštitučného nároku nespĺňal podmienky pre priznanie nároku uvedeného v § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb. z. a to vo vzťahu k parc. C. 30. Rozhodnutím pod č. XXX/XXX/XXXX-Ga zo dňa 26.10.2012 Obvodný pozemkový úrad Košice - Mesto rozhodol o tom, že Q. aj právom nebohej manželky P. ako oprávnená osoba v čase uplatnenia reštitučného nároku nespĺňal podmienky § 4 zákona č. 229/1991 Zb. z. to vo vzťahu k parcelám č. XXXX, XXXXX, XXXXX a č. XXXXX. .31. Rozhodnutím pod č. XXX/XXX/XXXX-Ga zo dňa 22.11.2012 Obvodný pozemkový úrad Košice - Mesto rozhodol o tom, že Q. ako oprávnená osoba v čase uplatnenia reštitučného nároku nespĺňal podmienky § 4 zákona č. 229/1991 Zb. z. to vo vzťahu k parcelám č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, 32. Rozhodnutím pod č.. zo dňa 27.9.2012 Obvodný pozemkový úrad Košice - Mesto rozhodol o tom, že Q. ako oprávnená osoba v čase uplatnenia reštitučného nároku spĺňal podmienky zákona pre priznanie nároku uvedeného v § 6 ods. 1 písm. n/ zákona č. 229/1991 Zb. z.. 33. Žalovaný vo vyjadrení z 2.8.2017 uviedol, že vzhľadom na spochybnenie právoplatnosti vyvlastňovacích rozhodnutí, od ktorých odvodzuje svoje vlastnícke právo, uvádza ako podporný titul nadobudnutia sporných pozemkov vydržanie. K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním došlo na základe oprávnenej držby po dobu desiatich rokov, do ktorej žalovaný vstúpil na základe Hospodárskych zmlúv o prevode vlastníctva (nie správy) majetku č. N. Tieto už boli konajúcemu súdu predložené spolu s vyjadrením žalovaného z 22.01.2014. Táto skutočnosť objektívne odôvodňuje presvedčenie žalovaného o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a patrila aj v čase relevantnom z hľadiska vydržania, teda v období od momentu prevodu dňa 1.1.1991 do uplynutia vydržacej doby dňa 1.1.2001. Navyše žalovaný nebol v tomto období pri nakladaní s vecou ako vlastnou nikým rušený.
Zistený skutkový stav súd podradil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 34. Podľa § § 80 O.s.p. (platný a účinný do 30.6.2016) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 35. Podľa § 137 CSP (platný a účinný od 1.7.2016) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 36. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 37. Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.z.) každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. 38. Podľa Čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
39. Podľa Čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 40. Podľa § 1 ods. 1, písm. a) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku z 21. mája 1991 (ďalej v texte len „zákona č. 229/1991 Zb.“) zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond. 41. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. 42. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. ak osoba uvedená v odseku 1 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti. 43. Podľa § 6 ods. 1, písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. 44. Podľa § 6 ods. 1, písm. n) zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady. 45. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.
P r á v n e posúdenie veci : 46. Žalobcovia 1/ až 3/ sa domáhajú určenia, že nehnuteľnosti v :O. patria do ich vlastníctva, a ktoré im patrí po ich právnych predchodcoch, a to po Q. Pre úspešné uplatnenie žaloby je nutné preukázať aktívnu legitimáciu žalobcov v spore. 47. Podľa § 60 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z.) stranami sú žalobca a žalovaný. 48. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. 49. Nesprávne označenie účastníkov konania súd nemôže v sporovom konaní odstrániť ex offo, ani nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa poučiť v zmysle § 160 CSP, pretože je povinný poskytnúť účastníkovi poučenie len o jeho procesných právach. 50. Keďže poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania, také poučenie by presahovalo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 CSP a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. 51. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). 52. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. 53. Keďže žalobcovia 1/ až 3/ nepreukázali, že by boli nositeľmi subjektívneho práva vyplývajúceho z hmotno-právnych predpisov, t.j. podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa doposiaľ nestali dedičmi podielov v sporných pozemkoch (.) po svojich právnych predchodcoch, t.j. po nebohom otcovi žalobkyne X/ Q. (zomr. XX.X.XXXX, 35D 645/1995) a po žalobcovia 2/ a 3/ nebohej Y. D 242/1995 Dnot 66/1995), tak nárok uplatnený touto žalobou je nedôvodný, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby. 54. Súd okrem toho posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vymedzenom žalobou. 55. Procesným predpokladom úspešnosti, či neúspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Z toho vyplýva, že určovacia žaloba spravidla nebude opodstatnená (čo do naliehavého právneho záujmu) v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinností podľa § 80 písm. b) O.s.p. (teraz § 137 CSP). Určovacia žaloba má preventívny charakter a je opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo a je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. 56. Ústavný súd Slovenskej republiky v roku 1999 vyslovil názor, že stanovenie lehôt pre uplatnenie reštitučných nárokov nie je v rozpore s čl. 20, ani s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (zák. č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). 57. V roku 1998 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že lex specialis neruší platnosť (a záväznosť) lex generalis, len jeho primárnu aplikáciu vylučuje až do tej doby, než je zistené v súdnom konaní, že ustanovenia lex specialis na daný prípad nedopadajú a preto ich nemožno naň uplatniť; aplikácia ustanovení lex generalis nastupuje preto za týchto predpokladov až sekundárne. Ide tu o prípad vzťahu všeobecnej a špeciálnej právnej úpravy. 58. Reštitučné predpisy sú vo vzťahu k zákonu č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) osobitnými predpismi. 59. Ak účelom reštitučných zákonov (zákon č.403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a pod.) bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli v tzv. rozhodnom období t. j. od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, tak toto zmiernenie potom môže spočívať len v tom, že štátom odňaté veci budú vydané (vrátené) tomu, komu boli odňaté, a keď táto osoba už nežije, jeho blízkym príbuzným alebo iným osobám, ktoré určujú reštitučné zákony. 60. Uplatnenie reštitučného nároku je hmotnoprávnym úkonom, ktorý oprávnená osoba musí vykonať na príslušnom orgáne štátnej správy (na pozemkovom úrade) a v zákonnej lehote, a zároveň musí vyzvať povinnú osobu na vydanie veci. Reštitučný nárok na vydanie veci znamená obnovu predchádzajúceho stavu a zakladá právo oprávnenej osoby na navrátenie vlastníckeho práva. 61. Nakoľko žalobcovia 1/ až 3/ v tomto spore žalujú o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k svojim podielom k sporným nehnuteľnostiam, pričom si čiastočne uplatnili a čiastočne vôbec neuplatnili v zákonnej lehote svoje právo podľa zákonov o reštitúcii, tak v tomto prípade dochádza ku konkurencii reštitučných nárokov a vlastníckej žaloby. Preto je namieste sa k tejto právnej problematike podrobnejšie vyjadriť. 62. Najvyšší súd Slovenskej republiky s odkazom na súčasnú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Českej republiky, ale aj Ústavného súdu Českej republiky, ako aj rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR z rokov 2009 - 2010, vo svojich rozhodnutiach pod sp. zn. 4 Cdo 130/2007 z 25.februára 2009, sp. zn. 5 Mcdo 4/2009 z 24.februára 2010, ďalej sp. zn. 4 Cdo 300/2008 z 27.októbra 2010 zjednotil dovtedy nejednotnú rozhodovaciu prax v otázke konkurencie reštitučnej a vlastníckej žaloby tak, že sa vylučuje aplikácia všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka na prípady, ak oprávnené osoby nevyužili možnosť domáhať sa v zákonom stanovenej lehote vydania nehnuteľnosti prevzatej štátom bez právneho dôvodu podľa reštitučného predpisu. Pritom argumentoval, že reštitučný predpis je k všeobecným predpisom, akým je najmä Občiansky zákonník, vo vzťahu špeciality, preto nemožno použiť úpravu všeobecnú. Ak sa teda možno domáhať ochrany práva postupom podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho, teda ak je daný reštitučný nárok, nemožno uplatniť nárok na ochranu vlastníctva podľa všeobecných právnych predpisov. V dôsledku princípu, podľa ktorého tam, kde existuje špeciálna právna úprava, nemožno použiť úpravu všeobecnú, žalobou o určenie vlastníckeho práva nemožno
obchádzať účel a zmysel reštitučného zákonodarstva a navrhovateľ v takomto prípade nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože existencia špeciálnej úpravy v reštitučných predpisoch vylučuje naliehavý právny záujem na určení vlastníctva tam, kde podľa týchto predpisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol, alebo z nejakých dôvodov takejto požiadavke nebolo vyhovené. Tým je teda vylúčená možnosť uplatniť toto právo inak, teda podľa všeobecných predpisov, pretože reštitučná úprava je vo vzťahu k všeobecným predpisom úpravou špeciálnou. V prípadoch prevzatia veci štátom v rozhodnom období bez právneho dôvodu, neuplatnenie ochrany podľa reštitučných predpisov malo za následok stratu možnosti domáhať sa hmotnoprávnej i procesnoprávnej ochrany podľa všeobecných predpisov, teda aj ochrany prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva. Nevyužitím možnosti domáhať sa reštitučného nároku v zákonom stanovenej lehote dochádza k nezvratnému zániku práva, a tým aj k nemožnosti dosiahnuť revíziu krokov štátu urobených v tzv. rozhodnom období. 63. Rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky naposledy Uznesením pod sp. zn. č. III. ÚS 177/2013-18 z 24. apríla 2013 zaujal stanovisko, že existencia špeciálnej úpravy v reštitučných predpisoch vylučuje naliehavý právny záujem na určení vlastníctva tam, kde podľa týchto predpisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol alebo z nejakých dôvodov tejto požiadavke nebolo vyhovené, a že po uplynutí reštitučných lehôt už nie je možné uplatniť si všeobecnou vlastníckou žalobou určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. 64. Na porovnanie je možné poukázať aj na rovnakú rozhodovaciu prax v Českej republike. Plénum Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS-st. 21/05 z 1. novembra 2005 k otázke konkurencie reštitučnej a vlastníckej žaloby prijalo zjednocovacie stanovisko z ktorého vyplýva, že žalobou o určenie vlastníckeho práva nie je možné obchádzať zmysel a účel reštitučného zákonodarstva. 65. Po posúdení skutkových a právnych okolností tohto prípadu súd dospel k záveru, že u žalobcov nie je daný naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, nakoľko ich nárok bol daný podľa príslušných reštitučných predpisov (napr. zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku), pretože v prípade vyvlastnenia majetku ich právnych predchodcov išlo o vyvlastnenie v rokoch 1985 až 1989, čo spadá do rozhodného obdobia podľa týchto reštitučných predpisov (od 25.2.1948 do 1.1.1990), a išlo pritom o prípady odňatia pozemku štátom bez právneho dôvodu, bez finančnej náhrady (nepreukázaná úhrada odplaty), vyvlastňovacie rozhodnutie bolo postihnuté neodstrániteľnou vadou, ktorá vyplýva hlavne z toho, že vlastník vyvlastňovanej nehnuteľnosti, proti ktorému rozhodnutie smerovalo a malo vyvolať zmenu v jeho právach a povinnostiach spočívajúcich vo vlastníctve nehnuteľnej veci, bol už v čase vydania tohto rozhodnutia mŕtvy, ďalej vyvlastňovacie rozhodnutia boli postihnuté neodstrániteľnou vadou spočívajúcou v nedostatku procesných náležitostí, keďže dotknutým osobám neboli nikdy doručené. S ohľadom na súdnu prax nie je preto možné žalobcom prisúdiť nárok, ktorý mal byť riešený v reštitučnom konaní, v opačnom prípade by takýmto rozhodnutím súdu došlo k obchádzaniu reštitučných predpisov. 66. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, preto sa ďalšími námietkami uvádzanými v spore súd už nezaoberal. Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e : 67. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.8.2009 sp. zn. 3Cdo/300/2008). 68. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať v čase, kedy bol rozsudok vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni zaoberať sa vecou v jej merite. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/118/2008 zo dňa 10.12.2009). 69. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/112/2004).
Trovy konania :
70. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 71. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
72. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) súd nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobcom ako neúspešným v spore nárok na náhradu nevznikol a žalovaný si ich náhradu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).