Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-120-2021.pdf
PDF · 102.37 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/120/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Versicherung AG, HDI - Platz 1, Hannover, Nemecká spolková republika, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Viktor Mišík s.r.o., Zámocká 1, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 51 263 467, adresa na doručovanie Hlboká cesta 7, Bratislava, proti žalovanému KUEHNE + NAGEL, s.r.o., Vajnorská 100/B, Bratislava, IČO: 31 339 603, práv. zast. JUDr. Soňa Vlhová, advokátska kancelária, s.r.o., GBC I, Galvaniho 7, Bratislava, IČO: 50 854 593, o zaplatenie 36.268,80 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/36/2014-367 zo dňa 9.1.2020 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/36/2014-367 zo dňa 9.1.2020 p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 36.268,80 EUR s príslušenstvom. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 26Cb/36/2014-241 zo dňa 27.9.2017 rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu svojej aktívnej vecnej legitimácie v spore, keď nepreukázal, že by naň prešlo právo na náhradu škody spôsobenej stratou prepravovanej zásielky. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom č.k. 2Cob/198/2018-336 zo dňa 9.8.2019 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že listinné dôkazy preukazujú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, a to prechodom práva poisteného na náhradu škody voči žalovanému, rovnako tak postúpením práva na náhradu škody voči žalovanému.
3. Súd prvej inštancie na základe opätovne vykonaného dokazovania mal za preukázané, že talianska spoločnosť GGP Italia S.p.A., si objednala u svojej spriaznenej spoločnosti na Slovensku GGP Slovakia, s.r.o., IČO: 36 514 179 dodávku 240 kosačiek v celkovej sume 36.268,80 EUR. GGP Slovakia, s.r.o. následne fakturovala sumu 36.268,80 EUR spoločnosti GGP Italia S.p.A. Neskôr z dôvodu neskoršej straty, resp. odcudzenia zásielky vystavila v prospech spoločnosti GGP Italia S.p.A. dobropis č. 3012004559 k faktúre č. 3012004304, v ktorom fakturovanú sumu za dodanie 240 kosačiek dobropisovala. Tovar bol naložený v priestoroch spoločnosti Transervice Europa Sk s.r.o., kde spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o. tovar uskladnila na účely ďalšej prepravy. Dodanie tovaru
do Francúzskej republiky si spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o. objednala u žalovaného, pričom tovar do miesta určenia nikdy doručený nebol, nakoľko v priebehu prepravy došlo k jeho strate, resp. krádeži. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Spornou medzi stranami zostala otázka aktívnej hmotnoprávnej legitimácie žalobcu v tejto veci, teda jeho oprávnenie vymáhať náhradu škody, ktorá bola pri preprave 240 kusov kosačiek spôsobená spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o. Žalovaná strana rozporovala aj existenciu pasívnej hmotnoprávnej legitimácie žalovaného argumentujúc tým, že žalovaný v právnom vzťahu so žalobcom nevystupoval v pozícii prepravcu, ale v pozícii zasielateľa. Z tohto dôvodu podľa žalovaného nebolo možné uplatňovať na právny vzťah medzi spoločnosťou GGP Slovakia, s.r.o. Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ale žalovaný zodpovedá za stratu zásielky iba v rozsahu zodpovednosti zasielateľa. Žalobca odvodzoval existenciu svojej aktívnej legitimácie od skutočnosti, že pohľadávka, ktorá mala stratou zásielky 240 kusov kosačiek spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o. vzniknúť bola postúpená spoločnosti GGP Italia S.p.A., ktorá následne túto pohľadávku postúpila žalobcovi ako svojmu poisťovateľovi. K postúpeniu uvedených nárokov na žalobcu malo dôjsť na základe písomného postúpenia pohľadávky zo strany spoločnosti GGP Italy S.p.a. zo dňa 30.8.2013. V tomto písomnom postúpení spoločnosť GGP italy S.p.A. doslovne uviedla, že "v postavení predávajúceho vyššie uvedenej zásielky (240 kosačiek prepravovaných zo Slovenska do Francúzska), týmto Vašej spoločnosti (žalobcovi) postupuje všetky práva, pohľadávky a nároky týkajúce sa uvedených kúpnych zmlúv a zmlúv o preprave, bez vylúčenia ktorejkoľvek z nich a splnomocňuje žalobcu na získanie náhrady od zodpovedných osôb".
4. Podľa súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobca tvrdil, že má ako poisťovateľ právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom regresu, bol povinný preukázať vyplatenie poistného plnenia vo výške zodpovedajúcej uplatnenej pohľadávke. Tu bolo potrebné poznamenať, že žalobca v priebehu konania nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že poistné plnenie vyplatil, v akej výške, kedy a komu. Túto skutočnosť mal zrejme preukazovať listinný dôkaz: interné hlásenie o veľkej škode. Ide o interné hlásenie zamestnanca talianskeho zastúpenia (organizačnej zložky) žalobcu inému zamestnancovi žalobcu. Už zo samotného hlásenia bolo zrejmé, že výška škody mala predstavovať sumu 81.081,44 EUR. Minimálne jej súčasťou teda bola aj škoda spôsobená stratou inej zásielky, ktorej prepravu žalovaný žiadnym spôsobom nezabezpečoval. Z vykonaného dokazovania taktiež vôbec nebolo zrejmé v akej výške a komu (teda, či spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o alebo GGP Italy S.p.A) malo byť poistné plnenie poskytnuté. Z obsahu tohto hlásenia dokonca nevyplývalo ani to, či k vyplateniu poistného plnenia vôbec došlo. Za relevantný dôkaz vyplatenia poistného plnenia by mohol byť považovaný napr. výpis zo žalobcovho účtu alebo iný doklad, ktorý by jednoznačne preukazoval, že toto poistné plnenie bolo poistenému aj skutočne vyplatené, avšak takýto dôkaz žalujúca strana v priebehu celého konania neprodukovala. Žalobca teda žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že spoločnosti GGP Italy, S.p.A. vyplatil poistné plnenie vo výške žalobou uplatneného nároku. Žalobca v konaní preukázal, iba to, že medzi ním a spoločnosťou GGP Italy S.p.A. došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy, samotný obsah poistenia z predložených listinných dôkazov zrejmý nie je. Za preukázané bolo možné považovať aj skutočnosť, že spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o. bola poisteným žalobcu, avšak už nie je zrejmé, či sama túto zmluvu uzatvorila alebo jej poistenie vyplývalo z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou GGP Italy S.p.A. Aj z tohto dôvodu nemožno považovať za preukázané, že by sa poistenie malo vzťahovať aj na poistnú udalosť spôsobenú stratou zásielky 240 kusov kosačiek.
5. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou GGP Italy S.p.A. založený poistnou zmluvou nebolo možné uplatniť ustanovenia § 813 OZ, t.j. ustanovenia slovenského právneho poriadku, nakoľko tento nebolo možné aplikovať na vzťah založený poistnou zmluvou uzatvorenou medzi nemeckou a talianskou právnickou osobou. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania výšky skutočne vyplateného poistného plnenia. Na uvedenom závere by nič nemohlo zmeniť ani vykonanie žalobcom navrhovaného dokazovania listinným dôkazom, ktorý mal preukázať úhradu 240 kosačiek spoločnosťou GGP Italy S.p.A. spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o., nakoľko zo samotných skutkových tvrdení žalobcu aj z vykonaného dokazovania vyplývalo, že žalobca kúpnu cenu týchto kosačiek žalovanému dobropisoval, to znamená, že ani nežiadal ich úhradu. Aj keď samotná kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťami GGP Slovakia, s.r.o. a GGP Italy S.p.A. sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky (čl. 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky), z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že v zmysle dohody týchto spoločností sa nepovažoval záväzok predávajúceho za splnený jeho odovzdaním na prepravu (§ 412 Obchodného zákonníka), ale až
jeho skutočným dodaním. V opačnom prípade by neexistoval dôvod na dobropisovanie samotnej fakturovanej kúpnej ceny, nakoľko spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o. by mala nárok na zaplatenie jeho kúpnej ceny tovaru, a to aj napriek jeho strate. Spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o. by v takomto prípade nemohla v súvislosti so stratou tovaru vzniknúť ani škoda a neexistovala by pohľadávka, ktorú by mohol spoločnosti GGP Italy, S.p.A. (neplatne) postúpiť. Spoločnosti GGP Italy S.p.A. by zároveň ako poškodenému nevznikla žiadna povinnosť žalobcom poskytnuté poistné plnenie poukázať spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o., nakoľko toto by slúžilo priamo na úhradu ním utrpenej škody z poistnej udalosti. Pre úplnosť súd považoval opätovne za potrebné zdôrazniť, že aj v prípade, ak by žalobca právne relevantným spôsobom skutočne preukázal poukázanie poistného plnenia spoločnosti GGP Italy S.p.A., preukázal by iba skutočnosť, že vyplatil poistné plnenie poistenému, ktorému žiadna reálna škoda stratou tovaru nevznikla, nakoľko jeho kúpnu cenu pred poukázaním poistného plnenia vôbec neuhradil a ani neobjednal prepravu u žalovaného. Žalobca by tak preukázal v podstate iba to, že poistné plnenie poukázal osobe, ktorej na jeho vyplatenie nárok nevznikol. Na žalobcu ako poisťovateľa tak ani v takomto prípade nemohlo prejsť právo spoločnosti GGP Italy S.p.A. na náhradu škody, nakoľko jej toto právo nesvedčilo.
6. Keďže žalobca nepreukázal výšku skutočne poskytnutého poistného plnenia a nepreukázal ani, že by vôbec vyplatil akékoľvek poistné plnenie poistenej spoločnosti GGP Italy, S.p.A.., na základe poistky č. 630-ON86383-14043, číslo nároku 01-632-02097-12-8, dátum vzniku škody 15.11.2012, pričom bez tohto preukázania vyplatenia tohto plnenia nie je možné považovať nárok žalobcu dôvodný tak, ako to uviedol aj Krajský súd v rozhodnutí č.k. 2Cob/198/2018-336. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval, v súlade so zásadou hospodárnosti, za potrebné vykonať dokazovanie pripojením vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-63/OEK-PP-2013, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, keďže v konaní nebolo sporné, že k strate prepravovanej zásielky 240 kusov kosačiek skutočne došlo. Za nehospodárne a nadbytočné súd považoval aj vykonanie dokazovania výsluchom svedka Ing. Y. F., ktorý ako zamestnanec spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o. mal prepravu tovaru zabezpečovať v spolupráci so žalovaným, nakoľko aj bez vykonania tohto dôkazu je zrejmé, že žalovaný za stratu zásielky zodpovedá. Na základe uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone, a preto ju zamietol.
7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. Žalobca nesúhlasí so závermi súdu vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. Žalobca ako nadnárodná spoločnosť poskytujúca poisťovacie služby so sídlom v Spolkovej republike Nemecko nemala a nemohla mať záujem na tom, aby sa postúpenie pohľadávky spravovala právom Slovenskej republiky. Toto tvrdenie odôvodňuje aj skutočnosť, že celkový proces získania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu závisel aj od ďalšieho zahraničného subjektu, a to talianskej spoločnosti. Konajúci súd v rozpore so zásadou riadneho zistenia skutkového stavu ignoroval skutočnosť, že medzi jednotlivými subjektmi existujú zmluvy o postúpení pohľadávky, kde výslovnou voľbou práva bolo právo nemecké, avšak aj pri absencii voľby by muselo byť zrejmé, že aplikovať v zmysle Nariadenia Rím I sa bude aplikovať právo nemecké. V zmluvnom vzťahu, kedy sa postupovala pohľadávka medzi GGP Italia S.p.A a GGP Slovakia, s.r.o. neabsentovala voľba práva, ale toto postúpenie bolo vykonané v súlade s právom žalobcu ako poisťovateľa, a teda právom nemeckým. Súd sa uspokojil s tvrdeniami žalovaného a zvolil právne nesprávny postup v rozpore so skutkovým stavom aj v kontexte predložených dokumentov. Týmto postupom súd porušil aj samotné ustanovenia Nariadenia Rím I v situácii, keď absentuje voľba práva, a to čl. 4 ods. 3. Ak mal teda súd za to, že medzi spoločnosťou GGP Italia S.p.A a spoločnosťou GGP Slovakia absentuje voľba práva bolo jeho základnou povinnosťou podrobiť ho komparácii s ustanoveniami Nariadenia Rím I upravujúceho inštitút najužšej väzby ku krajine. Obe postúpenia pohľadávok sa tak spravujú právom nemeckým, v súlade s ktorým spĺňajú všetky požiadavky pre platné postúpenie pohľadávky. Podľa žalobcu v zmysle poistnej zmluvy žalobca - poisťovňa bol (a stále je) povinný plniť svojmu poistenému GGP Italy SpA (v rámci poistnej zmluvy bola spolupoistená aj dcérska spoločnosť GGP Slovakia s.r.o.), pričom táto poistná zmluva sa spravuje právom krajiny žalobcu
- poistiteľa (Nemecko), a týmto právnym poriadkom sa budú spravovať aj podmienky prechodu nároku veriteľa (poškodeného) voči dlžníkovi (škodcovi) zo zmluvného vzťahu - zmluve o preprave. Či už by súd uvažoval o aplikácii kolíznej normy na základe a) postúpenia alebo b) zákonnej cesie z dôvodu existencie povinnosti poistiteľa plniť poistenému, v oboch prípadoch bude nutné aplikovať na daný právny vzťah právo Spolkovej republiky Nemecko. Žalobca má teda za to, že súd sa nesprávne vysporiadal s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorá je v konaní jednoznačne daná a nesprávne aplikoval právny predpis,
keď contra legem použil nesprávne ust. Nariadenia Rím I. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť.
8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že žalobca ako v žalobe, tak aj vo svojich vyjadreniach neustále tvrdil, že spoločnosti GGP Italy, S.p.A. poskytol poistné plnenie, avšak počas celého konania túto skutočnosť nepreukázal. Nepreukázal ju ani na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené po zrušení rozsudku okresného súdu a vrátení veci na opätovné prejednanie. Žalovaný uviedol, že predložil email právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.11.2019, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca nikdy spoločnosti GGP Italy, S.p.A. nič neplnil. Navyše právny zástupca žalobcu v emaily uvádza, že krajský súd nedal okresnému súdu relevantnú a kompletnú inštrukciu. Podľa žalovaného žalobca nikde v odvolaní nevysvetľuje to, prečo počas celého konania tvrdil, že plnil poistné plnenie spoločnosti GGP Italy, S.p.A a tá následne plnila spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o., keď zo stanoviska právneho zástupcu žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalobca spoločnosti GGP S.p.A nikdy nič neplnil. A neplnila ani spoločnosť GGP Italy, S.p.A. spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o. Jednoznačne je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a naďalej je toho názoru, že žalobca nemá ani aktívnu legitimáciu v predmetnom spore, pričom žalovaný považuje napadnutý rozsudok za vecne správny.
9. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu uviedol, že otázka poskytnutia alebo neposkytnutia poistného plnenia spoločnosti GGP Italia, S.p.A. nemá pre určenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní zásadný význam. Predchádzajúci právny zástupca žalobcu v konaní pôvodne tvrdil, že žalobca toto poistné plnenie poskytol, nakoľko disponoval potvrdeniami o jeho úhrade, ktoré sa však neskôr ukázali ako s predmetnou vecou nesúvisiace. Aj z uvedeného dôvodu žalobca uvedené potvrdenia v konaní nepredkladal. Ako však vyplýva z bodu 68. rozsudku, podľa názoru prvostupňového súdu by predloženie akýchkoľvek potvrdení o úhrade poistného plnenia žalobcom spoločnosti GGP Italia S.p.A. pozitívne neovplyvnilo názor súdu na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Žalobca zdôraznil, že môže byť v predmetnom konaní aktívne vecne legitimovaný buď (i) titulom regresného nároku poisťovateľa poškodeného alebo (ii) titulom, že na neho boli postúpené pohľadávky voči žalovanému.
10. K vyjadreniu žalobcu žalovaný poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia a podania a je toho názoru, že žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nemá aktívnu legitimáciu v spore.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 4.5.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že s argumentami, ktoré v ňom žalobca uvádza, sa súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, pričom neuvádza žiadne nové podstatné tvrdenia. V konaní bola sporná aktívna legitimácia žalobcu a jeho oprávnenie vymáhať náhradu škody, ktorá bola spôsobená pri preprave 240 ks kosačiek a spôsobená spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o. Žalobca v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno, keďže z vykonaného dokazovania nebolo zrejmé aká škoda mal byť spoločnosti GGP Italy S.p.A. v dôsledku straty 240 ks
kosačiek pri ich preprave spôsobená, nakoľko francúzsky odberateľ neuhradil spoločnosti GGP Italy S.p.A. kúpnu cenu týchto kosačiek, ale ani spoločnosť GGP Italy S.p.A. neuhradila cenu kosačiek spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o., ktorá ich síce fakturovala spoločnosti GGP Italy S.p.A., neskôr však túto faktúru dobropisovala. Úhradu nedodaného tovaru teda ani nežiadala. Podľa názoru odvolacieho súdu ak spol. GGP Italy S.p.A. nezaplatila spol. GGP Slovakia, s.r.o. cenu predmetných kosačiek nevznikla jej škoda ktorá by bola krytá poistnou zmluvou so žalobcom. Ak nevznikla spoločnosti GGP Italy S.p.A. škoda nebolo dôvodné ani zaplatenie poistného plnenia zo strany žalobcu ktoré by sa na stratu/ krádež tovaru vzťahovalo. Súd prvej inštancie správne ustálil, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že žalobca predložil dôkaz o tom, že poistné plnenie vyplatil, v akej výške, kedy a komu. Zaplatenie poistného plnenia zo strany žalobcu nebolo v konaní preukázané. Argument žalobcu o tom, že potvrdenie o úhrade poistného plnenia je s predmetnou vecou nesúvisiaci, je nesprávny. Pohľadávku, ktorá je postupovaná, je potrebné v zmluve o postúpení špecifikovať, a to určením jej výšky, dlžníka, ako i právneho dôvodu vzniku tejto pohľadávky. Spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o. preto nemohla platne postúpiť svoje pohľadávky z kúpnych zmlúv a zmlúv o preprave bez toho, aby tieto konkrétne vymedzila a určila výšku postupovanej pohľadávky, ako aj osobu dlžníka.
15. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva či povinnosti, ktorá je predmetom konania. V sporových konaniach ide o aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu a o pasívnu vecnú legitimáciu na strane žalovaného. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, jeho nositeľom v skutočnosti nie je, resp. túto skutočnosť súdu v konaní nepreukáže. Súd prvej inštancie nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyvodil zo skutočnosti, že žalobca nepreukázal výšku skutočne poskytnutého poistného plnenia a nepreukázal ani, že by vôbec vyplatil akékoľvek poistné plnenie poistenej spoločnosti GGP Italy, S.p.A.., na základe poistky č. 630-ON86383-14043, číslo nároku 01-632-02097-12-8, dátum vzniku škody 15.11.2012. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom absencie voľby rozhodného práva odvolací súd poukazuje na to, že postúpenie pohľadávok predložené žalobcom, neobsahuje žiadnu zmienku o voľbe rozhodného práva, pričom žalobcova argumentácia o použití nemeckého práva ako rozhodného práva je irelevantná, nakoľko nariadenie Rím I upravuje určenie rozhodného práva v prípade poistných zmlúv (pri absencii rozhodného práva v postúpení pohľadávky) tak, ako to správne posúdil súd prvej inštancie.
16. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
17. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).