Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-31-2017.pdf
PDF · 102.85 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/31/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Obecný technický podnik Staškov, so sídlom Ul. Jozefa Krónera č. 588, IČO: 47 884 355, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Májová č. 1582, Čadca, proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, so sídlom Hlavná č. 2, Žilina, v konaní o preskúmanie protokolu žalovaného č.: IZA-04-19-2.2/P-B22-17, č.: 17 551 zo dňa 03.02.2017 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 06.03.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e protokol Inšpektorátu práce Žilina č.: IZA-04-19-2.2/P-B22-17, č.: 17 551 zo dňa 03.02.2017 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 06.03.2017.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v jednej polovici.
odôvodnenie:
1. Žalovaný, ako prvostupňový správny orgán, vydal protokol č.: IZA-04-19-2.2/P-B22-17, č.: 17 551 zo dňa 03.02.2017 o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorá bola vykonaná v dňoch 30.01., 31.01. a 03.02.2017 v kontrolovanom subjekte Obecný technický podnik Staškov. Výkon inšpekcie práce bol zameraný na dodržiavanie predpisov BOZP v súvislosti so smrteľným úrazom L. Q.. Protokol obsahuje zistenia pri výkone inšpekcie práce. Predmetom hlavnej činnosti kontrolovaného subjektu je montáž, oprava a údržba elektrických zariadení. Boli uvedené uvedené doklady predložené kontrolovaným subjektom a ďalej zistenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V tejto časti pod bodom A/ Nesplnené opatrenia z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce bolo uvedené, že za posledné tri roky nebola v kontrolovanom subjekte vykonaná inšpekcia práce zameraná na BOZP. Pod bodom B/ boli uvedené zistené nedostatky, a to v riadení bezpečnosti o ochrane zdravia pri práci: Spoločné pracoviská: 1. Zamestnávateľ Obecný technický podnik Staškov a SZČO Miroslav Bittala - ELEKTRIC nemali medzi sebou písomne uzavretú dohodu na spoločnom pracovisku v obci Staškov na poľnej ceste pri rieke Kysuca, kde ich zamestnanci vykonávali pomocné elektrikárske práce, kde sa stal závažný pracovný úraz L. Q. s následkom smrti, čo je v rozpore s § 18 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z.. Evidencie a registrácia udalostí: 2. Účastník konania nezistil príčinu vzniku pracovného úrazu, nespísal podklad pre záznam o registrovanom pracovnom úraze L. Q. s následkom smrti, a tento podklad pre záznam nezaslal Miroslavovi Bittalovi - ELEKTRIC, čo je v rozpore s § 17 ods. 6 písm. a) bod 2 a bod 3 zákona č. 124/2006 Z.z. 3. Účastník konania nevedie žiadnu predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci v zmysle právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. n) citovaného zákona. 4. Účastník konania nemá zmluvne zabezpečenú pre svojich zamestnancov bezpečnotechnickú službu, čo je v rozpore s § 22 ods. 4 citovaného zákona. V ďalšej časti protokolu boli
uvedené Opatrenia: Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. správny orgán nariadil odstrániť zistené nedostatky v časti B pod bodmi 2 a 4 v lehote do 30 dní, v bode 3 do 60 dní od prevzatia tohto protokolu a trvalo dodržiavať citované ustanovenia uvedených právnych predpisov. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a odstránenie nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Poslednou časťou protokolu je Záver, podľa ktorého protokol bol prerokovaný so štatutárnym zástupcom zamestnávateľa 03.02.2017. Tento požiadal lehotu na vyjadrenie sa k obsahu protokolu. Správny orgán mu stanovil lehotu 7 dní na vyjadrenie k protokolu. Ak sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží dôkazy na objasnenie skutkového stavu, znamená to, že nemá žiadne námietky. Protokol prevzal 03.02.2017 C. U., vedúci príspevkovej organizácie obce Staškov - Obecný podnik Staškov, ktorý na protokol vlastnou rukou uviedol, že s obsahom nesúhlasí. Účastník správneho konania podal proti protokolu námietky datované dňom 07.02.2017, ktoré došli správnemu orgánu 13.02.2017. Dňa 06.03.2017 vydal Dodatok č. 1 proti protokolu zo dňa 03.02.2017, v ktorom uviedol, že po stanovenej lehote bolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie - námietky. Ďalšou časťou je stanovisko inšpektora práce k týmto námietkam. Nesúhlasil s námietkami, ktoré sa týkali zistených nedostatkov uvedených v protokole. Záverom konštatoval, že neboli predložené nové skutočnosti, ktoré by nasvedčovali inému skutkovému stavu, ako je uvedené v predmetnom protokole. Preto inšpektorát práce považoval výkon inšpekcie práce za ukončený a protokol za prerokovaný a uzavretý. Súčasťou protokolu boli námietky účastníka zo dňa 07.02.2017 v plnom rozsahu.
2. Proti vyššie uvedenému protokolu podal správnu žalobu žalobca. Žiadal protokol v znení jeho Dodatku č. 1 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, že protokol v znení dodatku je rozhodnutím, ktoré možno spolu s postupom žalovaného preskúmať súdom podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP). Mal za to, že protokol je tzv. fiktívne rozhodnutie v rozsahu vysporiadania sa s námietkami kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinností. V žalobe však namietal obsah protokolu ako celku, pričom jeho žalobné námietky sa týkali všetkých častí protokolu. Mal za to, že v konaní žalovaného nastali vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť protokolu, zistenia žalovaného uvedené v protokole v znení jeho dodatku, ktoré viedli k uloženiu opatrení a povinností žalobcovi vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu, protokol je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov a čiastočne zmätočný a v protokole uložené opatrenia a povinnosti sú nezákonné, nezrozumiteľné a nevykonateľné a protokol je v tejto časti nepreskúmateľný, a to pre jeho nezrozumiteľnosť. Protokol neobsahuje vyjadrenia žalobcu k zisteným porušeniam predpisov, na ktoré bol žalovaný povinný pri vypracovaní protokolu prihliadať, v protokole absentuje zápisnica o vykonaní ohliadky miesta udalosti a protokol neobsahuje stanovisko žalovaného ku všetkým skutočnostiam namietaným žalobcom vo vyjadrení k protokolu. Ďalšia časť správnej žaloby obsahuje konkrétne námietky vo vzťahu k zisteným nedostatkom pri bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (časť B protokolu). Námietky smerujú k bodu 1 protokolu Spoločné pracoviská a k bodu 2 protokolu Evidencia a registrácia udalostí. Konkrétne žalobca tvrdil, že nemožno jednostranne sankcionovať len žalobcu, keďže dohoda na spoločnom pracovisku mala byť obojstranná. Žalobca vykonával práce len v subdodávke na základe objednávky od spoločnosti Energie Direct, s. r. o., Bratislava a poukázal na zmluvu o dielo uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Mal za to, že na predmetnej stavbe sa nejednalo o ich stanovisko (zrejme mal na mysli stavenisko), ale stavenisko spoločnosti Energie Direct, s. r. o.. Namietal, že žalobca nezlyhal, ani neporušil právne predpisy, a to z toho dôvodu, že žalobca bol len subdodávateľom hlavného zhotoviteľa, ktorý zodpovedal za stavenisko, a taktiež má zabezpečiť koordinátora BOZP. K bodu 2 časti B Zistené nedostatky protokolu uviedol, že z jeho strany nedošlo k porušeniu § 17 ods. 6 písm. a) body 2 a 3 zákona č. 124/2006 Z.z., pretože nedošlo k pracovnému úrazu jeho zamestnanca a nejednalo sa o jeho pracovisko.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.06.2017. Uviedol, že sa stotožnil s názorom žalobcu, že námietky voči protokolu boli podané v určenej lehote a k oneskorenému doručeniu na inšpektorát došlo zrejme poštovou prepravou. S námietkami sa inšpektorát riadne vysporiadal v Dodatku č. 1 a zistil, že neboli predložené nové skutočnosti, ktoré by nasvedčovali inému skutkovému stavu, ako je uvedené v protokole. Neboli tiež predložené žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali zistené nedostatky. K samotným žalobným bodom uviedol konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých zistil porušenia právnych predpisov, ako ich uviedol v časti B Zistené nedostatky protokolu. Žalobca nie je zamestnávateľom poškodeného L. Q., ale je zamestnávateľom svojich vlastných zamestnancov, ktorí sa v čase vzniku udalosti nachádzali na pracovisku. Termín zamestnávateľ sa pre Obecný technický podnik Staškov vzťahuje len vo vzťahu
k týmto jeho zamestnancom a nie k poškodenému L. Q., teda zamestnávateľ - žalobca mal zistiť príčinu vzniku pracovného úrazu a spísať podklad pre záznam o registrovanom pracovnom úraze L. Q. s následkom smrti, ktorý sa stal 06.09.2016 a podklad pre záznam zaslať Miroslavovi Bittalovi - Elektric, a túto povinnosť si žalobca nesplnil. Protokol je preskúmateľný, zrozumiteľný a nie je zmätočný. Zdôraznil, že sa nejedná o protokol z vyšetrovania pracovného úrazu, ale o protokol, v ktorom sú zistené iné nedostatky, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. Napadnutý protokol nie je podkladom pre žiadne správne konanie, ktoré by inšpektorát práce viedol proti žalobcovi. Žiadal, aby súd protokol potvrdil a nezrušil ho a nevracal na ďalšie konanie.
4. Žalobca sa na vyjadrenie žalovaného vyjadril replikou zo dňa 27.07.2016. Opätovne sa vyjadroval k tvrdeniam žalovaného vo vzťahu k časti B protokolu Zistené nedostatky.
5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnutý protokol v zmysle § 177 a nasl. SSP v zmysle žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že časť napadnutého protokolu nazvaná ako Opatrenia je nepreskúmateľná, a preto bolo potrebné celý protokol zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z nasledovných dôvodov:
6. Čo sa týka samotnej preskúmateľnosti protokolu, súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu uvedeným v žalobe, že sa jedná o rozhodnutie správneho orgánu, ako individuálny správny akt. Samotný protokol je len podkladom pre prípadné vedenie ďalšieho správneho konania a následné vydanie individuálneho správneho aktu, ktorý je výsledkom samotného správneho konania. Túto otázku rovnako judikuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr. v rozhodnutí 10Sžk/12/2016, podľa ktorého protokol o vykonanej inšpekcii práce nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ale predstavuje len podklad pre začatie správneho konania, a preto musí obsahovať náležitosti podľa Zákona o inšpekcii práce, a teda nie poučenie o tom, či možno podať voči nemu opravný prostriedok, ako to vyžaduje pre rozhodnutie Správny poriadok. Zároveň najvyšší súd zdôrazňuje, že protokol, ako výsledok inšpekcie práce, nepodlieha súdnemu prieskumu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžf/31/2011 z 25. augusta 2011, v zmysle ktorého možno dospieť k záveru, že protokol o vykonanej inšpekcii v zásade nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ale v prvom rade správou či záznamom o tom, či bola vykonaná inšpekcia a aké boli jej zistenia. Hoci protokol o výsledku inšpekcie sám o sebe nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní a nemá formálne náležitosti takéhoto rozhodnutia, je nevyhnutné, vzhľadom na jeho účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu kontrolovaného subjektu, považovať ho za tzv. fiktívne rozhodnutie, avšak len v rozsahu vysporiadania sa s vyjadrením kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinnosti kontrolovaného subjektu. Protokol je potom potrebné bez ohľadu na jeho formu považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsahom je autoritatívny vzťah k jeho adresátom (žalobcovi) a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa. Za uvedených okolností teda v tejto časti protokol podlieha súdnemu prieskumu. Inak je napadnutý protokol len podkladom pre začatie správneho konania voči žalobcovi.
7. Z týchto základných premís vychádzal aj správny súd pri posudzovaní daného prípadu, a preto konštatuje, že nemá kompetenciu preskúmať protokol, okrem vysporiadania sa s vyjadrením kontrolovaného subjektu, čo je Dodatok č. 1 k protokolu a v rozsahu uloženia povinnosti kontrolovanému subjektu, čo je časť protokolu nazvaná ako Opatrenia. V iných častiach nie je možné protokol preskúmať vôbec.
8. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že gro žalobných námietok sa týkalo práve tej časti, ktorú nie je možné v správnom súdnictve preskúmať, keďže námietky sa týkajú najmä časti B protokolu Zistené nedostatky. Čo sa týka časti Opatrenia, tak žalobná námietka k tejto časti bola len jedna, a to nepreskúmateľnosť opatrení uložených v protokole, ich nevykonateľnosť pre nezrozumiteľnosť. Čo sa týka námietok voči Dodatku č. 1 k protokolu, právny zástupca žalobcu na pojednávaní skonštatoval, že námietka, že protokol neobsahuje stanovisko žalovaného ku všetkým skutočnostiam namietaným žalobcom vo vyjadrení k protokolu, sa má týkať nie samotného protokolu, ale Dodatku č. 1 k protokolu, a preto táto námietka smeruje k Dodatku č. 1 (hoci v žalobe je nesprávne formulovaná, súd túto opravu vady žaloby priamo na pojednávaní akceptoval).
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu 03.02.2017 (deň vydania protokolu) na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.
Podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
Podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
10. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého protokolu vrátane jeho Dodatku č. 1 v rozsahu danom žalobnými bodmi žalobcu, ktoré sa týkali časti, ktorú je možné preskúmať, mal za to, že je protokol potrebné zrušiť, a to vrátane jeho Dodatku č. 1 a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu neurčitej formulácie uložených opatrení podľa § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 125/2006 Z.z., keď v protokole je uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení týchto opatrení. Z takejto formulácie nie je zrejmé, aké konkrétne opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin má kontrolovaný subjekt prijať. Pokiaľ žalovaný nariaďuje opatrenie takéhoto charakteru, nariadi, ktoré konkrétne opatrenia je potrebné prijať na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Aj ďalšia uložená povinnosť podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona je podľa názoru správneho súdu je nedostatočne zrozumiteľne uložená: Jedná sa o povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov. Je síce zrejmé, že sa jednalo o uloženie povinnosti na doručenie písomnej správy, avšak nie je zrejmé, akých konkrétnych opatrení sa mala týkať.
11. Súd však musí konštatovať, že námietka v žalobe bola formulovaná všeobecne, nebolo zrejmé, vo vzťahu ku ktorému opatreniu alebo opatreniam táto námietka smeruje. Pokiaľ mal žalobca za to, že táto vada postihuje všetky uložené povinnosti a opatrenia, ktoré majú byť podľa neho nezrozumiteľné a nevykonateľné, s týmto sa správny súd nestotožnil. Opatrenia uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. - odstrániť zistené nedostatky v časti B pod bodmi 2, 3 a 4 - sú špecifikované dostatočne, zrozumiteľne, pretože odkazujú na zistené nedostatky v časti B pod bodmi 2, 3 a 4, v ktorých častiach sú zistené nedostatky uvedené konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Pokiaľ teda bolo uložené opatrenie na odstránenie týchto zistených nedostatkov, je teda logické, že je potrebné napraviť tam zistené skutkové pochybenia. Správny súd sa teda stotožnil so všeobecnou námietkou nezrozumiteľnosti len vo vzťahu k opatreniam uloženým podľa § 14 ods. 2 písm. a) a b) citovaného zákona.
12. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd nemohol v rámci svojej kompetencie preskúmať protokol z jeho väčšej časti, tak ako to požadoval žalobca, keď v žalobe väčšina žalobných námietok smerovala práve k tejto časti protokolu, a to časti B Zistené nedostatky. Týmito žalobnými bodmi sa správny súd nemohol zaoberať vôbec a preto ich správny súd musí vyhodnotiť ako nedôvodné. Rovnako ako nedôvodné správny súd vyhodnocuje aj námietku nepreskúmateľnosti uloženia opatrení a povinností vo vzťahu k uloženému opatreniu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z.. Jedinou dôvodnou žalobnou námietkou teda zostala žalobná námietka týkajúca sa nezrozumiteľnosti a nevykonateľnosti opatrenia uloženého podľa § 14 ods. 2 písm. a) a b) citovaného zákona, a to konkrétne prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť správu o ich splnení. Len túto žalobnú námietku teda súd považoval za dôvodnú, a táto bola dôvodom na zrušenie celého protokolu, keďže nie je možné oddeliť túto časť protokolu od ostatných jeho častí.
13. Táto námietka bola rovnako dôvodom aj pre zrušenie Dodatku č. 1 k protokolu, keď samotný protokol bol zrušený a Dodatok č. 1 nemôže bez vydaného protokolu obstáť, pretože reaguje len na vyjadrenie kontrolovaného subjektu práve k zrušenému protokolu.
14. Čo sa týka námietky k Dodatku č. 1, ako bola opravená právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní, podľa ktorej Dodatok č. 1 neobsahuje stanovisko žalovaného ku všetkým skutočnostiam namietaným žalobcom vo vyjadrení k protokolu, súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. Podľa obsahu Dodatku č. 1 kontrolovaný subjekt vo svojom vyjadrení k protokolu namietal zistené nedostatky v protokole ohľadne spoločných pracovísk a evidencie a registrácie udalosti, ktorými vyjadreniami sa žalovaný v Dodatku č. 1 dostatočne zaoberal. Aj z formálneho hľadiska Dodatok č. 1 spĺňa zákonné atribúty, keď plné znenie námietok k protokolu zo dňa 07.02.2017 je súčasťou Dodatku č. 1.
15. Rovnako nedôvodná je aj námietka, že v protokole absentuje zápisnica o vykonaní ohliadky miesta udalosti, nakoľko táto nie je s poukazom na § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. súčasťou protokolu. Táto je súčasťou predloženého administratívneho spisu.
16. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 167 ods. 3 písm. a) SSP z nasledovných dôvodov: Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ je žalobca úspešný, teda pokiaľ dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, správny súd prizná žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. V danom prípade však súd má za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby žalobcovi bolo priznané právo na náhradu trov len v jednej polovici. V zmysle § 167 ods. 3 písm. a) citovaného zákona z dôvodov hodných osobitného zreteľa je možné rozhodnúť o čiastočnom priznaní náhrady trov konania aj v prípadoch procesnej úspešnosti, teda v prípade, ak bolo napadnuté rozhodnutie, resp. opatrenie (v danom prípade protokol) zrušené. Správny súd k takémuto rozhodnutiu pristúpil z toho dôvodu, že ako bolo vysvetlené vyššie, z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplývajú limity pre preskúmateľnosť protokolu o inšpekcii práce. Tieto limity, ktoré sú dané charakterom samotného protokolu, ako podkladom pre následné vydanie individuálneho správneho aktu, však v danom prípade žalobca nedodržal a jeho žalobné body v prevažnej miere smerovali práve voči častiam protokolu, ktoré nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu. Naopak, tá časť, ktorá mohla byť predmetom súdneho prieskumu, teda prijaté opatrenia, ktorými boli žalobcovi uložené konkrétne povinnosti, bola predmetom žalobných bodov v minimálnom rozsahu, a to v podstate len v jednej vete, v ktorej žalobca uviedol, že opatrenia sú nezákonné, nezrozumiteľné a nevykonateľné a protokol je v tejto časti nepreskúmateľný, a to pre jeho nezrozumiteľnosť. Pritom žalobca ani nešpecifikoval, vo vzťahu ku ktorým konkrétnym prijatým
opatreniam konkrétne vadu namieta, najmä keď súd sa s touto námietkou vo vzťahu ku všetkým prijatým opatreniam ani nestotožnil a niektoré prijaté opatrenia vyhodnotil ako zrozumiteľné a vykonateľné. Keďže teda žaloba sa v prevažnej miere týkala tej časti protokolu, ktorá nemôže byť predmetom súdneho prieskumu a vo vzťahu ku ktorej správny súd nemá kompetenciu na prieskum protokolu, považoval správny súd za spravodlivé, aby žalobca z tohto dôvodu nemal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ale len v určitej časti. Túto časť stanovil na jednu polovicu vzhľadom na to, že nie je možné dostatočne presne určiť mieru, v ktorej žalobca namietal tú časť protokolu, v ktorej úspech mať a priori nemohol (pre nespôsobilý predmet prieskumu) a časť, ktorá preskúmaná byť mohla. Správnemu súdu je známa rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu vo vzťahu k náhrade trov konania, podľa ktorej postačuje na priznanie úplnej náhrady trov to, že správna žaloba obsahovala čo i len jednu žalobnú námietku, ktorej bolo vyhovené, a ktorá mala za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu však v danom prípade je situácia iná, pretože žalobca v žalobe namietal tie časti protokolu, ktoré vôbec nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu a vo vzťahu ku ktorým súd ani jeho žalobné námietky nepreskúmaval, teda ich nevyhodnocoval meritórne, pretože v tejto časti by inak súdne konanie nemohlo prebehnúť. V tejto časti žaloba nebola podaná vo vzťahu k relevantnému predmetu súdneho prieskumu, a preto v tejto časti nie je možné konštatovať dôvodnosť čo i len jedného žalobného bodu. Preto v tejto časti bolo potrebné náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.