Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_19Cpr-2-2014.pdf
PDF · 135.21 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cpr/2/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu B., zastúpeného JUDr. Dianou Treščákovou, advokátkou, so sídlom Skladná č. 38, 040 01 Košice, proti žalovanému ZAGRO Michalovce, spol. s.r.o., so sídlom Farská 32, 071 01 Michalovce, IČO: 31 676 359, zastúpenému JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom, so sídlom Kpt. Nálepku č. 8, 071 01 Michalovce, o vyplatenie mzdy, náhrady mzdy a nemocenského takto
rozhodol:
I.Žalobu zamieta.
II.Priznáva žalovanému ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov konania, ktoré je povinný zaplatiť žalovanému žalobca.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou ako vzájomným návrhom zo dňa 30.4.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia titulom doplatenia mzdy za rok 2012 vo výške 2434 euro, za rok 2013 vo výške 1604 eura a doplatenia nevyčerpanej dovolenky v sume 216 euro a nemocenského vo výške 29,60 euro. Za rok 2011 bude nárok žalovaného voči žalobcovi vypočítaný dodatočne po predložení účtovnej evidencie žalovaného najmä evidencie tržieb a výplatných pások žalobcu za roky 2012 a 2013. V odôvodnení uviedol, že žalobcovi bola vyplácaná mzda vždy v minimálnej výške, pričom v zmysle pracovnej zmluvy mu mala byť vyplácaná mzda vo výške 2,5 % z mesačnej tržby. Žalovaný si za posledné 2 roky viedol evidenciu tržieb, ktoré rozvozom a predajom mrazených výrobkov vyrobil, a to za roky 2013 a 2012. Za rok 2011 si evidenciu neviedol, z tohto dôvodu nemá k dispozícii výpočet tržieb za tento rok. Po prepočítaní výšky tržieb spolu so zmluvne dohodnutou výškou mzdy dospel žalovaný k záveru, že mu nebola vyplatená mzda vo výške ako mu prislúcha v zmysle pracovnej zmluvy. Za rok 2012 žiadal žalovaný o doplatenie mzdy vo výške 2434 euro. Táto suma vychádza z toho, že za február 2012 mu má žalobca doplatiť sumu vo výške 64, za marec vo výške 88 eura, za apríl 197 eur, za máj 559 euro, za jún 445 eura, za júl 504 euro a za august 482 euro. Za rok 2013 žiadal žalovaný o doplatenie mzdy vo výške 1604 euro. Táto suma vychádza z toho, že za apríl mu má žalobca doplatiť sumu 219 euro, za máj vo výške 287 eru, za jún 357 eur, za júl vo výške 467 eur, za august vo výške 274 euro. Žalovanému tiež za posledný mesiac pracovného pomeru, to je august 2013 žalobca nepreplatil nevyčerpanú dovolenku v trvaní 13,5 dňa celkovo v sume 216 eura a nemocenské v trvaní piatich dní v sume 29,60 euro.
2.Žalovaný na preukázanie nároku žiadal aby súd vyžiadal účtovnú evidenciu žalobcu a to evidenciu tržieb, ktoré vyrobil žalovaný za roky 2011 až do augusta 2013 vrátane, tiež aby žalovaný predložil výplatné pásky za uvedené obdobie a mesačné výkazy o odvodoch zo mzdy zasielané do sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a na daňový úrad. Navrhol vypočuť svedkov S., Z., H. a navrhol zaviazať žalovaného na predloženie dodací listov na tovar za mesiace január 2011 až august 2013, predložiť pokladničné knihy žalobcu za roky 2011 až 2013, faktúry od spoločnosti COOP Jednota a Illas za uvedené obdobie. Tiež žiadal, aby povinnosť predložiť faktúry a dodacie listy súd uložil odberateľom žalovaného.
3.Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že neuznáva nárok žalovaného uplatnený vzájomným návrhom. Nesúhlasil ani s navrhovaným dokazovaním, pretože žalobca disponoval všetkými dokladmi potrebnými na to, aby si vyčíslil tržby za požadované obdobie. Takisto mal k dispozícii všetky výplatné pásky, z ktorých je zrejmé, aké odvody žalovaný platil, taktiež mal k dispozícii aj potvrdenia o odovzdaní denných držieb, keďže tieto vždy odovzdával na základe príjmového dokladu podpísaného zodpovednou osobou, ktorej tržby odovzdával. Poukázal na náležitosti návrhu, ktorý okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočnosti, označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva a musí byť z neho zrejmé čoho sa domáha. Tiež je povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva okrem tých ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Žalobca sa domáham doplatenia mzdy na základe prepočtu zo získaných tržieb. V návrhu ani jeho prílohe však žalovaný nekonštatuje, aké boli jeho denné tržby za žalované obdobie od roku 2011. Má za to, že žalobca je povinný uviesť, aké konkrétne držby dosahoval v uvedenom období a to uvedením presného dňa a výšky odvedenej tržby, keďže sa jednalo o denné tržby a nie tržby odvádzané mesačne, to je za celý mesiac spolu. Dôkazné bremeno pohľadom určitých skutočností nesie ten účastník konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno spočíva v nevyhnutnosti prijať následok pri jeho nenaplnení a žalobca pri jeho vzájomnom návrhu je povinný preukázať skutočnosti, ktoré jeho právo navodzujú. Podľa názoru žalovaného iba v prípade, ak žalobca nemal objektívne možnosť disponovať dokladmi preukazujúcimi výšku tržieb žalobcu, je možné na túto povinnosť zaviazať žalovaného. V záujme zachovania rovnosti by súd mal účastníkovi poskytnúť súčinnosť len v tom prípade, pokiaľ sa účastník bez vlastnej viny ocitne v skutkovej alebo dôkaznej núdzi a nie svojvoľne žiada o pomoc pri preklenutí informačného deficitu. Má zato, že konštatovanie o nevedení si evidencie, prípadne strata dokladov, či ich zničenie je možné považovať za svojvoľné a nedbanlivostné nakladanie s dôkazmi preukazujúcimi rozhodné skutočnosti, kde ich absencia z uvedených dôvodov je zavinená výlučne konaním žalobcu alebo jeho opomenutím, teda nie bez jeho viny. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 18 bývalého procesného kódexu zakotvujúcich rovnaké postavenie účastníkov konania, ktoré je rovnako zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky.
4.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, výsluchom strán sporu a svedkov a zistil tento skutkový stav:
5.Z pracovnej zmluvy žalobcu bolo zistené, že nastúpil do práce dňa 16.5.2007 do pozície predajcu zmrzlín a mrazeného tovaru s miestom výkonu práce na stredisku v Michalovciach. Podľa zmluvy plat bol dohodnutý ako 2,5% z mesačnej tržby.
6.Z prehľadu tržieb evidovaných žalobcom vyplýva, že v mesiaci január 2012 mal tržbu 13 562 eura, vo februári 15381 eura, v marci 15195 euro, v apríli 18410 eura, v máji 34585 euro, v júni 31 256 euro, v júli 33 009 eura, v auguste mu 30 228 eura, v septembri 3217, v októbri 11686 eur, v novembri 7272 eur, v decembri 3446 eura, v januári 2013 8091 euro, vo februári 7431 eura, v marci 7411 eura, v apríli 19221 euro, v máji 21125 euro, v júni 27 123 euro, v júli 31542 euro a v auguste 24462 eur.
7.Žalobca pred súdom vypovedal, že predaj tovaru prebiehal takým spôsobom, že u potenciálneho zákazníka vyložil tovar, o ktorý mal záujem, tovar sa zaznamenal v registračnej pokladni a záujemcovi sa vytlačil pokladničný blok z množstvom, druhom tovaru a takisto aj s jeho cenou a celkovou sumou, ktorú mal zaplatiť za tovar. Túto hotovosť prevzal. Na konci dňa sa robilo vyúčtovanie prostredníctvom registračnej pokladnice tak, že urobila sa denná uzávierka, vytlačila sa a odovzdala sa na firme. Zo zmluvy mu nevyplývala povinnosť viesť si evidenciu o tržbách, viedol si ju iba sám pre seba. Uviedol, že správnosť výpočtu mzdy zo strany žalovaného nekontroloval. K svojej pracovnej náplni uviedol, že mal predávať tovar, chodieval na hotové prevádzky, ktorým ponúkal tovar pravidelne a takisto pokiaľ vznikla nejaká nová prevádzka ponúkal tovar ako budúcim odberateľom. Jeho úlohou bolo aj vyhľadávať nové prevádzky a nových odberateľov. Predaj sa uskutočňoval okrem hotovostnej formy aj bezbezhotovostne a to napr. takým spôsobom, že ak boli väčší odberatelia napr. spoločnosť JEDNOTA, tovar sa nepredával v hotovosti iba sa vyložil tovar, o ktorý mala spoločnosť záujem a urobil sa súpis tovaru, ktorý sa odovzdal a na základe toho už firma fakturovala odberateľovi riadnou faktúrou. Jeho osobný prehľad zohľadňoval hotovostný aj bezhotovostný predaj. Pokiaľ ide o vyhľadávanie nových zákazníkov, toto nebolo v jeho pracovnej náplni, toto robil obchodný zástupca, ktorý vyhľadával nové prevádzky na odbyt. Ak ako
predajca náhodou zistil novú prevádzku, tak sa zastavil, či nebudú odberateľmi ich tovaru, pretože išlo aj o jeho záujem, aby zvyšoval tržby. Hotovosť, ktorú získal z predaja sa na konci dňa odovzdávala vo firme, resp. až ráno ak sa predaj predlžoval do neskorých nočných hodín s tým, že buď predajcu čakala pracovníčka v Pozdišovciach alebo sa odovzdávala hotovosť priamo pani D. (poznámka súdu: konateľka žalovaného). Pokiaľ ide o spôsob odovzdania hotovosti, pracovníčka skontrolovala príjem v pokladni podľa koncodennej uzávierky. O odovzdaní hotovosti vyhotovila príjmový pokladničný doklad, ktorý mu v jednej kópii odovzdala, tento doklad potom odkladal v spoločnej miestnosti predajcov. V miestnosti sa nachádzali košíky pre každého z vodičov- predajcov, kde mali svoje objednávky, ktoré mali vybaviť a takisto si tam odkladali aj doklady o príjme z tržieb. Príjmový pokladničný doklad si nechával preto, aby bolo možné skontrolovať tržby a odovzdanú hotovosť pre firmu, pretože napr. ak išlo o faktúry tieto nedokázal skontrolovať. Žalovaný tiež tvrdil, že doplatenie mzdy viackrát od žalovaného žiadal.
8.Žalovaný pred súdom vypovedal, že pokiaľ ide o podklady, z ktorých sa vychádzalo pri vypočítavaní mzdy žalobcu, vychádzalo sa z príjmových pokladničných dokladov a zo sumy, ktorá vyšla po sčítaní jednotlivých predajov za celý mesiac po odpočítaní sumy DPH, pretože príjmový pokladničný doklad bol rozdelený na sumu bez DPH a plus príslušná DPH v tejto sume. Požadované údaje sa dali zistiť aj z počítača, pretože vo firme bolo prepojenie medzi počítačom, ktorý registroval výdaj tovaru a medzi registračnou pokladňou konkrétneho predajcu, to znamená, bolo možné vytlačiť zostavy o predaji buď za konkrétny deň alebo za určité obdobie. Výpočet mzdy prakticky prebiehal tak, že sa prioritne vytlačila počítačová zostava o hotovostnom predaji a táto sa potom porovnávala s príjmovými pokladničnými dokladmi. Žalobca nikdy nenamietal, že mu nebola vyplatená mzda, resp. že mu nebola doplatená v požadovanej výške a nikdy sa takýchto nárokov nedomáhal. Čísla uvádzané žalobcom nezodpovedajú skutočnosti a nie sú pravdivé. Tržba uvádzaná v zmluve zohľadňuje iba hotovostný predaj, pretože v čase, keď nastúpil do firmy, nastupoval na už zabehané prevádzky s hotovostným predajom a zároveň aj aktívne vyhľadával nových odberateľov, vykonával tam objednávky a predával tovar. Bezhotovostný tovar sa predával iba príležitostne. Stávalo sa to v tom prípade, ak žalobca išiel na trasu, na ktorej bol už dopredu objednaný tovar od zákazníka na faktúru, ale s tým, že zo strany žalobcu išlo iba o vyloženie už objednaného tovaru. Robilo sa to kvôli hospodárnosti, išlo väčšinou o tovar, na ktorý žalovaný mal dojednanú zľavu alebo išlo o akciovú cenu pre odberateľov. Pokiaľ ide o samotnú podstatu výkonu funkcie, ktorú robil aj žalobca išlo o to, že išlo o predaj tovaru, o aktívne vyhľadávanie odberateľa, reálny predaj tovaru a zinkasovanie hotovosti. Pokiaľ ide o spomínané faktúry, žalobca nemohol mať príjem z niečoho, čo dohodol žalovaný, ktorý urobil objednávku, dohodol cenu s odberateľov a táto bola potom aj riadne vyfakturovaná. Žalobca iba zložil u odberateľa tovar. V čase keď pracoval žalobca vo firme nemali funkciu obchodného zástupcu, jeden bol prijatý v roku 2012, pracoval asi mesiac a pol, pričom jeho pracovnou náplňou bolo vykonať inventarizáciu v mraziacich boxoch s tým, že konkrétne prijatý obchodný zástupca nepriniesol žiadne obchody pre firmu, nenašiel žiadnych nových odberateľov. Predaj cez odberateľov prostredníctvom predajcov, akým bol žalobca prebiehal tak, že stáli odberatelia kontaktovali priamo žalobcu, jemu zadali objednávku to znamená, aký tovar, v akom množstve, a potom žalobca už týmto odberateľom objednaný tovar priamo dodával. V prípade, že nebol zastihnutý žalobca, telefonovalo sa priamo na firmu, ale pokiaľ išlo o odberateľov, ktorých mal na starosti žalobca, objednávka sa odovzdala jemu a zákazku vybavil sám. K predaju veľkým spoločnostiam uviedol, že išlo o predaj akciového, ale niekedy aj neakciového tovaru, avšak obchodná politika spoločnosti COOP Jednota je úplne iná. Nemôžu objednávať náhodný tovar alebo tovar, ktorý je momentálne v ponuke. Žalovaný má asi 2000 položiek, z toho Jednota má vybraných napr. 8 položiek, ktoré si objednáva. Žalovaný s COOP Jednotou vyjednáva akciové alebo nízke ceny, preto nie je možné priamo predávať tovar len z motorového vozidla bez toho, aby to vopred nebolo dohodnuté. Za celú dobu trvania pracovného pomeru sa pán Sopinka ani osobne ani písomne ani telefonicky nedožadoval doplatenia mzdy.
9. K fakturačnému predaju žalobca uviedol, že pokiaľ išlo o fakturačný predaj, tento prebiehal tak, že prišiel s tovarom na predajňu, prišla vedúca predajne, ktorá si vybrala tovar, ktorý bol v ponuke a ktorý potrebovala a na základe toho, čo si vybrala vyhotovoval dodací list z registračnej pokladne, ktorý mal v aute a tento dodací list bol v podstate súčasťou fakturácie, resp. na základe toho sa robila fakturácia. Išlo teda o jeho tržbu, pretože on tovar predal. Podľa jeho názoru, ak došlo vo firme k zmene spôsobu predaja, malo dôjsť k zmene pracovnej zmluvy týkajúcej sa odmeňovania. Podľa prehľadov žalovaného dosahoval iba minimálnu mzdu, preto nedáva logiku prečo sa každý mesiac doplácalo nerentabilnému zamestnancovi do minimálnej mzdy.
10. Z kópie rekapitulácie dokladov podľa typov predloženej žalobcom bolo zistené, že k 22.8.2013 bol predaj na faktúru v hodnote 14 971,60 Eur a bezhotovostný 9641,08 Eur.
11. Žalovaný k predaju uviedol, že z registračnej pokladne nie je možné vytlačiť dodací list, vytláča sa iba doklad o prijatí hotovosti a o zozname tovaru. To je daňový doklad a je to ako pokladničný blok v predajni. Na otázku žalobcu k cieľovým prémiám, ktoré mali byť predajcom vyplácané uviedla, pri dosiahnutí určitého obratu predaja (napr. sám žalobca za mesiace apríl-september mal dosiahnuť tržbu viac ako 100 000,00 Eur, za čo mu žalovaný dal za odmenu televízor a klimatizáciu) žalovaný vypovedal, že cieľová suma nebola určená 100.000,- ročne ale 80.000,- Eur ročne a pán Sopinka takúto cieľovú sumu nikdy nedosiahol a nedostal ani žiadnu odmenu.
12. Z výpisu z účtov predložených žalobcom vyplýva, že dňa 14. 8. 2013 mu žalovaný poukázal ako mzdu sumu 292,48 eura, 15. 7. 2013 sumu 292,48 euro, dňa 14. 6. 2013 sumu 293,54 euro, dňa 9. 5. 2013 sumu 292,94 eura, dňa 16. 4. 2013 sumu 289,63 eura. Dňa 14. 3. 2013 bola poukázaná suma 290,83 eura, dňa 15. 2. 2013 suma 333,33 eura, dňa 14. 1. 2013 suma 303,80 eura, dňa 19. 12. 2012 suma 308,57 eura, dňa 15. 11. 2012 suma 308,53 eura, dňa 18. 10. 2012 suma 297,39 eura, dňa 14. 9. 2012 suma 310,80 eura, dňa 14. 8. 2012 suma 308,53 eura, dňa 16. 7. 2012 suma 308,01 eura, dňa 15. 6. 2012 suma 308,01 eura, dňa 15. 5. 2012 suma 307,58 eura, dňa 16. 4. 2012 suma 308,23 eura, dňa 15. 3. 2012 suma 329, 12 eura, dňa 15. 2. 2012 suma 308,47 eura, dňa 16. 1. 2012 suma 308,03 eura, dňa 13. 12. 2011 suma 308,03 eura, dňa 15. 11. 2011 suma 307,39 eura, dňa 13. 1. 2011 suma 314,71 eura, dňa 14. 2. 2011 suma 340 81 eura, dňa 15. 3. 2011 suma 478,39 eura, dňa 14. 4. 2011 suma 307,52 eura, dňa 16. 5. 2011 suma 307,52 eura, dňa 13. 6. 2011 suma 307,52 eura, dňa 14. 7. 2011 suma 307,89 eura, dňa 15. 8. 2011 suma 308,01 eura, dňa 14. 9. 2011 suma 308,77 eura, dňa 14. 10. 2011 suma 308,42 eura.
13. Súd vykonal registrovú lustráciu Sociálnej poisťovne za obdobie od 16.5.2007 do 12.9.2013, z ktorej vyplýva, že v januári 2011 bol vymeriavací základ 328,82 Eur, február 2011 - 331,94 Eur, marec 2011 - 331,94 Eur, apríl 2011 - 331,94 Eur, máj 2011 - 331,94 Eur, jún 2011 - 332,39 Eur, júl 2011 - 331,94 Eur, august 2011 - 332,83 Eur, september 2011 - 332,42 Eur, október 2011 - 331,23 Eur, november 2011 - 332,- Eur, december 2011 - 332,- Eur, január 2012 - 332,50 Eur, február 2012 - 331,94 Eur, marec 2012
- 332,21 Eur, apríl 2012 - 331,46 Eur, máj 2012 -331,94 Eur, jún 2012 - 331,94 Eur, júl 2012 - 331,94 Eur, august 2012- 334,58 Eur, september 2012 - 319,10 Eur, október 2012 - 331,94 Eur, november 2012
- 332,02 Eur, december 2012- 326,49 Eur, január 2013 - 339,22 Eur, február 2013 - 335,81 Eur, marec 2013 - 334,42 Eur, apríl 2013 - 338,25 Eur, máj 2013 - 338,92 Eur, jún 2013 - 337,70 Eur, júl 2013 - 337,70 Eur, august 2013 - 260,95 Eur.
14.Z rekapitulácie mesačných tržieb žalobcu predložených žalovaným za obdobie od januára 2011 do decembra 2011 vyplýva, že mesačné tržby boli 747,78 Eur, 1.527,65 Eur, 2.490,98 Eur, 8.677,60 Eur, 12.910,17 Eur, 12.339,60 Eur, 12.144,24 Eur, 11.368,43 Eur, 7.063,33 Eur, 1.861,63 Eur, 1.341,74 Eur, 992,32 Eur čiže za rok 2011 spolu 73.465,47 Eur, z čoho vychádzal žalovaný pri výpočte odmeny 2,5 %. Za rok 2012 boli tržby v sume 1.349,22 Eur, 1.820,75 Eur, 2.753,99 Eur, 4.596,61 Eur, 11.672,88 Eur, 12.753,63 Eur, 11.968,07 Eur, 10.656,18 Eur, 822,98 Eur, 1.690,40 Eur, 1.177,60 Eur, 1.275,40 Eur. Za rok 2013 sú vykázané tržby 1.201,56 Eur, 1.241,20 Eur, 1.177,20 Eur, 6.407,45 Eur, 8.010,49 Eur, 10.799,01 Eur, 12.003,04 Eur, 7.943,36 Eur.
15. Podľa obratov z účtu 60402 - tržby za tovar A3 Sopinka 7.1.2013 - 47,- Eur, 8.1.2013 - 34,39 Eur, 9.1.2013 - 177,34 Eur, 10.1.2013 - 251,29 Eur, 14.1.2013 - 77,03 Eur, 15.1.2013 - 25,89 Eur, 16.1.2013
- 9,58 Eur, 17.1.2013 - 49,- Eur, 18.1.2013 - 80,12 Eur, 22.1.2013 - 172,57 Eur, 23.1.2013 - 50,41 Eur, 24.1.2013 - 60,93 Eur, 25.1.2013 - 51,87 Eur, 28.1.2013 - 26,- Eur, 29.1.2013 - 88,14 Eur čiže súčet tržieb za január 2013 je 1.201,56 Eur. 16. Obraty z účtov za mesiac február vyplýva, že bol zaúčtovaný príjmový pokladničný doklad 4.2.2013 na sumu 134,56 Eur, 6.2.2013 - 160,97 Eur, 7.2.2013 - 24,50 Eur, 8.2.2013 - 49,75 Eur, 11.2.2013 - 26,- Eur, 12.2.2013 - 75,85 Eur, 14.2.2013 - 30,25 Eur, 15.2.2013 - 113,53 Eur, 18.2.2013 - 58,88 Eur, 19.2.2013 - 37,48 Eur, 20.2.2013 - 119,43 Eur, 21.2.2013 - 33,12 Eur, 22.2.2013 - 111,37 Eur, 25.2.2013
- 88,33 Eur, 26.2.2013 - 29,38 Eur, 27.2.2013 - 120,30 Eur, 28.2.2013 - 27,50 Eur celkové tržby 1.241,20 Eur. Obraty za mesiac marec 2013 podľa účtu 60402 boli zaevidované tržby v celkovej sume 1.177,20 Eur, za mesiac apríl 2013 v celkovej sume 6.407,45 Eur, máj 2013 v celkovej sume 8.010,49 Eur, v júni
2013 10.799,01 Eur, júl 2013 - 12.003,04 Eur, august 2013 - 7.943,36 Eur. Obraty z účtu 60402 za rok 2012 - v januári 2012 boli zaúčtované tržby v celkovej výške 1.349,22 Eur, vo februári 1.820,75 Eur, v marci 2012 - 2.753,99 Eur, v apríl 2012 - 4.596,61 Eur, v máji 2012 - 11.672,88 Eur, v júni 2012 - 12.753,63 Eur, v júli 2012 - 11.968,07 Eur, v auguste 2012 - 10.656,18 Eur, v septembri 2012 - 822,98 Eur, október 2012 - 1.690,40 Eur, november 2012 - 1.177,60 Eur, december 2012 -1.275,40 Eur. Za rok 2011 bola účtovaná tržba 747,78 Eur, vo februári 2011 - 1.527,65 Eur, v marci 2011 - 2.490,98 Eur, v apríli 2011 - 8.677,60 Eur, v máji 2011 - 12.910,17 Eur, v júni 2011 - 12.339,60 Eur, v júli 2011 - 12.144,24 Eur, v auguste 2011 - 11.368,43 Eur, v septembri 2011 - 7.063,33 Eur, v októbri 2011 - 1.861,63 Eur, v novembri 2011 - 1.341,74 Eur a v decembri 2011 - 992,32 Eur.
17.Svedkyňa H. vypovedala, že pracuje pre žalovaného od založenia podniku, asi od roku 1993. Pozná aj žalobcu, ktorý bol jej kolegom a pracoval pre firmu ako vodič. Pracuje ako pokladníčka, a jej úlohou je aj prijímanie tržieb od vodičov. Mzdová agenda nepatrí do jej pracovnej náplne. K predaju výrobkov uviedla, že vodič naložil ráno tovar v sklade v R. a následne išiel predávať tovar. Vodiči potom ako predali tovar, nasledujúci deň ráno prišli k nej s tržbou. Hotovosť prerátala, vystavila na odovzdanú sumu príjmový pokladničný doklad v dvoch vyhotoveniach, z ktorých jeden zostával pre firmu a jeden sa odovzdával vodičovi. Predaný tovar sa kontroloval na základe dodacích listov, ktoré jej vodič odovzdal, potvrdené tou-ktorou prevádzkou, kde sa tovar predal a na základe toho potom vystavovala faktúry. Tovar sa predával takým spôsobom, že ho ponúkal priamo vodič na predajniach ale predávalo sa aj takým spôsobom, že pokiaľ išlo o prevádzky ako bol Illas, Jednota, na faktúry, pretože išlo väčšinou o dohodnutý akciový tovar. Veľké firmy odoberali tovar na faktúru, pretože bol dohodnutý, ak takejto firme predával vodič, predával iba za hotovosť. Vodiči mali tlačiarne a dodacie listy tlačili priamo na mieste. K cieľovým odmenám vodičov vypovedala, že niekedy dávno boli stanovené, ale nebolo to pravidlom. K dôkazu na čl. 124 spisu - rekapitulácia dokladov podľa typov uviedla, že takýto doklad jej nič nehovorí. K tržbám odovzdávaným vodičmi vypovedala, že tržby boli podľa toho, či išlo o zimné alebo letné mesiace, a to od 3 do 6 tis. Eur, a to z hotovostného predaja.
18.Svedok Q. vypovedal, že je bývalým zamestnancom firmy Zagro, kde som pracoval asi 9 rokov. Pán K. je jeho kolega. Pracoval na pozícii obchodného zástupcu a jeho úlohou bolo aj vyhľadávanie zákazníkov pre firmu.Tovar sa predával priamo na predajni, čiže z motorového vozidla. Keď prišiel na konkrétnu predajňu, prišla vedúca, vybrala si tovar, ktorý potrebuje a tento sa predal. Pokiaľ išlo o väčšie prevádzky ako bola napr. Coop Jednota, keď išlo o sieť predajní, tak tam sa predávalo na základe fakturácie, ktorú sám vystavil. Ako sa uhrádzala, nevedel uviesť. Mzda bola dohodnutá ako 2,5%, a to aj z hotovostného aj z bezhotovostného predaja. Na otázku, či mali dohodnuté nejaké odmeny pri dosiahnutí určitého objemu predaja, uviedol, že pokiaľ ide o predaj zmrzlinového mrazeného tovaru firmy Zagro, tam pri dosiahnutí za sezónny predaj od marca do septembra ak boli dosiahnuté tržby z hotovostného a bezhotovostného predaja tovaru vo výške nad 150.000,- Eur bola dovolenka v Egypte, pri dosiahnutí 100.000,- Eur bol televízor. Sám bol takto odmenený trikrát a žalobca dvakrát. Svedok svoje vlastné mesačné tržby odhadoval asi na 120 000,00 Sk mesačne. K dôkazu na čl. 124 uviedol, že ide o denný výpis tržieb pravdepodobne pána Sopinku. Takýto doklad si tlačili na konci každého dňa. Takýto doklad som si mohol vytlačiť sám z počítača a tlačiarne, ktorú som mal vo vozidle, v ktorom som predával a takýto doklad si mohol vytlačiť aj zamestnávateľ. K spôsobu odovzdávania hotovostných tržieb vo firme uviedol, najprv sa tržby odovzdávali tak, že sa odovzdávali v ten istý deň pani D., neskôr sa tržby odovzdávali nasledujúci deň ráno pani Nagyovej. Tá vystavila vystavila príjmový pokladničný doklad a jednu kópiu odovzdala jamu ako vodičovi. Pokiaľ išlo o bezhotovostný predaj, tlačil sa z tlačiarne dodací list pre predajňu, ktorej sa odovzdal a takisto sa odovzdal aj zamestnávateľovi. Pokiaľ išlo o hotovostný predaj, dokladom o množstve a druhu tovaru bol pokladničný blok. Pokladničný blok sa odovzdával zákazníkovi, ktorý kupoval tovar a celkové množstvo a suma predaného tovaru sa vyhotovovala z pokladne na konci dňa pri uzávierke. Z pokladne sa vytlačila denná uzávierky s tým, že originál dennej uzávierky z pokladne sa nalepil do pokladničnej knihy, ktorú musela mať každá pokladňa a kópia sa odovzdávala pani Nagyovej. Okrem neho vo firme pracoval aj ďalší obchodný zástupca, avšak tento nevyhľadával zákazníkov. Mal na starosti rozvoz mrazničiek zákazníkom, ktorý prejavili záujem o tovar firmy. Túto funkciu najprv vykonával pán Marcinčák a potom pán Kunč.Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedka, aby uviedol, či je voči nemu uplatňovaný nárok na náhradu škody na tunajšom súde v konaní 10C, svedok uviedol, že ho žalovala firma Zagro, a to z dôvodu straty pohonných hmôt. Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedka, aby uviedol, či si aj on uplatňuje nárok na náhradu mzdy voči spoločnosti Zagro v súdnom konaní, svedok uviedol, že zatiaľ nie, ale plánuje takú žalobu podať, pretože každý mesiac mu bola vyplatená minimálna mzda. Nárok
na vyplatenie celej mzdy neuplatňoval z dôvodu „sociálneho“, pretože v Michalovciach každý dostáva minimálnu mzdu.
19.Žalovaný k predaju uviedol, že denná uzávierka bola uzávierka z pokladne za hotovostný predaj. Pokiaľ išlo o dodacie listy, tieto odovzdával vodič firme s tým, že na základe týchto dodacích listov sa potom vykonávali zberné faktúry pre odberateľov, pretože išlo o tovar z objednávok. Dodací list vyhotovoval vodič, pretože vo firme majú vodiči oddelené sklady a tovar vyšiel z jeho skladu, aby nedošlo k miešaniu vydaju tovaru jednotlivých vodičov, preto si vyhotovoval dodací list samotný vodič. Každý vodič mal podpísanú hmotnú zodpovednosť za prevzatý tovar a v podstate tovar, ktorý prevzal z centrálneho skladu a umiestnil do svojho motorového vozidla bol považovaný za tovar jemu odovzdaný a na jeho sklade, za ktorý niesol hmotnú zodpovednosť.
20.Svedkyňa Z. vypovedala, že pracovala ako asistentka konateľov spoločnosti, vypracovávala mzdy a personálne veci a veci podľa potreby firmy. Mala k dispozícii dochádzku vodičov a pani Nagyová jej dávala výpis fakturácií, ktoré jej dávali šoféri po doručení tovaru zákazníkom. Mzda sa vypočítavala z predložených tržieb a fakturácií, ktoré mali jednotlivý vodiči. Ja som mala pokyn od konateľov spoločnosti uvádzať na výplatné pásky minimálnu mzdu.Na otázku súdu na svedkyňu, aby uviedla, či pri výpočte mzdy sa nevychádzalo z reálnych údajov, ktoré boli predložené na výpočet, svedkyňa uviedla, že hoci by aj zamestnanec nedosahoval požadované tržby, na výplatnú pásku sa vždy musela dávať minimálna mzda. Údaje pre výpočet mzdy kompletizovala za prítomnosti konateľa spoločnosti u jednotlivých vodičov s tým, že sumu, ktorá bola podkladom pre výpočet percenta, ktoré patrilo vodičovi písala na čistý papier, mohlo ísť aj o listy vytrhnuté zo zošita. Tieto údaje dávala konateľom spoločnosti, prečo oni potom nedávali vyplácať mzdu aká patrila zamestnancom nevedela uviesť. Údaje pre výpočet mzdy zadávala do mzdového programu sama vrátane údajov o odpracovaných dňoch, dovolenkách príp. nemociach, príplatku, odvodu, zrážkach zo mzdy. Na otázku právneho zástupcu žalobcu na svedkyňu, aby uviedla, či pri vypočítaním mzdy postupovala podľa pokynov konateľov alebo mala nejaký vlastný systém pre výpočet mzdy, svedkyňa uviedla, že pri výpočtoch mzdy postupovala podľa pokynov konateľov spoločnosti. Podkladom pre výpočet mzdy boli aj faktúry z veľkých spoločnosti, ale pre konkrétneho vodiča a patrila mu mzda aj za fakturačný predaj. Podľa jej skúseností mali vodiči tržby okolo 1.000,- Eur mesačne, ale málokedy sa stalo, aby nespĺňali dosahované tržby tak, aby im patrila aspoň minimálna mzda. Nemá vedomosť o tom, aby sa žalobca sťažoval na nevyplatenie mzdy vo výške, ktorá mu patrí.
21.Z e-mailu spoločnosti Allianz z 5.10.2016 bolo zistené, že v tento deň prijali hlásenie o škodovej udalosti, ktorú zaregistrovali pod číslom 1628137839.
22.Podľa zápisu z ohliadky a prejednania škody poisťovne Allianz, dňa 12.10.2016 bola touto spoločnosťou vykonaná ohliadka v mieste vzniku škodovej udalosti na ulici Farskej 119/32 v Michalovciach, a to v dvojpodlažnej budove, v ktorej sú situované kancelárie. V kancelárii na prvom poschodí je zatečená stena a strop oproti dverám. Id o obvodový múr, pričom maľovka na zatečenom meste je v čase ohliadky suchá, zašpinená od zatečenej vody. V ďalšej kancelárii je viditeľne zatečená stena a strom oproti dverám, ide o obvodový múr. Príčinou bola voda z atmosférických zrážok.
23.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 18 Zákonníka práce zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.
24.Žalobca si uplatnil proti žalovanému ako svojmu bývalému zamestnávateľovi právo na doplatenie mzdy za obdobie rokov 2012-2013, náhrady za nevyčerpanú dovolenku a nedoplatené nemocenské.
25.Nárok na doplatenie mzdy odvodňoval tým, že mzda mu nebola vyplácaná v súlade s pracovnou zmluvou, a to 2,5% z mesačných tržieb. Podľa jeho názoru okrem tržieb z hotovostného predaja, ktoré ako predajca tovaru vykonal, sa do tržieb mal zaratávať aj bezhotovostný predaj na faktúry. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je bývalým zamestnancom žalovaného, a že pracoval na pozícii predajcu mrazeného tovaru. Tiež nebolo sporné, že mesačná mzda podľa pracovnej zmluvy bola dohodnutá ako 2,5% z tržieb. Spor medzi stranami bol v otázke, či do 2,5% tržieb sa mal zaratávať aj predaj, ktorý sa uskutočňoval bezhotovostne, pretože podľa názoru žalobcu to malo vplyv na výpočet jeho mesačnej mzdy.
26.Z výpovede žalobcu, žalovaného ale aj svedkov vyplynulo, že vodiči ako predajcovia vykonávali v prevažnej miere hotovostný predaj im zverených výrobkov, a že na konci každého dňa robili vyúčtovanie predaja. Hotovosť, ktorú za predaj utržili, odovzdávali svojmu zamestnávateľovi, ktorý im o odovzdanej hotovosti vydal pokladničný príjmový doklad. Podľa vyjadrenia žalovaného, príjmové pokladničné doklady sa zaúčtovali a z týchto podkladov sa vypočítavala mzda. Žalovaný, ale aj svedkovia vypovedali, že predaj bol závislý od mesiaca, v ktorom sa uskutočňoval, keďže išlo o predaj mrazeného tovaru. V letných mesiacoch bol predaj logicky vyšší. Podľa výpovedí žalovaného a svedkov, mesačné tržby vodičov ako predajcov, teda aj žalovaného sa pohybovali od 1000,00 Eur (svedkyňa Maščáková) do 6000,00 Eur (svedkyňa Nagyová od 3-6 tis. eur, svedok Pištej 4000,00 Eur). Hodnoty uvádzané svedkami sú v hrubom nepomere s ručne vedenou evidenciou, ktorú predložil súdu ako dôkaz žalobca a aj v hrubom nepomere s účtovnou evidenciou, ktorú o tržbách predložil žalovaný. Podľa žalobcovho prehľadu dosahoval mesačné tržby od 3200,00 eur (dva prípady v roku 2012) až po 34 585,00 Eur v mesiaci máj 2012 a zahŕňali aj bezhotovostný predaj. Žalobca okrem vlastného tvrdenia a ručne písaného prehľadu o tržbách žiadnym spôsobom nepreukázal, že tvrdené tržby skutočne dosahoval.
27.Z účtovnej evidencie žalovaného mal súd preukázané, že mzda bola žalobcovi vyplatená v súlade so zmluvnými dojednaniami, a to 2,5% z tržieb, ako to vyplýva z prehľadu: Rok 2011 zaúčtované tržby z toho 2,5% vyplatené žalobcovi január 747,78 18,6945 314,71 február 1527,65 38,19125 304,80 marec 2490,98 62,2745 478,39 apríl 8677,6 216,94 307,52 máj 12910,17 322,75425 307,52 jún 12339,6 308,49 307,52 júl 12144,24 303,606 307,89 august 11368,43 284,21075 308,01 september 7063,33 176,58325 308,77 október 1861,63 46,54075 308,41
november 1341,74 33,5435 307,39 december 992,32 24,808 308,03
Rok 2012 zaúčtované tržby z toho 2,5% vyplatené žalobcovi január 1349,22 33,7305 308,03 február 1820,75 45,51875 308,47 marec 2753,99 68,84975 329,12 apríl 4596,61 114,91525 308,23 máj 11672,88 291,822 307,58 jún 12753,63 318,84075 308,01 júl 11968,07 299,20175 308,01 august 10656,18 266,4045 308,53 september 822,98 20,5745 310,80 október 1690,4 42,26 397,39 november 1177,6 29,44 308,53 december 1275,4 31,885 308,57
rok 2013 zaúčtované tržby z toho 2,5% vyplatené žalobcovi január 1201,56 30,039 303,80 február 1241,2 31,03 333,33 marec 1177,2 29,43 290,83 apríl 6407,45 160,18625 289,63 máj 8010,49 200,26225 292,94 jún 10799,01 269,97525 293,54 júl 12003,04 300,076 292,48 august 7943,36 198,584 292,48
28.Rekapitulácia tržieb zodpovedá aj zaúčtovaniu denných tržieb na účte 60402 - tržby za tovar A3 Sopinka 7.1.2013 - 47,- Eur, 8.1.2013 - 34,39 Eur, 9.1.2013 - 177,34 Eur, 10.1.2013 - 251,29 Eur, 14.1.2013 - 77,03 Eur, 15.1.2013 - 25,89 Eur, 16.1.2013 - 9,58 Eur, 17.1.2013 - 49,- Eur, 18.1.2013 - 80,12 Eur, 22.1.2013 - 172,57 Eur, 23.1.2013 - 50,41 Eur, 24.1.2013 - 60,93 Eur, 25.1.2013 - 51,87 Eur, 28.1.2013 - 26,- Eur, 29.1.2013 - 88,14 Eur, čiže súčet tržieb za január 2013 je 1.201,56 Eur tak, ako je uvedené v rekapitulácii tržieb v tabuľke za rok 2013. Ako ďalej vyplýva z prehľadu, žalobca iba v mesiacoch jún 2011, jún 2012 a júl 2013 dosiahol tržby tak, že jeho mzda reálne tvorila 2,5% ( napr. júl 2013 tržba 12 003,04 Eur, z toho 2,5% 300,00 Eur, výplata na účet 292,48 Eur). V ostatných mesiacoch rokov 2012-2013 jeho tržby dosahovali takú úroveň, že po prepočítaní na hodnotu 2,5% nedosahovala mzda ani úroveň minimálnej mzdy, preto ju zamestnávateľ do hodnoty minimálnej mzdy doplácal. Súd pre ozrejmenie správnosti výpočtu mzdy uviedol aj prepočet za roky 2011, aj keď nebol predmetom konania. Dosiahnutá mzda zodpovedá aj vymeriavacím základom Sociálnej poisťovne, ktoré mal súd k dispozícií z vlastných registrov - napr. v mesiaci máj 2012 bol v Sociálnej poisťovni evidovaný u žalobcu vymeriavací základ 331,94 Eur, v uvedený mesiac vyplatil žalovaný žalobcovi mzdu v sume 307,58 Eur. Ide teda o hodnoty v zásade správne. Úlohou súdu nebolo skúmať správnosť výpočtu mzdy z hľadiska odvodových povinností zamestnanca a zamestnávateľa, ale dôvodnosť tvrdení žalobcu o základe pre výpočet mzdy, teda 2,5% z tržby. Vo svetle hore uvedených výpočtov neobstojí ani obrana žalobcu, že vo výpočte mzdy neboli zarátané bezhotovostné predaje. Z jeho výpovede ale aj výpovede svedkov vyplynulo, že hlavnú časť tržieb tvorili hotovostné predaje. Preto ak by aj súd prijal túto argumentáciu, ani pri započítaní bezhotovostných predajov vo väčšine mesiacov by žalobca nedosiahol ani hodnotu minimálnej mzdy. Napr. v mesiaci január 2012 mal účtovne evidované tržby 1349,22 eur, z čoho 2,5% predstavuje 33,73 Eur, výplata poukázaná na účet bola 308,03 Eur, teda zjavne doplácaná. Žalobca vo svojom ručnom prehľade uvádza, že v januári 2012 mal tržby 13 562 eur, teda približne 12 tis. eur muselo zodpovedať bezhotovostnému predaju. Táto suma nezodpovedá účtovnej evidencii žalovaného a nezodpovedá ani výpovedi svedkov, ktorí odhadovali mesačné tržby vodičov od 1000 do 6000,00 Eur, pričom väčšiu časť tvorili hotovostné tržby. Súd je však toho názoru, že ak žalobca tvrdil, že časť tržieb bola bezhotovostná, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť preukázať. Teda uviesť, v ktorom mesiaci akú sumu predstavovala hotovosť a akú bezhotovostný predaj, a teda aký vplyv mala na výpočet mzdy. Ani doklad, ktorý predložil žalobca nepreukazuje ním tvrdené skutočnosti. Podľa dokladu ide o rekapituláciu dokladov podľa typov, na ktorom je uvedený dátum 21. resp. 22.8.2013 a obsahuje údaje
o predaji tovaru na faktúru v sume cez 14 tis. Eur s DPH a v hotovosti cez 9 tis. Eur s DPH. Z dokladu nie je možné zistiť, či ide o rekapituláciu dennú, mesačnú alebo za iné obdobie a nie je možné ani zistiť, či ide o údaj za jedného predajcu alebo je to sumár celej firmy. Svedok Pištej k tomuto dokladu vypovedal, že ho pozná a že ide o denne rekapitulácie. Suma na prehľade skôr nasvedčuje celofiremnej rekapitulácii, pretože je prakticky nemožné, aby jeden predajca mal denné tržby 24 tis. Eur. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že ide o jeho mesačnú rekapituláciu predaja.
29.Pokiaľ ide o dôkazy navrhované žalobcom, súd nariadil všetky, okrem žiadosti o predloženie faktúr a dodacích listov od veľkých odberateľov žalovaného, ako je COOP Jednota, alebo spoločnosť Illas. Podľa názoru súdu takáto požiadavka žalobcu presahuje rámec sporového konania, najmä ak sám žalobca si žiadne dôkazy relevantné pre konanie neponechal. Súd môže ukladať povinnosti iným osobám ako stranám sporu v medziach ustanovenia § 189 CSP. Ide o tzv. edičnú povinnosť, to znamená povinnosť predložiť vec potrebnú pre konanie. Podľa názoru súdu preto žalobca mal označiť konkrétne dôkazy, ktoré mali uvedené spoločnosti predložiť. Žalobca však požadoval, aby odberatelia žalovaného za roky 2011-2013 predložili faktúry a dodacie listy žalovaného, a konkrétne pána Sopinku. Prakticky to znamená preveriť celú účtovnú evidenciu odberateľa za obdobie takmer troch rokov. Ide v podstate o vyhľadávaciu činnosť, ktorá nemá oporu v ustanovení § 189 CSP a podľa názoru súdu nemožno takúto činnosť od osôb nezúčastnených na konaní spravodlivo vyžadovať. Žalovaný podľa vlastných vyjadrení dokladmi (pokladničné knihy, dodacie listy, faktúry) nedisponoval pre ich zničenie pri škodovej udalosti, ktorú potvrdila aj poisťovňa žalovaného. Napriek uvedenému bolo možné účtovnú evidenciu žalovaného preveriť aj iným spôsobom, napr. znalecky. Žalobca takýto dôkaz nenavrhol a súd vzhľadom na zistenia z predloženej účtovnej evidencie žalovaného a zistenia z výpovedi svedkov na to nevidel dôvod.
30. Na tomto mieste súd poznamenáva, že musí prisvedčiť argumentom žalovaného pokiaľ ide o dokazovanie, že žalobca si dôkaznú povinnosť nesplnil ani v minimálnom rozsahu. Sám žiadnymi relevantnými dôkazmi nedisponoval a všetku dôkaznú povinnosť preniesol na žalovaného alebo tretie osoby. Aj pracovné spory sú svojim charakterom sporovými konaniami a aj pre strany sporu v pracovných veciach platí povinnosť tvrdenia a dôkazu. V pracovných veciach je vylúčená iba koncentrácia konania. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vodiči dostávali príjmový pokladničný doklad z každej dennej hotovostnej tržby, dokázali vytlačiť prehľad dodaného tovaru, prípadne dodacie listy, napriek tomu si žalobca žiaden z týchto dokladov pre svoje účely neponechal. Také konanie je možné hodnotiť minimálne ako nedbanlivosť zo strany žalobcu najmä ak jeho mzda nebola pevne stanovená a závisela na výsledkoch jeho predajnej aktivity. Naproti tomu žalovaný predložil doklady, ktorými disponoval, konkrétne účtovnú evidenciu tržieb žalobcu, ktorá potvrdila správnosť výpočtu mzdy zo strany žalovaného.
31. Žalobca si tiež uplatnil právo na náhradu za nevyčerpanú dovolenku a nemocenské. Túto časť svojho nároku žalobca žiadnym spôsobom ani skutkovo ani právne neodôvodnil a ani nepreukázal. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému ako strane plne úspešnej v konaní. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.