Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-51-2017.pdf
PDF · 102.01 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/51/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľky: N. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., Za záhradami XXX/X, právne zastúpená JUDr. Luciou Juršíkovou, advokátkou so sídlom Žilina, Jura Hronca 3415/4 a manžela navrhovateľky: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., Za záhradami XXX/X, zastúpený JUDr. Antonom Korduliakom, nar. 09.06.1949, bytom Gerlachovská 4, 010 08 Žilina, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: T. Q., nar. 21.XX.XXXX a F. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov N. Q., rodenej R., nar. XX.XX.XXXX a F. Q., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L., zväzok 5, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.
Súd s c h v a ľ u j e medzi rodičmi uzavretú túto rodičovskú dohodu:
Maloleté deti T. a F. sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi T. a F. každý nepárny týždeň od soboty od 10:00 do nedele do 18:00 hod.
Otec maloleté deti p r e v e z m e od matky v mieste bydliska maloletých detí a po skončení stretnutia o d o v z d á matke v mieste bydliska maloletých detí.
Matka sa z a v ä z u j e maloleté deti na stretnutie riadne pripraviť.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej T. výživným vo výške 100,- eur mesačne, na výživu maloletej F. výživným vo výške 90,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 07.04.2017 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom vzhľadom k tomu, že manželstvo je trvalo rozvrátené a nemá záujem obnoviť manželské spolužitie. Vo svojom návrhu uviedla, že počas celého manželstva ju manžel zavádzal vo viacerých veciach, klamal jej, nikdy jej nepovedal svoj príjem a práve z toho dôvodu začali sa citové vzťahy medzi nimi ochladzovať, manžel sa prestal zaujímať i o maloleté deti, čím sa od seba
úplne odcudzili. Dňa 25.03.2017 s maloletými dcérami opustila spoločnú domácnosť z dôvodu čoraz častejších verbálnych útokov zo strany odporcu, ktoré vplývali negatívne na maloleté deti.
2. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky doručenom Okresnému súdu v Žiline dňa 27.04.2017 uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Uviedol, že ako živnostník pracuje od rána do večera a sú obdobia, keď je práce menej, hlavne zimné obdobie ale neznamená to, že by sa nestaral o maloleté deti a v čase, keď fungovali ako rodina, venoval sa predovšetkým v zimnom čase deťom a bežným rodinným starostiam. Hlavným dôvodom manželských problémov, ako aj dôvodom odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, je jej dôverná známosť so svojím kolegom z práce.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie.
4. Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že trvá na svojom návrhu na rozvod manželstva, na skutočnostiach, ktoré uvádza vo svojom písomnom návrhu. Nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia, keďže manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené. Uviedla, že medzi ňou a manželom sú dlhodobé problémy. V septembri 2016 si našla priateľa, avšak v súčasnej dobe žiadneho priateľa nemá. To, že si našla priateľa, však nebolo dôvodom rozvratu manželstva. Na pojednávaní vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu uviedla, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti od 17. marca 2017. Od tej doby býva s deťmi v garsónke. Na bývanie prispieva 133,- eur mesačne. Spláca pôžičku 180,- eur mesačne, ktorá bola použitá na prerobenie domácnosti. Ďalšia pôžička bola tiež použitá do domácnosti a boli zaplatené aj odvody otca, splátka je 62,- eur. Z Poštovej banky brala pôžičku do domácnosti, mesačná splátka je 60,- eur, z Profi Creditu pôžičku spláca v splátke 66,- eur mesačne, z Prima banky spláca pôžičku mesačne 81,25 eur. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Do januára 2017 splácala pôžičku z Prvej stavebnej sporiteľne, ktorú v súčasnej dobe spláca manžel. T. žiačkou 7. ročníka základnej školy. Má výdavky so stravou, ošatením, so školou, teda nákup školských pomôcok, školské poplatky. Má alergiu, zakupuje lieky v hodnote 17 - 18,- eur mesačne. F. je žiačkou 4. ročníka základnej školy. Výdavky má so stravou, ošatením, so školou. Obidve deti chodia na volejbalový krúžok, s čím nie sú spojené poplatky. Otec zaplatil poplatok ZRŠ 20,- eur a 25,- eur dal deťom na zošity.
5. Z výsluchu manžela navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Uviedol, že k rozvratu v manželstve došlo z toho dôvodu, že manželka si našla priateľa. Medzi nimi neboli nejaké vážne nezhody. Boli to nezhody ako aj v iných manželstvách, čo nebolo dôvodom rozvratu. Súd zistil, že je pravdou, že deti asi v polovici februára odišli bývať k rodičom matky. Na pojednávaní vo veci úpravy práv a povinností na čas do rozvodu uviedol, že naďalej býva v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve so sestrou v 1. V rodinnom dome sú 2 bytové jednotky. Jednu bytovú jednotku obýva sám. Od januára 2017 spláca pôžičku v Prvej stavebnej sporiteľni. V súčasnej dobe vo výške 173,- eur. Prostriedky z tejto pôžičky boli použité na prerobenie rodinného domu. Platí elektriku 50,- eur mesačne, internet Magio 38,- eur mesačne, vyhrievanie teplej vody plynom 30,- eur mesačne, vodu štvrťročne 30,- eur a zakupuje drevo na kúrenie vo výške 400,- eur. Odvody platí 66,- eur mesačne. Je samostatne zárobkovo činnou osobou, vykonáva stavebné práce, inú prácu si nehľadal. Čo sa týka jeho výdavkov súvisiacich s podnikaním, jedná sa o cestovné výdavky. Kupoval materiál, vŕtačku za 130,- eur. Keďže finančne mu to nevychádza, každý mesiac ide za niektorým z príbuzných, ktorí mu požičiavajú finančné prostriedky na úhradu výdavkov. Zatiaľ im takto požičané peniaze nespláca. Od januára 2017 si prostriedky od príbuzných požičiava. Dovtedy sa podieľal na výdavkoch, ktoré mali spoločne s navrhovateľkou a prispieval aj na spoločné pôžičky. Uvažuje nad tým, že si nájde inú prácu vzhľadom na príjem, ktorý dosahuje. Okrem domu nie je vlastníkom iných nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty.
6. Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že bolo vykonané šetrenie v rodine, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o deti. Navrhol určiť výživné vo výške 100,- eur na každé dieťa.
7. Zo správy zamestnávateľa matky L. L., s.r.o. L. súd zistil, že priemerný mesačný čistý zárobok matky za rok 2016 predstavoval sumu 694,- eur, za obdobie 1 - 3/2017 sumu 766,- eur.
8. Zo správy Daňového úradu Žilina súd zistil, že otec podával daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016, príjmy predstavovali 5 100,- eur, výdavky 2 824,12 eur, základ danie 2 275,88 eur.
9. Z predložených faktúr manželom navrhovateľky za rok 2017 súd zistil, že príjem manžela navrhovateľky k 31.10.2017 je 5 400,- eur.
10. Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v L.. Je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Strečno, zväzok 5, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX.
11. Z rodných listov súd zistil, že účastníkom sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra T. Q., dňa XX.XX.XXXX F. Q..
12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (CMP), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky a manžela navrhovateľky dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Navrhovateľka trvala na svojom návrhu na rozvod manželstva, nemienila obnoviť manželské spolužitie. Uviedla, že medzi účastníkmi boli dlhodobé problémy, v roku 2016 si našla priateľa, čo však nebol dôvod rozvratu v manželstve. V súčasnej dobe priateľa nemá. Manžel navrhovateľky uviedol, že dôvodom rozvratu v manželstve bola tá skutočnosť, že manželka si našla priateľa. Uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí, keďže manželstvo je rozvrátené a nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Vzhľadom na všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, obidvaja spolužitie odmietajú, boli splnené podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletých detí, keďže spolužitie manželov nevytvára vhodné prostredie pre zdravý vývin maloletých detí a v súčasnej dobe už účastníci ani nežijú v spoločnej domácnosti.
14. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti, T. a F..
15. Konaniu vo veci rozvodu manželstva predchádzalo konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že maloleté deti T. a F. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky a rodičia sa dohodli na úprave styku otca s deťmi. O výživnom súd rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu T. výživným vo výške 100,- eur mesačne a na výživu F. 90,- eur
mesačne, keďže rodičia sa na výške výživného nedokázali dohodnúť a nedoplatok na výživnom povolil otcovi splácať v splátkach.
16. Vzhľadom k tomu, že rodičia navrhli schváliť ich dohodu ohľadne zverenia detí do starostlivosti matky a úpravy styku otca s maloletými deťmi aj na čas po rozvode, súd rodičovskú dohodu schválil, keďže v starostlivosti o deti neboli zistené žiadne nedostatky a úprava styku je v záujme detí.
17. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí.
18. Matka býva s deťmi v garsónke od marca 2017. Na bývanie prispieva 133,- eur mesačne. Spláca viacero pôžičiek, ktoré boli brané na financovanie domácnosti. Jedna splátka pôžičky je vo výške 62,- eur mesačne z Cetelemu, z Poštovej banky mesačná splátka pôžičky je 60,- eur, z Profi Creditu mesačná splátka pôžičky predstavuje 66,- eur, z Prima banky je splátka pôžičkyvo výške 81,25 eur mesačne. Splátka ďalšej pôžičky je 180,- eur mesačne. Matka nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Matka je zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje 766,- eur T. je žiačkou 7. ročníka základnej školy. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, so školou, teda školské poplatky a školské pomôcky. Má alergiu a je potrebné zakupovať jej lieky, za ktoré sa platí mesačne okolo 17 - 18,- eur. F. je žiačkou 4. ročníka základnej školy. Tiež má výdavky so stravou, ošatením a so školou. Otec je samostatne zárobkovo činnou osobou. Jeho príjmy v roku 2016 predstavovali 5 100,- eur, výdavky 2 842,- eur. V roku 2017, podľa predložených faktúr, jeho príjmy predstavovali do októbra 5 400,- eur. Otec nedoložil doklady preukazujúce jeho výdavky s podnikaním. Uviedol, že tieto predstavovali 3 240,- eur, odvody 700,- eur. Nesplnil si povinnosť v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že jeho výdavky boli cestovné výdavky a nákup materiálu, vŕtačky v hodnote 130,- eur. Otec je spoluvlastníkom rodinného domu, v ktorom býva. Sám obýva jednu bytovú jednotku v rodinnom dome. Od januára 2017 spláca pôžičku z Prvej stavebnej sporiteľne, ktorá bola použitá na prerobenie rodinného domu, mesačne vo výške 173,- eur. Platí v dome elektriku 50,- eur mesačne, internet a Magio 38,- eur mesačne, za vyhrievanie teplej vody plynom 30,- eur mesačne, štvrťročne vodu 30,- eur a kupuje drevo na kúrenie vo výške 400,- eur ročne. Súd určil výživné na maloletú T. vo výške 100,- eur mesačne, na maloletú F. vo výške 90,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode a podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, pričom súd prihliadol na tú skutočnosť, že otec je samostatne zárobkovo činnou osobou, podniká v predmete stavebníctva. Podľa daňového priznania otec dosahoval príjem za rok 2015 vo výške 218 eur mesačne, za rok 2016 vo výške 189,- eur mesačne, za rok 2017 podľa preukázaných faktúr, odrátaním paušálnych výdavkov a odvodov vo výške 146 eur mesačne, otec však nepreukázal výdavky súvisiace s podnikaním, pričom otec túto povinnosť podľa zákona má, avšak pokiaľ by otec mal takýto nízky príjem, mal ukončiť živnosť a zabezpečiť si prácu so stálym a vyšším príjmom, keďže má dve vyživovacie povinnosti. Súd poukazuje na výpoveď otca, keď uvádzal, že minulý rok, pokiaľ bývali s matkou, sa podieľal na výdavkoch v domácnosti, aj na splácaní pôžičiek, pričom podľa daňového priznania za rok 2016 jeho celkové príjmy (5100eur) dosahovali nižšiu sumu ako jeho príjmy do októbra 2017 (5400eur). Keďže otec v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine nepredložil všetky podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, súd určil výživné vo výške ako je vyššie uvedené, teda vo výške, ktorá podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám detí s prihliadnutím na to, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletých detí. Časť odôvodnených potrieb maloletých detí matka uhrádza z rodinných prídavkov, ktoré sú maloletým deťom vyplácané vo výške 23,52 eur mesačne. Ako súd uviedol aj v konaní vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, navrhovateľka s manželom si musia vysporiadať dlhy vzniknuté počas manželstva, teda aj pôžičky, ktoré im boli poskytnuté.
19. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických
schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 122 Civilného mimosporového poriadku, rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností voči maloletým deťom schválená, odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.