Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Csr-1-2016.pdf
PDF · 120.47 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu G. proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752 zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO 47 233 516 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter so sídlom Framborská 3605, Žilina pod spisovou značkou RK-PC-2020/15-MK zo dňa 02. 05. 2016.
Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 331,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu, keďže podľa jeho názoru rozhodcovský súd rozhodol na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorú rozhodcovskú doložku žalobca považuje za nekalú a neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca zároveň poukázal na to, že predmetná zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, žalovaný si uplatňuje neprimeranú peňažnú odplatu vo výške úrokov z úveru, v zmluve o úvere absentujú zákonné náležitosti. Za neprijateľnú podmienku v úverovej zmluve považuje aj odplatu za poskytnutie služby vo výške 222,95 eur, ktorý poplatok bol odpočítaný z istiny úveru hneď pri jeho poskytnutí, a to za možnosť odloženia troch splátok. Namietal tiež výšku revolvingu vo výške 2.043,60 eur, pretože na jeho účet bolo prevedených len 723,19 eur. Rozhodcovský rozsudok žalobca žiadal zrušiť z dôvodov jednak toho, že rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti a ďalej z dôvodov, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a ďalej, že rozhodcovský rozsudok ho zaväzuje na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú alebo odporujúcu dobrým mravom. 2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť, podľa jeho názoru uzavretá rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorej existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, ide o samostatnú zmluvu a listinu. Od rozhodcovskej zmluvy žalobca mohol odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od uzavretia, zo samotnej formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva výber spôsobu riešenia sporov zo zmluvy ponecháva na žalobcu, v konkrétnom konaní tak žalobcom môže byť žalobca aj žalovaný. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že zmluva o úvere obsahuje neprimerané podmienky a neobsahuje zákonné náležitosti, žalovaný poukázal na to, že dohodnutá výška úrokov je prípustná s
poukazom na ustanovenie § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, keďže do úvahy sa má brať odplata na finančnom trhu pri poskytovaní obdobných spotrebiteľských úverov, kde podľa názoru žalovaného dohodnuté podmienky v zmluve o úvere sú primerané, zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, všetky údaje v zmluve sú uvedené určitým spôsobom, RPMN je uvedené v zmluve jednoznačne. Podľa názoru žalovaného pokiaľ ide o dohodu o poskytovaní služby, túto uzavrel žalobca na základe svojej slobodnej vôle, ide o individuálne dojednanie, ktoré je vylúčené zo záverov o neprijateľnosti zmluvných podmienok s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka. Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie súdu, ospravedlnil svoju neprítomnosť, vzhľadom na tú skutočnosť súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa so žalobou, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Framborská 3605, Žilina pod spisovou značkou RK- PC-2020/15-MK zo dňa 02. 05. 2016, podaním žalobnej odpovede zo dňa 06. 04. 2016, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 10. 06. 2013, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 11. 06. 2013, vyjadrením žalovaného zo dňa 22. 03. 2017, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, súhrnnou informáciou o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, vyjadrením žalobcu zo dňa 08. 05. 2017, výpisom z účtu na čl. 53, 54 spisu, prehľadom platieb na čl. 59 spisu, výpisom z obchodného registra na rozhodcovský súd, štatútom Stáleho rozhodcovského súdu, rozhodcovským spisom č. RK-PC-2020/15-MK, dokladom o doručení rozhodcovského rozsudku žalobcovi a zistil nasledovný skutkový stav. 4. Žalobca podpísal dňa 10. 06. 2013 žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere, kde požiadal o poskytnutie jednak úveru, ako aj revolvingu za určitých podmienok, ktorú žiadosť/zmluvu podpísal zástupca žalovaného dňa 11. 06. 2013, kde na základe tejto listiny boli poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi. Keďže žalobca si podľa žalovaného neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere, žalovaný podal návrh na súd na vydanie rozhodcovského rozsudku, v ktorom žiadal zaviazať žalobcu na zaplatenie zostatku úveru vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Na základe tohto návrhu rozhodcovský súd doručil návrh žalobcovi, ktorý sa vyjadril a vo svojom vyjadrení namietal neplatnosť rozhodcovskej doložky a neprijateľnosť zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Napriek tomu rozhodcovský súd vydal dňa 02. 05. 2016 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalobcu na zaplatenie zostatku úveru podľa návrhu veriteľa, ktorý rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 24. 05. 2016 a následne žalobca podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 01. 06. 2016. 5. Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú. 6. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel žalovaný ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi stranami sporu aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. 7. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 8. Charakter spotrebiteľskej zmluvy zmluva nestráca ani vtedy, keď je uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka, pričom prednostne sa použijú pri výklade zmluvy ustanovenia Občianskeho zákonníka vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, keďže úprava spotrebiteľského práva sa nachádza v Občianskom zákonníku s poukazom aj na ustanovenie § 52 ods. 2 tretej veci Obč. zákonníka, ktoré ustanovenie sa použije aj na všetky právny vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ a vzťahuje sa aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto ustanovenia. Keďže predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemajú prechodné ustanovenia (§ 5b Zákona č. 250/2007 Z.z.), vzťahujú sa aj na právne vzťahy založené pred dňom účinnosti tohto ustanovenia s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3MCdo14/2014.
9. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľné podmienky. 10. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. 11. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia rozhodcovskej doložky za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 12. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 13. Podľa článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. 14. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 15. Podľa článku 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. 16. Podľa článku 6 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo spotrebiteľa podľa ich národného práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 17. Podľa prílohy č. 1 písm. i) Smernice za nekalú podmienku sa mimo iné považuje nezrušiteľné viazanie spotrebiteľa na podmienky, s ktorými nemal žiadnu reálnu možnosť sa oboznámiť pred uzavretím zmluvy. 18. Podľa § 73 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015, kde podľa odseku 3 citovaného ustanovenia rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. 19. Na základe horeuvedeného ustanovenia súd má za to, že rozhodcovské konanie, ktoré začalo doručením návrhu na Stály rozhodcovský súd dňa 09. 12. 2015 a bolo ukončené vydaním rozhodcovského rozsudku dňa 02. 05. 2016, sa po 01. 01. 2015 spravuje ustanoveniami Zákona č. 335/2014 Z.z., keďže ide o spotrebiteľský spor. 20. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) Zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. 21. Podľa § 45 ods. 1 písm. g) Zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že Stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. 22. Podľa § 45 ods. 1 písm. i) Zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. 23. Podľa § 45 ods. 1 písm. j) Zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
24. Podľa § 45 ods. 1 písm. l) Zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 25. Podľa § 45 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z.z. súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú tu dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ods. 1 písm. c), e) a i) až l). 26. Podľa § 46 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. 27. Žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 24. 05. 2016 a keďže žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na tunajší súd dňa 01. 06. 2016, žalobca splnil formálnu náležitosť pre podanie žaloby, ktorú podal včas. 28. Po vyriešení otázky, že na predmetnú vec je potrebné použiť ustanovenia Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý záver podporuje aj ustanovenie § 1 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, keďže podľa Zákona č. 244/2002 Z.z. nemožno rozhodovať spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom, súd sa zameral na otázku, či rozhodcovský súd bol oprávnený konať o návrhu podanom na rozhodcovský súd a či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva. 29. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou, či rozhodcovský súd rozhodoval vo veci na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo doložky. Strany sporu uzavreli dňa 11. 06. 2013 rozhodcovskú zmluvu k uzavretej zmluve o úvere, ktorá rozhodcovská zmluva je na osobitnej listine, ktorú listinu podpísal tak žalobca, ako aj zástupca žalovaného, v rozhodcovskej zmluve je uvedené, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere a ďalej je dohodnuté, že akékoľvek spory a nároky vyplývajúce zo zmluvy o úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní. Výber rozhodcovského súdu je na strane toho, ktorý podáva žalobu. Ďalej bolo dohodnuté, že žalobca je oprávnený od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia rozhodcovskej zmluvy. 30. Na platnosť rozhodcovskej zmluvy je potrebné použiť zákonné ustanovenia platné v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, v danom prípade ustanovenia § 3 a 4 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorých ustanovení rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Tieto formálne náležitosti rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu spĺňa a z tohto pohľadu je teda platná, kde vzhľadom na tú skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je uzavretá na osobitnej listine nazvanej rozhodcovská zmluva, ktorú listinu strany sporu osobitne podpísali, a nemôže ísť v danom prípade o neprijateľné podmienky, ktoré by mohol súd skúmať, keďže išlo o zmluvné podmienky individuálne dohodnuté s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 poslednej vety Obč. zákonníka. Obsahom rozhodcovskej zmluvy je aj možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, v rozhodcovskej zmluve nie je dohodnutá výlučná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie prípadných sporov medzi stranami sporu z uzavretej zmluvy o úvere, ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka, keďže v rozhodcovskej zmluve je stranám sporu dané na výber podanie prípadnej žaloby buď na príslušnom súde, alebo na rozhodcovskom súde. Z týchto dôvodov súd uzatvára problematiku rozhodcovskej zmluvy tak, že dohodnutá rozhodcovská zmluva obsahuje všetky formálno-právne aj materiálne podmienky vyžadované zákonom a je teda platná a takto na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský súd mal právomoc prejednať spor medzi stranami sporu na základe podanej žaloby žalovaným na rozhodcovskom súde. 31. V ďalšom sa súd zameral na riešenie otázky, či možno zrušiť rozhodcovský rozsudok z niektorých z dôvodov uvedených v ustanovení § 45 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, kde žalobca vo svojej žalobe označil dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle písm. e), i) a j) citovaného zákona, pričom súd z úradnej povinnosti v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 3 citovaného zákona vždy preskúma, či sú tu dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ods. 1 citovaného ustanovenia písm. c), e) a j) až l). 32. Rozhodcovský rozsudok zaviazal žalobcu na povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 3.320,31 eur so zmluvnou pokutou a s úrokmi z omeškania na základe uzavretej zmluvy o úvere. Žalobca dňa 10.
06. 2013 podpísal žiadosť/zmluvu o revolvingovom úvere, kde boli uvedené údaje o požadovanom revolvingovom úvere ako poskytnutá čiastka úveru (úverový limit 1.500,- eur), splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť) 36/10, mesačná splátka vrátane úrokov 85,15, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.065,40, predpokladaná RPMN za úver 70,00 %, ročná úroková sadzba úveru 70,00 %, priemerná RPMN za úver 48,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu 858,31, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, 2.043,60, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,27 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %, ktoré údaje sa nachádzajú v bode 5 žiadosti/zmluvy ako údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V bode 6 žiadosti/zmluvy sa uvádzajú údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré v určitých údajoch nie sú totožné s údajmi o požadovanom revolvingovom úvere, konkrétne pri údaji o výške RPMN za úver v bode 5 je uvedený údaj 70,00 %, v bode 6 údaj 70,14 % a ďalej sa nezhoduje údaj o RPMN pri poskytnutí revolvingu, v bode 5 je uvedený údaj 60,27 % a bode 6 je uvedený údaj 56,09 %, čo znamená, že v návrhu zmluvy, ktorý podpísal žalobca, a v prijatí návrhu zo strany žalovaného sa nenachádzajú totožné údaje, kde v bode 6 vzhľadom na nie totožné údaje ide o nový návrh zmluvy, nemôže ísť o prijatie návrhu, keďže obsahuje zmeny oproti pôvodnému návrhu zo strany žalobcu a takéto podanie žalovaného sa považuje za nový návrh v zmysle § 44 ods. 2 Obč. zákonníka a ako taký nový návrh by mal byť písomne prijatý zo strany žalobcu, k čomu zo strany žalobcu už nedošlo a tým pádom možno konštatovať, že nedošlo k písomnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva jednoznačne musí mať písomnú formu s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. s následkom, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Napriek tomuto konštatovaniu súd je toho názoru, že predmetná zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, keďže ide o neurčitý právny úkon s poukazom na rôzny výklad jednotlivých ustanovení zmluvy o úvere, pri oboznámení sa s údajmi z bodu 5 a 6 zmluvy nie je jasné, k akej dohode vlastne medzi stranami sporu došlo, či má byť poskytnutý úver 1.500,- eur na 36 mesiacov za dohodnutých podmienok, či osobitne má byť poskytnutý revolving vo výške 858,31 eur, či revolving bude poskytnutý v rámci poskytnutej sumy úveru 1.500,- eur, keďže tieto informácie nie sú jasné pri oboznámení sa bodu 5 a 6 zmluvy. Neurčitosť právneho úkonu znásobuje ešte aj skutočnosť, že žalobcovi boli poukázané na jeho účet úplne iné prostriedky, a to dňa 11. 06. 2013 bola poukázaná suma 1.277,05 eur a dňa 10. 12. 2013 suma 723,19 eur. Tento rozpor nie je možné odstrániť pri oboznámení sa so základnými ustanoveniami zmluvy o úvere. 33. V rámci zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere v bode 4 s názvom revolving je uvedené, že revolving je automatické poskytnutie ďalšieho úveru dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a oznámenú dlžníkovi v oznámení veriteľa podľa článku 2 ods. 2.2 zmluvy. V prípade, že dlžník splatí vždy prvých 6 splátok a následne vždy každých 12 splátok pri úvere so splatnosťou 12 a 18 mesiacov, resp. vždy prvých 12 splátok a následne vždy každých 18 splátok pri úvere so splatnosťou 24 a 30 mesiacov, resp. vždy prvých 18 splátok a následne vždy každých 24 splátok pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov, resp. vždy každých 24 splátok pri úvere so splatnosťou 42 až 48 mesiacov, bude mu za podmienky predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa úver automaticky navýšený. Veriteľ poskytne dlžníkovi revolving vo výške určenej podľa ods. 4.1. Schválenú výšku revolvingu oznámi veriteľ dlžníkovi v oznámení podľa článku 2 ods. 2.2 zmluvy. Na poskytnutie revolvingu nemá dlžník bez predchádzajúceho schválenia a posúdenia schopnosti dlžníka splácať revolving zo strany veriteľa právny nárok. Takéto zmluvné dojednanie je absolútne nejasné, neprehľadné, je napísané drobným nečitateľným písmom, „schované“ v rámci jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré celkovo obsahujú tri strany nečitateľného písma, neprehľadného textu, bez akéhokoľvek zvýraznenia, takže podľa názoru súdu ide pri otázke prípadného viazania žalobcu takýmito zmluvnými dojednaniami o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorú má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. To, že spotrebiteľ má byť automaticky viazaný nejakým ďalším revolvingovým úverom, ktorý mu bude poskytnutý automaticky po schválení veriteľom, ale pri uzavretí zmluvy naň nemá právny nárok, by malo byť uvedené priamo pri podstatných náležitostiach zmluvy o úvere v bode 5 a 6. Tieto skutočnosti len potvrdzujú záver súdu o nejasnosti a neurčitosti podstatných náležitostí zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu. Pri uzavretí zmluvy vlastne akoby bol dohodnutý len jeden úver zrejme vo výške 1.500,- eur a druhý úver - revolving by mal byť dohodnutý alebo poskytnutý neskôr za splnenia určitých podmienok po schválení úveru veriteľom a o splnení ďalších podmienok zo strany spotrebiteľa. Celkové dojednanie úveru a revolvingu je takto veľmi nejasné a neurčité, podmienené rôznymi skutočnosťami, takže pri uzatváraní zmluvy o úvere by spotrebiteľ potreboval minimálne dve a viac hodín času na oboznámenie sa so všetkými podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere tak, aby bolo možné prijať záver, že takýmito zmluvnými dojednaniami je žalobca ako spotrebiteľ viazaný, že vedel, za akých podmienok mu je poskytnutý jeden bežný úver s určitou dobou
splatnosti a za akých podmienok je mu poskytnutý revolving ako automatické navyšovanie úverového rámca. Žalobca na pojednávaní uviedol, že celý proces uzatvárania zmluvy a podpisu žiadosti/zmluvy o úvere trval asi pol hodiny, za ktorý čas nebolo možné sa oboznámiť aspoň s podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere, pričom žalovaný nepreukázal, že by poskytol žalobcovi dostatočný časový priestor na oboznámenie sa so zmluvou a všetkými zmluvnými podmienkami, prípadne, že by žalobcovi vysvetlil všetky podstatné náležitosti zmluvy a celkový komplikovaný mechanizmus poskytnutia úveru. 34. Ďalší dôvod neplatnosti samotnej zmluvy o poskytnutí úveru súd vidí v dôvode nedostatku vôle na strane žalobcu uzavrieť takýto zmluvný vzťah, podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní žalobca mal záujem uzavrieť klasický úver vo výške 3.000,- eur na určité obdobie, kde mu bolo povedané zo strany zástupcu žalovaného, že takýto vysoký úver mu nemôže poskytnúť, maximálne mu môžu poskytnúť úver vo výške 2 x po 1.500,- eur. Vôbec mu nebolo vysvetlené, že jeden z úverov by mal byť v skutočnosti revolving, kde následne pritom ani dohodnutá výška bežného úveru, ani dohodnutého revolvingu nebola žalobcovi poukázaná na jeho účet. Žalobca uviedol, že on nemal záujem o poskytnutie úveru formou revolvingu, mal záujem len o riadny úver splácaný na určité obdobie. 35. Takto možno hodnotiť právny úkon - zmluvu o úvere ako neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie § 37 Obč. zákonníka, ktorá skutočnosť spôsobuje to, že titulom uzavretej zmluvy o úvere veriteľ - žalovaný by mal nárok len na bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka ako majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Túto skutočnosť rozhodcovský súd vo svojom rozhodnutí vôbec nezohľadňoval. 36. Ďalším problémom, ktorému sa rozhodcovský súd vôbec nevenoval a nevyhodnotil ho v súlade so spotrebiteľským právom, je dohoda o poskytnutí služby, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere bod 8 ods. 8.1 zmluvných dojednaní, kde predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 222,95 eur a pri možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 135,12 eur. Pri tomto zmluvnom dojednaní platí to isté, čo uviedol súd vyššie pri skúmaní neprijateľných zmluvných podmienok ohľadom revolvingu, ktoré zmluvné dojednania boli zakomponované v zmluvných dojednaniach zmluvy. Takéto zmluvné dojednanie je absolútne nejasné, neprehľadné, je napísané drobným nečitateľným písmom, „schované“ v rámci jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré celkovo obsahujú tri strany nečitateľného písma, neprehľadného textu, bez akéhokoľvek zvýraznenia, takže podľa názoru súdu ide pri otázke prípadného viazania žalobcu takýmito zmluvnými dojednaniami o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorú má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zákonníka. Takéto zmluvné dojednanie je neplatné aj pre svoj rozpor s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka, keďže ide o absolútne neprijateľné zvýhodnenie veriteľa - žalovaného, ide o neprijateľnú výhodu veriteľa, keďže pri odklade maximálne troch splátok vo výške 85,15 eur, t.j. v celkovej výške splátok 255,45 eur spotrebiteľ zaplatí poplatok pri úvere v celkovej výške 222,95 eur, to sú takmer 100 %-né úroky z troch odložených splátok, čo je plnenie absolútne v rozpore s dobrými mravmi, kde z poskytnutého úveru žalobca platí ešte aj riadne dohodnuté úroky. V zmluvnom dojednaní je uvedené, že takáto dohoda sa uzatvára na základe žiadosti spotrebiteľa, ktorú skutočnosť žalobca na pojednávaní poprel, že by pri podpise zmluvy požiadal o odklad splátok, skutočnosť, že spotrebiteľ požiadal o odklad splátok, žalovaný nepreukázal, kde je úplne neprijateľné, aby hneď pri samotnom uzatváraní zmluvy spotrebiteľ zaplatil takýto vysoký poplatok, kde nebude vôbec jasné a isté, či vôbec v budúcnosti požiada o odklad splátok a napriek tomu takýto vysoký poplatok musí zaplatiť. Tie isté súvislosti platia aj pre poplatok za možnosť odkladu splátok pri revolvingu, kde samotný poplatok veriteľ - žalovaný si započítal oproti sume poskytovaného úveru a o túto výšku poplatku bola znížená výška úveru, ako aj revolvingu. Ide teda o neplatné zmluvné dojednanie pre jeho rozpor s dobrými mravmi, ako aj nekalú obchodnú praktiku žalovaného. 37. Ďalším problémom pri posudzovaní platnosti zmluvných dojednaní v súvislosti s poplatkom za možnosť odkladu splátok je to, že tento poplatok musí byť započítaný do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže ako to vyplýva z predtlačenej formulácie zmluvných dojednaní, takúto dohodu spotrebiteľ musí navyše uzavrieť a samotný poplatok, ktorý musí zaplatiť, sa má započítať do celkových nákladov spotrebiteľa a tým pádom by mal byť v zmluve o úvere uvedený iný údaj o výške úrokov a RPMN a priemernej RPMN, ktorá skutočnosť spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) a b) Zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluva neobsahuje platne správnu výšku úrokov, priemernej RPMN a je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 38. Rozhodcovský rozsudok zaviazal žalobcu na zaplatenie aj zmluvnej pokuty, ktorá mala byť dohodnutá vo výške 0,04 % denne. Dohoda o zmluvnej pokute sa nachádza taktiež v rámci zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere v bode 14 ods. 4.1 zmluvy pod názvom sankcie. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť v zmysle § 544 ods. 1, 2 Obč. zákonníka pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, možno ju dojednať len písomne, kde v dojednaní musí byť určená výška pokuty a určený spôsob jej určenia. 39. Takéto zmluvné dojednanie je absolútne neprehľadné, je napísané drobným nečitateľným písmom, „schované“ v rámci jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré celkovo obsahujú tri strany nečitateľného písma, neprehľadného textu, bez akéhokoľvek zvýraznenia, takže podľa názoru súdu ide pri otázke prípadného viazania žalobcu takýmito zmluvnými dojednaniami o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorú má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zákonníka. Pokiaľ by mala byť platne dohodnutá zmluvná pokuta, muselo byť zo strany žalovaného preukázané, že žalobca uzavrel zmluvu o úvere s vedomím, že zmluvu o úvere podpísal s tým, že je dohodnutá aj zmluvná pokuta za porušenie zmluvných povinností s uvedením konkrétnych zmluvných povinností, pri porušení ktorých je dohodnutá zmluvná pokuta a zároveň je dohodnutý konkrétny spôsob výpočtu zmluvnej pokuty. Priemerný spotrebiteľ však pri uzatváraní takejto zmluvy o úvere tak, ako to súd uviedol vyššie, by potreboval minimálne dve a viac hodín na to, aby sa oboznámil so všetkými podstatnými dojednaniami zmluvy, ktoré sú uvedené nielen v samotnom texte zmluvy o úvere, ale aj v zmluvných dojednaniach, ktoré zmluvné dojednania sú navyše absolútne neprehľadné, uvedené drobným nečitateľným písmom, kde podstatné náležitosti zmluvy nie sú vôbec zvýraznené tak, aby boli odčlenené od ostatných menej podstatných zmluvných dojednaní, keďže minimálne spôsob - mechanizmus poskytnutia revolvingového úveru a dohoda o zmluvnej pokute sú takými zmluvnými dojednaniami, ktoré sú podstatné pre posúdenie spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy a mali by byť dostatočným spôsobom zvýraznené, aby nenastali pochybnosti o prípadnej platnosti týchto zmluvných dojednaní. 40. Takto na záver súd konštatuje, že sú tu dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. g) Zákona č. 335/2014 Z.z., keďže Stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, ďalej v zmysle písm. i) citovaného ustanovenia, keďže rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov a písm. l) toho istého ustanovenia, keďže rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže rozhodcovský rozsudok jednak neposúdil celý právny úkon - zmluvu o úvere ako neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť a pre jeho rozpor s dobrými mravmi, pre nedostatok vôle na strane žalobcu uzavrieť zmluvu o úvere s takými náležitosťami, ako boli v zmluve uvedené a taktiež nezohľadnil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, nezohľadnil neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere a v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere nezohľadnil minimálne neprijateľné zmluvné dojednania ohľadom dohody o poplatku za odklad splátok na úvere a revolvingu a zmluvné dojednania o zmluvnej pokute a vzhľadom na tú skutočnosť súd žalobe žalobcu vyhovel a zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok. 41. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobca, ktorý mal úspech v konaní a mal by teda právo na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., si trovy konania neuplatnil, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 42. Keďže žalobca bol oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. u) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, je povinný zaplatiť súdny poplatok žalovaný v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona v zmysle položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.