Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6T-24-2021.pdf
PDF · 108.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. Y. A., nar. XX.XX.XXXX, pre usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, § 138 písm. h/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.05.2022 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný Y. A., nar. XX.XX.XXXX v N. L., trvale bytom R. XXX, okres U., slobodný, na slobode,
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e
dňa 07.10.2015 v čase okolo 11.00 hod. v katastrálnom území obce R. v lesnom poraste zvanom E., bez odbornej spôsobilosti na obsluhu ručnej motorovej reťazovej píly, vykonával spilovanie stromu aj napriek tomu, že sa v ohrozenom priestore nachádzal C. A., pričom rez viedol bez ohľadu na porast v smere predpokladaného pádu stromu, po dopílení vrcholec spiľovaného stromu dopadol na korunu opodiaľ stojaceho stromu, v dôsledku čoho sa vrcholec stromu odlomil a bol vymrštený smerom ku pňu spíleného stromu, kde stál poškodený C. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorého kmeň vrcholca stromu zasiahol do záhlavovej oblasti hlavy, čím utrpel zranenia nezlučiteľné zo životom, a to trieštivé zlomeniny kostí spodiny lebečnej, ktoré prebiehali po záhlavovej kosti zľava veľkého záhlavového otvoru, na zadnú plochu tureckého sedenia a na krídla klinovitej kosti, krvácanie pod mäkké blany mozgové, krvácanie do mozgových komôr a zmliaždenie mozgového kmeňa, ktorým zraneniam po príchode rýchlej zdravotnej pomoci na mieste podľahol, pričom obžalovaný ako pilčík porušil povinnosť ktorá mu je uložená podľa Zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) a to konkrétne ustanovením § 148 ods. 1), ďalej porušil povinnosť, ktorá mu je uložená podľa vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 46/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení a to konkrétne ustanovenie § 3 ods. 1), a tiež povinnosť ktorá mu je uložená podľa prílohy č. 2 k vyhláške č. 46/2010 a to konkrétne ustanovenie bodu 2.1 a ďalej porušil ustanovenia zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a to konkrétne ustanovenie § 12 ods. 2 písm. d) a ustanovenie § 16 ods. 1 písm. a) bod. 1 a bod. 2,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
t ý m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, § 138 písm. h/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Dňa 09.04.2021 bola tunajšiemu súdu doručená obžalobu na Y. A., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 psím. a/ Tr. zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu.
Obžalovaný Y. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že predmetného dňa po dohode išiel spolu s spolu s otcom C. A., F. Z. a A. Z. do lesa na palivové drevo. Keď prišli do lesa, stromy začali píliť s otcom aj s F. Z., pri pílení dreva sa striedali, spíli možno aj 10-15 stromov, presne si nepamätá. Čo sa týka tragickej udalosti, pristúpili k spíleniu dvoch stromov, ktoré rástli pri sebe, akoby korene v zemi mali spojené. On spílil jeden z tých dvoch stromov, ktorý bol naklonený smerom dohora a keď chcel spíliť aj ten druhý strom, on ho chcel spíliť rovnako smerom dohora, ale otec nesúhlasil a chcel, aby ho spílili smerom dole, aby ho neprebíjali, aby nemuseli dávať kliny, aby sa zbytočne nenarobili. Na tom strome vypílil iba íver, t.j. taký trojuholník do kmeňa, aby ten strom spadol tam, kde chcel a to smerom dohora. Otec však nesúhlasil a ten íver prepílil, a to smerom dole, aby ho neprebíjali. Otec ho prepílil a keď strom padal smerom dole, tak padol na suchý strom, ktorý stál asi 4-5 metrov od spíleného stromu, ktorý spílil otec a ako padal, tak ho oprelo o ten suchý strom, ktorý sa ohol a keď sa ten strom vracal späť, tak sa na strome zlomil vrcholec. On sa pozrel vtedy hore a videl, ako ten vrcholec padá a iba zakričal, že pozor, a to už ten vrcholec spadol na jeho otca. Oni mali prilby, ale nemali ich na hlavách. Ako sa to stalo, on utekal pre pomoc. Skúšali otca aj oživovať s F., ale už sa nedalo. On nemá oprávnenie na používanie motorovej píly, neabsolvoval ani žiadne školenia ohľadom bezpečnosti pri práci s pílou. Na tom poslednom strome vypílil len ten jeden výrez, ako hovoril, ten druhý výrez vypílil jeho otec. Podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku sudkyňa prečítala obžalovanému časť jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 19.06.2020 za účelom odstránenia rozporu, nakoľko v prípravnom konaní vypovedal, že oba výrezy na strome urobil on a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že urobil iba jeden výrez do stromu a druhý výrez urobil jeho otec. Obžalovaný k rozporu uviedol, že trvám na tom, že druhý smerový rez vypílil otec, nevie prečo vypovedal na polícii, že ten druhý smerový výrez urobil on. Trvám na tom, že otec vypiloval ten druhý smerový rez smerom dole. Síce bol vypílený smerový rez nahor, ale keďže strom nebol naklonený smerom dole tak nebolo nebezpečné vypilovať ten druhý rez.
Svedok F. Z. vypovedal, že obžalovaný sa s otcom nevedeli dohodnúť na ktorú stranu spília posledný strom. Potom sa dohodli tak, ako to chcel otec obžalovaného. Pri páde stromu, padajúci strom zavadil o vrcholec ďalšieho stromu. Ten vrcholec sa zlomil, ako ten strom našpanovalo, ako sa ohol a ten zlomený vrcholec potom dopadol na hlavu otca obžalovaného, jeho už iba udrel o nohu. Všetko sa to stalo veľmi rýchlo. Počul ako obžalovaný zakričal „Pozor!“, pozrel sa iba nad hlavu, a to už ten vrcholec dopadol. Presne si nepamätá, ale pílilo sa asi päť stromov, pílil ich obžalovaný a aj jeho otec, niektoré stromy podbíjal klinmi. Pokiaľ ide o posledný strom, obžalovaný s otcom sa nehádali, ale obžalovaný chcel, aby ten strom padol na jednu stranu a otec chcel, aby ten strom padol na druhú stranu. V okolí toho stromu vo vzdialenosti asi 15 metrov boli aj iné stromy. Tým smerom kde aj ten strom padol, tým smerom chcel píliť otec obžalovaného. Pokiaľ viem, tak obžalovaný povedal, že keď chceš ten strom tam, tak ho spílim tam, ale neviem ako presne to bolo povedané. Potom strom spadol a odlomil sa ten vrcholec. Nie je si istý, či sa ten strom podbíjal. Spravil sa iba íver v smere padania stromu a potom sa urobil finálny rez, ktorý urobil obžalovaný. Jeho otec vtedy stal niekde za ním asi meter, možno aj podbíjal. Pri pílení posledného stromu tam boli iba on, obžalovaný a jeho otec, iné osoby tam neboli. On bol vzdialený asi 3-4 metre. Čo sa týka toho, čo sa dialo keď ten strom padal, je ťažko to popísať. Naraz ten vrcholec len letel. Bola to dohoda všetkých, ktorý strom sa ide píliť, ale vždy ten najstarší má najväčšie slovo, počúvali staršieho. Potom ako vrcholec padol na C. A., obžalovaný utekal do dediny pre pomoc, on ostal
pri poškodenom, tiekla mu krv z nosa aj úst, skúšal mu merať tep na krku, ktorý necítil. Nevedel čo má robiť, z hlavy sa mu valila krv. Telefón možno aj mali, ale nebol tam signál.
Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku boli prečítané výpovede svedkov z prípravného konania, výpovede svedkyne poškodenej N. A., H. T., A. Z. a D. B..
Svedkyňa poškodená N. A. na svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedla, že sa nepripája s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu, očitým svedkom udalosti nebola.
Svedok H. T. vypovedal, že nebol očitým svedkom incidentu, na miesto prišiel až po udalosti, na miesto doviezol záchranárov.
Svedok A. Z. vypovedal, že sa nevie k súdenému skutku vyjadriť, nakoľko nebol prítomný na mieste činu v čase, ako sa skutok stal. On bol požiadaný otcom obžalovaného, aby mu pomohol pri sťahovaní dreva LKT. Na miesto udalosti prišiel na LKT ešte predtým, ako došlo k nešťastnej udalosti, obžalovaný, jeho otec a F. Z., mu pripojili za LKT vyťažené drevo, ktoré od stiahol na sklad. Keď sa stal skutok, bol na sklade a videl už len obžalovaného ako beží z hory a volá o pomoc, že jeho otca privalilo.
Svedok D. B. vypovedal, že je príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Zákamenné a udalosť si už presne nepamätá, avšak k samotnému skutku sa vyjadriť nevie, pretože nebol priamo prítomný na mieste činu.
Postupom podľa § 268 ods. 1, 2 Tr. poriadku boli prečítané závery znaleckého posudku znalca MUDr. Františka Štullera, PhD. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdneho lekárstva č. 97/2019 vrátane jeho doplnku č. 6/2021, z ktorých vyplynulo, že najzávažnejším poranením poškodeného C. A., ktoré bolo pri pitve zistené, boli trieštivé zlomeniny kosti spodiny lebečnej, ktoré prebiehali po záhlavovej kosti zľava veľkého záhlavového otvoru, na zadnú plochu tureckého sedla a na krídla klinovitej kosti, krvácanie do mozgových komôr a zmliaždenie mozgového kmeňa. Okrem toho boli zistené drobné odreniny a podliatiny na končatinách aj staršieho dáta vzniku. Znalec uviedol, že mechanické násilie malo charakter prudkého momentového nárazu, dynamicky sa pohybujúceho pevného, tvrdého predmetu s plochou a jednoznačne sa jednalo o smrť násilnú, ktorá je v priamej časovej a príčinnej súvislosti s poranením hlavy, ktoré C. A. utrpel úderom padajúcej alebo vymrštenej časti stromu, pričom tento pád bol vysoko pravdepodobne spôsobený nedbanlivosťou inej osoby.
Postupom podľa § 268 ods. 1, 2 Tr. poriadku boli prečítané závery znaleckého posudku znalca doc. Ing. Milana Saba, PhD. č. 8/2019 z odboru bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom zo záverov vyplynulo, že pri vzniku usmrtenia poškodeného C. A., bola porušená Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 46/2010 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení. Zo záverov vyplynulo, že obžalovaný nevykonával pílenie stromu tak, aby sa tento po odpílení zvalil na zem. V posudzovanom skutku spílený strom nepadal na zem, ale sa zachytil o korunu stojaceho zdravého stromu a padol na zem až po odlomení vrcholca píleného stromu, teda nepadal do voľného priestoru, v ktorom sa nesmú nachádzať stromy či iné prekážky. Podľa znalca sa v ohrozenom priestore okrem obžalovaného nachádzal aj poškodený C. A. a svedok F. Z.. Ohrozený priestor predstavoval okrúhlu plochu o polomere najmenej 2x väčšiu aká bola výška okolitých stromov, resp. píleného stromu. Znalec predpokladá, že výška okolitých stromov presahovala výšku 20 m a teda poškodený C. A. a F. Z. mali byť vzdialený najmenej 40 m od okolitého stromu, t.z., že došlo k porušeniu prílohy č. 2 k Vyhláške č. 46/2010 Z.z., kde v bode 2.1. je určená povinnosť, aby sa v ohrozenom priestore nenachádzali iné osoby. Ďalej podľa znalca malo dôjsť k porušeniu § 3 vyhlášky, kde sú upravené podrobnosti o odbornej spôsobilosti, z ktorého vplýva, že fyzická osoba môže obsluhovať motorovú pílu len na základe platného preukazu na obsluhu RMRP pri ťažbe dreva. Toto ustanovenie bolo podľa znalca pri ťažbe dreva porušené ako C. A., tak aj obžalovaným, keďže žiaden z nich nebol držiteľom preukazu na obsluhu RMRP aj napriek tomu vykonávali ťažbu dreva a stromy pílili RMRP. Obžalovaným boli zároveň porušené ustanovenia Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a to ust. § 12, nakoľko obžalovaný obsluhoval RMRP, ktorej obsluha sa považuje za činnosť s vyšším rizikom bez príslušného oprávnenia na túto činnosť.
V rámci listinných dôkazov boli oboznámené zápisnica o obhliadke miesta činu, ako aj z fotodokumentácie, z ktorých vyplynulo, kde a za akých podmienok došlo k úrazu. Boli oboznámené
správy na osobu obžalovaného, z registra trestov súd zistil, že v registri trestov nemá záznam, vo výpise ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol priestupkovo postihnutý.
Podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 16 písm. a/ Tr. zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (vedomá nedbanlivosť).
Obžalovaný konal vo vedomej nedbanlivosti, ktorá zahŕňa vedomosť páchateľa o možnosti spôsobenia následku, ktorý páchateľ síce nechce spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spolieha, že následok nenastane.
Podľa § 138 písm. h/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.
Pod porušením dôležitej povinnosti treba rozumieť také porušenie povinnosti, ktorá má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život. Obžalovaný ako pilčík, porušil povinnosť ktorá mu je uložená podľa Zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) a to konkrétne ustanovením § 148 ods. 1, ďalej porušil povinnosť, ktorá mu je uložená podľa vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 46/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení a to konkrétne ustanovenie § 3 ods. 1, a tiež povinnosť ktorá mu je uložená podľa prílohy č. 2 k vyhláške č. 46/2010 a to konkrétne ustanovenie bodu 2.1 a ďalej porušil ustanovenia zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to konkrétne ustanovenie § 12 ods. 2 písm. d) a ustanovenie § 16 ods. 1 písm. a) bod. 1 a bod. 2.
Podľa§ 148 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z. z. zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.
Podľa § 3 ods.1 Vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 46/2010 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení fyzická osoba môže obsluhovať motorovú pílu len na základe platného preukazu na obsluhu motorovej píly pri ťažbe dreva alebo platného preukazu na obsluhu motorovej píly pri inej činnosti; to neplatí pre žiaka strednej odbornej školy pri praktickom vyučovaní, ktorý môže po dovŕšení 16 rokov veku obsluhovať motorovú pílu v rozsahu učebných osnov a pod stálym dozorom majstra odbornej výchovy alebo inštruktora, ktorý má platný preukaz na obsluhu motorovej píly príslušného rozsahu.
Podľa Prílohy č. 2 Vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 46/2010 Z.z. pod bodom bod 2.1. Pri spilovaní stromu je ohrozeným priestorom kruhová plocha s polomerom najmenej dvojnásobnej priemernej výšky stromov v poraste. V ohrozenom priestore sa nesmú zdržiavať iné osoby vykonávajúce lesné práce okrem píliča a jeho pomocníka; to neplatí pri výchove a vzdelávaní píliča.
Podľa § 12 ods. 2 písm. d/ Zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamestnanec je povinný d) obsluhovať pracovné prostriedky a vykonávať činnosti s vyšším rizikom podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci len na základe preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa § 16 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) alebo podľa § 16 ods. 14 a len ak je zamestnávateľom poverený na túto obsluhu alebo na vykonávanie tejto činnosti.
Podľa § 16 ods. 1 písm. a/ bod 1 a 2 Zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov fyzická osoba môže obsluhovať určený pracovný prostriedok a vykonávať určené pracovné činnosti ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri jeho prevádzke len na základe platného preukazu alebo platného osvedčenia vydaného oprávnenou právnickou osobou, ak ide o činnosť uvedenú v prílohe č. 1a písm. a) až g), i) až k) a m), osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie, ak ide o činnosť uvedenú v prílohe č. 1a písm. h), l), n) až p) a t).
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Súd sumarizujúc dôkazy vykonané na hlavných pojednávaniach, podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho kto ich obstaral, dospel k záveru, že v danej veci bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako mu je to kladené za vinu obžalobou. Obžalovaný svojim konaním tak po subjektívnej, ako aj objektívnej stránke naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, nakoľko svojim konaním spoluzavinil vznik smrteľného následku a porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Porušenie dôležitej povinnosti je také porušenie povinností, ktoré má v danej situácii za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, v danom prípade súd nemal pochybností, že porušením základných povinností došlo vzniku smrteľného následku. Obžalovaný sa bránil, že on chcel posledný spiľovaný strom spíliť tak, aby dopadol na druhú stranu, a to smerom nahor, jeho otec (poškodený) nesúhlasil, pretože si chcel uľahčiť prácu. On aj začal píliť strom, aby strom padol na inú stranu, otec však zobral pílu a spílil ho tak, aby dopadol na dolnú stranu, čo mu bolo osudným. Posledný rez na strome vykonal otec. Súd obžalovanému aj s poukazom na výpoveď jediného očitého svedka F. Z. uveril, že obžalovaný chcel spíliť strom na inú stranu, ako jeho otec, a je tak vysoko pravdepodobné, že keby sa strom spílil v smere ako to navrhoval obžalovaný, k smrteľnému následku by nedošlo. Súd však neveril výpovedi obžalovaného, že posledný zárez na strome vykonal jeho otec. V tomto smere súd poukazuje na prvotnú výpoveď obžalovaného v prípravnom konaní, ktorá bola obžalovanému prečítaná na hlavnom pojednávaní, za účelom odstránenia rozporu, pretože obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že oba výrezy na strome urobil on a rovnako aj jediný očitý svedok F. Z. vypovedal, že na poslednom strome sa spravil íver iba v smere padania stromu a potom sa urobil finálny rez, ktorý urobil obžalovaný. Jeho otec vtedy stál niekde za ním asi meter, možno aj podbíjal. Vzhľadom na uvedené súd mal za preukázané, že súdený skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný, súd poukazuje na podstatnú mieru spoluzavinenia poškodeného, ktorý rozhodol o smere padania stromu a to i napriek nesúhlasu obžalovaného, obžalovaný sa však v konečnom dôsledku vôli svojho otca podrobil, a v dôsledku toho následne došlo k smrteľnému následku. Vykonaným dokazovaním výsluchom svedkov, ohliadkou miesta činu, závermi znaleckého dokazovania bolo tiež preukázané, že obžalovaný tým, že nakoniec pílil strom v smere, ako to žiadal jeho otec, nevykonal pílenie tak, aby sa strom po odpílení zvalil na zem, ale sa zachytil o korunu stojaceho zdravého stromu a padol na zem až po odlomení vrcholca stromu, teda nepadal do voľného priestoru, v ktorom sa nesmú nachádzať stromy či iné prekážky. Strom tak bol spílený do ohrozeného priestoru, ktorý predstavuje okrúhlu plochu o polomere najmenej 2x väčšieho aká bola výška okolitých stromov, tiež v ohrozenom priestore sa nachádzali iné osoby. Obžalovaný nemal preukaz na obsluhu motorovej píly pri ťažbe dreva. Vzhľadom na uvedené súd obžalovaného uznal vinným zo súdeného skutku v celom rozsahu.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu následkom konania obžalovaného, objektom súdeného trestného činu, ktorým je predovšetkým ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu spravodlivo zohľadňujú konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy, súd vychádzal zo zásady proporcionality (trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu), z účelu trestu, podľa ktorého má pôsobiť, na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pri ukladaní trestu obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona, na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, trest bol ukladaný podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona. Na strane obžalovaného bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností, pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona, priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností, znižoval hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Súd tak modifikoval hornú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona a obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v rozpätí od 2 rokov do 4 rokov. Pri ukladaní trestu prihliadol na závažnosť trestného činu, význam chráneného záujmu, okolnosti, za akých k nemu došlo, vrátene vysokej miery spoluzavinenia na vzniku smrteľného následku na strane poškodeného C. A., ktorý napriek nesúhlasu obžalovaného rozhodol, že strom bude pílený tak, aby dopadol na dolnú stranu, t.j. do ohrozeného priestoru, kde nebola dodržaná kruhová plocha s polomerom najmenej dvojnásobnej priemernej výšky stromov v poraste. V danom prípade ide o nedbanlivostný trestný čin, spôsobenie nenapraviteľného následku sa odráža v trestnej sadzbe ustanovenej zákonodarcom, pričom z prevahy poľahčujúcich okolností a správania obžalovaného, jeho ľútostivého postoja k trestnej činnosti súd uložil obžalovanému trest na úplne dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 roky a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu ako aj na osobu obžalovaného súd mu uložil skúšobnú dobu rovnako pri dolnej hranici vo výmere 18 mesiacov.
Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie jeho účelu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.