Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/410/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, p r o t i žalovanej: J. S., M.. XX.X.XXXX, Q. P. XX, XXX XX P., o zaplatenie 491,36 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 65 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne od 21.4.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10% s tým, že o výške nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consummer Finance Holding a.s. sa žalobou zo dňa 12.10.2015 domáhala zaplatenia sumy 491,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 2.1.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzavrela 8.11.2010 zmluvu o pôžičke, ktorou poskytla žalovanej celkovú sumu pôžičky 885 Eur, z ktorej doposiaľ žalovaná uhradila 425Eur. Pôvodný žalobca listom zo dňa 25.10.2012 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.

2. V priebehu konania obchodná spoločnosť Consummer Finance Holding a.s. postúpila zmluvou zo dňa 27.11.2015 túto pohľadávku spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o., pričom súd túto zmenu žalobcu pripustil právoplatným uznesením č.k. 11C/410/2015-23 zo dňa 19.2.2016.

3. Žalovanej bola doručená žaloba s prílohami ešte dňa 28.10.2015, doposiaľ sa však k žalobe nevyjadrila.

4. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke zo dňa 8.11.2010, Všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 25.10.2012 s doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015 s prílohou a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 8.11.2010 uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o pôžičke č. 20007358. Touto zmluvou veriteľ poskytol žalovanej pôžičku vo výške 637 Eur na kúpu počítačovej zostavy za kúpnu cenu 702 Eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť akontáciu vo výške 65Eur a pôžičku vo výške 637 Eur mala splatiť 41 mesačnými splátkami po 20 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa tak boli vyčíslené na 183 Eur a celková suma pôžičky na 885 Eur. Ako termín konečnej splatnosti je uvedený apríl 2014. Zmluva obsahuje aj údaj ročnej úrokovej sadzbe 16,25%, RPMN 16,25% a priemernej hodnote RPMN 47,39%.

6. V predmetnej zmluve a ani vo Všeobecných obchodných podmienkach nebola upravená možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Z bodu 6.2 však vyplýva, že splátka je splatná do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

7. Listom zo dňa 25.10.2012 spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. vyzvala žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade s VOP, ktoré však nešpecifikovala. Istinu v tomto liste vyčíslila na 468 Eur a žiadala ju zaplatiť najneskôr do 3 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedenú zásielku žalovaná v odbernej lehote si neprevzala.

8. Súd v tejto veci už raz rozhodol bez nariadenia pojednávania vzhľadom na to, že išlo o drobný spor podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. a to s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p. a to tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 205,99 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne od 21.4.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

9. Žalobu pritom posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Dospel pritom k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahuje povinnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona a to uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN, čo vedie k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Žalovaná by teda mala vrátiť žalobcovi len sumu poskytnutého úveru t.j. 637 Eur.

10. Následne sa súd zaoberal tým, či došlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru a vzhľadom na to, že účastníci zmluvy si túto možnosť nedohodli (čo je nevyhnutné v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka) súd vychádzal len z prirodzenej splatnosti úveru, ktorá nastala 20.4.2014.

11. V ďalšej časti rozsudku súd vyhodnocoval premlčanie jednotlivých splátok, nakoľko túto povinnosť mu ukladá zákon v § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Každá splátka v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka sa premlčuje samostatne v trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie samostatne od splatnosti tej ktorej splátky. Keďže žaloba bola podaná 12.10.2015, premlčané sú splátky do 20.9.2012. Nepremlčané sú splátky od 20.10.2012 do 20.4.2014, čo je 19 splátok. Súd pritom počítal jednu splátku len vo výške 15,39 Eur a to vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (637: 41). Za 19 nepremlčaných splátok ide o sumu 292,41 Eur (19 x 15,39 Eur). Súd pritom vychádzal z prehľadu o splátkach a úhradách a uviedol, že žalovaná zaplatila za obdobie do 20.5.2012 (teda za obdobie, v ktorom sú splátky premlčané) úhrne sumu 425 Eur. Uvedené obdobie predstavuje 22 splátok, ktoré mala zaplatiť vo výške 338,58 Eur (22 x 15,39 Eur). Súd vychádzal z toho, že za uvedené obdobie zaplatila žalovaná navyše 86,42 Eur (425-338,58) a preto tento rozdiel odpočítal z jej dlhu za nepremlčané splátky vo výške 292,41 Eur ako jej preplatok a teda dospel k záveru o výslednej výške dlhu žalovanej 205,99 Eur (292,41-86,42). Zaviazal preto žalovanú k zaplateniu len tejto istiny a žalobu vo zvyšku, teda aj pokiaľ ide o istinu 285,37 Eur zamietol.

12. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že z pripojeného prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná celkovo zaplatila 425 Eur a aj pôvodný žalobca túto sumu uviedol ako úhrady žalovanej podľa zmluvy o pôžičke.

13. Zo zmluvy o pôžičke je nepochybné, že dohodnutá bola aj akontácia vo výške 65 Eur a že kúpna cena príslušného tovaru činila 702 Eur.

14. Zo spomínaného prehľadu o splátkach a úhradách vyplýva, že ako prvá úhrada bola realizovaná suma 65 Eur dňa 8.11.2010 a pred ňou je ako prvá splátka uvedená akontácia 65 Eur.

15. Voči uvedenému rozsudku podal odvolanie len žalobca, aj to len voči výroku o nepriznaní sumy 65 Eur, teda voči tej časti rozsudku, ktorým žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá a to z dôvodu, že spomínaná suma 65 eur bola uhradená ako akontácia a teda súd nemal odpočítať túto sumu z dlhu žalovanej z poskytnutej pôžičky.

16. Súd musí konštatovať, že skutočne odvolanie žalobcu bolo opodstatnené, hoci do určitej miery bolo spôsobené aj nesprávnymi a neúplnými tvrdeniami v žalobe a do určitej miery zavádzajúcim prehľadom o splátkach a úhradách.

17. Súd druhej inštancie uznesením č.k. 18Co/156/2016-53 zo dňa 18.9.2017 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti do sumy 65 Eur s príslušenstvom vrátane výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na konanie, pričom poukázal na § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, aj keď podľa názoru súdu neboli splnené procesné podmienky na tento druh rozhodnutia, pretože súdu druhej inštancie nič nebránilo napadnutú časť rozsudku zmeniť. Takýmto nesprávnym postupom zbytočne sa predlžuje a predražuje súdne konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že žalovanej bola poskytnutá pôžička bez úrokov a poplatkov v sume 702 Eur a nie suma 637 Eur, čo súd považuje za nepravdivé tvrdenie. Je totiž nepochybné, a vyplýva to zo zmluvy, že suma 65 Eur predstavuje akontáciu, teda časť kúpnej ceny tovaru, ktorú klient zaplatí v hotovosti a až zvyšok kúpnej ceny, t.j. v tomto prípade 637 Eur je predmetom zmluvy o pôžičke. Každému by malo byť zrejmé, čo akontácia predstavuje a preto úvahy o tom, čo platba 65 Eur predstavovala a či nejde o nejaký poplatok alebo odmenu pre žalobcu (ako to uviedol súd druhej inštancie) je prekvapujúce.

18. V zmysle pokynu súdu druhej inštancie ohľadom rozhodnutia vo vzťahu k sume 65 Eur súd vytýčil pojednávanie, na ktoré predvolal obe strany, ktoré však svoju neúčasť písomne ospravedlnili, nežiadali však o odročenie pojednávania. Boli preto splnené podmienky na konanie a rozhodnutie v neprítomnosti strán s poukazom na § 180 CSP.

19. Výsluch žalovanej v zmysle pokynu súdu druhej inštancie súd považuje za neopodstatnený v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Je totiž nepochybné, že v predchádzajúcom rozsudku súd omylom zohľadnil medzi úhradami žalovanej na pôžičku aj sumu 65 Eur, hoci išlo o akontáciu, to znamená úhradu časti kúpnej ceny. Správny výpočet dlhu žalovanej je teda nasledovný: žalovaná zaplatila za obdobie do 20.5.2012 (teda za obdobie, v ktorom sú splátky premlčané) úhrnne sumu 360 Eur. Uvedené obdobie predstavuje 22 splátok, ktoré mala zaplatiť vo výške 338,58 Eur (22 x 15,39 Eur). Za uvedené obdobie teda zaplatila navyše 21,42 Eur (360 - 338,58) a preto tento rozdiel je potrebné odpočítať z jej dlhu za nepremlčané splátky vo výške 292,41 Eur (19 splátok po 15,39 Eur) ako jej preplatok. Výsledná suma, ktorá predstavuje dlh žalovanej voči žalobcovi tak činí 270,99 Eur (292,41 - 21,42).

20. Súd teda priznal žalobcovi okrem nároku, ktorý už bol priznaný prvým výrokom predchádzajúceho rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.7.2016 aj ďalšiu sumu 65 Eur a to spolu s úrokmi z omeškania, na ktoré má žalobca nárok s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

21. Ako už súd uviedol úroky z omeškania boli priznané od nasledujúceho dňa po prirodzenej splatnosti úveru t.j. od 21.4.2014 vzhľadom na už zdôvodnený záver súdu o tom, že nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru.

22. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 1.7.2010 do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.

26. Vzhľadom na to, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi vznikol ešte dňa 8.11.2010, výška úrokov z omeškania sa posudzuje podľa doterajšieho predpisu. Ku dňu 21.4.2014 predstavuje 8,05% ročne.

27. Keďže bol zrušený aj výrok o trovách konania, o ktorých súd pôvodne rozhodoval ešte v zmysle predchádzajúceho procesného poriadku, v súčasnosti bolo potrebné rozhodnúť vzhľadom na aktuálny sporový procesný poriadok len o nároku na náhradu trov konania s poukazom na § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v spore úspešný v podiele 55% (priznaných 270,99 Eur : uplatnených 491,36 Eur), neúspešný bol v podiele 45% a preto podľa zásady pomeru úspechu v spore súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10% (55-45).

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.