Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/178/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 01.12.2017 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou, v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: H. D., Q.. XX.XX.XXXX, U. R. X, XXX XX X., o zaplatenie 561,90 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 561,90 EUR s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 17.09.2014 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 20.06.2016 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 561,90 EUR s príslušenstvom titulom dlžných splátok úveru. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. Uviedol, že dňa 05.10.2010 žalovaný s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. uzavrel Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.200,- EUR. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť 47 mesačnými splátkami vo výške 37,46 EUR splatnými k 16. dňu v mesiaci. Dátum splatnosti prvej mesačnej splátky úveru bol dohodnutý ku dňu 16.11.2010 a dátum poslednej splátky ku dňu 16.09.2014. Žalovaný v rozpore so zmluvou aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami porušil svoju povinnosť uhrádzať mesačné splátky riadne a včas, na základe čoho sa dostal do omeškania s vrátením časti poskytnutého úveru. Žalobou uplatnil právo na zaplatenie neuhradených splátok úveru a to splátky č. 33 splatnej dňa 16.07.2013, č. 34 splatnej dňa 16.8.2013, č. 35 splatnej dňa 16.09.2013, č. 36 splatnej dňa 16.10.2013, č. 37 splatnej dňa 16.11.2013, č. 38 splatnej dňa 16.12.2013, č. 39 splatnej dňa 16.01.2014, č. 40 splatnej dňa 16.02.2014, č. 41 splatnej dňa 16.03.2014, č. 42 splatnej dňa 16.04.2014, č. 43 splatnej dňa 16.05.2014, č. 44 splatnej dňa 16.06.2014, č. 45 splatnej dňa 16.07.2014, č. 46 splatnej dňa 16.08.2014 a č. 47 splatnej dňa 16.09.2014, spolu vo výške 561,90 EUR (15 neuhradených splátok). Žalobca tvrdil, že pohľadávku nadobudol jej postúpením od pôvodného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2014.

3. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

4. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 5. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

6. Žalovanému bola žaloba po prešetrení jeho skutočného pobytu v zmysle § 116 ods. 1 doručená dňa 03.08.2017 v súlade s § 116 ods. 2 CSP.

7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Keďže hodnota tohto sporu neprevyšuje sumu 1.000,- EUR, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné súd v súlade s ust. § 297 vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania.

9. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav: 10. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 05.10.2010 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 006078011011010, na základe ktorej žalovanému poskytla úver vo výške 1.200,- EUR. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť vo forme 47 mesačných splátok v sume 37,46 EUR so splatnosťou prvej splátky 16.11.2010 a konečnou splatnosťou úveru 16.09.2014. Splatnosť mesačných splátok bola dohodnutá k 16. dňu v kalendárnom mesiaci. Medzi účastníkmi bola dohodnutá fixná úroková sadzba 18,90 % ročne a RPMN predstavovala 26,84 %. Súčasťou úverovej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom. 11. Z výpisu z úverového účtu je zrejmé, že žalovaný neuhradil ani jednu splátku úveru, dňa 05.10.2010 uhradil sumu 33,- EUR (poplatok za poskytnutie úveru v zmysle bodu 7 základných podmienok Zmluvy o poskytnutí úveru). 12. Listom zo dňa 08.10.2014 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o poskytnutí úveru ku dňu 29.09.2014 na žalobcu. Podľa Podacieho hárku č. EPH003224666 bolo oznámenie žalovanému zaslané dňa 10.10.2014. 13. Žalovaná suma predstavuje zaplatenie 15 neuhradených a nepremlčaných splátok, t.j. 3 roky pred podaním žaloby - od splátok splatných 16.07.2013 do konečnej splatnosti úveru, t.j. do 16.09.2014 á 37,46 EUR.

14. Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), účinnom v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 20. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 22. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. 23. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. so žalovaným ako dlžníkom dňa 05.10.2010 platne uzavreli Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 006078011011010, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.200,- EUR, ktorý mal byť splatený v 47 mesačných splátkach po 37,46 EUR splatných k 16. dňu v mesiaci od 16.11.2010 (prvá splátka) do 16.09.2014 (konečná splatnosť úveru). Fixná úroková sadzba v deň uzatvorenia úverovej zmluvy predstavovala 18,90 % ročne a RPMN 26,84 %. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 08.10.2011 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ku dňu 29.09.2014 na žalobcu. Žalovaný neuhrádzal dohodnuté splátky úveru riadne a včas (neuhradil ani jednu splátku úveru, dňa 05.10.2010 uhradil poplatok za poskytnutie úveru), z ktorého dôvodu jeho nedoplatok predstavuje čiastku 561,90 EUR, ktorá predstavuje nepremlčané splátky tri roky pred podaním žaloby do konečnej splatnosti úveru, t.j. 15 splátok po 37,46 EUR. 25. Preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 561,90 EUR. 26. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 27. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 29. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala v období od 10.09.2014 do 09.12.2015 0,05 %. 30. Nakoľko žalovaný nezaplatil dohodnuté mesačné splátky riadne a včas, je v omeškaní s peňažným plnením, žalobca má okrem nároku na zaplatenie istiny aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy

561,90 EUR v zákonnej výške 8,05 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného so zaplatením peňažnej sumy bola 0,05 % (zvýšená o 8 percentuálnych bodov), od 17.09.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej splátky úveru. 31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).