Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5Pc/12/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci navrhovateľky I., proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti H., toho času bytom U. o návrhu manželky na určenie manželského výživného, takto

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľky zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka podala 31. 03. 2022 na tunajší súd návrh na určenie manželského výživného, ktorým žiadala, aby súd uložil manželovi prispievať jej na výživu sumou 50 eur mesačne titulom manželského výživného, a to do 15. dňa v mesiaci vopred, odo dňa 01. 02. 2022. Podaný návrh odôvodnila tým, že účastníci uzatvorili manželstvo v U. X., pričom manželstvo stále trvá. Z manželstva pochádzajú 3 deti, pričom najstaršia dcéra je už plnoletá. Dve sú ešte maloleté, dokonca jedno z nich má zdravotné problémy, s čím sú spojené zvýšené náklady. S manželom síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak manžel jej na chod domácnosti, stravu, výdavky deti žiadnou sumou neprispieva. Ona poberala dávku v hmotnej núdzi, ktorej výplata jej bola teraz pozastavená a momentálne nepoberá žiadnu sumu a je bez príjmu. Manžel je rovnako nezamestnaný, avšak všetky výdavky v domácnosti hradila ona, preto žiadala o určenie manželského výživného.

2. Manžel sa k podanému návrhu, ktorý mu bol riadne a včas doručený, nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä návrhom, lustráciami účastníkov v registri SP, registri obyvateľov, správou potvrdením ÚPSVaR Kežmarok z 08. 03. 2022, potvrdením ÚPSVaR Kežmarok z 22. 04. 2022 o poberaní dávky v hmotnej núdzi navrhovateľkou, potvrdením ÚPSVaR Kežmarok poberaní dávky manželom, potvrdením ÚPSVaR Kežmarok o vedení účastníkov v evidencii uchádzačov o zamestnanie, telefonickým záznamom navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Navrhovateľka súdu telefonicky oznámila, že na podanom návrhu trvá, toho času je nezamestnaná, nemá žiaden príjem, pričom dávka v hmotnej núdzi jej nebola priznaná, nakoľko s manželom sú posudzovaní spoločne. Manžel je tiež stále nezamestnaný, privyrábal si na aktivačných prácach, avšak toho času je po mozgovej porážke. Ospravedlnila neúčasť oboch účastníkov a súhlasila, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti

5. Podľa odpovede ÚPSVaR KK z 08. 03. 2022 sú obaja manželia vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to navrhovateľka od 18. 09. 206 a manžel od 29. 07. 2016.

6. Podľa potvrdenia ÚPSVaR KK o vyplatení dávok, bola navrhovateľka poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, a to v období od januára 2021 do februára 2022. Od mesiaca marec 2022 nepoberá žiadnu v hmotnej núdzi.

7. Podľa potvrdenia ÚPSVaR KK o poberaní dávky v hmotnej núdzi z 08. 03. 2022 súd zistil, že manžel bol od 01. 11. 2016 do 31. 01. 2022 členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi. Od 01. 01. 2022 do 31. 01. 2022 je navrhovateľ príjemcom v hmotnej núdzi. Podľa potvrdenia neboli manželovi vyplatené žiadne dávky v roku 2022.

8. Podľa odpovede Sociálnej poisťovne z 09. 03. 2022 ani jeden z manželov nie je registrovaný ako zamestnávateľ, nie je poberateľ dávky v nezamestnanosti, nie je poberateľom nemocenských dávok a ani poberateľom dôchodku, a to v období od 01. 01. 2020 doposiaľ.

9. Podľa o rodine (ďalej Zákon o rodine), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.

11. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné.

Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň.

Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.

12. Na základe vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že manželstvo v čase vyhlásenia rozhodnutia trvalo, manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak spoločne finančne nehospodária.

Ďalej súd zistil, že navrhovateľka je toho času nezamestnaná, a od marca 2022 nie je ani príjemcom žiadnej dávky, nakoľko je členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi a je posudzovaná spoločne s manželom. Rovnako súd mal za preukázané, že ani manžel nie je zamestnaný, poberá len dávku v hmotnej núdzi a toho času je práceneschopný.

13. Súd pri posúdení danej právnej veci bral do úvahy osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov konania - manželov, ako aj odôvodnené potreby oprávneného - navrhovateľky a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - manžela navrhovateľa, pričom zistil, že v životná úroveň manželov je rovnaká. Súd je názoru, že nie je v možnostiach osoby povinnej - manžela prispievať navrhovateľke na výživu manželským výživným. Preto súd návrh na určenie manželského výživného zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.