Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23CbZm-76-2015.pdf
PDF · 132.58 KB
Case nature
Area
Subarea
23CbZm/76/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovaným: 1./ M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B. XXX, X./ V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. na H. XX, právne zastúpený: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka so sídlom Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, o zaplatenie zmenkovej sumy 9.220,29 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná v 1. rade nemá voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 18.09.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1.a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 9.220,29 eur, zmenkového úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 9.220,29 eur od 06.08.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 30,73 eur a náhrady trov konania.
Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky vystavenej v L. Q. dňa 05.10.2006 žalovanou v 1. rade znejúcej na sumu 277.770,50 Sk (t.j. 9.220,29 eur), splatnej dňa 05.08.2015, s doložkou bez protestu a platobným miestom v B., Q.. Zmenku žalobca nadobudol rubopisom od obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. Dňa 05.08.2015 bola zmenka predložená na plnenie v Bratislave na adrese Q. mýto 6, avšak žalovaná v 1. rade zmenkovú sumu nezaplatila. Za zaplatenie zmenky žalovanou v 1. rade sa pre celú zmenkovú sumu zaručil zmenkovým ručením žalovaný v 2. rade. Ani ten však zmenkovú sumu nezaplatil.
Písomným podaním zo dňa 14.04.2016 žalobca doplnil žalobu v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v tom zmysle, že zmenka, ktorá bola súdu predložená spolu so žalobou, je zabezpečovacou zmenkou k zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.10.2006. Záväzok žalovaných z tejto zmluvy naďalej existuje. Uvedená zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzatvorená dňa 05.10.2006, pričom podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 boli spotrebiteľskými zmluvami výhradne zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere je podlá kogentného ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka zmluvou, na ktorú sa vzťahuje Obchodný zákonník.
S účinnosťou od 23. 12. 2015 bol zákonom č. 438/2015 Z. z. zmenený zákon č. 99/1993 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj len „OSP“) tak, že bol vypustený § 175 OSP, ktorý umožňoval vydanie zmenkového platobného rozkazu. Súčasne podľa § 372y ods. 1, 2 OSP, ktorý bol prechodným ustanovením k úpravám účinným dňom vyhlásenia, teda dňom 23. 12. 2015, ak nebolo ustanovené inak, na konania začaté pred dňom účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. sa použili predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona a len ak bol zmenkový platobný rozkaz doručený žalovanému do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. súd postupoval podľa dovtedajších predpisov.
Podstatou princípu okamžitej aplikovateľnosti procesno-právneho predpisu (v danom prípade Civilného sporového poriadku) je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu. (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017)
Keďže v danej veci nedošlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu, teda nešlo o konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, vzhľadom na zmenu procesných predpisov účinnú 01. 07. 2016, s poukazom na § 470 ods. 1 a § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj s poukazom na článok 3 a článok 4 CSP, pokračoval súd v konaní podľa procesných predpisov účinných od 01. 07. 2016 a keďže súd vyhodnotil postavenie žalovaných v spore ako spotrebiteľov, išlo o spor s ochranou slabšej strany (§ 290 a nasl. CSP). Súd v konaní voči žalovaným aplikoval ochranu slabšej strany z dôvodu, že Civilný sporový poriadok nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen ako žalobca, ale aj ako žalovaný.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so zmenkou zo dňa 05.10.2006, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.10.2006, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovanej v 1. rade zo dňa 03.09.2013, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovanému v 2. rade zo dňa 03.09.2013, dokladmi o doručení oznámení („doručenky“), Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, prehľadom splátok úveru, plnomocenstvom Slovenskej sporiteľne, a.s. pre O. O. zo dňa 07.12.2011, plnomocenstvom Slovenskej sporiteľne, a.s. pre P.. L. E. zo dňa 13.03.2014, vyjadrením Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 20.10.2017, vyjadrením Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 31.10.2017, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa a nemá informácie o charaktere zmenky, k indosamentu zmenky došlo spolu s postúpením pohľadávky, a to dňa 25.09.2014. Žalobca nedisponuje zmluvou o vyplňovacom práve. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje rozpočet úhrady na úroky, poplatky a istinu až v znení účinnom od 01.01.2008, pričom predmetná zmluva bola podpísaná dňa 05.10.2006, a teda spĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Námietky týkajúce sa spôsobu vyplnenia zmenky nie sú kauzálnymi, ale relatívnymi námietkami a pokiaľ ide o dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve, táto nemusí mať v zmysle § 10 zmenkového a šekového, písomnú formu, a dôkazné bremeno nesie dlžník, ktorý musí preukázať, že v danom prípade malo ísť o blankozmenku, ktorá by bola vyplnená v rozpore so zmenkovým vyplňovacím oprávnením. Žiadny zákon účinný v čase vystavenia zmenky, resp. uzavretia zmluvy o splátkovom úvere nezakazoval zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou. Žalovaní nevzniesli námietku nesprávne vyplnenej blankozmenky, a ani netvrdia, že zmenkové vyplňovacie oprávnenie bolo porušené. Okrem toho ustanovenie § 5a zákona č. 250/2007 je účinné až od roku 2010. V čase vystavenia zmenky ustanovenie § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa sa nenachádzalo v citovanom zákone a toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014. V tomto prípade by išlo o retroaktívne použitie tejto právnej normy, ktoré je neprípustné. Poprel tvrdenie žalovaného v 2. rade, že dlh na istine predstavuje sumu 1.858,65 eur s úrokmi, žalovaný v 2. rade pri výpočte zrejme započítaval všetky došlé úhrady výlučne na istinu pohľadávky, a nezohľadnil ani omeškanie so splácaním dlhu. Zostatok istiny vyplýva z predloženého prehľadu splátok. Žalovaná strana svoje skutkové tvrdenia týkajúce sa splatenia dlhu preukazuje iba tvrdením, že v roku 2015 bol dlh vyplývajúci zo splátkového úveru vyrovnaný, avšak nepredložili žiadne relevantné dôkazy. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti preukazuje, že dlh nebol uhradený. Medzi stranami nie je sporné, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nedošlo
k zaplateniu pohľadávky žalobcu. Žalobca si v konaní uplatňuje zaplatenie nároku, ktorý vyplýva zo zmenky. Ak žalovaní odmietajú túto zmenku zaplatiť, sú povinní vzniesť relevantné zmenkové námietky a tieto dostatočným spôsobom preukázať. Zmenka nebola vystavená v roku 2015, ale ako vyplýva z predloženej zmenky dňa 05.10.2006, pričom splatnosť tejto zmenky nastala dňa 05.08.2015. Poprel, že nárok uplatnený žalobou zo dňa 18.09.2015 je premlčaný, pretože zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok sa zosplatnila ku dňu 05.08.2015 a pohľadávka, ktorú táto zmenka zabezpečovala sa v celom rozsahu zosplatnila ku dňu 02.09.2013. Predložením notárskej zápisnice žalovaná strana žiadnym spôsobom nepreukázala svoje skutkové tvrdenia, a tento listinný dôkaz sa vôbec nevzťahuje na prejednávanú vec. Neexistuje žiadny relevantný dôvod, prečo by mala byť pohľadávka z nesplateného úveru evidovaná v liste vlastníctva ako ťarcha, zmluva o splátkovom úvere, ktorú zabezpečovala predmetná zmenka nebola zabezpečená záložným právom a preto nemala byť z akého dôvodu evidovaná v liste vlastníctva, banka pri tom nemala žiadnu povinnosť zabezpečiť túto pohľadávku záložným právom na nehnuteľnosť.
Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.09.2017 uviedol, že neuznáva nárok žalobcu. Dňa 05.10.2006 s manželkou - žalovanou v 1. rade uzavrel zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Predmetom zmluvy bol úver vo výške 150.000 Sk. Splátky mala splácať žalovaná v 1. rade z jeho účtu. Od 05.10.2006 do 20.03.2010 bola zaplatená suma 3.120,44 eur (94.003,23 Sk), teda na istine viazne dlh 1.858,65 eur (55.993,69 Sk) a úroky. Zmenku podpísanú ním dňa 05.10.2006 na sumu 9.220,29 eur (277.770,50 Sk) považuje za neplatnú s poukazom na § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. Veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. v marci a apríli 2010 mala vedomosti o tom, že žalovaní majú nedoplatok pri splátkach úveru a nekonala napriek platnosti zákona o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu vznáša námietku premlčania.
Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade v konaní uviedla, že zmluvu o úvere so Slovenskou sporiteľňou a.s. je spotrebiteľskou zmluvou, preto zmenka podpísaná dňa 05.08.2015 je v rozpore s § 5a zákona č. 250/2007. Zmluva o úvere bola žalovanými podpísaná 05.10.2006, od uvedenej doby povinné splátky boli realizované z bežného účtu žalovaného v 2. rade, kde bol poukazovaný jeho mesačný príjem. Žalovaní v 1. a 2. rade boli dňa 03.04.2014 rozvedení v konaní sp.zn. 9P/9/2014, právoplatným dňom 22.05.2014. Po rozvode manželstva sa zistilo, že ich nehnuteľnosti a ich majetok je zaťažený 14 úvermi a pôžičkami, z uvedeného dôvodu dňa 22.01.2015 došlo k odpredaju ich nehnuteľnosti, pričom každý veriteľ, ktorý bol evidovaný, či už u exekútorského úradu alebo iným záložným právom na nehnuteľnosti bol z výnosu z predaja nehnuteľnosti a majetku žalovanými uspokojený. Pohľadávka v Slovenskej sporiteľni, a.s. a žalobcu nebola evidovaná na liste vlastníctva a ani nebolo o tejto pohľadávke rokované pri vyrovnávaní dlhov žalovaných. Ku dňu 22.01.2015 bola pôžička 150.000 Sk a príslušenstvo, vyrovnaná. Pri rokovaní o dlhoch žalovaných, keď sa pýtal jeden z exekútorov, či ešte nejaké pohľadávky existujú, či sa zvyšok nemá zložiť do depozitu, obaja žalovaní tvrdili, že všetky ostatné pohľadávky sú vyrovnané. Dlh bol uhrádzaný do 20.03.2010, dňa 09.05.2007 nadobudol právnu účinnosť zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a s poukazom na § 5a ods. 1 písm. b) citovaného zákona je zmenku neplatná. Dňa 20.03.2010 na istine viazol dlh 1.858,65 eur a úroky. Slovenská sporiteľňa, a.s. od uvedenej doby mala možnosť tento dlh vymáhať, z uvedeného dôvodu vznáša žalovaný v 2. rade námietku premlčania.
Podľa vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 20.10.2017 pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX/XXXX a ktorá je predmetom konania bola postúpená Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom žalobcovi ako postupníkovi dňa 25.09.2014. Pri postúpení bola odovzdaná zmluva o účte a súvisiaca dokumentácia o záväzkovom vzťahu.
Podľa vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 31.10.2017 pri postúpení pohľadávky bola žalobcovi odovzdaná zmluvná dokumentácia a zároveň aj Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve spísaná pri poskytnutí úveru. Blankozmenka bola spoločnosti odovzdaná 03.03.2015.
Z prehľadu splátok úveru (na č.l. 127 spisu) vyplýva, že žalovaní zaplatili poslednú splátku úveru dňa 20.03.2010 a zostatok na nesplatenej istine bol v sume 4.353,60 eur.
Z vykonaných dôkazov vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli dňa 04.10.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.. Článok I. zmluvy upravoval Základné podmienky, keď podľa bodu 1 predmetom zmluvy o úvere je poskytnutie splátkového úveru bankou
dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere, dlžník je povinný za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve, keď základné podmienky boli: výška úveru - 150 000 Sk, druh úveru - spotrebný úver bezúčelový, typ a výška úrokovej sadzby - premenlivá, 12,00 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, spôsob poskytnutia úveru - jednorazovo bezhotovostne, poplatok za poskytnutie úveru
- 3 000 Sk pri uzatvorení úverovej zmluvy, poplatok za správu úveru - 60 Sk mesačne, výška splátky - 2.218 Sk, splatnosť prvej splátky - 20.10.2006, počet splátok - 120, periodicita a splatnosť splátok istiny
- mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru - 20.09.2016, splatnosť úrokov - mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca, spôsob splácania - inkasným spôsobom z inkasného účtu, ročná percentuálna miera nákladov - 14,25 %. Článok II. upravoval Záverečné ustanovenia.
Z predloženej zmenky súd zistil, že ako miesto a dátum vystavenia zmenky bolo uvedené - v L. dňa 5. októbra 2006. Do zmenky bol poňatý text „za túto zmenku zaplatím na rad Slovenská sporiteľňa, a. s., Suché mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653“, keď následne je dopísaná suma a dátum splatnosti, a to 277.770,50 Sk, 5. august 2015. Ďalej je na zmenke text - splatné v (miesto platenia): Slovenská sporiteľňa, a. s., Suché mýto 4, Bratislava. Na zmenke je uvedená doložka „bez protestu“. Ako vystaviteľ zmenky je označená žalovaná v 1. rade uvedením svojho mena, priezviska, rodného čísla, bydliska a na zmenke je aj podpis vystaviteľa. Na ľavom okraji zmenky je označený pod textom „per aval“ žalovaný v 2. rade uvedením svojho mena, priezviska, rodného čísla, bydliska a jeho podpisu. Na opačnej strane zmenky sa nachádza rubopis s textom: „na rad spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 31 127 798, sine obligo“.
Podľa ustanovenia čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len „zmenkový a šekový zákon“) ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa ustanovenia čl. I § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa ustanovenia čl. I § 17 ods. 1 zmenkového a šekového zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
Podľa ustanovenia čl. I § 17 ods. 2 zmenkového a šekového zákona v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa ustanovenia čl. I § 48 ods. 1 zmenkového a šekového zákona majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa ustanovenia čl. I § 75 zmenkového a šekového zákona vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej ako „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
Podľa § 4 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.
Súd mal v konaní za preukázané, že žalobcom predložená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou k Zmluve o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 05.10.2006 medzi žalovanými ako dlžníkmi a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom. Uvedenú Zmluvu o splátkovom úvere nemožno vyhodnotiť ako spotrebiteľskú zmluvu na základe generálnej zákonnej úpravy účinnej ku dňu uzatvorenia zmluvy, keď spotrebiteľskými zmluvami boli kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluva podľa § 55 Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými stranami boli na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007). Napriek tomu však predmetnú Zmluvu o splátkovom úvere je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu na základe zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Zmluvnou stranou Zmluvy o splátkovom úvere bola spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov, teda táto spoločnosť konala v rámci predmetu svojho podnikania, t. j. mala postavenie dodávateľa. Spotrebiteľmi bol subjekty (žalovaní), ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súd na základe toho dospel k záveru, že v danom prípade zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, keď ako už bolo konštatované, žalobcom predložená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou k Zmluve o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 05.10.2006.
Podstatou vlastnej zmenky je sľub vystaviteľa zmenky, že majiteľovi zmenky v mieste a čase, ako zo zmenky vyplýva, sám zaplatí zmenkovú sumu, pričom zákonné obsahové náležitosti vlastnej zmenky sú uvedené v článku § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. Zmenka môže byť vystavená aj ako blankozmenka, teda zmenka, ktorú vystaviteľ zámerne v celom rozsahu nevyplní a nadobúdateľovi udelí vyplňovacie právo. Zmenka môže byť vystavená aj ako zabezpečovacia k záväzkovému vzťahu, pričom ak zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd z úradnej povinnosti musí prihliadať na námietky, ktoré by žalovaný ako zmenečný dlžník mohol uplatniť.
Ako vyplýva z vyjadrení Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 20.10.2017 a 31.10.2017, žalovaná v 1. rade vystavila v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. blankozmenku, ktorá mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver. Bez ohľadu na to, že zákon nepredpisuje formu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, z uvedených vyjadrení Slovenskej sporiteľne, a.s. tiež vyplýva, že so žalovanými bola pri poskytnutí úveru uzavretá aj písomná Zmluva o vyplňovacom práve, ktorá bola spolu s celou zmluvnou dokumentáciou odovzdaná postupníkovi, t.j. žalobcovi.
Zmenka bola teda vystavená dňa 05.10.2006, kedy právny poriadok zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou neobmedzoval. Použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch do 31. 12. 2007 upravoval zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak spotrebiteľ použil na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musel si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, keď súčasne veriteľ zodpovedal za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že dôkazné bremeno ohľadom vyplnenia blankozmenky v rozpore s dohodou o vypĺňacom práve nesú žalovaní. V zmysle spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 (R 93/2015), ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
Aj keď spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu alebo uplatneniu práv zo zmenky, je súd oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej záväzok, zabezpečený zmenkou, vznikol. Ak by totiž súd pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, preskúmať dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, či zhodnotiť platnosť
zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Aplikácia ustanovenia § 17 zákona zmenkového a šekového by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju strana sporu výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ako už bolo uvedené, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Nič nebráni súdu (a judikatúra Súdneho dvora EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky.
Keďže žalobca nepredložil súdu Zmluvu o vyplňovacom práve, hoci mu táto bola zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. postúpená spolu s celou zmluvnou dokumentáciou, nemal súd možnosť preskúmať, či bola blankozmenka vyplnená v súlade s touto zmluvou a teda či nebola vyplnená na škodu žalovaných ako spotrebiteľov. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu a súd nemôže akceptovať jeho snahu o prenesenie dôkazného bremena na žalovaných. Ak je neplatná dohoda o vyplnení blankozmenky, resp. ak je blankozmenka vyplnená v rozpore s dohodou na škodu spotrebiteľa, neplatná je aj samotná zmenka. Pokiaľ nemá súd preukázaný opak (teda, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je platná, resp. žalobca vyplnil blankozmenku v súlade s dohodou), musí vychádzať z toho, že zmenka bola vyplnená na škodu spotrebiteľa, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným v 2. rade, táto sa týkala premlčania nároku vyplývajúceho z kauzálneho zmluvného vzťahu (založeného zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 05.10.2006) týkajúceho sa predloženej zabezpečovacej zmenky.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ustanovenia čl. I § 70 ods. 1 zmenkového a šekového zákona zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 M Cdo 14/2014)
Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania je svojou podstatou jednostranný, výslovný a adresovaný právny úkon povinnej osoby (dlžníka), ktorým je premlčanie uplatnené. Je to námietka proti uplatnenému právu. Námietku premlčania je možné vzniesť (uplatniť) len v priebehu konania pred súdom alebo iným príslušným orgánom, predmetom ktorého je právo, ktorého sa premlčanie týka. Akékoľvek vznesenie námietky premlčania mimosúdnou cestou zákon neakceptuje. Na premlčanie súd prihliada len na námietku premlčania. Vznesením námietky premlčania právo oprávnenej osoby nezaniká, iba sa premlčuje. Zaniká však nárok oprávnenej osoby na predmet plnenia, t.j. jeho súdna vymáhateľnosť.
Dikcia ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), keďže dikcia ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že pokiaľ nepôjde o nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, uplatnenú v konaní pred súdom. A naopak, pokiaľ pôjde o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, na premlčanie (presnejšie na márne uplynutie premlčacej lehoty) súd prihliadne i bez návrhu dlžníka.
Aplikovateľnosť ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákona pripustila aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 4 M Cdo 17/2014, rozsudok sp. zn. 3 M Cdo 12/2014, rozsudok sp. zn. 8 M Cdo 3/2015), v zmysle ktorej zmienený zákon o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné ustanovenia vo vzťahu k § 5b, preto treba toto ustanovenie v znení účinnom od 01.05.2014 aplikovať aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
Z toho vyplýva, že povinnosťou súdu je prihliadnuť ex offo na premlčanie nároku žalobcu uplatneného voči žalovaným ako spotrebiteľom, aj keď kauzálny zmluvný vzťah medzi veriteľom (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovanými a takisto zmenkový vzťah medzi týmto veriteľom a žalovanými vznikli ešte v roku 2006.
Keď záväzok spočíva v plnení, je pre začiatok jej plynutia rozhodujúca doba splatnosti. Pri záväzkoch je možnosť uplatnenia práva na súde (actio nata) najskôr v čase splatnosti, lebo skôr ani nemožno podať žalobu na plnenie. Premlčacia doba začína plynúť, keď nastane actio nata.
Z vykonaných dôkazov vyplýva, že nárok žalobcu vyplývajúci zo zmenky nie je premlčaný, keďže splatnosť zmenky nastala dňa 05.08.2015 a žaloba na súd bola podaná dňa 21.09.2015, pričom v zmysle čl. I § 70 ods. 1 zmenkového a šekového zákona premlčacia doba trvá 3 roky od splatnosti zmenky. Pokiaľ však ide o plynutie premlčacej doby vo vzťahu ku kauzálnemu zmluvnému vzťahu medzi veriteľom a žalovanými, splatnosť jednotlivých splátok úveru bola stanovená vždy na 20. deň príslušného kalendárneho mesiaca. Pokiaľ ide teda o nárok žalobcu na zaplatenie splátok splatných od 20.04.2010 do 20.09.2012, v tejto časti je premlčaný. To znamená, že jednotlivé žalobcom nárokované mesačné splátky splatné od 20.10.2012 premlčané nie sú.
Podľa tvrdenia žalobcu k indosamentu zmenky došlo spolu s postúpením pohľadávky dňa 25.09.2014. Pôvodný majiteľ zmenky (Slovenská sporiteľňa, a.s.) vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2017 potvrdil, že pohľadávka bola žalobcovi postúpená dňa 25.09.2014, pričom pri postúpení bola odovzdaná zmluva o účte (pozn. súdu - predmet konania sa týka zmluvy o splátkovom úvere) a súvisiaca dokumentácia o záväzkovom vzťahu. Následne však vo svojom vyjadrení zo dňa 31.10.2017 uvádza, že blankozmenka bola žalobcovi odovzdaná 03.03.2015. Žalobca v konaní tvrdil, že nemá vedomosť o charaktere zmenky, teda, či išlo o blankozmenku, pôvodný veriteľ sa k dátumu vyplnenia zmenky nevyjadril. Z vykonaného dokazovania tak nie je preukázané, kto a kedy predmetnú blankozmenku vyplnil a akým spôsobom v nej bola určená zmenková suma.
Podľa zmluvy o splátkovom úvere je výška mesačnej splátky 73,62 eur, výška úrokov je 12 % ročne, výška poplatku za poskytnutie úveru je 1,99 eur mesačne. Na základe toho, premlčaná suma istiny je 2.208,60 eur (30 mesiacov x 73,62 eur), suma premlčaných úrokov vo výške 12 % ročne je 264,90 eur (30 mesiacov x 8,83 eur), suma premlčaných poplatkov za poskytnutie úveru je 59,70 eur (30 mesiacov
x 1,99 eur). Celková premlčaná suma kauzálnej pohľadávky je teda minimálne vo výške 2.533,20 eur. Keďže súd nemal v konaní preukázané, kto a kedy vyplnil predloženú zmenku a akým spôsobom v nej určil zmenkovú sumu, nebolo možné ani ustáliť, v akej časti je pohľadávka vyplývajúca z kauzy zmenky premlčaná (minimálne pokiaľ ide o úroky z omeškania).
Pokiaľ si žalobca voči žalovaným uplatnil aj premlčané pohľadávky vyplývajúce z kauzy zmenky, konal tak vedome na škodu spotrebiteľov, pretože uvedomujúc si oslabenie svojho žalovateľného nároku z dôvodu čiastočného premlčania, vyplnením blankozmenky aj o premlčanú časť pohľadávok neprípustne predĺžil premlčaciu dobu tým, že zmenil premlčanú časť kauzálnej pohľadávky na nepremlčanú zmenkovú pohľadávku. V takom prípade ide o obchádzanie zákona, čo je postihnuté absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Hoci teda žalovaný v 2. rade vzniesol námietku premlčania, súd je povinný ex offo skúmať oslabenie práva žalobcu z dôvodu premlčania v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom v danom prípade nemožno priznať žalobcovi nárok na sumu 2.533,20 eur nie z dôvodu premlčania, ale pre absolútnu neplatnosť zmenky minimálne v tejto časti žalovanej sumy.
Keďže však žalobca nepreukázal súdu vyplnenie blankozmenky v súlade so zmluvou o vyplňovacom práve, nebolo potrebné zakladať rozhodnutie o žalobe na čiastočnom premlčaní nároku, pretože žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť v celom rozsahu (t.j. vrátane nepremlčanej časti).
Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)
O nároku na náhradu trov konania žalovanej v 1. rade súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojitosti s § 257 CSP tak, že žalovanej v 1. rade nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. Hoci v danom prípade bola v celom rozsahu voči žalobcovi úspešná v konaní žalovaná v 1. rade, preto by jej patrilo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v konaní jej však preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, čo podľa názoru súdu predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého žalovanej v 1. rade nepatrí nárok na náhradu trov konania.
O nároku na náhradu trov konania žalovaného v 2. rade súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v plnom rozsahu, pretože žalovaný v 2. rade bol v konaní voči žalobcovi úspešný v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).