Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-51-2016.pdf
PDF · 85.94 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/51/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, v konaní právne zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, AK so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: B. X., P.. XX.X.XXXX, Y. L. L. XXX, XXX XX L. L., o zaplatenie 186,23 €, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“):
1. Pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné nám. 12. 060 0 Kežmarok sa podanou žalobou zo dňa 10.10.2016, doručenou súdu dňa 12.10.2016 domáhal zaplatenia sumy 186,23 € spolu so úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 186,23 € od 25.10.2013 do zaplatenia. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Žalobca uviedol nasledovné prostriedky procesného útoku: Uviedol, že žalovaný uzatvoril dňa 21.5.2013 s pôvodným žalobcom zmluvou o pôžičke číslo 20432780, na základe ktorej mu poskytol celkovú sumu pôžičky vo výške 200,28 €. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v pravidelných 12 mesačných splátkach v sume 16,69 €. Do dňa podania žaloby žalovaný zaplatil sumu 0,- €. Pôvodný žalobca predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného ku okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo z dôvodu, že žalovaný porušil svoje povinnosti splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje 186,23 €. Žalobca si neuplatnil zmluvnú pokutu.
2. Pôvodný žalobca pripojil k žalobe zmluvu o poskytnutí pôžičky žalovanému, z ktorej vyplýva že bola žalovanému poskytnutá pôžička 152,- € na účely kúpy spotrebného tovaru s dohodnutou mesačnou splátkou 16,69 €. Celková suma pôžičky bola 200,28 €, počet splátok 12, termín konečnej splatnosti 05/2014, ročná úroková sadzba 70,01 %, ročná percentuálna miera nákladov 70,01 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 39,20 %.
3. Z pripojeného prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný celkovo zaplatil zo zmluvy o pôžičke sumu 50,- € ako akontáciu, splátky úveru nesplácal.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP):
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom. Súd zistil skutkový stav tak ako je uvedené v bode 2. a 3. odôvodnenia.
6. Na daný skutkový stav súd aplikoval tieto právne predpisy:
6.1. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
6.2. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
6.3. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
6.4. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
6.5. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
6.6. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 Občianskeho zákonníka). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
6.7. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
7. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu. Súd preto pripustil zmenu na strane žalobcu uznesením č.k. 22Csp/51/2016-26 zo dňa 29. mája 2017.
8. Súd má po vykonanom dokazovaní za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalovanému vznikla povinnosť pri dohodnutých podmienkach poskytnutý úver splácať. Žalovaný uhradil do podania žaloby sumu 50,- € ako akontáciu, čo preukazuje listina - prehľad splátok a úhrad.
9. Súd považuje zmluvu o poskytnutom úvere za spotrebiteľskú spadajúcu pod úpravu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože pôvodný žalobca v danom zmluvnom vzťahu
vystupoval ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý si úver bral ako účelový spotrebiteľský úver. Súd preto zmluvu o spotrebiteľskom úvere podrobil kontrole, či obsahuje náležitosti, ktoré podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať musí. Po preskúmaní predloženej zmluvy súd zistil, že zmluva v spojení so zmluvnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti.
10. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy súd zameral kontrolu aj na výšku zmluvne dohodnutej odplaty.
11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka platí, že neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje definíciu dobrých mravov, opierajúc sa o doterajšie vymedzenie dobrých mravov právnou teóriou a súdnou praxou možno zhrnúť, že za dobré mravy treba považovať spoločensky všeobecne uznávané nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudských vzťahoch. Právny úkon, ktorý je v rozpore s týmito zásadami je podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihovaný absolútnou neplatnosťou, ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Na absolútne neplatný právny úkon sa hladí akoby nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd ex officio.
12. Podľa verejne dostupného štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov, ktorý publikuje NBS (<http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/ priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank>), v roku 2013, v ktorom bola predmetná zmluva uzatvorená, najvyššia priemerná úroková miera bánk pri nových úveroch sa pohybovala na úrovni maximálne 9,32 % ročne v mesiaci máj 2013. Úroková miera podľa uzavretej zmluvy (70,01 % ročne) je preto podľa názoru súdu v rozpore s pravidlami morálneho charakteru a tým v rozpore s dobrými mravmi. Svojou neprimeranosťou totiž podstatne prevyšuje v tom čase obvyklú úrokovú mieru vyjadrujúcu primeranú a štandardnú odplatu za poskytnutie peňazí a to aj s prihliadnutím na nebankový charakter poskytovateľa úveru a teda, že úroky môžu byť vyššie ako poskytujú banky, či iné finančné inštitúcie.
13. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu je absolútne neplatnou podľa § 39 Občianskeho zákonníka kvôli rozporu s dobrými mravmi a zákonom.
14. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalovanému poskytol sumu 152,- €, ktorú je vzhľadom na záver o absolútnej neplatnosti zmluvy žalovaný povinný vydať žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie, t.j. plnenie, ktoré prijal z neplatného právneho úkonu.
15. Vzhľadom sa spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu žalovaného a právneho predchodcu žalobcu, súd aplikoval citovaný § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a z úradnej moci skúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný.
16. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo objektívne vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t. j. či zo subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Pre počítanie času premlčacej doby platí všeobecné ustanovenie počítaní času, t. j. ustanovenie § 122. Keďže dĺžka premlčacích dôb je určená vždy podľa rokov, podľa § 122 ods. 2 platí, že premlčacia doba sa skončí dňom, keď sa číslom, t. j. dátumom, zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 122 ods. 3).
17. Žalovanému bola poskytnutá pôžička dňa 21.5.2013, preto premlčacia doba začala plynúť v tento daný deň a skončila sa 21.5.2016. žaloba bola podaná na súd dňa 12.10.2016, teda po uplynutí objektívnej 3 ročnej premlčacej doby.
18. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, žalovanú sumu mu z tohto dôvodu nemožno priznať, a preto súd jeho žalobu v plnom rozsahu zamietol.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný z dôvodu zamietnutia žaloby bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Nakoľko však úspešnému žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 2 CSP, čl. 17 CSP vo výroku II. náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Súd má za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.