Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-36Cb/81/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: FUX Ipari, Szolgáltató és Kereskedelmi Zártkörüen Mükökö Részvénytarsaság, sídlo: Besenyöi u. 8, 3527 Miskolc, Maďarská republika, zapísaný v Ceg0105 Mediator 5.1, Borsod-Abaúj-Zemplén Župy, Obchodný register 3542 Miskolc, Fazekas u. 2, č.vl.: 05-10-000350, zastúpený advokátom: JUDr. Mikuláš Buzgó, sídlo: Štúrova č.20, Košice, proti žalovanému: MARSTEEL spol. s r.o., sídlo: Kostrova č. 3, Košice, IČO: 36 573 531, zastúpený advokátom: JUDr. Marián Vojčík, sídlo: Mäsiarska č. 3, Košice, v konaní o zaplatenie 7.262,78 eur istiny s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Žaloba sa v plnom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súde dňa 31.10.2007 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.262,78 eur (218.798,44 Sk) s príslušenstvom titulom nároku na uhradenie kúpnej ceny za predaj tovaru. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 14,25% z dlžnej sumy ročne od 28.9.2007 do zaplatenia. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu trov tohto súdneho konania.

2. Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že žalobu ako neodôvodnenú navrhol v plnom rozsahu zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil tak, že neeviduje pohľadávku žalobcu ako svoj neuhradený záväzok a že ide o záväzok, ktorý bol medzi sporovými stranami vysporiadaný. Žalovaný v rámci svojej obrany uplatnil na započítanie svoju pohľadávku voči žalobcovi vyplývajúcu z nedodržania ustanovení zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorá bola uzavretá medzi zmluvnými stranami. Žalovaný konkrétne poukázal na skutočnosť, že mu voči žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 25.000,00 eur a tiež aj nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 3.000,00 eur, ktoré žalobcovi vyúčtoval svojou faktúrou č. 440507 a tiež si v rámci svojej obrany uplatnil zaplatenie sumy 81.874,00 eur a to titulom vyrovnania za to, že žalovaný so žalobcom ukončil ich zmluvu o obchodnom zastúpení z dôvodu hrubého porušenia zmluvy žalobcom. Žalovaný túto svoju obranu upresnil ako kompenzačnú, teda započítaciu, námietku do výšky žalovanej pohľadávky, t.j. uviedol, že nejde o protinávrh. Neskôr žalovaný v rámci svojej obrany poukázal na skutočnosť, že k uhradeniu pohľadávok žalobcu došlo zápočtom podľa dohody medzi účastníkmi konania zo dňa 16.12.2007.

3. Konkrétne teda žalovaný voči pohľadávke žalobcu namietal započítanie svojich faktúr uvedených v Dohode o zápočte zo dňa 16.12.2007 (č.l. 213) a to konkrétne započítanie týchto faktúr: č. 223607 splatnej dňa 30.9.2007 a vystavenej na sumu 9.225,00 eur titulom nároku na zaplatenie prepravného (č.l. 233), č. 223107 splatnej dňa 31.8.2007 a vystavenej na sumu 3.130,00 eur titulom nároku na

zaplatenie prepravného (č.l. 227), č. 333207 splatnej dňa 15.11.2007 a vystavenej na sumu 4.672,51 eur titulom nároku na zaplatenie provízie (č.l. 371), č. 332707 splatnej dňa 15.10.2007 a vystavenej na sumu 3.424,76 eur titulom nároku na zaplatenie provízie, č. 332507 splatnej dňa 15.9.2007 a vystavenej na sumu 5.725,81 eur titulom nároku na zaplatenie provízie (č.l. 274) a č. 440507 splatnej dňa 24.9.2007 a vystavenej na sumu 28.000,00 eur titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty(č.l. 372). Podaním zo dňa 23.3.2011 žalovaný uviedol, že v rámci svojej obrany si už neuplatňuje zaplatenie sumy 81.874,00 eur titulom vyššie uvedeného vyrovnania za ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení.

4. Žalobca ohľadom obrany žalovaného (ktorou poukázal svoje pohľadávky voči žalobcovi zo zmluvy o obchodnom zastúpení) namietal, že v predmetnej zmluve o obchodnom zastúpení sa účastníci dohodli, že príslušným súdom pre riešenie sporu medzi účastníkmi tohto vzťahu je súd podľa sídla žalobcu, t.j. ohľadom vzájomného návrhu žalobcu namietal právomoc slovenského súdu, pretože podľa neho sa touto vecou môže zaoberať iba príslušný súd v Maďarskej republike. Žalobca ďalej ako reakciu na obranu žalovaného namietal, že žalovaný si žiadnym svojim úkonom neuplatnil započítanie jeho pohľadávok voči žalobcovi. Tiež namietal, že v rámci zmluvného vzťahu so žalovaným neporušil príslušnú zmluvu o obchodnom zastúpení, a preto žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty. Dňa 19.5.2011 bola žalobcovi prostredníctvom súdu doručená spolu s inými listinnými dôkazmi Dohoda o vzájomnom započítavaní pohľadávok zo dňa 16.12.2007, ku ktorej sa na pojednávaní dňa 16.5.2012 štatutárny zástupca žalobcu vyjadril tak, že jej obsah nepozná, že on ju nepodpísal, pričom za žalobcu môže faktúry podpisovať iba štatutárny zástupca žalobcu a nikto iný. Žalobca ohľadom predmetnej dohody o zápočte tiež namietal, že podľa interných noriem žalobcu a tiež podľa zápisu v obchodnom registri ako aj stanov spoločnosti žalobcu môže písomnosti za žalobcu, ktoré idú mimo žalobcu podpisovať iba riaditeľ, t.j. štatutár žalobcu.

5. Konajúci Okresný súd Košice II vo veci prvýkrát meritórne rozhodol svojim Rozsudkom zo dňa 26.9.2012, ktorým žalobu ako neoprávnenú zamietol a to s ohľadom na skutočnosť, že pohľadávka žalobcu zanikla zápočtom na základe Dohody strán sporu zo dňa 16.12.2007. Tento rozsudok bol neskôr potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/262/2012 zo dňa 30.7.2013, ktorý rozhodol o odvolaní neúspešného žalobcu. Citované rozsudky boli neskôr príslušnými orgánmi zrušené a to na základe rozhodnutia dovolacieho súdu. Konajúcemu prvostupňovému súdu bolo uložené v ďalšom konaní posúdiť dovolací dôvod vznesený žalobcom a to konkrétne skutočnosť, že podľa žalobcu je Dohoda o zápočte strán sporu zo dňa 16.12.2007 neplatná, to s ohľadom na existenciu špeciálneho zákona č. 4/2006 O obchodných spoločnostiach, ktorý je špeciálnym zákonom k maďarskému Občianskemu zákonníku. Žalobca konkrétne namietal, že Dohodu o zápočte zo dňa 16.12.2007 mohol za žalobcu podpísať iba jeho štatutárny orgán.

6. Medzi stranami sporu bola ústnou formou uzavretá kúpna zmluva, podľa ktorej žalobca ako predávajúci predal žalovanému ako kupujúcemu v období mesiaca august 2007 tovar v hodnote 4.765,02 eur (vo vtedy aktuálnom kurze 158.632,28 Sk, dnes 5.265,63 eur). Žalobca vyzval žalovaného na uhradenie kúpnej ceny za tento tovar svojou faktúrou č. 2007/004236 zo dňa 27.8.2007 so splatnosťou 27.9.2007 (č.l. 22). Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, zo zhodných vyjadrení účastníkov konania a tiež z citovanej faktúry.

7. Medzi stranami sporu bola ústnou formou uzavretá kúpna zmluva, podľa ktorej žalobca ako predávajúci predal žalovanému ako kupujúcemu v období mesiaca august 2007 tovar v hodnote 580,00 eur (vo vtedy aktuálnom kurze 19.308,78 Sk, dnes 640,93 eur). Žalobca vyzval žalovaného na uhradenie kúpnej ceny za tento tovar svojou faktúrou č. 2007/04244 zo dňa 27.8.2007 so splatnosťou 27.9.2007 (č.l. 23). Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, zo zhodných vyjadrení účastníkov konania a tiež z citovanej faktúry.

8. Medzi stranami sporu bola ústnou formou uzavretá kúpna zmluva, podľa ktorej žalobca ako predávajúci predal žalovanému ako kupujúcemu v období mesiaca júl 2007 tovar v hodnote 1.227,28 eur (vo vtedy aktuálnom kurze 40.857,38 Sk, dnes 1.356,22 eur). Žalobca vyzval žalovaného na uhradenie kúpnej ceny za tento tovar svojou faktúrou č. 2007/003606 zo dňa 23.7.2007 so splatnosťou 7.9.2007 (č.l. 23). Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, zo zhodných vyjadrení účastníkov konania a tiež z citovanej faktúry.

9. Žalobca ako výrobca a žalovaný ako obchodný zástupca dňa 29.3.2004 uzatvorili Zmluvu o obchodnom zastúpení, podľa ktorej žalovaný od 1.4.2004 vykonával výhradné obchodné zastúpenie pre územie Slovenskej republiky a Českej republiky. Táto zmluva bola uzavretá ohľadom obchodného zastúpenia pri predaji produktov vzdušných vedení (izolované vzdušné vodiče, voľné vodiče hliníkové a acal (hliníkovo oceľové)) a tiež uzemňovacie káble. Zmluvné strany si pre porušenie svojich povinností podľa tejto zmluvy dohodli zmluvné pokuty vo výške 25.000,00 eur (v bodoch I.6 a II.4 zmluvy). V bode IV.3 zmluvy sa účastníci dohodli, že v prípade sporu je na prerokovanie sporu príslušný súd podľa sídla výrobcu a v bode IV.6 zmluvy sa účastníci dohodli, že tento vzťah sa riadi maďarským právnym poriadkom. Tieto skutočnosti súd zistil z obsahu citovanej zmluvy (č.l. 195 - 197).

10. Dňa 16.12.2007 bola vyhotovená Dohoda o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. 16122007. Predmetom tejto dohody bola dohoda o vzájomnom započítavaní záväzkov a pohľadávok strán sporu, pričom v rámci tejto dohody došlo aj ku započítaniu pohľadávok žalobcu uplatnených v tomto súdnom konaní a to v celom rozsahu. Túto skutočnosť súd zistil z citovanej dohody (č.l. 213).

11. Dňa 27.2.2005 uzavreli žalobca a žalovaný Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. 08042005, dňa 29.4.2005 uzavreli žalobca a žalovaný Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. 29042005, dňa 3.1.2006 uzavreli žalobca a žalovaný Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. 09012006, dňa 28.2.2006 uzavreli žalobca a žalovaný Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. 28022006, dňa 20.6.2006 uzavreli žalobca a žalovaný Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. 20062006, dňa 25.8.2006 uzavreli žalobca a žalovaný Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. 25082006, dňa 25.9.2006 uzavreli žalobca a žalovaný Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. 25092006, dňa 27.4.2007 uzavreli žalobca a žalovaný Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. 24042007, dňa 29.6.2007 uzavreli žalobca a žalovaný Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. 29062007. Predmetom všetkých týchto dohôd bolo započítanie vzájomných záväzkov a pohľadávok medzi účastníkmi konania a tieto dohody neboli zo strany žalobcu podpísané priamo jeho štatutárom (Y. S.), ale zrejme jeho zamestnancami. Dohody zo dňa 24.4.2007 a 29.6.2007 podpísal rovnaký zamestnanec ako Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. 16122007 zo dňa 16.12.2007. Tieto skutočnosti súd zistil obsahu citovaných dohôd medzi stranami sporu (č.l. 486 - 495).

12. Žalobca má sídlo v Maďarskej republike a žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.

13. Podľa článku 1 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.

14. Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

15. Žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky, preto v súlade s citovanými ustanoveniami Nariadenia (Článok 2 bod 1) je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.

16. Žalobca počas konania namietal, že o protinávrhu žalobcu podľa dohody účastníkov konania môže konať maďarský súd podľa sídla žalobcu. Táto námietka žalovaného je neopodstatnená, pretože žalovaný v rámci tohto konania nepodal protinávrh, ale iba vzniesol kompenzačnú námietku v rámci prebiehajúceho súdneho konania ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny. Dohoda o príslušnosti maďarského súdu je súčasťou iného vzťahu medzi účastníkmi konania, konkrétne vzťahu na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 29.3.2004.

17. Podľa čl. 3, bodu 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

18. Podľa čl. 4 (Rozhodné právo pri absencii voľby) bodu 1 písmeno a) Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje tak, že zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.

19. Podľa vyjadrenia žalobcu sa strany sporu dohodli, že rozhodným právom pre ich kúpne zmluvy je maďarský právny poriadok. Aj bez absencie tejto dohody možnej podľa čl. 3, bodu 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor) na základe článku 4 bod 1 písmeno a) príslušného dohovoru sa príslušný vzťah spravuje právnym poriadkom Maďarskej republiky. Z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Zákona č. IV. z roku 1959 o Občianskom zákonníku (ďalej len Maďarský Občiansky zákonník).

20. Podľa § 1 ods. 1 Maďarského Občianskeho zákonníka (Účel zákona): „Tento zákon riadi majetkové a určité osobné vzťahy občanov a štátnych, samosprávnych, hospodárskych a spoločenských organizácií a tiež iných osôb. Ostatné právne predpisy riadiace tieto vzťahy - ak tieto neurčujú inak - treba aplikovať v súlade s týmto zákonom, s prihliadnutím na ustanovenia tohto zákona.“

21. Podľa § 205 ods. 1 Maďarského Občianskeho zákonníka (Zmluvná vôľa a jej vyjadrenie): „Zmluvy vzniká vzájomným a súhlasným vyjadrením strán“

22. Podľa § 219 ods. 1 a 2 Maďarského Občianskeho zákonníka: „(1) Zmluvu je možné uzavrieť alebo iné právne vyhlásenie možno učiniť aj prostredníctvom inej osoby (zástupcu), s výnimkou prípadov uvedených v právnych predpisoch, kedy je právne vyhlásenie možné učiniť iba osobne. Osobu spôsobilú na právne zastupovanie môže zastupovať aj osoba obmedzene spôsobilá na právne úkony. (2) Úkonom zástupcu nadobúda práva, respektíve povinnosti zastupovaná osoba.“

23. Podľa § 220 ods. 2 Maďarského Občianskeho zákonníka: „Obmedzenie kompetencie zamestnancov a spoločníkov voči tretej osobe je neúčinné, s výnimkou, ak títo o obmedzení vedeli alebo sa mohli dozvedieť.“

24 Podľa § 365 ods. 1 Maďarského Občianskeho zákonníka (1. Kúpa): „Na základe kúpnej zmluvy je predávajúci povinný previesť vlastnícke právo k veci na kupujúceho a vec odovzdať do držby kupujúceho a kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu a prevziať vec.“

25. Podľa § 296 ods. 1 a 2 Maďarského Občianskeho zákonníka (Zápočet): „(1) Ak právny predpis neuvádza výnimku, povinný môže svoju homogénnu a splatnú pohľadávku voči oprávnenému započítať do svojho dlhu vyhlásením adresovaným oprávnenému alebo vydaným v priebehu súdneho konania. (2) Záväzky zaniknú do výšky zápočtu.“

26. Podľa § 298 ods. 1 Maďarského Občianskeho zákonníka (Omeškanie povinného): „Povinný sa dopustí omeškania: a) ak lehota plnenia stanovená v zmluve alebo lehota, ktorú je možné bez pochybností stanoviť na základe určenia služby uplynula bezvýsledne; b) v ostatných prípadoch, kedy svoj záväzok nesplní na výzvu oprávneného.“

27. Podľa § 301/A ods. 2 Maďarského Občianskeho zákonníka: „Miera úrokov z omeškania je základná úroková miera stanovená národnou bankou pre posledný deň predchádzajúci kalendárnemu polroku, ktorého sa omeškanie týka, zvýšená o 7 percent.“

28. Podľa § 301/A ods. 3 Maďarského Občianskeho zákonníka: „Záväzok platby úrokov je splatný uplynutím 30 dní od doručenia platobnej výzvy (faktúry) oprávneného, resp. od plnenia oprávneného, ak doručenie platobnej výzvy (faktúry) oprávneného predchádzalo plneniu oprávneného alebo ak čas doručenia nie je možné určiť.“

29. Maďarský právny poriadok obsahuje špeciálny zákon č. IV/2006 o Hospodárskych spoločnostiach. Táto norma maďarského právneho poriadku (č.l. 626A - 630) vo všeobecnosti upravuje spôsob riadenia obchodných spoločností, spôsob ustanovovania a zániku členov riadiacich orgánov spoločností, zodpovednosť štatutárnych orgánov spoločností za prípadnú škodu, zákonné podmienky umožňujúce byť členom riadiacich orgánov a taktiež upravuje aj zastupovanie spoločnosti navonok. Žiadne špeciálne

ustanovenie tohto zákona však nevylučuje platnosť ustanovenia § 220 ods. 2 maďarského Občianskeho zákonníka (neúčinnosť obmedzenia kompetencií zamestnancov a spoločníkov voči tretím osobám).

30. Podľa § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.“

31. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že medzi stranami sporu podľa znenia § 365 ods. 1 Maďarského Občianskeho zákonníka vznikli záväzkovo právne zmluvné vzťahy, konkrétne kúpne zmluvy, podľa ktorých žalobca predal žalovanému tovar a žalovanému vznikla povinnosť za tento tovar zaplatiť kúpne ceny v dohodnutej výške, pričom žalobca vyzval žalovaného na uhradenie kúpnych cien svojimi vyššie uvedenými faktúrami. Tieto skutočnosti (uzavretie zmlúv, predaj tovaru a výška kúpnych cien) neboli sporné a boli súdu dostatočne preukázané.

32. Spornou zostala otázka, či žalovaný dohodnuté kúpne ceny tovaru uhradil alebo nie. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný svoj záväzok titulom zaplatenia touto žalobou uplatnených nárokov na zaplatenie kúpnych cien v plnom rozsahu splnil a to zápočtom možným podľa § 296 ods. 1 a 2 Maďarského Občianskeho zákonníka.

33. K zápočtu preukázateľne došlo konaním žalovaného, ktorý v rámci tohto súdneho konania ako prostriedok svojej procesnej obrany namietal voči pohľadávkam žalobcu uplatneným v tomto konaní započítanie svojich pohľadávok uvedených v odseku 3 tohto odôvodnenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 27.9.2016 svedkyňa žalobcu jeho zamestnankyňa B. S. potvrdila, že všetky faktúry žalovaného uvedené v Dohode zo dňa 16.12.2007 (okrem faktúr č. 332507 a 440507) boli opodstatnené. Žalovaný na svoju obranu namietal započítanie svojich opodstatnených faktúr (č. 223607 vystavenej na sumu 9.225,00 eur, č. 223107 vystavenej na sumu 3.130,00 eur, č. 333207 vystavenej na sumu 4.672,51 eur a č. 332707 vystavenej na sumu 3.424,76 eur titulom nároku na zaplatenie provízie), tieto celkovo predstavujú hodnotu vo výške 20.451,76 eur, čo dokonca podstatne prevyšuje žalobcom uplatnený nárok v sume o 13.188,98 eur. Týmto zápočtom (vychádzajúc zo splatností príslušných faktúr) teda v rámci tohto súdneho konania nesporne došlo k uhradeniu pohľadávok žalobcu voči pohľadávkam žalovaného vyúčtovaným nasledovnými faktúrami žalovaného: č. 223107 splatná dňa 31.8.2007 a vystavená na sumu 3.130,00 eur titulom nároku na zaplatenie prepravného (uhradená - započítaná v plnom rozsahu) a č. 223607 splatná dňa 30.9.2007 a vystavená na sumu 9.225,00 eur titulom nároku na zaplatenie prepravného (uhradená v rozsahu 4.132,78 eur).

34. S ohľadom na záver súdu uvedený v odseku 33 tohto odôvodnenia je pre rozhodnutie vo veci samej nepodstatné zisťovanie skutočnosti, či bola Dohoda o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. 16122007 zo dňa 16.12.2007 uzavretá platne alebo nie.

35. S ohľadom na priebeh doterajšieho súdneho konania však považuje súd za potrebné bez ohľadu na vyššie uvedený záver uviesť nasledovné. Námietky žalobcu ohľadom predmetného zápočtu súd z nižšie uvedených dôvodov považuje za neopodstatnené. Žalobca namietal, že predmetnú zmluvu (dohodu o zápočte) nepozná a že ju nepodpísal štatutárny zástupca žalobcu. Žalobca konkrétne namietal, že podpísanie niekým iným za spoločnosť je v rozpore so stanovami žalobcu a so zápisom v obchodnom registri a aj tento dôvod podľa neho zakladal neplatnosť dohody. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie § 220 ods. 2 Maďarského Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, obmedzenie kompetencie zamestnancov a spoločníkov voči tretej osobe je neúčinné. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že aj keby príslušný zamestnanci žalobcu nemali podľa jeho interných predpisov oprávnenie takúto dohodu podpísať, tak táto dohoda je pre žalobcu aj napriek tomu podľa § 219 ods. 1 a 2 Maďarského Občianskeho zákonníka záväzná. Na tejto skutočnosti nič nemení ani žalobcom namietaná existencia špeciálneho zákona č. 4/2006 platného v Maďarsku, ktorý ako je zrejmé nevylučuje platnosť § 219 ods. 1 a 2 Maďarského Občianskeho zákonníka.

36. Predmetná námietka žalobcu sa javí súdu ako účelová aj s poukazom na zistenú skutočnosť, že obdobné vzájomné započítavanie pohľadávok účastníkov konania bolo bežnou praxou medzi účastníkmi, čo bolo preukázané predložením ďalších 9 dohôd o zápočtoch. Zároveň súd poukazuje na

skutočnosť, že žalobca spochybnil platnosť predmetnej Dohody o zápočte zo dňa 16.12.2007 až takmer po uplynutí 1 roka od kedy mu súd predmetný listinný dôkaz doručil.

37. Svedeckú výpoveď pani B. S. na pojednávaní dňa 27.9.2016 a ani vyjadrenia samotného žalobcu, že svedkyňa nemohla vykonávať kompenzácie, súd nepovažuje za dostatočne vierohodnú. K tomuto záveru súd dospel zo skutočností, že svedkyňa a aj iné osoby za žalobcu bežne podpisovali dohody o zápočtoch (viď odsek 11 tohto odôvodnenia) a tiež aj z obsahu pracovnej náplne svedkyne, kde je priamo uvedená možnosť kompenzácie faktúr (č.l. 648).

38. Žalobca na podporu opodstatnenosti svojho nároku poukázal na existenciu potvrdenia zostatku záväzkov za rok 2007, kde sa ako existujúce pohľadávky žalovaného voči žalobcovi nachádzajú aj faktúry žalobcu uvedené v spornej Dohode o zápočte zo dňa 16.12.2007. Zo svedeckej výpovede zamestnankyne žalovaného pani Márie Timkovej na pojednávaní dňa 5.9.2017 vyplýva, že ona ako osoba, ktorá za žalovaného vyhotovovala predmetný zostatok pohľadávok za rok 2007 voči žalobcovi, v danú chvíľu (dňa 4.2.2008) ešte nemala vedomosť o tom, že medzičasom došlo k započítaniu týchto pohľadávok. Toto odôvodnila skutočnosťou, že ona v spoločnosti žalobcu nemala na starosti vyhotovovanie dohôd o zápočtoch a o týchto veciach sa dozvedala až neskôr od iných zamestnancov žalobcu. Uvedené tvrdenie súd považuje za možné, pričom však s ohľadom na obranu žalovaného v rámci tohto konania (zápočet v rámci súdneho konania), nepovažuje súd verifikovanie tejto účtovnej chyby za podstatné.

39. Žalobca si v rámci tohto konania uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 14,25% z dlžnej sumy ročne od 28.9.2007 do zaplatenia. Je skutočne pravdou, že žalovaný sa až do okamihu účinnosti započítania pohľadávok dostal do omeškania so zaplatením dohodnutých kúpnych cien, avšak súd nárok žalobcu na takto uplatnený úrok z omeškania tiež považuje za neoprávnený, aj keď inak podľa § 301/A ods. 2 Maďarského Občianskeho zákonníka takýto nárok žalobcu je daný. Neoprávnenosť uplatneného nároku vyplýva zo skutočnosti, že podľa ustanovenia § 301/A ods. 3 Maďarského Občianskeho zákonníka sú úroky z omeškania splatné uplynutím 30 dní od doručenia platobnej výzvy (faktúry) žalobcu, žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaného vyzval na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania svojou faktúrou.

40. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

41. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.

42. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

43. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie (žalobcom navrhované: opätovné vypočutie žalobcu a znalecké dokazovanie ohľadom pravosti podpisu na Dohode o zápočte zo dňa 17.12.2007) nebolo vykonané z dôvodu, že ho súd nepovažoval s ohľadom na vyššie uvedený a zistený skutkový a právny stav veci (viď odseky 33 a 34) za potrebné. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že štatutárny zástupca žalobcu bol vo veci opakovane vypočutý, t.j. mal dostatok priestoru na vyjadrenie svojho stanoviska, respektíve na prednes svojich skutkových tvrdení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.