Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoSr-1-2016.pdf
PDF · 81.79 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoSr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., O. XX, zastúpený: JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Jazerná 19, IČO: 40 353 729, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4Csr/1/2015-61 zo dňa 11. apríla 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania sumou 354,47 eura k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 40 ods. 1, 2, § 41 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, 2, 3, § 73 ods. 1 až 3, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože žalobca zmeškal lehotu na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu. Namietal tiež, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahovala zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré predložil, nevykonal ním navrhované dôkazy alebo mu neumožnil predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Ďalej namietal, že rozhodcovská zmluva / doložka k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, osobitne si ju nedojednal, ani o nej nevedel. Dodávateľ musel vedieť, že rozhodcovský rozsudok z roku 2013 je ničotný, napriek tomu navrhol ešte dňa 21.01.2015 exekúciu, stihol to teda do uplynutia lehoty podľa § 243d odsek 2 zákona číslo 233/95 Z.z. exekučného poriadku a rozhodcovský rozsudok mu nebol nikdy doručený. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca síce argumentoval tým, že lehota na podanie žaloby na zrušenie
rozhodcovského rozsudku bola dodržaná, pretože upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené žalobcovi 26.11.2015, žalobca podal námietky voči exekúcii dňa 12.12.2015 v konaní 10Er/122/2015, čím v zmysle § 46 odsek 3 bola dodržaná lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobu podával na súd dňa 12.12.2015, ale z doručenky o doručení rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobca tento rozsudok prevzal dňom 14.02.2014, teda 30-dňová lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku mu uplynula dňa 15.03.2014. Námietky právneho zástupcu žalobcu, že žaloba bola podaná včas boli vyvrátené v podstate samotným znením prechodných ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z., v ktorých sa uvádza, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014. S poukazom na tieto skutočnosti, súd prvej inštancie na predmetnú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 14.02.2014, aplikoval zákon o rozhodcovskom konaní číslo 244/2002 Z.z., ktorý bol účinný do 31.12.2014. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podanie žalobcu nebolo doručené včas a riadne na súd, teda zo strany žalobcu nebola dodržaná lehota tridsať dní na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Keďže žalobca podal žalobu až dňom 12.12.2015, je zrejmé, že nebola dodržaná lehota na podanie žaloby. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie, vzhľadom na hospodárnosť súdneho konania, ďalšie dokazovanie vo veci nevykonal a žalobu z dôvodu jej oneskoreného podania zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal ich náhradu v sume 354,47 eur.
2. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodcovský rozsudok zruší a žalobcovi prizná náhradu trov konania. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a teda účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Namietal tiež, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 243/07-25 a tiež na to, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na skutkovom zistení, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná oneskorene. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie mal žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať v lehote 30 dní od jeho doručenia, teda v lehote podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom do 31.12.2015. Vychádzal pritom zo skutkového zistenia, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 15.02.2014. Žalobca namietal, že žaloba bola podaná včas, argumentujúc ustanovením § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ani samotný žalovaný nenamietal neskoré podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie správne citoval prechodné ustanovenie v § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z.. Bez akéhokoľvek zdôvodnenia však toto ustanovenie zákona neaplikoval.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal dňa 11.04.2016, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.
8. Ustanovenie tohto odseku lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku fakticky predlžuje tým, že umožňuje, aby účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania predmetnú žalobu podal aj v lehote na podanie námietok proti exekúcii už v začatom exekučnom konaní. Osobitným zákonom v zmysle citovaného ustanovenia je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
9. Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) platného v čase podania žaloby, exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.
10. Spotrebiteľským rozhodcovským konaním podľa osobitného predpisu sa v zmysle citovaného ustanovenia rozumie zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11. S účinnosťou od 01.01.2015 by sa všetky rozhodcovské konania, v ktorých je prítomný spotrebiteľský prvok, resp. spĺňajú podmienky Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní mali spravovať touto právnou normou. Pokiaľ ide o rozhodcovské rozsudky v spotrebiteľských veciach, ktoré boli vydané do 31.12.2014, na ich podklade možno začať exekučné konanie len do troch mesiacov od účinnosti zákona, pričom uplynutie tejto lehoty bráni v následnej vymáhateľnosti (nemožnosť udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) a spôsobuje zánik materiálnej stránky právoplatnosti, ktorou je záväznosť rozhodnutia medzi sporovými stranami. Je tak potrebné konštatovať a pripustiť, že do 31. marca 2015 bude súd preskúmavať rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2014.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.12.2015 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp.zn. SR 09136/13 zo dňa 05.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.03.2014 a vykonateľnosť dňa 20.03.2014. Predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobca podal súdu prvej inštancie žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na formulárovom tlačive v zmysle zákona č. 335/2014 Z.z. (príloha č. 3 k zákonu).
13. V zmysle ust. § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní môže spotrebiteľ podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii, pričom týmto osobitným predpisom je zákon č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok). Exekučný poriadok však v ustanovení § 48 ods. 2 odkazuje výslovne na rozsudok vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 335/2014 Z.z.. Pretože zákon č. 335/2014 Z.z. nadobudol platnosť dňa 03.12.2014, účinnosť 01.01.2015 a rozhodcovský rozsudok, ktorý žalobca žiada zrušiť bol vydaný už dňa 05.02.2014, žalobca s odkazom na ust. § 48 ods. 2 EP a §46 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa takýmto formulárovým tlačivom nemohol s úspechom domáhať zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku. Mohol tak urobiť iba spotrebiteľ v prípade, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný podľa zákona 335/2014Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní .
14. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru , že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v vo výroku správne, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na ich
náhradu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).